Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-10-2019.pdf
PDF · 108.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov; matky: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., F. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Veronikou Romaníkovou, advokátkou, so sídlom G., Q. námestie XXX/XX a otca: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom G., V. W. XXXX/XA, o úpravu práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/199/2017-129 zo dňa 3. októbra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zveril maloletého U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že:
- matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U. od nedele párneho týždňa od 18:00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 18:00 hod.,
- a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od nedele nepárneho od 18:00 hod. do nedele párneho týždňa do 18:00 hod. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať maloletého U. v bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase maloletého U. druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti. Obidvaja rodičia budú maloletého U. zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 02.01. nepárneho roku do 17.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým U. každý nepárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 02.01. párneho roka do 17.00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým U. od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 10.00 hod., od 31.07. od 10.00 hod. do 15.08. do 10.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým od 15.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 10.00 hod. a od 15.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do piatka do 17.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým U. každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do piatka do 17.00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 9.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým U. každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 9.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. Prídavky na maloletého bude poberať matka maloletého, daňový bonus si bude uplatňovať matka maloletého. Trvalé bydlisko maloletého U. bude na adrese G., U. O. XXXX/XX. Otcovi uložil súd povinnosť prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Obom rodičom P. O. a H. D. uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť 12-krát podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého dieťaťa. Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd uložil, aby určil termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia podľa svojej úvahy vzhľadom na situáciu s tým, že dátumy ich konania oznámi rodičom maloletého aspoň 3 dni vopred. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletému U. vzhľadom k tomu, že jeho rodičia nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a sami sa nedokážu dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému U.. Matka žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otec navrhoval zveriť maloletého U. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. K návrhu otca sa po vykonanom dokazovaní priklonil aj súd prvej inštancie. Konštatoval, že obaja rodičia majú o starostlivosť o maloletého záujem a obidvaja sú spôsobilí riadnu starostlivosť o maloletého zabezpečiť. V súčasnej dobe starostlivosť o maloletého U. zabezpečujú obidvaja rodičia približne v rovnakom rozsahu. Matka, ktorá nesúhlasila so striedavou starostlivosťou za žiadnych okolností, uviedla, že k tejto bola zo strany otca prinútená, pričom podľa jej názoru sa otec nedokáže o U. riadne postarať, nedokáže sa s ním pripraviť do školy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sama vo svojom návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému U. navrhovala upraviť stretávanie otca s maloletým aj počas týždňa, kedy by maloletý bol u otca od utorka do štvrtka a následne ďalší týždeň od piatka do pondelka do rána. To znamená, že otec v týchto dňoch by sa musel s maloletým pripravovať do školy na vyučovanie. Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o maloletého U. a taktiež aj zo správy základnej školy nevyplýva, že by dieťa nebolo riadne pripravované na vyučovanie v niektoré dni, to znamená, aj pokiaľ je v starostlivosti otca. Matka svoje tvrdenia, čo sa týka nedostatočnej prípravy maloletého do školy zo strany otca, nepreukázala a taktiež nebolo preukázané, že by otec starostlivosť o maloletého riadne zabezpečiť nedokázal. Súd tiež skúmal, či striedavá osobná starostlivosť, ktorú navrhoval otec, bude v záujme maloletého U. a či budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Zisťoval názor maloletého U., ktorý vzhľadom na svoj vek už vie vyjadriť svoje pocity a názory, a to prostredníctvom kolízneho opatrovníka a tiež prostredníctvom psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Z vykonaného pohovoru je zrejmé, že maloletý U. má pozitívny vzťah k obom rodičom, oboch má rád, momentálne však zažíva chaos prameniaci z častej zmeny prostredia. Nedokázal tiež pochopiť rozchod rodičov, v tejto veci zatiaľ nemal adekvátne vysvetlenie, ktoré by ho uspokojilo. Podľa presvedčenia súdu prvej inštancie potreby maloletého U. budú lepšie zabezpečené, pokiaľ bude v starostlivosti oboch rodičov tak, ako v súčasnej dobe, avšak je potrebné, aby bol v starostlivosti jedného rodiča po dlhšiu nepretržitú dobu, a nie ako teraz počas niekoľkých dní. Pre maloletého U. je dôležitá starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, je pre neho dôležitý mužský vzor. Rodičia žijú v blízkosti, dieťa môže naďalej dochádzať do školského zariadenia, ktoré navštevuje, dieťaťu sa zachová sociálne prostredie. Doposiaľ si U. mohol vyskúšať starostlivosť zo strany oboch rodičov, pričom nenamietal takúto starostlivosť. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie tiež prihliadol na citové väzby U., jeho vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, dbal na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Obom rodičom nariadil podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia ich vzťahu a komunikácie, a to v záujme maloletého, keďže okresný súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem maloletého a upravil stretávanie s rodičmi počas prázdnin, sviatkov tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, aby maloletý trávil čas rovnako s obidvoma rodičmi aj počas týchto prázdnin a sviatkov. Rodičia si aj sami môžu dohodnúť úpravu styku v iné dni podľa situácie. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške 50,- eur mesačne na dorovnanie životnej úrovne maloletého, pokiaľ bude v starostlivosti matky, pričom prihliadol na možnosti, schopnosti obidvoch rodičov a na odôvodnené potreby maloletého. Zistil, že možnosti, schopnosti otca, majetkové pomery sú lepšie ako na strane matky. Otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti, vlastníkom bytu, spoluvlastníkom ďalšieho bytu v 1/4, vlastníkom piatich áut, jedno auto je v majetku spoločnosti. Matka dosahovala príjem okolo 620,- eur, je vlastníčkou jednoizbového bytu. Sama ukončila pracovný pomer a v súčasnej dobe si hľadá prácu, preto súd prvej inštancie vychádzal z príjmu, ktorý naposledy dosahovala. Prihliadol aj na to, že otec platí všetky poplatky súvisiace so školou, záujmovou činnosťou maloletého, čo potvrdila aj matka, ktorá bude uspokojovať potreby maloletého aj z rodinného prídavku, o ktorom súd rozhodol, že tento bude poberať a tiež podľa rozhodnutia súdu, môže matka uplatňovať daňový bonus. Obidvaja rodičia budú maloletého U. zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže obidvaja sú jeho zákonnými zástupcami. Trvalé bydlisko U. bude na súčasnej adrese - G., U. O. XXXX/XX.
2. Proti vyššie uvedenému rozsudku matka podala odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že maloleté dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bude určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne. Súčasne žiadala, aby bol styk otca s maloletým upravený tak, že otec sa bude stretávať so synom každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne po vyučovaní zo školy a odprevadí dieťa do školy v pondelok o 8.00 hod. ráno. Okrem toho každý párny týždeň sa bude stretávať s dieťaťom v utorok od 16.00 hod. s tým, že vyzdvihne dieťa zo školy až do štvrtku, kedy o 8.00 hod. odvedie dieťa na vyučovanie do školy. Počas 2-mesačných letných prázdnin sa bude otec stýkať s dieťaťom prvé 2 týždne júla a prvé 2 týždne augusta každý nepárny rok a druhé 2 týždne júla a druhé 2 týždne augusta každý párny rok. Tiež žiadala upraviť styk počas vianočných sviatkov, jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov. Súdu prvej inštancie vytýkala, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, a tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“. V tejto súvislosti matka uviedla, že súd pri svojom rozhodovaní nebral v úvahu jej tvrdenia, prečo nemá byť dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V nadväznosti na uvedené bližšie uviedla, že k narušeniu partnerských vzťahov medzi rodičmi maloletého došlo už v útlom veku dieťaťa, keďže otec sa nezaujímal o rodinu, mal neskoré príchody domov, nezapájal sa do bežného chodu domácnosti a neprejavoval záujem ani o vlastného syna, ani o matku, s rodinou netrávil čas, rodine sa vyhýbal, jeho pracovné povinnosti a voľnočasové aktivity uprednostňoval, rodine neorganizoval dovolenky, výlety, nevenoval čas vlastnému synovi. Otec rodine svojvoľne určoval pravidlá. Svojím správaním spôsoboval pravidelne vlastnému synovi veľký stres a traumu, čo samozrejme vyústilo k narušeniu vzťahu matky a dieťaťa, narušeniu jeho psychickej rovnováhy, poruchám sústredenia, ktoré sa prejavili aj vo výsledkoch v škole, na ktoré upozornila aj učiteľka dieťaťa. Otec vytváral nevyhovujúce až rizikové prostredie pre výchovu vlastného syna, podceňoval a podceňuje jeho výchovu, jeho metódy sú nezodpovedné, jeho prístup viac ako nevhodný. Napr. psychológovia neodporúčajú, aby dieťa už v tak nízkom veku vlastnilo vlastný mobil, napriek tomu, že je to pre deti príťažlivé a niektoré deti ho aj v skutočnosti vlastnia. Aj v danom prípade učiteľka matku upozornila, že deti si nesmú nosiť do školy mobil, môžu to až od 4. ročníka základnej školy. Za ďalšie otec nemá, na rozdiel od matky, žiaden prehľad o zdravotných problémoch svojho syna, so synom nikdy až do rozchodu rodičov nenavštevoval kardiológa. U. stav síce nie je akútny, napriek tomu musí byť pod kontrolou, ktorú vie zabezpečiť len jeho matka, ktorá najlepšie pozná zdravotný stav svojho dieťaťa a jeho priebeh. Otec matkine upozornenia nerešpektuje, chce, aby U. športoval, a preto s ním navštevuje plavecký krúžok aj počas zimných mesiacov, nedbá pritom na správne oblečenie. Matka vyslovila presvedčenie, že otec maloletého nie je dobrý rodič, svojím prístupom nielenže spôsobil vlastnému synovi hlbokú psychickú traumu, vulgárnym správaním sa k matke za jeho prítomnosti. Dobrý otec by neriešil partnerské konflikty pred dieťaťom, musel si uvedomiť, že to dieťa vníma, trápi ho to, a bude to mať negatívne následky pre jeho ďalší vývoj. Otec až od podania návrhu matky na súd o zverenie dieťaťa do jej starostlivosti náhle začal prejavovať záujem a starostlivosť o syna, ktorú pred podaním návrhu v takom rozsahu neprejavoval. Dieťa pritom musí mať dôslednú a pravidelnú starostlivosť a výchovu pre jeho všestranný vývoj, ktoré mu v danom prípade dokáže zabezpečiť len matka. Dieťa ešte nie je samostatné, aby sa mohlo pripravovať na vyučovanie. Okrem toho, ako už bolo uvedené, má od narodenia zdravotné problémy, ktoré musia byť sledované, a preto nesmie byť vystavované stresovým situáciám. Otec nie je schopný na základe vykonaného dokazovania zodpovedne zabezpečiť starostlivosť o dieťa, viackrát domáce úlohy s ním písal na nevhodnom mieste, v prostredí kaviarne, kde sa dieťa nie je schopné poriadne sústrediť, nevenuje tiež zvýšenú pozornosť príprave na vyučovanie vlastného syna napriek tomu, že vie, že nedosahuje v škole najlepšie výsledky, a len napísanie domácich úloh, ktoré sú povinné, považuje za dostatočne zvládnutú prípravu. Pridanú hodnotu, ktorá je v tomto prípade nevyhnutná, nepovažuje za potrebnú. Zo strany otca tiež dochádzalo k evidentne silnej manipulácii dieťaťa, preto zverením starostlivosti aj do jeho výchovy je riziko, že sa táto situácia môže znova opakovať. Na druhej strane zverením dieťaťa do starostlivosti matky, s ktorou bude tráviť viac času, sa toto riziko úplne neeliminuje, ale aspoň výrazne zníži. Prostredie matky má dieťa prirodzene vnímať a považovať za vlastný domov. V závere podaného odvolania matka ešte uviedla, že bola zamestnaná ako zodpovedný zástupca spoločnosti, ktorej je otec majiteľom a má prehľad o tom, aký má v skutočnosti z podnikania otec príjem a koľko času je v skutočnosti potrebné podnikaniu venovať. Tiež požiadala o vypočutie navrhovaných svedkov, a to svojho brata, matky a otca za účelom doplnenia dokazovania pre rozhodnutie súdu.
3. Otec v podanom vyjadrení žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Matka maloletého v odvolaní neuvádza žiadne také dôvody, pre ktoré by mohol byť jej nesúhlas so striedavou starostlivosťou relevantný. Viaceré jej tvrdenia označil otec za nepravdivé, bez akýchkoľvek dôkazov. Otec dokáže správne usmerňovať konanie maloletého, rozdeliť jeho aktivity na povinnosti v súvislosti so školou a tiež súvisiace s jeho voľným časom, dbať tiež na jeho dobrý zdravotný stav. Maloletý U. má k otcovi vytvorený pekný citový vzťah.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v intenciách ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to z nasledovných dôvodov.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd (§ 387 ods. 2 CSP). Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručné zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
6. Odvolacie námietky matky odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
7. Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, ako to vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd je povinný skúmať, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre jej nariadenie. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že je základným právom dieťaťa, nie rodiča, zachovanie rovnocenného vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom aj v prípade, že rodičia nežijú spolu. Niet pochybností, že najprirodzenejšie a najharmonickejšie prostredie pre psychomotorický vývoj dieťaťa vytvára rodina, ktorá je tvorená otcom a matkou. Na druhej strane aj po rozpade rodiny má dieťa právo na zabezpečovanie starostlivosti obidvoma rodičmi. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom zvyšuje predpoklad harmonického vývoja dieťaťa.
8. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú:
- obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať,
- obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem,
- je to v záujme dieťaťa,
- budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
9. Okresný súd došiel k správnemu záveru, že v danom prípade sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú na to vytvorené podmienky. Zároveň obidvaja prejavili o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Maloletý U. má vytvorený pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom. Obidvaja rodičia konajú v najlepšom záujme maloletého, preto niet dôvodu, aby nebolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Obidvaja rodičia, aj matka, aj otec, zohrávajú v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Každý z rodičov môže obohatiť citový život dieťaťa o iné hodnoty a v súdenej veci niet dôvodu, aby bol maloletý U. takejto možnosti zbavený.
10. V súčasnom štádiu konania nemožno konštatovať, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením, že nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Úvahy matky o tom, či otec dieťaťa je dobrým rodičom, či dokáže zabezpečiť pre syna zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť a riadne ho pripravovať do školy, sú smerované do budúcnosti a sú založené iba na domnienkach a konštrukciách. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že rozhodnutie súdu o osobnej striedavej starostlivosti nie je riešením definitívnym. Rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu môže byť v prípade zmeny pomerov zmenené a pre prípad, že by rozhodnutie o striedavej starostlivosti nevyhovovalo osobnosti dieťaťa, je možná jeho zmena.
11. Na základe zisteného skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (najmä poukazujúc na správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.11.2017 - č. l. 62 a zo dňa 11.07.2018 - č. l. 82 v súvislosti s ktorými došlo aj k výsluchu maloletého U., správu Základnej školy, J. XX, G. - č. l. 116, psychologické poradenstvo, vrátane ktorého tiež došlo k výsluchu maloletého U.), možno konštatovať, že model striedavej osobnej starostlivosti je najvhodnejším modelom výchovy maloletého U. a je schopný najlepšie zabezpečiť jeho záujem na zachovaní starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Je práve na rodičoch, aby v záujme dieťaťa, pretože aj po rozpade vzájomného vzťahu naďalej ostávajú jeho rodičmi, obidvaja vytvárali vhodné podmienky, aby mohol byť naplnený podiel každého rodiča na výchove maloletého v záujme jeho zdravého budúceho psychomotorického vývoja.
12. Odvolací súd ex offo, ale aj vzhľadom na tvrdené odvolacie námietky preskúmal aj procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, nezistil však vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP).
13. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou matky o tom, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, keďže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K predmetnému odvolací súd uvádza, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces činnosťou súdu môže dôjsť iba za predpokladu, ak súd svojím nezákonným postupom znemožní účastníkovi uplatniť konkrétne právo. Tým, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s predstavou matky o forme, akou sa budú rodičia stýkať s maloletým, nemohlo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V súvislosti s uvedeným odvolací súd tiež uvádza, že obsahom základného práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Aj toto základné právo však nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritériá, ktoré sú definované v ust. § 220 CSP. V preskúmavanej veci napadnutý rozsudok tieto kritériá spĺňa. Súd prvej inštancie logicky a zrozumiteľne odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku. Povinnosťou okresného súdu nie je dať argument na každú námietku strany, ale vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam, ktoré sú pre rozhodnutie veci zásadné, k čomu aj v prejednávanej veci došlo. Tiež nie je povinnosťou súdu vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, keďže sám rozhodne, ktoré z vykonaných dôkazov vykoná. Tie, ktoré boli vykonané v prejednávanej veci, poskytujú dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu.
14. Odvolací súd tak nezistil žiadne procesné pochybenia v postupe okresného súdu, ktoré by znamenali porušenie práv účastníkov konania na spravodlivý súdny proces.
15. Odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vecnú správnosť aj ostatných výrokov rozsudku, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na aplikácii ustanovenia § 52 CMP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)