Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Elentec Europe, s.r.o., Priemyselná 8, 924 01 Galanta, IČO: 47 202 530, zastúpeného spoločnosťou: Deloitte Legal s.r.o., Digital Park II., Einsteinova 23, 851 01 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102586291/2017 zo dňa 14.12.2017 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102586291/2017 zo dňa 14.12.2017 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101296117/2017 zo dňa 12.6.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 125 713,19 eur na sumu 62 439,59 eur a súčasne mu vyrubil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 63 273,60 eur, a to za zdaňovacie obdobie apríl 2015. 2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v zmysle § 46 ods. 2 daňového poriadku, z výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 104312185/2016 zo dňa 15.11.2016 (ďalej len ako protokol). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2015 uviedol v daňovom priznaní nárok na odpočítanie dane vo výške 66 726,29 eur, z ktorého tvorí odpočítanie dane z dodaného tovaru (drvený plast RESIN) od tuzemského dodávateľa FILTROX Technologies s.r.o., so sídlom Námestie oslobodenia 9/21, 905 01 Senica, IČO: 36 703 711 sumu 63 273,60 eur. Následne žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru (drvený plast) pre spoločnosť Dargeona s.r.o., Sokolovská 1605/66, 120 00 Praha 2 - Nové Město v celkovej sume 247 680 eur. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že kontrolou predložených dokladov, záznamov DPH a údajov uvedených v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa FILTROX Technologies s.r.o., ktorých predmetom bolo dodanie tovaru - drvený plast RESIN v celkovej sume DPH 63 273,60 eur. Správca dane za účelom preverenia zdaniteľných obchodov vykonal dňa 30.11.2015 v zmysle § 37 až § 39 v nadväznosti na § 19 daňového poriadku miestne zisťovanie v sídle daňového subjektu FILTROX Technologies s.r.o., pričom zo zápisnice o miestnom zisťovaní, z vyjadrenia splnomocneného zástupcu daňového subjektu FILTROX Technologies s.r.o. vyplýva, že tovar - drvený plast RESIN dodal žalobcovi, ale nevedel sa vyjadriť kto a na základe čoho predmetný tovar objednal a či boli predmetné faktúry uhradené. Zo skutočností zistených v rámci miestneho zisťovania u daňového subjektu FILTROX Technologies s.r.o. vyplynulo, že dodávateľom tovaru - drvený plast RESIN pre daňový subjekt FILTROX Technologies s.r.o. bola spoločnosť FOTISTEC, s.r.o. (do 13.4.2015 Amelly, s.r.o.). Správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti ohľadom deklarovaných obchodov, a preto správca dane preveroval celý obchodný reťazec. Zamestnanci správcu dane vykonali u obchodnej spoločnosti FOTISTEC s.r.o. miestne zisťovanie na adrese jej sídla (J. Simora 5, 940 01 Nové Zámky), pričom bolo zistené, že táto spoločnosť má u majiteľa budovy Prospect s.r.o. prenajatú kanceláriu na základe nájomnej zmluvy. Splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu FOTISTEC s.r.o. (konateľom tejto spoločnosti bol grék Gregoris Fotis), uviedla, že splnomocnenie jej bolo udelené z dôvodu jazykovej bariéry, avšak samotnú činnosť daňového subjektu nepozná. Zo strany správcu dane bolo zistené, že dodávateľom tovaru

- drvený plast RESIN v zdaňovacom období apríl 2015 pre daňový subjekt FOTISTEC, s.r.o. bola spoločnosť BELVILE s.r.o., Trnavská cesta 67, 821 04 Bratislava, IČO: 47 818 697. Zamestnanci miestne príslušného správcu dane na základe dožiadania preverovali aj u tejto spoločnosti pôvod tovaru, prepravu tovaru a dodanie tovaru pre daňový subjekt FOTISTEC, s.r.o., pričom bolo zistené, že daňový subjekt nebol opakovane zastihnuteľný na adrese sídla, výzvu na predloženie dokladov daňový subjekt prevzal, avšak požadované doklady v určenej lehote bez uvedenia dôvodov nepredložil. Za účelom preverenia pôvodu tovaru a jeho následného predaja spoločnosti FOTISTEC, s.r.o. a nadväzne spoločnosti FILTROX Technologies s.r.o. a spoločnosti Elentec Europe s.r.o. správca dane zistil z údajov z kontrolných výkazov, že daňový subjekt BELVILE, s.r.o. deklaroval nákup tovaru za zdaňovacie obdobie apríl 2015 od viacerých dodávateľov, pričom bolo zistené, že nebola preukázaná existencia a pôvod tovaru ako aj to, že daňový subjekt použil deklarované nákupy tovaru na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane jednotlivé zdaniteľné plnenia v reťazci dodávateľov BELVILE s.r.o. - FOTISTEC s.r.o. - FILTROX Technologies s.r.o. - Elentec Europe s.r.o. - Dargeona s.r.o. posúdil ako neuskutočnené, jednotlivé faktúry považoval za účelovo vystavené s cieľom čerpania nadmerných odpočtov a právo na odpočítanie dane za neopodstatnené. Taktiež kontrolou predložených dokladov, záznamov DPH a údajov uvedených v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období apríl 2015 síce deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru - drvený plast pre spoločnosť Dargeona s.r.o. na základe odberateľskej faktúry č. DGE 150429 A, avšak uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu (Česká republika) nebolo preukázané zo strany českého odberateľa Dargeona s.r.o. . Správca dane spochybňuje uskutočnenie prepravy tovaru na základe predložených CMR dokladov, nakoľko miesto vykladania tovaru - priemyselný areál v Brumove - Bilnici si daňový subjekt Dargelna s.r.o. prenajal od 1.5.2015, pričom tovar na uvedenú adresu sa už mal prepravovať v období marec a apríl 2015. Okrem toho uvedenú nájomnú zmluvu za prenájom nehnuteľnosti: priemyselný areál v Brumove - Bilnici za daňový subjekt Dargelna s.r.o. podpísal J. V., ktorý v uvedenom období nebol konateľom daňového subjektu. Vzhľadom k tomu, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že dodanie tovaru bolo reálne uskutočnené pre platiteľa - pre osobu uvedenú na faktúrach, a teda pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, kontrolovaný daňový subjekt pri plneniach uvedených na týchto faktúrach nesplnil podmienku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z. o DPH. Taktiež nebol preukázaný účel daňového subjektu, pre ktorý by mal tovar nakúpiť, nebol preukázaný jeho ďalší pohyb, prípadne spotreba. V priebehu výkonu daňovej kontroly vznikli správcovi dane preto pochybnosti ohľadom deklarovaných obchodov, a z toho dôvodu sa správca dane pokúsil preveriť celý obchodný reťazec, t.j. skúmal celý reťazec pohybu tovaru. Zo zistení správcu dane vyplýva, že nebola preukázaná existencia a pôvod tovaru, nebolo preukázané taktiež, že daňový subjekt použil deklarované nákupy tovaru na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca ako daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich podaniach a vyjadreniach je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení vierohodnými dôkaznými prostriedkami, čo v danom prípade nesplnil.

II. Žaloba a jej dôvody

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súčasne požadoval priznať právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného považuje za nedôvodné vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci a platnej právnej úprave vzťahujúcej sa k uplatneniu nároku na odpočítanie dane ako aj k uplatneniu oslobodenia od dane. Uviedol, že je súčasťou medzinárodnej skupiny Elentec so sídlom v Kórei, ktorá sa dlhodobo špecializuje na odvetvie elektroniky a komunikačných technológií, pričom skupina zamestnáva po celom svete viac ako 8 000 ľudí. Na Slovensku je skupina Elentec zastúpená prostredníctvom žalobcu od roku 2013 a zaoberá sa najmä nákupom a predajom elektronických zariadení. Uviedol, že tovar je nakupovaný od svojej materskej spoločnosti a následne sa predáva zákazníkom na Slovensku, alebo tovar sa ďalej dodáva do iných členských krajín EÚ (Maďarsko), či mimo územia EÚ (Rusko). Poukázal na to, že medzi dlhoročných zákazníkov na Slovensku patrí spoločnosť Samsung elektronics Slovakia s.r.o. a ďalšími sú spoločnosti Fine DNC Slovakia, s.r.o. alebo Shin heung precision Slovakia s.r.o. . V súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou žalobca prenajíma skladovacie priestory v Galante a má na Slovensku zriadený aj colný sklad pre tovary, ktoré dováža z Ruska. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že tovar - drvený plast RESIN, s ktorým obchodoval, že by neexistoval, resp., že by dodávky, ktoré deklaroval vo svojom DPH priznaný a v súhrnom výkaze k DPH sa neuskutočnili a že by faktúry boli účelovo vystavené s cieľom čerpania nadmerných odpočtov. Tvrdil, že drvený plast RESIN vo frakcii do 150 ml (plastový granulát) reálne v deklarovanom, účtovanom objeme nakupoval a vždy zaplatil jeho cenu vrátane DPH. Pokiaľ došlo ku kráteniu dane a porušovaniu daňových predpisov tak výlučne u iných subjektov, ktoré žalovaný identifikoval v reťazci podnikateľských subjektov obchodujúcich s uvedenou komoditou. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že nemal žiadnu vedomosť o tom, ako si jeho obchodný partner, resp. subjekty, s ktorými nemal žiadny priamy obchodný vzťah plnia svoje daňové povinnosti. Potvrdil, že pôvod drveného plastu nevie preukázať, mal však záujem o daný tovar v takom množstve a kvalite, v akom ho v uvedenom čase ponúkala spoločnosť FILTROX Technologies s.r.o., pričom tento tovar bol v požadovanom množstve a kvalite aj dodaný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 5Sžf/49/2010, v ktorom bolo konštatované, že „v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru“. V súvislosti so spoluprácou s obchodnou spoločnosťou FILTROX Technologies s.r.o. uviedol, že túto spoločnosť si pred začatím spolupráce preveril na základe verejne dostupných zdrojov, pričom táto spoločnosť sa mu javila ako etablovaná spoločnosť, ktorá pôsobí na trhu od roku 2006 a táto spoločnosť nevykazovala podozrivé známky činnosti akými sú napr. reťazové zlučovanie spoločností, či neustála zmena konateľov. Naviac uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo tiež osobné stretnutie s obchodným manažérom spoločnosti FILTROX Technologies s.r.o., v rámci ktorého sa bližšie špecifikovali podmienky budúcej spolupráce. Zdôraznil, že jednotlivé úhrady za dodaný tovar realizoval formou bezhotovostného prevodu, čo bolo v konaní riadne preukázané a okrem toho uskutočnenie dodávok predmetného tovaru potvrdila aj spoločnosť FILTROX Technologies s.r.o., čo vyplýva aj z predložených dokladov ako sú faktúry, dodacie listy a ďalšie požadované doklady zo strany správcu dane. Poukázal tiež na to, že bola riadne preukázaná aj samotná preprava tovaru, a to nielen príslušnou dokumentáciou, ale aj vyjadreniami zástupcov spoločností Ladvenica transport, s.r.o., ktorí potvrdili, že ich spoločnosť realizovala prepravu tovaru z Trnavy do skladovacích priestorov žalobcu v Galante. Zdôraznil, že nebol výrobcom predmetného tovaru a taktiež ani tovar ďalej nespracovával a neupravoval, ale ho nakúpil za účelom jeho ďalšieho predaja, a preto je otázkou akým iným spôsobom, ako tým, že tovar fyzicky videl a skontroloval čo do množstva a kvality, by mohol preukázať jeho existenciu, tak ako to požaduje žalovaný. Tvrdil, že obchod prebiehal štandartným spôsobom, so zákazníkom v Českej republike bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej prebiehala na operatívnej báze e-mailová komunikácia ohľadne požadovaného množstva, špecifikácie tovaru ako aj predpokladaného dátumu dodania tovaru. Zákazník vyhotovil a zaslal žalobcovi objednávku, na základe ktorej žalobca obstaral tovar u svojho dodávateľa, spoločnosť FILTROX Technologies s.r.o. . Predtým, ako bol tovar odoslaný zákazníkovi do Českej republiky, zástupcovia žalobcu fyzicky skontrolovali, či kvalita a množstvo tovaru zodpovedajú údajom uvedeným na objednávkach a stanoveným kvalitatívnym požiadavkám. Zdôraznil, že dodanie tovaru zákazníkovi do Českej republiky bolo preukázané príslušnou dokumentáciou, ktorá potvrdzuje prepravu tovaru mimo územia SR aj jeho prijatie zákazníkom. K argumentácii žalovaného, že zákazník nemohol v sledovanom období nadobudnúť tovar v príslušných skladovacích priestoroch, keďže českým daňovým orgánom bola predložená zmluva na prenájom týchto priestorov s platnosťou až od 1.5.2015, uviedol, že z vykonaného dokazovania Českej daňovej správy nevyplýva, či táto preverovala existenciu nájomného vzťahu k uvedeným skladovacím priestorom skôr, resp. či bola v súvislosti s uvedenými priestormi uzatvorená aj iná nájomná zmluva ako je tá, ktorá bola zástupcom spoločnosti Dargelna s.r.o. predložená. Za tohto stavu preto nesúhlasil so závermi žalovaného, ktoré spochybňujú existenciu tovaru, drveného plastu RESIN, a tým uskutočnenie obchodov deklarovaných žalobcom. Takéto závery by totiž de facto znamenali, že žalobca vystavoval faktúry bez materiálneho základu a bol priamo účastný na podvode, čo je neprípustné, jednak vzhľadom na etické zásady, ktorými sa žalobca riadi pri svojom podnikaní, ako aj vzhľadom na postavenie a spôsob podnikania žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že na trhu nepôsobí krátkodobo, nejde o novú skutočnosť založenú primárne za účelom čerpania nadmerných odpočtov, aby následne zanikla alebo sa zlúčila v neprehľadnom reťazci spoločností. Ďalej uviedol, že tovar, ktorý nadobudol od spoločnosti FILTROX Technologies s.r.o. použil na ďalšie dodávky tovaru ako platiteľ DPH a splnil vecné ako i formálne zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH pre odpočet DPH na vstupe a taktiež preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Ďalej uviedol, že nespochybňuje právo žalovaného preverovať reťazec transakcií, avšak zdôrazňuje, že žalovaný je povinný skutkové okolnosti vyhodnocovať individuálne pre jednotlivé transakcie, pričom nemôže zo skutočností týkajúcich sa výlučne iných subjektov, subjektov v subdodávateľskom reťazci či zákazníka v Českej republike, odvodzovať pochybnosti vo vzťahu k skutočnostiam riadne preukázaným žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/10/2012, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Uvedený záver Najvyššieho súdu SR nadväzuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), v ktorých Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. V danom prípade sa však správca dane možnou vedomosťou žalobcu o podvodnej povahe iného plnenia v reťazci vôbec nezaoberal, no napriek tomu bolo na žalobcu prenesené riziko z nevybratia dane, čo je v rozpore so závermi Súdneho dvora Európskej únie tak ako je to uvádzané vo vyššie uvedených rozhodnutiach. Taktiež namietal, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, keď tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu. Toto konštatovanie vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-409/04 Teleos), keď členské štáty musia v súlade so zásadou proporcionality použiť len také prostriedky, ktoré okrem toho, že umožnia účinne dosiahnuť cieľ sledovaný vnútroštátnym právom, budú v čo najmenšej miere zasahovať do cieľov a zásad stanovených dotknutou právnou úpravou spoločenstva. Akékoľvek rozdelenie rizika medzi DPH platiteľa a daňový orgán v nadväznosti na podvod spôsobený treťou osobou musí byť v súlade s touto zásadou. Ak žalovaný prenesie zodpovednosť za zaplatenie DPH na žalobcu nezávisle od toho, či sa podieľal, alebo nepodieľal na takomto podvode, potom jednoznačne nechráni zosúladený systém DPH pre podvodom a zneužitím. Naopak, žalovaný takýmto konaním, t.j. prenesením rizika nevybratia dane na iný subjekt v rade, nabáda k tomu, aby osoba povinná platiť daň správcovi dane, túto daň neodviedla. Tiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/50/2010, v ktorom súd odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 241/07 z 18.9.2008, podľa ktorého, „ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom“. 4. Na záver uviedol, že žalovaný vo svojej argumentácii, spočívajúcej v spochybnení uplatnenia práva na odpočet DPH v dôsledku nepreukázania pôvodu tovaru nevyhodnotil správne zistené skutkové okolnosti, nevysporiadal sa s argumentami vznesenými žalobcom, v konaní jednoznačne nepreukázal, že tovar neexistoval, resp. že by faktúry neodrážali materiálnu skutočnosť a tiež objektívne nepreukázal porušenie ustanovení zákona o DPH zo strany žalobcu, či účasť žalobcu na identifikovanom podvode, a preto nedošlo k splneniu nevyhnutných podmienok pre obmedzenie základného práva žalobcu na odpočet DPH na vstupe. 5. Žalobca súčasne podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP nepožiadal o nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 7. K žalobcom namietanému rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca ako iniciátor uplatnenia práva na odpočítanie DPH je zaťažený dôkazným bremenom, o čom svedčia okrem ustanovení daňového poriadku aj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17, z ktorých vyplýva „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalovaný poukázal na to, že v procese daňovej kontroly nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia, keď počas celého procesu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní, nebolo možné zistiť pôvod sporného tovaru. V súvislosti s týmito zisteniami považoval taktiež za bezpredmetné aj to, že žalobca podľa jeho slov zachovával primeranú opatrnosť aj vo vzťahu k nastaveniu platobných mechanizmov a realizoval úhrady za dodaný tovar formou bezhotovostného prevodu a dohodnutá kúpna cena zodpovedala obvyklej cene daného tovaru na rovnakom obchodnom stupni. 8. K tvrdeniu žalobcu, že spoločnosť FILTROX Technologies s.r.o. potvrdil v rámci preverovania správcu dane uskutočnenie dodávok predmetného tovaru pre žalobcu a v tejto súvislosti predložila súvislú dokumentáciu (faktúry, dodacie listy atď.) uviedol, že správca dane za účelom preverenia zdaniteľných obchodov vykonal dňa 30.11.2015 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti FILTROX Technologies s.r.o., pričom zo spísanej zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že splnomocnený zástupca tejto spoločnosti sa vyjadril v tom zmysle, že tovar - drvený plast RESIN dodal žalobcovi, ale nevedel kto a na základe čoho predmetný tovar objednal a či boli predmetné faktúry uhradené. Znamená to, že samotný deklarovaný dodávateľ si nevedel spomenúť na kľúčové okolnosti sporného zdaniteľného obchodu a pokiaľ ide o predložené dokumenty, tak poukázal na závery odôvodnenia rozsudku NS SR, sp.zn. 8Sžf/136/2013 zo dňa 29.1.2015 z odôvodnenia, ktorého vyplýva, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. 9. Pokiaľ ide o žalobcom spomínanú prepravu tovaru, ktorá bola podľa jeho tvrdení riadne preukázaná nielen príslušnou dokumentáciou, ale aj vyjadreniami zástupcov spoločnosti Ladvenica Transport, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil prepravu ako takú, avšak z vykonaného dokazovania ako na strane deklarovaných dodávateľov, tak aj na strane českého odberateľa nebolo preukázané, že tovar skutočne existoval. V tejto súvislosti poukázal na to, že vykonanie prepravy je iba jednou z podmienok pre uznanie oslobodenia v zmysle § 43 zákona o DPH, avšak správca dane spochybnil uskutočnenie prepravy tovaru na základe predložených CMR dokladov, pretože miesto vykladania tovaru - priemyselný areál v Brumove - Bylnici si český odberateľ Dargeona s.r.o. prenajal od 1.5.2015, pričom tovar na uvedenú adresu sa prepravoval už v období mesiacov marec a apríl 2015. Okrem toho nájomnú zmluvu za prenájom nehnuteľnosti v tomto mieste vykládky za spoločnosť Dargeona s.r.o. podpísal p. J. V., ktorý v uvedenom období nebol konateľom tejto spoločnosti. Okrem toho poukázal na to, že česká spoločnosť Dargeona s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 a na výzvy od správcu dane nereagovala, v obchodnom registri je uvedená zmena vo funkcii konateľa a spoločníka - nový konateľ a spoločník Maximos Thymios (deň vzniku funkcie 25.3.2015), ktorý nahradil dovtedajšieho konateľa spoločníka Róberta Štiaka. Okrem toho na adrese sídla českého odberateľa Dargeona s.r.o. zapísaného v obchodnom registri je ku dňu 6.6.2016 registrovaných ďalších 352 daňových subjektov. 10. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), v ktorých bolo vyslovené, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť, tak žalovaný k tomuto uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by bolo od žalobcu požadované preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal a tiež žalovaný a ani správca dane vo svojich rozhodnutiach neuviedli, že by žalobca bol účastný na podvode a z tohto dôvodu ani nemuseli preukazovať jeho úmysel alebo vedomosť o podvode. Znamená to, že vyššie uvedené rozsudky nemajú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žiadnu relevanciu. Znamená to, že správca dane neriešil v danom reťazci podvodné konanie, a preto ani nemusel preukazovať úmysel, či vedomosť žalobcu o prípadnom podvode. Z uvedeného dôvodu nie je možné na daný skutkový stav aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 (Teleos).

V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.1.2012, v ktorom je uvedené, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nebol preukázaný pôvod sporného tovaru, skutkové okolnosti boli vyhodnotené zo strany správcu dane správne, pričom tak žalovaný ako aj správca dane sa náležitým spôsobom vysporiadali s argumentáciou žalobcu.

IV. Relevantná právna úprava

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

13. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

14. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

15. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

17. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

18. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

19. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

20. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

21. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

22. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

23. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

24. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

25. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

27. Podľa § 47 daňového poriadku protokol musí obsahovať

a. názov a sídlo správcu dane, b. číslo konania, c. meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d. predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e. meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f. miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g. súpis kontrolovaných dokladov, h. preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i. vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j. dátum vypracovania protokolu, k. vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

I. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, súd vo veci rozhodol postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na takýto postup a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

34. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

35. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.). Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zák..č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).

36. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

37. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

38. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

39. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

40. Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena najvyšší súd skonštatoval, že : „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

41. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.

42. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu s poukazom na judikatúru SDEÚ vo vzťahu k jeho neprimeranému zaťaženiu dôkazným bremenom opiera predovšetkým o tvrdenie, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočet DPH, pokiaľ nevedel, že dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, správny súd tejto ako irelevantnej nemôže prisvedčiť, pretože správca dane, ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tvrdení o vedomej účasti žalobcu na podvodnej účasti v obchodnom reťazci podvodných zdaniteľných plnení. V danom prípade je podstatná skutočnosť, že k nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane sa týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom - spoločnosťou FILTROX Technologies s.r.o. . To konkrétne znamená, že bolo plne v dispozícii žalobcu, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov týkajúcich sa deklarovaných plnení spoločnosťou FILTROX Technologies s.r.o., aby nebol vystavený dôkaznej núdzi. Z pohľadu správneho súdu, žalobca skutočne nepreukázal existenciu a pôvod tovaru a taktiež nebolo preukázané, že daňový subjekt použil deklarované nákupy tovaru na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal nárok na odpočítanie a oslobodenie od dane z predmetných faktúr.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd prijal záver, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že vykonaným dokazovaním v procese daňovej kontroly nebola na žiadnom úseku preverovaného reťazca preukázaná existencia sporného tovaru, ktorý mal žalobca nadobudnúť od spoločnosti FILTROX Technologies s.r.o. . Tiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predmetný tovar žalobca použil na ďalšie dodávky tovaru ako platiteľ DPH a teda splnil vecné ako i formálne zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH pre odpočet DPH na vstupe ako aj pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, pretože ako už bolo vyššie spomínané v procese daňovej kontroly nebola bez pochybností preukázaná samotná existencia predmetného tovaru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, k čomu v danom prípade nedošlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.5.2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena Najvyšší súd konštatoval, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorého už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Zákonné podmienky po splnení, ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.

44. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu s poukazom na judikatúru SD EÚ neprimeranému zaťaženiu dôkazným bremenom opiera predovšetkým o tvrdenie, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočet DPH, pokiaľ nevedel, že dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, správny súd tejto ako irelevantnej nemôže prisvedčiť, pretože správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tvrdení o vedomej účasti žalobcu na podvodnej účasti v obchodnom reťazci podvodných zdaniteľných plnení. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že počas celého procesu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nebolo možné zistiť pôvod sporného tovaru. Taktiež je potrebné konštatovať, že správca dane správne spochybnil uskutočnenie prepravy tovaru na základe predložených CMR dokladov, pretože miesto vykladania tovaru - priemyselný areál v Brumove - Bylnici si český odberateľ Dargeona s.r.o. prenajal od 1.5.2015, avšak zo zistení správcu dane vyplýva, že na uvedenú adresu sa tento tovar prepravoval už v období marec a apríl 2015, t.j. v období kedy ešte nebola uzavretá nájomná zmluva za prenájom týchto nehnuteľností. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že nájomnú zmluvu za spoločnosť Dargeona s.r.o. podpísal p. J. V., ktorý v uvedenom období nebol ani konateľom tejto spoločnosti. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Taktiež bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch bude spochybnené.

45. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, a okrem toho orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.