Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-86-2017.pdf
PDF · 125.22 KB
No categories available
9C/86/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. V. XX, zastúpený V.. V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W., S. XX, proti žalovanému: Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W., M. XX, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade N. D., odbor katastrálny pre obec W., kat. územie W., okres N. D. na LV č. XX, parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX, dom so súp. č. XXXX o výmere 547 m2 zastavané plochy a nádvoria, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade N. D., odbor katastrálny pre obec W., kat. územie W., okres N. D. na LV č. XX, parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX, dom so súp. č. XXXX o výmere 547 m2 zastavané plochy a nádvoria, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 5.367,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 319,50 eur, prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.5.2017 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, ktorý je vedený na Okresnom úrade N. D., katastrálnom odbore, zapísanom na LV č. XX na parcele č. XXXX/XXX kat. územie W., obec W., okres N. D., dom so súp. č. XXXX a navrhol, aby táto domová nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu vyššie špecifikovaného v podiele 3/4 k celku a žalovaný, jeho brat, v podiele 1/4 k celku. Uviedol, že rodinný dom dlhodobo užíva a užíval so svojou manželkou až do jej smrti, v súčasnosti dom užíva a obýva sám s tým, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhuje pre svoj vek a zdravotný stav s poukazom na to, že jeho dcéry alebo jedna z nich ho budú opatrovať. Poukázal na „Vyhlásenie“ otca strán sporu Q. F., nar. v roku XXXX, podľa ktorého predmetný rodinný dom bol kúpený za celkovú sumu 114.012,- Sk, z ktorej sumy žalobca zaplatil predávajúcemu sumu 20.000,- Sk a žalovanému, svojmu bratovi, vyplatil sumu 15.000,- Sk. V tom čas rodinný dom ešte nebol dokončený a podľa rodinnej dohody v dome ostal bývať ten z bratov, ktorý dom stavebne zrekonštruuje a dokončí. Žalovaný sa z domovej nehnuteľnosti odsťahoval do vlastného domu, kde aj doteraz býva a zároveň vrátil žalovanému uvedenú časť kúpnej ceny 15.000,- Sk. Žalovaný sa nepodieľal na oprave a rekonštrukcii domovej nehnuteľnosti. Žalobca doopatroval oboch rodičov, ktorí v predmetnej nehnuteľnosti bývali, čo podľa názoru žalobcu žalovaný nespochybňuje. Z týchto dôvodov žalobca navrhol súdu, že nie je povinný vyplatiť žalovanému bratovi žiadnu časť jeho spoluvlastníckeho podielu.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.10.2017, doručeným súdu dňa 23.10.2017 a uviedol, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde, nakoľko žalobca nemá žiadne písomné potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti 15.000,- Sk s podpisom žalovaného. Uviedol, že ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa dostavil na výzvu k advokátke JUDr. M. a žalobca sa nedostavil, ktorá advokátka žalovanému uviedla, že si podiel žalovaného môže žalobca odkúpiť, keď by s tým žalovaný súhlasil, nesúhlasil s tým, že žalobca ukončil rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom býval, lebo nikde nepracuje od roku 1989 a priživoval sa na dôchodku ich rodičov. Predložil s týmto vyjadrením písomné vyjadrenie majstra murára, ktorý dokončoval stavebné práce na rodinnom dome. Mal za to, že všetky práce týkajúce sa rekonštrukcie domu platili ich rodičia.
3. Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcu žalobcu, výpoveďami strán sporu, svedkov a oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to: výpisom z LV č. XX, rozhodnutím Okresného národného výboru N. D. z 14.3.1997, rozhodnutím o povolení užívať priezvisko v zhode s pravidlami slovenského jazyka, vyhlásením Q. F. nar. XXXX, Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, návrhom na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, Znaleckým posudkom č. 127/2017, vyjadreniami strán sporu, čestným prehlásením z čl. 75, potvrdením z čl. 77, vyhlásením svedka murára z čl. 67, písomným vyjadrením žalobcu k investíciám k nehnuteľnosti z čl. 95, stanoviskom Okresného úradu N. D., katastrálneho odboru, aktuálnym výpisom z LV č. XX kat. územia W., Odborným vyjadrením č. 126/18 znalca, vyjadrením žalobcu z čl. 139, kópiou vkladnej knižky žalobcu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX Okresného úradu N. D., katastrálneho odboru, kat. územia W., obec W., okres N. D., a to parcely č. XXXX/XXX o výmere 547 m2, na ktorej parcele je postavený dom so súp. č. XXXX s tým, že žalobca v podiele 3/4 k celku a žalovaný v podiele 1/4 k celku. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva iba k predmetnej domovej nehnuteľnosti, čo sa týka ďalšej nehnuteľnosti, ktorá je vedená na LV č. XX, a to záhrady parc. č. XXXX/X o výmere 1637 m2 sa nedomáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Tiež sa nedomáhal zohľadnenia a započítania investícií, ktoré vykonal na rodinnom dome. Zo Stanoviska Okresného úradu N. D., katastrálneho odboru zo dňa 2.7.2018 súd zistil, že do predmetného LV č. XX kat. územia W. bol zapísaný F. J. na základe Rozhodnutia štátneho notárstva č. Nsn 73/70-25, avšak dňa 16.4.2018 bola na katastrálny odbor doručená žiadosť o zmenu osobných údajov, zaevidovaná pod č. k. R289/2018, na základe ktorej bolo prepísané priezvisko vlastníka z J. F. na J. F.. Z tohto dôvodu je v súčasnosti na LV č. XX evidovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti J. F. v podiele 56/112 a v podiele 28/112, teda v podiele 3/4 z celku. Toto vyjadrenie Okresného úradu potvrdilo vlastne aj predložená listina originál bývalého Okresného národného výboru v N. D., odboru vnútorných vecí zo dňa 14.3.1979, ktorý vydal rozhodnutie: „Rozhodnutie o povolení užívať priezvisko v zhodne s pravidlami slovenského jazyka“ s tým, že žalobca na základe tohto rozhodnutia mal už používať iba priezvisko „F.“.
5. Zo Znaleckého posudku č. 127/2017 zo dňa 16.7.2017 súd zistil, že všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré sú evidované na LV č. XX kat. územia W., je 42.800,- eur a hodnota iba rodinného domu so súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX je 21.470,42 eur, od ktorej sumy sa odvíjala hodnota, ktorú je povinný vyplatiť žalobca žalovanému titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v podiele 1/4 , teda podielu žalovaného. Odborným vyjadrením č. 126/2018 zo dňa 17.9.2018 znalec potvrdil súdu, že domová nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX so súp. č. XXXX je z technického hľadiska deliteľná na dva samostatné byty, ale deľbu neodporučil, a to z dôvodov, že nie je splnená podmienka v zmysle STN 73 4301 pre veľkosť minimálnej podlahovej plochy obytnej miestnosti bytu č. 2 (terajšia kuchyňa), ktorá má 15,76 m2, podľa STN má byť minimálne 16,00 m2 ak sa počíta v obytnej miestnosti aj so stolovaním a jedným lôžkom (byt je určený na trvalé bývanie, je doporučená podlahová plocha miestnosti minimálne 20 m2). Túto podmienku nespĺňa ani jedna obytná miestnosť v dome. V prípade realizácie rozdelenia domu na dve bytové jednotky tak, ako je popísané vyššie, aj druhý byt je potrebné vybaviť min. zariadením kuchyne a kúpeľne v takej kvalite, aká zodpovedá súčasnému stavu, pričom orientačná výška nákladov na ich realizáciu predstavuje cca 40 % zo všeobecnej hodnoty celého domu, čo je neekonomické. Uviedol, že celá prípadná realizácia rozdelenia vyžaduje vyhotovenie projektovej dokumentácie, schválenie stavebným úradom, vydanie stavebného povolenia, následnej kolaudácie, ďalšie vyporiadanie sa medzi spoluvlastníkmi z titulu, že nie je presne dodržaný pomer podlahových plôch bytov ako je spoluvlastnícky podiel, ďalej z dôvodu, že v jednom byte by bola súčasná kúpeľňa a kuchynská linka, v druhom byte nové zariadenie kuchyne a kúpeľne, čím vlastník nových zariadení bez vyporiadania sa s druhým spoluvlastníkom by prišiel k neoprávnenému sa obohateniu. Žalobca preukázal Darovacou zmluvou a Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 11.6.2001, že otec strán sporu daroval žalobcovi a jeho manželke podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX kat. územia W. v podiele po 15/112 každému z nich rovným dielom. Okrem toho žalobca preukázal, že pred podaním žaloby vyzval žalovaného na mimosúdne vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 9.1.2016. Týmto listom zároveň uplatnil aj predkupné právo s tým, že ako väčšinový podielový spoluvlastník rešpektujúc predkupné právo žalovaného mu ponúkol odkúpenie domovej nehnuteľnosti do vlastníctva. Domovú nehnuteľnosť ponúkol žalobca žalovanému na odkúpenie v sume 90.000,- eur. Vyhlásením zo dňa 29.9.1997, ktoré predložil v origináli žalobca preukázal, že otec strán sporu Q. F. vyhlásil spolu s manželkou V., že pri výkone rozhodnutia podľa Nšn 73/70 nadobudli 1/2 rodinného domu v W. zapísaného na LV č. XX. V tom čase spolu s nimi 1/4 nadobudol J. F. a Q. F.. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti vyplácali rodičia strán sporu celkovú sumu 114.012,- Sk, z toho vyplatil J. F. sumu 20.000,- Sk a Q. F. sumu 15.000,- Sk. Pretože dom nebol dokončený, dohodli sa v rodine tak, že v dome ostane bývať ten, kto stavbu dokončí, a to dokončil syn J., a preto J. s manželkou vrátil Q. sumu 15.000,- Sk naspäť. Žalobca svoju solventnosť preukázal priamo na pojednávaní originálom vkladnej knižky č. 000000-0074999136-6500, ktorá je vystavená na jeho meno a manželky s tým, že ku dňu 6.2.2019 mal na tejto vkladnej knižke sumu 5.607,85 eur. Žalovaný predložil dôkazy, a to z čl. 75 čestné prehlásenie písané rukou vo fotokópii podpísané V. F., že: „Žiadnych 15.000,- Kčs sme neobdržali od rodiny F., teraz F..“ Ďalšiu fotokópiu z čl. 76, ktorou preukázal, že dňa 16.9.1973 F. Q., W. XXXX, okres N. D. odovzdal peniaze ako závdavok vo výške 10.000,- Kčs pani W. K. pri kúpe domu. Podpísaný za odovzdávajúceho: F. V., F. Q., za prijímajúceho W. K.. Svedkovia: V. K., F. Q.. Kópiou listiny z čl. 77 preukázal nasledovné: potvrdzujeme svojím podpisom, že dňa 12.10.1973 sme prevzali od manželov Q. a V. F. peniaze za dom vo výške 57.600,- Kčs za odovzdávajúcich F. V., F. Q., za prijímajúceho W. K., svedkovia: Q. K., V. F..
6. Zástupca žalobcu odôvodňoval podanie žaloby tým, že žalobca je väčšinový podielový spoluvlastník na nehnuteľnosti rodinnom dome a je vekovo a zdravotne na tom stále horšie a práve kvôli zhoršenému zdravotnému stavu má dohodnuté opatrovanie dcérami a vzhľadom na svoj vek potrebuje mať právnu istotu, teda čo vlastní a s poukazom na to, že doopatroval svojich rodičov a v tomto dome žil a žije už dlhšiu dobu, vlastne od tej doby, ako túto nehnuteľnosť jeho rodičia kúpili, trval na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním do jeho výlučného vlastníctva s tým, že čo sa týka podielu žalovaného vo výške 1/4 z celku, mal za to, aby súd započítal sumu, ktorú podľa originálu vyhlásenia zo dňa 29.9.1997 za života rodičov strán vyplatili rodičia svojim deťom a keďže existovala rodinná dohoda, že kto stavbu dokončí, tak ten zostane v nehnuteľnosti a stavbu dokončil žalobca, a preto žalobca s manželkou vrátili sumu 15.000,- Sk žalovanému, tak túto sumu navrhol, aby súd zohľadnil pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Po vykonanom dokazovaní navrhol žalobe vyhovieť, ale iba v časti zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu so súp. č. XXXX, k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na tomto liste vlastníctva, mal záujem zachovať súčasný majetkovo- právny stav a teda zachovať podielové spoluvlastníctvo. Mal za to, že žalobca preukázal dostatočným spôsobom, že investoval do predmetnej nehnuteľnosti značné finančné a materiálne hodnoty a dlhodobo udržiaval, opravoval a zveľaďoval predmetnú nehnuteľnosť, na rozdiel od žalovaného, ktorý nepreukázal v konaní žiadnym relevantným spôsobom, že by do tejto nehnuteľnosti investoval, ale žalobca v tomto konaní sa domáhal len zrušenia podielového spoluvlastníctva (v užšom zmysle slova) a nenavrhoval ani nežiadal o vzájomnú žalobu a vyporiadanie v širšom zmysle slova. Čo sa týka investícií do predmetnej nehnuteľnosti a otázok súvisiacich s mierou zhodnotenia nehnuteľnosti a investície, má záujem riešiť v inom súdnom konaní.
7. Žalobca na podanej žalobe trval, lebo je väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti rodinného domu a má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, ako aj vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, ktorý vyžaduje, aby ho dcéry opatrovali. Spočiatku uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli kúpou jeho rodičia v roku 1970 za sumu 114.000,- Sk tak, že 15.000,- Sk dal žalovaný - brat a 20.000,- Sk dal žalobca a zvyšok zaplatili rodičia. Neskôr počas života rodičov suma 15.000,- Sk bola vrátaná žalovanému a zostal mu podiel 1/4 k celku z domovej nehnuteľnosti. Neskôr súhlasil s tým, že je ochotný vyplatiť podiel žalovaného na domovej nehnuteľnosti a za tým účelom aj preukázal vkladnou knižkou, že je solventný a má dostatok finančných prostriedkov, aby vyplatil žalovaného. Poukázal na to, že predmetnú nehnuteľnosť v značnej miere zrekonštruoval, ale tieto investície si v tomto konaní od žalovaného neuplatňuje a žiada iba zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti v užšom slova zmysle. Poukázal aj na to, že žalovaný počas života ich rodičov ale aj po ich smrti sa nedomáhal toho, že chce predmetnú nehnuteľnosť užívať. Zároveň neprispel na rekonštrukciu nehnuteľnosti ani žiadnym spôsobom sa nepodieľal na zveľaďovaní a rekonštrukcii nehnuteľnosti. Nikdy neprejavil záujem, aby sa domová nehnuteľnosť rozdelila na dve samostatné bytové jednotky. Uviedol, že žalovanému vrátil finančnú hotovosť 15.000,- Sk ešte za života svojich rodičov a potom rodičia dali do listu vlastníctva zapísať podiel žalovaného vo veľkosti 1/4.
8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že všetko, čo povedal žalobca a čo uviedol aj v žalobe je klamstvo. Nesúhlasil s tým, že obdržal od žalobcu sumu 15.000,- Sk ešte za života ich rodičov. Uviedol, že žalobca mu vyplatil sumu 10.000,- Sk, keď si on išiel kupovať rodinný dom, v ktorom teraz býva. V tomto smere poukázal na listinné dôkazy, ktoré do spisu založil vo fotokópii z čl. 75, 76 a 77, ktoré potvrdzujú, akým spôsobom kúpil rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva. Sám potvrdil, že sa nedožadoval nikdy svojho podielu 1/4 z celku a v predmetnej nehnuteľnosti býval so svojou manželkou v období rokov 1970-1973. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by neinvestoval do predmetnej nehnuteľnosti, keď kúpil cement, tehly a vlastnou robotou sa pričinil o rekonštrukciu domu. Nesúhlasil ani so sumou, ktorú mu má žalobca vyplatiť titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zastáva ten názor, že hodnota domovej nehnuteľnosti je v rozpätí 85.000,- až 90.000,- eur. Na tom istom pojednávaní ako uviedol vetu, že nesúhlasí s hodnotou, ktorú mu chce žalobca vyplatiť, uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, aby ho žalobca vyplatil z jeho podielu a potom súhlasí, aby celý dom bol prepísaný na jeho meno.
9. Vo veci vypovedali svedkyne, a to dcéry pána žalobcu s tým, že svedkyňa K. F. potvrdila súdu, že napriek okolnosti, že je dcérou žalobcu, vo veci vypovedať chce s tým, že v domovej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, býva od narodenia a aj v súčasnosti. Čo sa týka zveľadenia rodinného domu, resp. jeho zhodnotenia, sa pričinili jej rodičia, teda najmä žalobca, ale v tom čase, keď rekonštrukcia domu prebiehala, ona bola maloletá a všetko dopodrobna si nepamätala. Pamätala si však s určitosťou, že často videla pracovať na domovej nehnuteľnosti svojho otca. Nepamätala si, že by tam niekedy videla žalovaného, najmä v tej súvislosti, že by pomáhal so stavebnými prácami na rodinnom dome svojmu otcovi. Uviedla, že sama potom, ako bola zárobkovo činná, pomáhala rodičom aj finančnej s rekonštrukciou domu. Uviedla, že sú štyria súrodenci a všetci štyria sa podieľali finančne na zveľaďovaní a zhodnotení rodinného domu. Svedkyňa F. W., ďalšia dcéra žalobcu, ktorá napriek tejto okolnosti chcela vo veci vypovedať, uviedla, že v predmetnej domovej nehnuteľnosti bývala zhruba 25 rokov a uviedla, že spolu so svojím manželom prispela finančne rodičom k rekonštrukcii nehnuteľnosti, najmä čo sa týka prerábky kúpeľne a určitú časť peňazí poskytla aj do kúpy okien a tiež si pamätala, že väčšinu prác na predmetnej nehnuteľnosti vykonával jej otec. Nepamätala si, že by videla pri týchto prácach niekedy aj žalovaného. Nepamätala si ani na to, že by žalovaný prispel nejakými finančnými prostriedkami svojmu otcovi na zhodnotenie domu. Zastávala ten názor, že keby jej otec rekonštrukciu domu neurobil, tak tak ako dom vyzeral pred rekonštrukciou, by v dnešnej dobe nebol obývateľný.
10. Podľa ustanovenia § 141 odsek 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
11. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru veci: Ustanovenie § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým konaním, čo znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Ak súd pristúpi k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 142 OZ vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: a) rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) nariadením predaja veci a rozdelením výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní a vyporiadaní podielového vlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov a jednak na účelné využitie veci. Rozdelenie veci pripadá do úvahy v prípade, že je vec možné reálne rozdeliť a treba skúmať aj skutočnosť, či každý zo spoluvlastníkov má záujem si udržať vlastnícke právo k veci. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vec musí byť deliteľná, nielen z hľadiska faktického, ale aj právneho a jedným z významných faktorov pri posúdení reálnej deliteľnosti vecí je faktor finančnej nákladnosti, a to, či podielový spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa táto reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť, a aby mohol náležite využívať svoj podiel z nehnuteľnosti. Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu, a to: 1) celá vec je prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania veci, 2) prikázanie celej veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov, vec sa znova prikazuje do podielového spoluvlastníctva, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je novokonštituovaná, 3) tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do podielového spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu. Pod účelovým využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj nato, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady a zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu cenovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Ďalej súd musí skúmať pri tomto spôsobe vyporiadania, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom.
13. Na základe bližšie špecifikovanej charakteristiky zákonného ustanovenia § 142 odsek 1 OZ súd dospel k takému právnemu názoru a záveru veci, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, keď dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok listinnými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom a odborným vyjadrením, na základe ktorých bolo možné žalobe vyhovieť. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, teda rodinnému domu, ktorý je vedený na parcele č. 1814/104 so súp. č. 1172, zapísaný na Okresnom úrade N. D., katastrálnom odbore na LV č. XX, žalobca v podiele 3/4 k celku a žalovaný v podiele 1 k celku. Žalobca preukázal, že sa pokúsil mimosúdne vec riešiť so žalovaným a mal záujem aj uzavrieť súdny zmier v predmetnej veci, avšak postoj žalovaného k tomuto nesmeroval, pretože s ničím nesúhlasil, ku všetkému, čo uviedol žalobca, sa vyjadril, že jeho tvrdenia nie sú pravdivé a že klame a zavádza súd, ale žiadny relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení nepreukázal. Na jednom z pojednávaní, a to konanom dňa 19.11.2018 uviedol, že súhlasí so žalobou, pokiaľ ho žalobca vyplatí z jeho zákonného podielu a potom nemá námietky ani voči tomu, aby domová nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva.
14. Žalobca jednoznačne v konaní, ako aj samotnou žalobou žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iba k domovej nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na príslušnom liste vlastníctva č., XX kat. územia W. a k ostatnej časti nehnuteľností, ktoré sa na predmetnom liste vlastníctva nachádzajú, teda k záhrade, ktorá je vedená na parcele č. XXXX/X o výmere 1637 m2 mal záujem zachovať súčasný majetkovo-právny stav a teda zachovať podielové spoluvlastníctvo.
15. V konaní bolo nesporne preukázané, že strany sporu sa nevedeli dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania navrhol od samého začiatku, avšak súd skúmal a postupoval podľa zákonného ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka a zisťoval najprv, či je nehnuteľnosť, rodinný dom, reálne deliteľná a či je možné vytvoriť dve samostatné bytové jednotky. V tomto smere žalobca predložil Odborné vyjadrenie znalca č. 128/2018 zo dňa 17.9.2018, ktorým znalec potvrdil, že síce z technického hľadiska je nehnuteľnosť deliteľná na dva samostatné byty, ale deľbu nedoporučuje z dôvodov, že by neboli splnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje v zmysle STN 73 4301 pre veľkosť minimálnej podlahovej plochy, čím by neboli zabezpečené samostatne dve také bytové jednotky, ktoré by zodpovedali normám, ktoré sú potrebné v súčasnosti na zachovanie minimálnych veľkostí miestností v predmetnom byte. Presne k tomuto sa znalec zodpovedne vyjadril v závere odborného vyjadrenia pod bodmi 1., 2., 3. a z tohto dôvodu mal súd za to, že rodinný dom vyporiadania sa majúci nie je reálne deliteľný. Preto pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie veci a z dokazovania mal preukázané, že nehnuteľnosť - rodinný dom, užíva výlučne žalobca, v súčasnosti aj s jednou dcérou, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a ktorá mu poskytuje pomoc v prípade zlého zdravotného stavu, ktorý odôvodňoval v žalobe, že aj z tohto dôvodu má záujem právne riešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca nemalou mierou prispel k rekonštrukcii, a teda k zhodnoteniu nehnuteľnosti, k modernizácii, čo potvrdili aj svedkyne, jeho dcéry, ktoré potvrdili súdu, že žalovaného nikdy nevideli, že by sa podieľal na týchto prácach spolu so žalobcom alebo že by finančne poskytol nejaké investície na zveľadenie nehnuteľnosti, v tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 22Cdo/4995/2015 zo dňa 30.3.2016, podľa ktorého je potrebné skúmať v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účelnosť využitia nehnuteľnosti spoluvlastníkmi. Žalobca býval v tejto nehnuteľnosti aj v čase, keď žili jeho rodičia s tým, že je väčšinovým spoluvlastníkom, nakoľko rodičia mu na základe darovacej zmluvy darovali podiel 15/112 a takýto istý podiel aj manželke žalobcu a okrem toho nadobudol podiel ešte aj po smrti svojich rodičov, preto je väčšinovým spoluvlastníkom. Žalovaný má podiel o veľkosti 1/4 k celku, ktorý nadobudol titulom osvedčenia o dedičstve č. k. D 2945/96, Dnot 13/97 zo dňa 11.12.2000 a rozhodnutím NsN 73/70-25-55/70. Žalobca však nežiadal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova, teda nežiadal zohľadniť investície, ktoré vložil do nehnuteľnosti rekonštrukciou, pretože otázky súvisiace s mierou zhodnotenia nehnuteľnosti a investície do nehnuteľnosti má záujem riešiť v inom samostatnom súdnom konaní. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by smerovali k tomu, že má záujem o predmetnú nehnuteľnosť, že chce v nej bývať a vzhľadom na to, že nepreukázal solventnosť, že je ochotný vyplatiť žalobcu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, mal súd za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, ktorý preukázal svoju solventnosť v prípade vyhovenia žalobe, a to originálom vkladnej knižky a v spise kópiou, kde preukázal, že na tejto vkladnej knižke má v hotovosti 5.607,85 eur a je ochotný vyplatiť žalovaného podielom, ktorý mu prináleží zo zákona, a to vo výške 5.367,60 eur, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo/1942/2016 z 15.6.2016, podľa ktorého v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť preukázaná solventnosť spoluvlastníka k okamihu rozhodnutia veci, teda musí preukázať, že disponuje finančnými prostriedkami zodpovedajúcimi podielu, ktorý sa má zrušiť alebo musí preukázať solventnosť takým spôsobom, že v primeranej dobe získa finančné prostriedky určitým spôsobom (úver, dedičské konanie a pod.).
16. K sume 5.367,60 eur súd dospel potom, ako žalobca predložil Znalecký posudok č. 127/2017 zo dňa 16.7.2017 znalca Ing. Štefana Motúza, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. územia W., všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti 42.800,- eur, ktorá suma zahrnula rodinný dom so súp. č. XXXX v hodnote 21.470,42 eur, ostatné stavby v hodnote 26.594,53 eur, záhrady na parcele č. XXXX/ X sumou 10.002,07 eur a pozemok, ktorý sa nachádza pod rodinným domom ohodnotil sumou 6.186,57 eur. Žalobca navrhol, aby bol zaviazaný titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému 1/4 z hodnoty rodinného domu, nakoľko iba ten sa stal predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Preto súd pri vyporiadaní vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti 21.470,42 eur, z čoho 1/4 predstavuje sumu 5.367,60 eur, ktorú je povinný vyplatiť žalobca žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nesúhlasil s tým, aby započítal do vyporiadania sa majúcej hodnoty nehnuteľnosti to, čo za života mal dať žalobca žalovanému, teda v sume 15.000,- Kčs, pretože jednak ide o nereálnu sumu podľa súčasnej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a náležite a jednoznačne žalobca nepreukázal taký dôkaz, ktorý by mohol smerovať k takémuto započítaniu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
17. Čo sa týka listinných dôkazov, ktoré predložil v konaní žalovaný, tieto súd vyhodnotil ako právne irelevantné, pretože sa netýkali predmetu sporu. Išlo o kópie rukou písaných dôkazov o kúpe rodinného domu žalovaného, v ktorom býva v súčasnosti a ten nie je predmetom vyporiadania v tomto konaní, preto súd nepovažoval za podstatné sa týmito dôkazmi riadiť. Okrem toho žalovaný nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy smerujúce k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Ku všetkému sa vyjadroval iba v tom smere, že žalobca klame, zavádza súd, ale nič na svoju obranu nepreukázal
18. Zo všetkého vyššie uvedeného je potom možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, zapísanej na LV č. XX kat. územia W., bolo potrebné vyhovieť s poukazom na všetko vyššie uvedené, ale najmä, že žalobca je väčšinový spoluvlastník nehnuteľnosti, túto užíva viac rokov, v podstate v nej žil, odkedy ju rodičia kúpili a podieľal sa na jej rekonštrukcii a zhodnotení, čo potvrdili svedkyne, jeho dcéry, ktoré inak sa vyjadrili aj v tom smere, že pokiaľ by ich rodičia predmetnú nehnuteľnosť nezrekonštruovali, nebolo by možné ju užívať. Tiež bolo v konaní preukázané, že žalovaný nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že predmetnú nehnuteľnosť užíva, že ju rekonštruoval alebo nejakým spôsobom sa staral o jej zveľadenie a zhodnotenie. Okrem toho žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, má svoj vlastný rodinný dom a vyjadril sa, že ani nemá záujem bývať v tejto nehnuteľnosti, dokonca sám sa vyjadril na pojednávaní konanom dňa 19.11.2018, že súhlasí so žalobou a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhol žalobca, pokiaľ ho vyplatí jeho zákonným podielom (strana č. 5 zápisnice, číslo listu 133 spisu). Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel, vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo k domovej nehnuteľnosti, vo výroku II. prikázal túto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že ostatná nehnuteľnosť, a to záhrady parc. č. XXXX/X o výmere 1637 m2 zostáva naďalej v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 5.367,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako to už súd vyššie zdôvodnil, prečo je povinný zaplatiť takúto sumu.
19. Súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 319,50 eur, nakoľko pôvodne súd vyrubil súdny poplatok v sume 641,50 eur, keď vychádzal z všeobecnej hodnoty celej nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XX, kat. územia W., teda zo sumy 42.800,- eur, kde 6 % z podielu žalovaného predstavovalo sumu 641,50 eur a až pred rozhodnutím vo veci samej žalobca uviedol, že on žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, ako v žalobe uviedol, iba k rodinnému domu, potom súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty rodinného domu 21.470,42 eur s tým, že podiel žalovaného predstavuje hodnotu 5.367,60 eur a z toho 6 % súdny poplatok predstavuje hodnotu 322,- eur a keď súd odpočítal od pôvodne zaplateného súdneho poplatku 641,50 eur sumu 322,- eur, teda súdneho poplatku, ktorý je potrebné, aby bol zaplatený z predmetného sporu, tak je potrebné vrátiť zvyšok, a to sumu 319,50 eur, ktorú súd podľa § 11 odsek 1 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v platnom znení vrátil žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).