Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-13-2019.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti žalovanému V.H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., G. XXX/X, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 703,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/342/2017-45 zo dňa 21.11.2018 takto
rozhodol:
I.Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/342/2017-45 zo dňa 21.11.2018 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 487,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 487,68 od 2.6.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II.Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/342/2017-45 zo dňa 21.11.2018 v napadnutej časti výroku o trovách konania mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100%.
III.Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Lučenec zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 915,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 2.6.2018 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 25.11.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 140,- Eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 36,04 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Nakoľko sa žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru už pri piatej splátke a uhradil len sumu 810,03 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o viac ako 3 mesiace, veriteľ si uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda okamžitú splatnosť úveru dňa 05.08.2015. Nesplatená časť úveru predstavuje sumu 703,65 eur. Okresný súd uviedol, že žaloba je čiastočne nedôvodná, pretože z konania vyplynulo, že žalobca predložil žalovanému formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Z povahy žalobcu ako podnikateľského subjektu poskytujúceho úvery a žalovaného ako fyzickej osoby nekonajúcej v rámci predmetu podnikania vyplýva, že uvedená zmluva, pokiaľ by bola uzatvorená platne, išlo by o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd však zistil, že formulárová žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5 označená slovom „vyplňte“ v nadväznosti na vedomosť súdu z iných konaní, bola žiadosť vyplnená len po bod 5 pri podpisovaní žalovaného. To znamená, že v bode 6 údaje vyplňoval žalobca v O. dňa 25.11.2014 a návrh na uzavretie zmluvy, ktorý bol vyplnený za prítomnosti žalovaného a podpísaný žalovaným v porovnaní s prijatím zo strany žalobcu má rôzne hodnoty RPMN, t. j. 26,15 % v porovnaní s 25,83 a RPMN pri poskytnutí revolvingu 26,15 v porovnaní s 25,83 % . Súd mal za to, že v prípade uzavretia spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 nie je postačujúca len dohoda o výške úveru a úrokov, ale v prípade platného uzavretia zmluvy by sa jednalo o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V súlade s § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona musí zmluva v momente jej uzavretia obsahovať RPMN. Pokiaľ teda žalobca zvolil spôsob uzatvárania zmluvy tak, že dodatočne akceptoval návrh žalovaného, avšak so zmenou hodnotou RPMN, nedošlo k prijatie návrhu so zmenou, ktorá nebola dodatočne písomne akceptovaná žalobcom a takáto zmluva preto nebola uzavretá, čiže nevznikla, a je preto neplatná za analogického použitia § 39 OZ. Keďže zmluva nebola platne uzavretá a žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky, jedná sa o bezdôvodné obohatenie. Toto zodpovedá poskytnutej čiastke zo strany žalobcu po odpočítaní vrátenej čiastky zo strany žalovaného, preto súd v súlade s § 451 ods. 1 § 457 OZ priznal sumu 215,97 eur (t.j. 1.140,--eur - 810,03 eur = 215,97 eur). Zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR vo výške 5% ročne od 2.6.2018 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že aj keď žalobca bol v časti prevyšujúcej 50% uplatneného nároku neúspešný, patrila by náhrada v časti úspechu žalovanému v súlade s § 255 ods. 1, avšak žalovaný v priebehu celého konania nebol aktívny, nevznikli mu žiadne trovy, preto mu ich súd nepriznal.
2.Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súd nesprávne posúdil uplatnený nárok, a to jeho záver o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN, pretože je to v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Zdôraznil, že hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy, jednoznačne to vyplýva zo znenia § 11 ods. 1, písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere. Uviedol, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobca navrhol údaj o RPMN, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Zdôraznil, že zákon č. 129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť. Vyžaduje, aby boli v zmluve uvedené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napádanej časti zmenil a žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
3.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil
4.Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a výrok o náhrade trov konania.
5.Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáhal v podanej žalobe zaplatenia sumy 703,65 eur s príslušenstvom z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu revolvingovej zmluvy, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.140,--eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 36,04 eur v termínoch splatnosti uvedených v zmluve. Nakoľko žalovaný úver riadne a včas nesplácal, žalobca zosplatnil úver a žiadal zaplatiť od žalovaného nesplatenú časť úveru vo výške 703,65 eur.
6.Okresný súd posúdil uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú, pretože nebola v nej riadne dojednaná výška RPMN tak, ako to ukladá § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že zmluva je neplatná od počiatku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nárok posúdil podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže nebola úverová zmluva riadne uzavretá, vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia súd tak, že zo sumy 1.140,--eur odpočítal zaplatené splátky vo výške 810,03 eur, pričom dlh žalovaného podľa zistenia súdu predstavuje tak sumu 215,97 eur, ktorej je povinný vydať žalobcovi. V tejto časti žalobe vyhovel spolu z úrokom z omeškania vo výške 5% od 2.6.2018 do zaplatenia.
7.Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
8.Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d/, f/, j/) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
9.Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
10.Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa ich zaviazal žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o revolvingovom úvere ja absolútnym obchodom, ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka. Charakter zmluvy vyplýva z Obchodného zákonníka, pričom časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, a.s., proti S. O. (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jedinom dokumente. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je však zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a preto bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.
11.Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmeneným údajom RPMN v bode 6. zmluvy došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy. RPMN sa nenavrhuje ani neodhaduje, pretože ide o presne, na základe vzorca vypočítaný ukazovateľ, ktorý sa vypočítava v čase uzavretia zmluvy a nie v čase podania žiadosti o úver. Hodnota predpokladanej RPMN v žiadosti o úver pritom bola vyššia ako skutočne vypočítaná RPMN v čase uzatvorenia zmluvy. Poskytnutý úver je pritom možné podľa ust. § 11 ods. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené údaje o RPMN spĺňajú požiadavku ustanovenú v ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v zmluve uviedol predpokladanú RPMN z ktorej vychádzal s tým, že pri podpise úverovej zmluvy nie je presne uvedený termín reálneho poskytnutia finančných prostriedkov (v zmluve bola dohodnutá výplata úveru bankovým prevodom), v zmluve je tiež uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, s čím žalovaný súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN jej spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Z úpravy ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne konkrétnym číslom. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v zmluve uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a skutočnosť, že v zmluve je uvedená predpokladaná RPMN v percentuálnom vyjadrení a s tým, že presná hodnota RPMN podľa dňa poskytnutia úveru bola žalovanému oznámená, spĺňajú údaje o RPMN vyššie citovanú úpravu ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebolo preukázané, že by bol napokon žalovanému ako spotrebiteľovi schválený úver za úplne iných podmienok ako to vyplýva z údajov v Žiadosti/Zmluve o revolvingovom úvere, napokon pokiaľ by došlo k nejakým zmenám zo strany veriteľa a spotrebiteľ by so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru nesúhlasil, bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, prípadne zmluvu písomne vypovedať (bod 7. Zmluvy). Z uvedeného dôvodu odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a že zmluva obsahuje neplatný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov považoval za nesprávny.
12.Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to končenú splatnosť úveru. Z rozsudku vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tejto súvislosti odvolací súdu uvádza, že z počtu splátok úveru
- 42 mesačných splátok vyplýva doba trvania zmluvy, z ktorej priemerný spotrebiteľ vie presne určiť termín konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd poznamenáva, že novelou zákona o spotrebiteľských úveroch č. 279/2017 Z.z. účinnou od 01.05.2018 bola zo zákona vypustená povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti úveru z dôvodu, že uvedené bolo v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, že v zmluve absentuje konečná splatnosť úveru a na základe toho poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov je nesprávny.
13.Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutej tretej výrokovej vete, ktorou vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol je dôvodné, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 492,06--eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 492,06,--eur od 17.5.2015.2015 do zaplatenia.
14.Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej tretej výrokovej vete zmenil, odvolací súd zmenil aj štvrtú výrokovú vetu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP a o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100%.
15.Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu.
16.O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).