Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. E., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. V., pracovisko P., dieťa rodičov: U.. F. E., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom P., O., zastúpenej L. a C., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu matky na zmenu spôsobu platenia vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. marca 2018, č.k. 7P/78/2017-58 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. októbra 2018, č.k. 7P/78/2017-106, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého E. zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že výživné zo strany otca pre maloletého E. bolo naposledy upravené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 15.02.2016, č.k. 5P/3/2016-67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.11.2016, č.k. 17CoP/29/2016-108, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2017 tak, že otcovi bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa na sumu 220 Eur mesačne od 01.02.2016, z ktorej sumy časť výživného vo výške 40 Eur mesačne bola určená na tvorbu úspor. V čase poslednej úpravy výživného obaja rodičia okrem maloletého E. inú vyživovaciu povinnosť nemali. Maloletý E. bol žiakom X. ročníka Základnej školy v P.. V rámci mimoškolských aktivít sa venoval futbalu a bedmintonu. Mal nepriaznivý zdravotný stav, keďže mal diagnostikovanú stredne ťažkú astmu, atopický ekzém, bližšie neurčenú poruchu imunitného systému, kombinovanú poruchu imunity a recidivujúce respiračné infekty dýchacích ciest, v dôsledku čoho každoročne absolvoval pobyt vo Vysokých Tatrách, kde náklady maloletého a jeho matky, ktorá ho sprevádzala, predstavovali každoročne sumu cca 400 Eur. Matka maloletého E. v čase poslednej úpravy výživného pracovala pre Úrad hlavého lekára v E. s priemerným mesačným zárobkom 1.123 Eur netto. S maloletým E. bývala sama, pričom jej mesačné náklady na bývanie predstavovali sumu cca 179 Eur, splácala hypotekárny úver po 210 Eur mesačne a pôžičku svojim rodičom po 80 Eur mesačne. Otec maloletého bol v čase poslednej úpravy výživného služobne zaradený ako profesionálny vojak D., pričom dosahoval priemerný mesačný zárobok v rozpätí od 1.419 Eur do 1.433 Eur netto. Žil v V. v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorej na jej vedenie mesačne prispieval sumou 200 Eur. S maloletým E. sa pravidelne stýkal, v súvislosti s čím deklaroval svoje mesačné náklady, najmä na nákup pohonných hmôt vo výške 90 Eur. V školskom roku 2017/2018 začal maloletý E. navštevovať X. ročník Základnej školy v P., v rámci mimoškolských aktivít aktívne hráva futbal v športovom

klube MŠK P., preto sa počas pracovných dní v týždni pravidelne zúčastňuje tréningového procesu a počas víkendov zápasových stretnutí aj mimo Mesta P.. V súvislosti s jeho členstvom v MŠK P. mu matka mesačne uhrádza členský poplatok vo výške 8 Eur, náklady na zakupovanie futbalovej obuvi a hradenie nákladov spojených s účasťou maloletého E. na futbalových podujatiach mesačne predstavujú cca 60 Eur. Maloletý E. sa tiež venuje lyžovaniu, pravidelne navštevuje wellness pobyty, v súvislosti s čím má zvýšené náklady, na ktoré otec nad rámec súdom určeného výživného nijakým spôsobom neprispieva. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť, za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2018 dosiahla priemerný mesačný zárobok vo výške 1.228,53 Eur netto. S maloletým E. matka býva sama v 3-izbovom byte v Meste P., ktorého je vlastníkom, jej mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 190 Eur, spláca hypotekárny úver vo výške 210 Eur mesačne a podľa vlastného vyjadrenia svojim rodičom spláca pôžičku, ktorú v minulosti čerpala za účelom vyplatenia otca maloletého pri vyporiadaní BSM v 200 eurových mesačných splátkach. Podľa vyjadrenia matky sa otec s maloletým E. od mesiaca jún 2017 nestýka a nad rámec súdom určeného výživného mu iným spôsobom neprispieva, a to ani zakupovaním darčekov pri príležitosti menín, narodenín, Vianoc a pod. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2018 dosiahol priemerný mesačný zárobok vo výške 1.742,10 Eur netto. Otec maloletého E. býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou E. Y. v rodinnom dome v Obci X. V., ktorého sú obaja podieloví spoluvlastníci, každý v spoluvlastníckom podiele po 1/2. Otcova priateľka E. Y. má vo svojej osobnej starostlivosti zverenú XX-ročnú maloletú O. Y., ktorá je žiačkou X. ročníka základnej školy a na výživu ktorej mesačne poberá od jej otca sumu 200 Eur. Spoločne so svojou priateľkou otec uhrádza hypotekárny úver, ktorý spoločne čerpali za účelom kúpy rodinného domu v 700 eurových mesačných splátkach a ďalej spoločne splácajú ďalší úver v 200 eurových mesačných splátkach, ktorý spoločne čerpali na rekonštrukciu tohto rodinného domu. Otec od mesiaca september 2017 dočasne upustil od realizácie styku s maloletým, keďže v stretávaní sa so synom mu bránila jeho matka, pričom takýmto spôsobom chce predísť traumám, ktorým bol maloletý v súvislosti s realizáciou styku vystavovaný.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula len veľmi krátka doba, za ktorú na strane maloletého E. nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala novú úpravu výživného. Maloletý E. je rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného žiakom 1. stupňa základnej školy, venuje sa rovnakým mimoškolským aktivitám, najmä futbalu, z čoho vyplýva, že celkové náklady matky na zabezpečenie jeho riadnej výživy ostali približne na rovnakej úrovni. Rovnako sa nezvýšili ani výdavky matky v súvislosti s liečbou maloletého E., keď rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného u neho pretrvávajú zdravotné problémy spojené s liečbou chronickej astmy a atopického ekzému, v súvislosti s čím matka s maloletým absolvuje jedenkrát za štvrťrok lekársku prehliadku vo Fakultnej nemocnici v Z. a jedenkrát do roka ozdravný pobyt vo Vysokých Tatrách. V porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného síce došlo k nárastu priemerného mesačného zárobku otca zo sumy 1.433 Eur na sumu 1.742,10 Eur a matky zo sumy 1.123 Eur na sumu 1.228,53 Eur mesačne netto. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že naposledy upravená výška výživného zo strany otca plne zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, jeho veku, najmä, keď voči maloletému má vyživovaciu povinnosť aj matka, ktorá v prípade, ak by na výživu maloletého E. mesačne prispela aspoň sumou 120 Eur, disponovala by sumou určenou na výživu maloletého v celkovej výške 300 Eur, z ktorej musí byť schopná v štandardnom rozsahu zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 3, 4, § 75 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu spôsobu platenia výživného na maloletého E., určenú rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 15.05.2016, č.k. 5P/3/2016-67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.11.2016, č.k. 17CoP/29/2016-108. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zmeny spôsobu plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému E. tak, že výživné určené vo výške 220 Eur bude otec poukazovať v celom rozsahu k jej rukám, čím dôjde k zrušeniu rozhodnutia súdu o tvorbe úspor vo výške 40 Eur mesačne. Tak, ako v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného, tak aj pri rozhodovaní o eventuálnom návrhu matky na zmenu spôsobu platenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému E. mal súd prvej inštancie za preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula len veľmi krátka doba, za ktorú na strane maloletého E. nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala vydať súdu rozhodnutie o zmene spôsobu platenia výživného. Maloletý E. sa venuje rovnakým mimoškolským aktivitám, najmä futbalu, z čoho vyplýva, že celkové

náklady matky na zabezpečenie jeho riadnej výživy ostali približne na rovnakej úrovni. Rovnako sa nezvýšili ani výdavky matky v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa, pretože rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného na strane maloletého pretrvávajú jeho zdravotné problémy spojené s liečbou chronickej astmy a atopického ekzému. Pokiaľ matka na pojednávaní dňa 10.10.2018 dôvodila, že maloletý E. v mesiaci marec 2018 začal navštevovať Základnú umeleckú školu v P., v tejto súvislosti sa matke náklady zvýšili len minimálne, keďže školné uhrádza len vo výške 35 Eur polročne. Na druhej strane je treba uviesť, že je nepochybne v zásadnom záujme dieťaťa, aby mu rodičia počas jeho veku maloletosti tvorili úspory finančných prostriedkov, ktoré bude môcť využiť účelným spôsobom po dovŕšení plnoletosti a po osamostatnení sa na zabezpečenie životným potrieb väčšej hodnoty (napr. riešením bytovej otázky). Z uvedených dôvodov, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletého, existenciu záujmu na tom, aby počas doby jeho plnoletosti mu boli zo strany otca tvorené úspory vo forme finančných prostriedkov, prihliadajúc tiež na zárobkové pomery oboch rodičov, deklarované v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.03.2018, č.k. 7P/78/2017-58, mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nie sú dané dôvody na zmenu rozhodnutia súdu o zmene spôsobu platenia výživného v zmysle eventuálneho návrhu matky, smerujúceho k zrušeniu rozhodnutia súdu o tvorbe úspor, a preto eventuálny návrh matky v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zvýšenie výživného, podala matka odvolanie a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkala súdu prvej inštancie, že rozhodol len o zvýšení výživného a o druhej časti jej návrhu, ktorým sa domáhala zmeny spôsobu plnenia vyživovacej povinnosti nerozhodol, čo považovala za vadu konania. Uviedla, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci výživného sa príjem otca zvýšil o 300 Eur mesačne, pričom v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom otec poukazoval na náklady nevyhnutné na realizovanie jeho styku s maloletým E. na cestu z V. do P. a späť dvakrát do mesiaca. Otec dieťa viac ako rok nenavštevuje, nemá zvýšené náklady na realizovanie styku s dieťaťom a okrem výživného mu žiadnym spôsobom neprispieva na nákup športového oblečenia, obuvi, nekupuje mu darčeky, ani pri príležitosti jeho sviatkov. V čase predchádzajúceho rozhodovania maloletý navštevoval futbalový oddiel, bol len v tréningovom procese, čo sa zmenilo, pretože ako člen futbalového oddielu sa okrem tréningov v súčasnosti zúčastňuje aj futbalových zápasov, ktoré sa konajú mimo P., kde mu musí zabezpečiť stravu a realizuje doprovod, platí pohonné hmoty a má zvýšené náklady na zakupovanie športového oblečenia. Za nesprávny považuje názor súdu, že výživné zo strany otca spolu s výživným z jej strany, spolu cca 300 Eur musí byť dostatočnou sumou na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Má za to, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, a preto tento názor súdu prvej inštancie považuje za spiatočnícky, ktorý bol možno dôvodný pred rokom 1989, kedy všetky deti v socialistickej spoločnosti si mali byť rovné, ako aj ich rodičia. Tento názor je v súčasnosti prekonaný, a preto rozhodnutie súdu má byť vo vzťahu k výživnému pre maloleté deti diferencované podľa možností rodičov. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie nedostatočne aplikoval na výšku výživného možnosti otca. Výživné vo výške 180 Eur je nepostačuje na hradenie potrieb dieťaťa a žiada preto, aby výživné bolo zvýšené, resp. aby nebola časť výživného odkladaná na úspory, pretože jej tieto finančné prostriedky chýbajú s tým, že najskôr musia byť pokryté bežné potreby dieťaťa a až prebytok finančných prostriedkov je vhodný na tvorbu úspor, čo v danom prípade nie je.

5. K odvolaniu matky, podaného prostredníctvom právnej zástupkyne, podala matka svoje vyjadrenie, v ktorom opisovala predchádzajúce konanie o výživnom v konaní, sp. zn. 5P/3/2016, konanie o vyporiadaní BSM a dôvodila, že svojím rodičom spláca pôžičku vo výške 200 Eur mesačne. Za nepravdivé považovala tvrdenie otca, že musel riešiť svoju bytovú otázku, pričom neuviedol fakt, že okrem nájmu a réžie v trojizbovom byte v Z., ktorého vlastníčkou je jeho matka, hradil aj úverové zaťaženie nehnuteľnosti v M., kde bol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Po rozvode manželstva nehnuteľnosť daroval svojej matke, úverové zaťaženie spojené s touto nehnuteľnosťou si ponechal. Umelo tak navyšoval svoje náklady na bývanie v byte matky. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene majetkových pomerov na strane otca. Žiadala, aby boli prešetrené spotrebné úvery otca, ktoré boli zohľadňované v predchádzajúcom konaní, sp. zn. 5P/3/2016, platby za byt priateľky v V. a v byte jeho matky, vlastnícke vzťahy k trojizbovému bytu v Z. a dedičské konanie ohľadne nehnuteľnosti v Obci X. E., predanej v roku 2015. Žiadala, aby súd preveril predaj týchto nehnuteľností, otvorenie dedičského konania, preverenie investovania zo spotrebných úverov otca za posledných 10 rokov a tiež, v akom podiele kúpil nehnuteľnosť vo X. V., či bol nútený brať si hypotekárny a spotrebný úver, nakoľko v rámci vyporiadania BSM bol vyplatený sumou 32.000 Eur a ako naložil s týmito finančnými prostriedkami. Od januára 2018 bol otcovi zvýšený príspevok na bývanie o 40 Eur. Žiadala prešetriť byt priateľky otca v V., preveriť nájomcov bytu a aké príjmy a náklady otcovi v spojitosti s týmto bytom vznikajú. Vyslovila názor, že otec dieťaťa si svoju životnú úroveň zvyšuje na úkor dieťaťa, nakoľko má nižšie náklady na pohonné hmoty a výdavky na maloletého, nakoľko jeho styk s dieťaťom sa nerealizuje. Poukazovala na skutočnosť, že okrem bežných nákladov dieťaťa musí financovať detské tábory, aktivity, plávanie, korčuľovanie, nákup bicykla, športových potrieb, požičiavanie lyžiarskej výstroje, voľno-predajných liekov. Tvrdenie súdu, že suma výživného od otca vo výške 180 Eur a z jej strany vo výške 120 Eur musí postačovať na pokrytie potrieb dieťaťa, je veľmi zjednodušená matematika, v ktorej nie je zohľadnená miera jej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Vzhľadom na dôvodnú obavu z úmyselného zbavovania sa majetku otca a neprehľadného čerpania úverov, žiada otvorenie dedičského konania, preverenie investovania zo spotrebných úverov a vyplatenia BSM. Žiada, aby bolo preverené, akým spôsobom tieto financie otec použil, a aby tieto boli uvoľnené pre dieťa na nákup detskej izby, počítača a podobne.

6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že matka v podanom odvolaní zopakovala a rozšírila námietky, ktoré prednášala i pred súdom prvej inštancie, a ktoré zjavne s danou vecou nesúvisia, napr. žiadosť o otvorenie dedičského konania, vyporiadanie BSM a podobne. Uviedol, že mal záujem o zverenie maloletého E. do svojej starostlivosti s tým, že matka bude prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne, z ktorej sumy 50 Eur bude určené na tvorbu úspor. Výživné vo výške 300 Eur pre maloletého E. považoval za dostatočné a poukazoval na skutočnosť, že matka darovala svoj podiel vo rodinnom dome svojim rodičom a zároveň im spláca nejakú pôžičku vo výške 200 Eur mesačne, čo považoval za účelové tvrdenie. Žiadosť matky o opätovné preverovanie jeho životných nákladov, majetku a dedičského konania považuje za zneužívanie procesných práv matky a za nehospodárne a neúčelné zaťažovanie súdov, nakoľko súd vykonal vo veci potrebné dokazovanie a všetky dôkazy posúdil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. K ďalším vyfabulovaným tvrdeniam matky nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať. Poukázal na skutočnosť, že matka žiada zvýšenie výživného o sumu 40 Eur, resp. zrušenie výživného v časti úspor s tým, že jej táto suma bude vyplácaná ako výživné, čo jednoznačne nie je v prospech maloletého dieťaťa. Navrhol matke, aby súhlasila s tým, že maloletý E. bude zverený do jeho starostlivosti.

7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby výživné pre maloletého E. bolo upravené primerane potrebám dieťaťa a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.

8. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k podanému odvolaniu uviedla, že kolízny opatrovník nevykonal šetrenie počas konania, sp. zn. 5P/3/2016 v čase nástupu maloletého dieťaťa do prvej triedy školskej dochádzky, kedy sa jej náklady zvýšili o 500 Eur. Ďalej konštatovala, že otec sa nepodieľal na troch liečebných pobytoch dieťaťa, nepoukázal mu zameškané výživné z konania, sp. zn. 5P/3/2016, a preto žiadala, aby sa kolízny opatrovník vyjadril hlbšie a zaujal konkrétne stanovisko k uvedeným skutočnostiam, o ktorých má vedomosť a zdôvodnil, prečo nebolo šetrenie v konaní, sp. zn. 5P/3/2016 vykonané. Oznámila, že dieťa okrem členstva v MŠK P. bolo prijaté do Základnej umeleckej školy v P., kde ročné školné stojí 70 Eur a jeho zdravotný stav je v súvislosti s astmou zhoršený, je na inhalačnej liečbe.

9. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že z konania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že matka si výživným pokrýva okrem svojich potrieb aj potreby svojich rodičov, čo je neprípustné a v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Výdavky, ktoré matka deklarovala v návrhu, predstavujú pri započítaní polovice nákladov na bývanie, energie a televíziu sumu 129,21 Eur, pričom on prispieva synovi sumou 180 Eur a ďalších 40 Eur posiela na sporenie. Pokiaľ matka tvrdí, že synovi zabezpečuje stravu počas futbalových zápasov, ide o tvrdenie absolútne bezvýznamné, nakoľko stravu mu musí zabezpečovať, či sa zúčastní futbalového zápasu alebo nie. Nie je pravdou, že dieťa každoročne absolvuje kúpeľnú liečbu, nakoľko v roku 2017 sa maloletý E. žiadnej kúpeľnej liečby nezúčastnil a v roku 2016 bol iba v ambulantnej liečbe v kúpeľoch v O.. Podotýka, že liečebné pobyty sú dieťaťu hradené zdravotnou poisťovňou a sprievod matky je čisto jej záležitosťou. Považoval za zarážajúce, že matka s príjmom 1.300 Eur a výživným 180 Eur nedokáže dieťaťu zabezpečiť adekvátne podmienky na bývanie, dieťa nemá zabezpečenú vlastnú detskú izbu. Z

výpisu z účtu poistenca zistil, že výdavky na liečbu dieťaťa predstavujú 19,04 Eur, ktorú matka musela reálne uhradiť ako doplatok poistenca za predchádzajúcich 12 mesiacov, čo je 1,59 Eur mesačne. Matka sa vzdala rodinného domu v Obci G. v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur v prospech svojej matky, ktorej naviac posiela údajne mesačne sumu 200 Eur. Matka je vlastníkom trojizbového bytu v hodnote 73.000 Eur s minimálnym hypotekárnym zaťažením, mesačný príjem spolu s výživným predstavuje cca 1.450 Eur, on je vlastníkom polovice rodinného domu v hodnote cca 70.000 Eur so 100 % hypotékou, jeho mesačný príjem po odpočítaní výživného je cca 1.450 Eur. V priebehu konania bolo zistené, že s matkou v spoločnej domácnosti žije i jej nezamestnaný partner L. O. a matka má neustále finančné problémy, ktorú skutočnosť kolízny opatrovník neuviedol. Svojho partnera mala matka tendenciu brávať na sedenia nariadené výchovným opatrením, ktoré bolo prednedávnom zrušené z dôvodu bránenia matky v stretávaní sa otca so synom. Poukázal na vyjadrenia matky v konaní, sp. zn. 5P/3/2016, v ktorom uviedla, že nie je schopná zabezpečiť výživu syna, že mu nakupuje oblečenie v second hande, že jej s výživou dieťaťa musí pomáhať matka, že nevykuruje jednu izbu z dôvodu šetrenia, pričom matka spolu so svojou matkou každoročne absolvujú niekoľko dovoleniek a výletov, medzi ktoré patria letecké pobytové zájazdy k moru a nerozumie preto, prečo kolízny opatrovník tieto skutočnosti opomenul uviesť. Rovnako opomenul zdôrazniť, že matka maloletého počas výchovného opatrenia dlhodobo nechodila si preberať príspevok na dieťa, k čomu bola niekoľkokrát vyzvaná. V prípade, že matka nie je schopná dlhodobo zabezpečiť výchovu maloletého dieťaťa, jeho potreby, je schopný takúto starostlivosť zabezpečiť a nebude matke v styku s dieťaťom brániť.

10. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala matka odvolanie a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu vyhovel. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa tým, že získal členstvo v MŠK P., jeho tréningový proces sa zintenzívnil, tréningy má päťkrát týždenne, chodí na majstrové zápasy a celodenné turnaje v rámci Slovenskej a Českej republiky, dieťa začalo navštevovať základnú umeleckú školu, kde predstavuje ročné školné 70 Eur. Od poslednej úpravy došlo k zmene majetkových pomerov i na strane otca, ktoré neboli riadne prešetrené. Neboli prešetrené jeho spotrebné a hypotekárne úvery, keď v konaní, sp. zn. 5P/3/2016 otec poukazoval na náklady na domácnosť - 500 Eur na byt priateľky v V., spotrebný úver 170 Eur a 70 Eur na trojizbový byt v Z., na nehnuteľnosť v M., na nehnuteľnosť v Obci X. V.. V roku 2014 bola otcovi vyplatená suma 32.000 Eur v rámci vyporiadania BSM, v roku 2015 získal podiel z predaja trojizbového bytu v Z., spolu s garážovým státím, nebol preto nútený si zobrať 100 % hypotekárny úver. Otec nevedel uviesť príjem svojej priateľky, pričom spolu splácajú hypotekárny a spotrebný úver vo výške 900 Eur mesačne. Otcovi ako profesionálnemu vojakovi bol zvýšený príspevok na bývanie o sumu 30 Eur mesačne. Žiadala o preverenie nájmu bytu v V.. Od poslednej úpravy došlo k nárastu priemerného mesačného zárobku otca zo sumy 1.433 Eur na sumu 1.742 Eur a nárastu jej príjmu zo sumy 1.123 Eur na sumu 1.228 Eur, zárobok otca tak vzrástol o 309 Eur a jej zárobok o 105 Eur, rozdiel 200 Eur. Jej náklady na dieťa narastajú, lebo musí zvládať financovanie detských táborov, aktivít, plávanie, korčuľovanie, nákup bicykla, športových potrieb, zapožičanie lyžiarskej výstroje a podobne, voľno-predajných liekov, ktoré si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje. Žiadala riadne a hĺbkové dokazovanie vo veci, nakoľko výživné zo strany otca nepostačuje na uspokojovanie kultúrneho a športového vyžitia dieťaťa. Otec nepreukázal, akým spôsobom nakladá s finančnými prostriedkami, ktoré mali byť údajne vynakladané na jeho styk s maloletým, a to suma 90 Eur - 100 Eur na pohonné hmoty určené s návštevu dieťaťa a 100 Eur výdavky na maloletého počas styku, celkovo sa jedná o sumu 3.230 Eur, ktorá otcovi zostáva, nakoľko synovi nič nekúpi, ani mu neprilepší. Sľub otca, že bude dieťaťu prispievať na financovanie jeho nákladov, považuje za formálny. Ďalej uviedla, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľal na nákladoch v súvislosti s prvým svätým prijímaním dieťaťa, ktoré navýšili výdavky dieťaťa nad rámec bežných výdavkov o 200 Eur. Otec jej dlhuje na výživnom pre maloletého E. sumu 20 Eur, ktorá sa vymáha. Otec prestal dieťaťu platiť úrazové poistenie v R., a.s. a zároveň si uplatňoval daňový bonus na dieťa, čo bolo preukázané v konaní, sp. zn. 10P/99/2011 o rozvod. Trvala na tom, že výživné vo výške 180 Eur mesačne nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovní oboch rodičov. Jej návrh je dôvodný, nakoľko výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter.

11. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje doplňujúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniam matky, že svojho syna nenavštevuje, sa vyjadril už niekoľkokrát a uviedol, že mu matka odmieta umožniť navštevovať syna a on odmieta vytvárať husté a nepriaznivé situácie, v ktorých by sa ocitol, ak by chcel silovo žiadať od matky prítomnosť syna a jeho odovzdanie do jeho starostlivosti, tak ako o tom rozhodol príslušný súd. Poukázal na tvrdenia matky o zhoršujúcom sa stave dieťaťa (chronická astma a atopický ekzém) a zintenzívnenie tréningov na 5 x do týždňa, vrátane zápasov. Považoval za v rozpore s dobrými mravmi žiadosť matky o zmenu spôsobu platenia výživného na maloletého, keď žiada presun 40 Eur zo sporiaceho účtu maloletého na priame výživné do jej rúk, nakoľko nasporená suma by mala byť dieťaťu poskytnutá po dosiahnutí plnoletosti. Matka žiada o zvýšenie výživného o sumu 40 Eur z dôvodu, že suma 300 Eur dieťaťu nepostačuje, pričom platí trovy právneho zastúpenia, ktoré si on v tejto veci dovoliť nemôže, čo považuje za absurdné. Pokiaľ matka poukazuje na svoju osobnú starostlivosť o maloletého a neschopnosť pri výške výživného 300 Eur mesačne sa oňho adekvátne postarať, opätovne navrhuje, aby matka súhlasila so zmenou zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti s tým, že výživné od matky bude žiadať 150 Eur s tým, že 50 Eur bude určené na tvorbu úspor dieťaťa.

12. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zopakovala svoje doterajšie tvrdenia ohľadne majetkových pomerov otca, ktoré žiadala opätovne prešetriť. Odmietla tvrdenie otca, že mu bráni v styku s dieťaťom a tvrdila, že otec dieťa nenavštevuje. Zdôraznila, že otec jej dlhuje na výživnom sumu 20 Eur. Považovala za diskriminačné, aby dieťa nemalo úroveň, ktorá mu prináleží, len preto, že jeden rodič žije nadštandardne, zadlžuje sa neprehľadnými úvermi, ktoré strieda inými úvermi a druhý rodič musí suplovať druhého v základných veciach. Opätovne poukazovala na priebeh v konaní, sp. zn. 10P/99/2011 o rozvod manželstva a sp. zn. 5P/3/2016.

13. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu, ani k vyjadreniam nevyjadril.

14. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

16. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

17. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného od posledného rozhodnutia súdu o výživnom pre maloletého Róberta došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného alebo pre zmenu spôsobu platenia vyživovacej povinnosti.

18. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre maloletého E. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.02.2016, č.k. 5P/3/2016-67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.11.2016, č.k. 17CoP/29/2016-108, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2017. Citovanými rozsudkami bola stanovená vyživovacia povinnosť otca pre maloletého E. na sumu 220 Eur mesačne od 01.02.2016, z ktorej sumy časť výživného vo výške 40 Eur mesačne je určená na tvorbu úspor. V čase tejto úpravy výživného mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť iba k maloletému E., ktorý bol žiakom prvého ročníka základnej školy, venoval sa futbalu a bedmintonu, mal nepriaznivý zdravotný stav, absolvoval pobyty vo Vysokých Tatrách, kde ho matka sprevádzala. Matka mala priemerný mesačný zárobok 1.123 Eur, náklady na bývanie 179 Eur, splácala hypotekárny úver 210 Eur mesačne a pôžičku rodičom po 80 Eur mesačne. Otec mal priemerný čistý mesačný zárobok od 1.419 Eur do 1.433 Eur

mesačne, býval v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorej prispieval sumou 200 Eur mesačne. S dieťaťom sa stýkal, deklaroval svoje náklady na nákup pohonných hmôt za účelom styku s dieťaťom 90 Eur mesačne.

19. Maloletý E. v roku 2017/2018 navštevoval X. ročník základnej školy (v súčasnosti navštevuje X. ročník základnej školy), hráva aktívne futbal, MŠK P. matka mesačne uhrádzala členský poplatok vo výške 8 Eur a má zvýšené náklady, najmä v súvislosti so zakupovaním futbalovej obuvi a hradenie nákladov s účasťou na futbalových podujatiach cca 60 Eur mesačne. Dieťa má zdravotné problémy naďalej, zúčastňuje sa lekárskych prehliadok a ozdravných pobytov vo Vysokých Tatrách, venuje sa lyžovaniu, plávaniu i iným aktivitám. Priemerný čistý mesačný zárobok matky predstavuje 1.228,53 Eur, býva sama s dieťaťom v trojizbovom byte, ktorého je vlastníkom a náklady predstavujú 190 Eur mesačne, hypotekárny úver predstavuje 210 Eur mesačne, svojím rodičom spláca sumu 200 Eur mesačne na pôžičku. Otec má priemerný čistý mesačný zárobok 1.742 Eur, býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v rodinnom dome v Obci X. V., ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve, uhrádzajú hypotekárny úver vo výške 700 Eur mesačne a ďalší úver 200 Eur mesačne. Otec upustil od realizácie styku s maloletým, nakoľko mu matka v styku bránila a chcel predísť traumám, ktorým bol maloletý v súvislosti s realizáciou styku vystavený.

20. Súd prvej inštancie konštatoval, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom do podania ďalšieho návrhu na zvýšenie výživného uplynula tak krátka doba, že k zmene pomerov na strane maloletého E. nedošlo. Doposiaľ je žiakom prvého stupňa základnej školy, venuje sa rovnakým aktivitám, jeho zdravotný stav je nezmenený. Pri porovnaní príjmov rodičov maloletého E. v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnosti konštatoval, že došlo k nárastu priemerného mesačného zárobku otca zo sumy 1.433 Eur na 1.742 Eur a matky zo sumy 1.123 Eur na sumu 1.228,53 Eur. Došlo tak k zmene pomerov vo výške príjmov na strane oboch rodičov, pričom k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa nedošlo, preto návrh na zvýšenie výživného zamietol. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.

21. Odvolací súd v danej veci považuje za významnú skutočnosť, že o výške výživného vo výške 220 Eur mesačne pre maloletého E. zo strany otca s tým, že suma 180 Eur mesačne je poskytovaná priamo k rukám matky a suma 40 Eur je určená na tvorbu úspor dieťaťa, rozhodoval odvolací súd svojím právoplatným rozhodnutím v januári 2017. Vychádzajúci z premisy, že pre súd je vždy rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, je potrebné uzavrieť, že súd odvolací v čase svojho predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom vzal do úvahy skutočnosť, že maloletý E. navštevuje prvý stupeň základnej školy, hodnotil jeho mimoškolské aktivity i jeho zdravotný stav a dospel k záveru, že výživné na uspokojovanie jeho potrieb vo výške 180 Eur mesačne a 40 Eur na tvorbu úspor zo strany otca, vychádzajúc z príjmu jeho rodičov zistených súdom prvej inštancie, je dostatočné na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a výšku výživného považoval za primeranú potrebám maloletého E., ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom jeho rodičov. Matka podala návrh na zvýšenie výživného v novembri 2017, t. j. 10 mesiacov po rozhodnutí súdov v predchádzajúcom konaní s tým, že dôvodila, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého E., ako i na strane rodičov a domáhala sa opätovného prešetrenia majetkových pomerov otca, s poukazovaním na konanie o rozvod manželstva (sp. zn. 10P/99/2011) a predchádzajúceho konania o úprave výživného (sp. zn. 5P/3/2016).

22. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu dospel k záveru, že na strane maloletého E. nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovala zmenu doposiaľ určenej výšky výživného zo strany jeho otca a nezistil ani dôvod pre zmenu spôsobu platenia výživného, t. j. zrušeniu tvorby úspor v prospech dieťaťa a vyplácanie celej sumy určeného výživného zo strany otca (220 Eur mesačne) k rukám matky. Maloletý E. má XX rokov, navštevuje prvý stupeň základnej školy, jeho náklady vyčíslené matkou predstavujú okrem bežných nákladov náklady v MŠK P. vo výške 8 Eur mesačne, náklady na rôzne futbalové podujatia cca 60 Eur mesačne, náklady na základnú umeleckú školu 70 Eur ročne, náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom, náklady na liečebné pobyty, výlety, tábory, iné športové aktivity. Je nepochybné, že maloletý E. má ďalšie náklady na stravu, ošatenie, obuv a podobne, ktoré sú primerané jeho veku, ako i náklady na školské potreby, prípadne lieky, iné aktivity a podobne. Z tvrdení matky však nie je osvedčené, že by odôvodnené potreby maloletého E. presahovali sumu, ktorú matka na uspokojovanie jeho potrieb poberá od otca vo výške 180 Eur mesačne, ako bolo rozhodnuté predchádzajúcim rozhodnutím súdu, teda sumu, ktorou otec doposiaľ na výživu maloletého E. prispieva. Odvolací súd preto uzatvára, že na strane maloletého E. od poslednej úpravy výživného, a to ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného, ani zmenu spôsobu platenia výživného (40 Eur na tvorbu úspor pre dieťa).

23. Pokiaľ sa matka domáhala prešetrovania pomerov otca s poukazom na dokazovanie v predchádzajúcich súdnych konaniach o rozvod manželstva a o úpravu výživného (rok 2011, 2016), zisťovania majetkových pomerov otca v súvislosti s jeho súčasným bývaním, bytom v Z., domom v M., domom vo X. V., bytom v V. a pod., odvolací súd môže len konštatovať, že súd prvej inštancie sa s týmito nákladmi, majetkovými pomermi otca vysporiadal a nezistil žiadnu zmenu v majetkových pomeroch od predchádzajúceho rozhodnutia.

24. K tvrdeniu matky, že otec ušetrí finančné prostriedky, nakoľko sa s dieťaťom nestýka, odvolací súd môže len poukázať na skutočnosť, že tvrdenie otca o problémoch pri jeho styku s maloletým dieťaťom sa javí ako pravdivé, čo vyplýva zo spisu, sp. zn. 5P/32/2014 Okresného súdu Považská Bystrica, v ktorom konaní sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý návrh bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 5P/32/2014-19 zo dňa 16.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.02.2015, č.k. 4CoP/82/2014-99 zamietnutý s tým, že bola rodičom uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny P. V., pracovisko P., vzhľadom na nezhody pri styku otca s maloletým dieťaťom. Pokiaľ uvedené nezhody medzi rodičmi pri styku otca s maloletým E. pretrvávajú, ktorú skutočnosť otec riešil (v záujme dieťaťa) tým, že upustil od styku s dieťaťom, nemôže byť tento stav na ťarchu otca a viesť z tohto dôvodu k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiadne okolnosti stanovené v § 54 CMP, pre ktoré by mal o trovách konania rozhodnúť iným spôsobom.

27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.