Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_0T-12-2019.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 27. marca 2019 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
H. C. G. C. H. S. Y. A. Č., nar. XX. X. XXXX v Z. H., trvale bytom P. XXXX/XX, Z. H., nezamestnaný,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
hoci bol dňa 10. 2. 2019 o 14.00 hod. v blokovom konaní vedenom policajtom Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ORPZ-LM-OPP3-70-012/2019 postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších platných predpisov v súvislosti s krádežou tovaru v OD Tesco Liptovský Mikuláš, dňa 10. 2. 2019 o 19.40 hod. z predajnej časti OD Tesco, ul. Kamenné pole 4447/2 v Liptovskom Mikuláši zobral 0,5 litrovú fľašu s alkoholom zn. Párty Čerešňa, sáčok s pochutinou zn. VR Chips o hmotnosti 130 g, sáčok s pochutinou zn. Chips Mix o hmotnosti 77 g, sáčok s pochutinou zn. Chips PAP o hmotnosti 225 g a sáčok s pochutinou Puffs Bac o hmotnosti 120 g, s ktorými bez zaplatenia prešiel cez pokladničnú zónu predajne, kde pri opustení predajne bol zaistený pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby, pričom uvedeným konaním spôsobil spoločnosti TESCO STORES SR, a. s., IČO: 31 321 828, so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava, škodu vo výške 10,97 eura,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona obžalovaný j e p o v i n n ý vykonávať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a. s., IČO: 31 321 828, so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava, škodu vo výške 6,99 eura.
odôvodnenie:
Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 12. 2. 2019 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na H. C. podaná obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný H. C. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,
- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne, uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.
Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, preto súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného H. C., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, pretože vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
K osobe obžalovaného bolo zo správy o povesti zistené, že obžalovaný je ženatý a má 3 maloleté deti, s manželkou a deťmi žije v spoločnej domácnosti. Na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši nebolo proti nemu vedené priestupkové konanie. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný H. C. bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný a právoplatne odsúdený za trestnú činnosť proti slobode, a to trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/76/2018 zo dňa 10. 8. 2018, právoplatným dňa 24. 8. 2018 za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a povinnosťou spočívajúcou v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu so skúšobnou dobou na 2 roky do 24. 8. 2020. Priestupkovo bol postihnutý raz, a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 19. 8. 2014 uložením blokovej pokuty vo výške 30,- Eur. Lustráciou v zozname trestných konaní vedených proti osobám v SR Generálnou prokuratúrou SR a v databáze súdov vyplýva, že proti obžalovanému sa aktuálne nevedie iné trestné konanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a možnosti jeho prevýchovy. Súd prihliadol na to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, čo bolo vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona. Ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona súd musel prihliadať na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený pre trestný čin, pričom skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia naďalej plynie. Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, pri rovnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa zákonom ustanovená trestná sadzba nemení, súd teda mohol ukladať obžalovanému trest v nezmenenej trestnej sadzbe.
Keďže obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, súd pri ukladaní druhu trestu mohol uvažovať len o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, prípadne niektorého z alternatívnych trestov, ktoré by svojím charakterom vzhľadom na osobu obžalovaného prichádzali do úvahy. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol a vyjadril súhlas s uložením trestu povinnej práce, uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone tohto trestu. Na hlavnom pojednávaní bol samosudkyňou poučený o podmienkach uloženia a výkonu tohto trestu.
Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostala do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, pričom sa dopustil trestnej činnosti proti slobode iného a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dopustil trestného činu proti majetku. Je zrejmé, že u neho nastala recidíva trestnej činnosti, hoci sa nedopúšťa charakterovo rovnakého druhu trestnej činnosti. Súd pri zvažovaní, aký druh a výmera trestu za uvedený skutok uloží, prihliadol nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na jeho rodinný život, keďže sa spolu s manželkou stará o tri maloleté deti (trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby). Súd tiež prihliadal aj na skutočnosť, že pri právoplatnom odsúdení za tento trestný čin krádeže budú splnené podmienky na rozhodnutie o nariadení výkonu trestu odňatia slobody uloženého pri predchádzajúcom odsúdení. Z týchto dôvodov je podľa súdu opodstatnené dať obžalovanému šancu v podobe uloženia trestu povinnej práce, ktorý mu doposiaľ nikdy ukladaný nebol, môže mať na neho požadovaný prevýchovný účinok, zásadným spôsobom nezasiahne do jeho rodinného života, keďže nie je spojený s odňatím slobody, a s ktorým súhlasí. Na druhú stranu však súd pripomína, že hoci nejde o trest spojený s odňatím slobody, jeho výmeru súd stanovil v druhej polovici sadzby, ktorú zákon umožňuje tak, aby aj v prípade, že obžalovaný tento trest riadne nevykoná, bol si vedomý toho, že mu reálne hrozí premena trestu povinnej práce za každé dve hodiny na jeden deň trestu odňatia slobody (§ 55 ods. 4 Trestného zákona), t. j. 90 dní. Súd má za to, že aj takýto druh trestu môže mať u obžalovaného, ktorému bol doposiaľ ukladaný len trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, na neho dostatočne preventívny účinok, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol poškodenej spoločnosti nárok na náhradu škody v podobe peňažnej ujmy za znehodnotený odcudzený tovar, ktorú si poškodená uplatnila vo výške 6,99 eura. Náhrada škody bola poškodenou spoločnosťou uplatnená riadne a včas, táto vznikla v súvislosti so spáchaním trestného činu obžalovaným, rozsah tohto nároku bol dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi, obžalovaný výšku škody nenamietal, práve naopak, sľúbil, že škodu v plnom rozsahu zaplatí. Keďže do konania hlavného pojednávania a vyhlásenia rozhodnutia súdu z nej neuhradil ani časť, preto súd rozhodol o uložení povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti spôsobenú škodu v uplatnenom a preukázanom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 27. marca 2019