Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanému P. R., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom V. E.. D.. T. XXXX/XX, K. R., o zaplatenie sumy 1.492,46 eur (istiny vo výške 1.491 eur a poplatkov na poistenie vo výške 1,46 eur) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,46 eur spolu s úrokom vo výške 65,60 eur, úrokom z omeškania vo výške 0,76 eur, úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1.491 eur od 24. 8. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.491 eur od 24. 8. 2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65,60 eur od 24. 8. 2018 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 100 eur, splatných vždy k 28. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou z 21. 9. 2018, doručenou na tunajší súd 25. 9. 2018, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 1.491 eur, úrok vo výške 65,60 eur, úroky z omeškania vo výške 0,76 eur, úroky vo výške 12.90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.491 eur od 24. 8. 2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.491 eur od 24. 8. 2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 65 eur od 24. 8. 2018 do zaplatenia a nezaplatené poplatky na poistenie vo výške 1,46 eur.

2. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), ak žalovaný uznal uplatnený nárok alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

3. Súd o žalobe musel rozhodnúť podľa § 282 rozsudkom pre uznanie nároku, pretože žalovaný v rámci svojho ústneho prednesu na pojednávaní konanom 26. 3. 2019 výslovne uviedol, že uznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, a žalobca v žalobe (na č. l. 2, zadnej strane) výslovne navrhol, aby súd vydal rozsudok pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok žalobcu v celom rozsahu.

4. Žalovaný na tomto pojednávaní (po uznaní nároku) požiadal, aby mu boli povolené splátky vo výške 100 eur mesačne. Na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol, že jeho pravidelný čistý príjem zo

zamestnania predstavuje 650 eur. V práci dostáva aj tringelty, ktorých výška je však variabilná, závisí od okolností, a preto ich nedokáže vyčísliť. Nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku a ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie a stravu mesačne sumou 100 eur. Ďalej platí výživné na maloleté dieťa vo výške 150 eur. Výdavky na telefón predstavujú 30 eur mesačne, výdavky na poistného na životné poistenie 30 eur mesačne a v rámci exekúcie v prospech spoločnosti Hlina s.r.o. platí 275 eur mesačne (o čom na pojednávaní predložil písomné potvrdenie o vklade hotovosti za posledný mesiac vo výške 275 eur.)

5. Nakoľko tieto skutkové tvrdenia žalovaného o jeho majetkových a finančných pomeroch prednesené na pojednávaní 26. 3. 2019 neboli žalobcom popreté, boli podľa § 151 ods. 1 považované za nesporné, bez potreby vykonania dokazovania. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, avšak výslovne vyhlásil, že súhlasí s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti, čím sa tak podľa názoru súdu pripravil o možnosť popierať skutkové tvrdenia žalovaného o jeho majetkových a finančných pomeroch prednesené na tomto pojednávaní. Súd nemohol iba z toho dôvodu, aby mohol žalobca (prípadne) poprieť skutkové tvrdenia žalovaného o jeho majetkových a finančných pomeroch, odročiť pojednávanie. Nešlo tu o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP.

6. Vzhľadom na to, že čisté príjmy žalovaného predstavovali 650 eur mesačne a výdavky 585 eur mesačne, pričom žalovaný nemal žiaden nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok vyššej hodnoty, mal súd za to, že je podľa § 232 ods. 3, druhej vety na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie, a to formou povolenia splátok v požadovanej výške 100 eur mesačne, nakoľko takéto splátky sú podľa názoru súdu v súlade s majetkovými a finančnými možnosťami žalovaného, majetkovými pomermi žalobcu a sú primerané výške priznaného nároku. Podľa § 232 ods. 4 súd súčasne rozhodol, že omeškaním s plnením čo i len jednej takejto splátky bude mať za následok splatnosť celého priznaného plnenia.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol v konaní plne úspešným, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Plná úspešnosť žalobcu vyplýva z porovnania žalobného petitu a súdom vyhláseného rozsudku pre uznanie.

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku (okrem časti týkajúcej sa určenia lehoty splatnosti priznaného plnenia formou povolenia splátok) odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. a) .

Proti výroku I. (v časti týkajúcej sa lehoty splatnosti priznaného plnenia formou povolenia splátok) a proti výroku II. je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. m) , o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.