Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/119/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: P. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom VL. P. zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42256593, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 447,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 05. decembra 2017 č.k. 10Csp/72/2017-81 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 588,31 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 588,31 eura od tretieho dňa od doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Následne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 558,31 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 447,72 eura od 14. 04. 2017 do 08. 10. 2017 a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 558,31 eura od 09. 10. 2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 89,80% a zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 33 eur. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že základom vzťahu medzi stranami sporu bol formulár žalovaného, označený ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850023629“, ktorú žalobkyňa podpísala už 30. 03. 2013 a zástupca žalovaného ho podpísal dňa 03. 04. 2013. Podľa 5. časti tlačiva č. XXXXXXXXXX, žalobkyňa mala požiadať o úver vo výške 1 500 eur, so splatnosťou úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/16 a mesačnou splátkou (vrátane úroku) 80,37 eura. Celková „čiastka“, ktorú musí dlžník zaplatiť bola označená sumou 3 375,54 eura, pri texte predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) za úver je uvedený údaj 70,01%, ktorý je uvedený aj ako ročná úroková sadzba úveru. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 47,29%, ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84 eura. Celková „čiastka“ pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou 1 928,88 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je označená údajom 63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu je označená údajom 76,21%.

1.2.Podľa 6. časti uvedeného tlačiva, označenej ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur“, mala byť žalobkyni poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1 500 eur, so splatnosťou úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/16 a mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 80,37 eura. Celková „čiastka“, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3 375,54 eura, pri texte RPMN za úver je uvedený údaj 67,50%, aj keď ročná úroková sadzba úveru je označená údajom 70,01%. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 47,29%, ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84 eura. Celková „čiastka“ pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou 1 928,88 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je označená údajom 70,01%, napriek tomu, že ročná úroková sadzba revolvingu je označená údajom 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania je označená údajom 5,75%. Žalovaná uviedla, že v skutočnosti žalobkyňou splatená suma je vo výške 2 532,32 eura a predložila prehľad platieb úveru č. XXXXXXXXXX od 10. 05. 2013 do 13. 09. 2017. 1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.4. Konštatoval, že už v obdobných veciach žalovaného dospel k záveru, že v prípade žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka) v časti údaju o RPMN, keď aj v danom prípade podľa bodu 5 tlačiva žiadosti/zmluvy vyplnených žalobcom mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01% a po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32%, avšak podľa žalovaného (bod 6. oboch tlačív žiadosti/zmluvy vyplnených žalovaným), bola RPMN za úver „len“ vo výške 67,50% (pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01%) a po poskytnutí revolvingu „len“ vo výške 70,01% (pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu až 76,21%). Teda prijatie návrhu žalobkyne na uzavretie zmluvy obsahuje zmeny v časti RPMN, a tak je novým návrhom, s poukazom na § 44 ods. 2 OZ, najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 1, 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa akceptovala jeho (nový) návrh zmluvy z bodu 6. tlačiva žiadosti. Tlačivo Oznámenia veriteľa o schválení úveru z 03. 04. 2013, je taktiež len (novým) jednostranným návrhom na uzavretie zmluvy, keď sú v ňom oproti údajom z návrhu - žiadosti - žalobkyne nielen zmeny vo výške RPMN úveru, ale aj vo výške RPMN po vykonaní revolvingu, zmeny v samotnej výške revolvingu, ale aj rozšírenia, a to o údaj o termíne splatnosti prvej splátky, údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, údaj o odplate za poskytnutie služby, údaj o dátume nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalobkyne s návrhom zmluvy predloženým jej žalovaným ako veriteľom podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi ním a žalobkyňou, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Na základe uvedeného bolo pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatné to, že k vzniku zmluvného vzťahu zo žiadosti žalobkyne adresovanej žalovanému medzi stranami sporu nedošlo, pretože zmluva medzi nimi, uzavretá nebola. Neexistujúci právny úkon totižto nemôže odporovať zákonu, a preto nemôže byť ani vadný, a teda ani neplatný. Preto pokiaľ žalovaný umožnil žalobcovi čerpať peňažné prostriedky, išlo zo strany žalobkyne o čerpanie bez právneho dôvodu a na strane žalobkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ. 1.5.Podľa výpisu z účtu žalobkyne v Tatra banka, a.s. žalovaný dňa 04. 04. 2013 previedol na účet žalobkyne sumu 1 284,25 eura identifikovanú variabilným symbolom, ktorý sa zhoduje s číslom žiadosti žalobkyne z 30. 03. 2013 (č. XXXXXXXXXX) a dňa 29. 04. 2015 žalovaný pod totožným variabilným symbolom previedol na účet žalobkyne sumu 678,76 eura. Z prehľadu platieb predmetného úveru č. XXXXXXXXX vyhotoveného žalovaným ku dňu 13. 09. 2017, žalobkyňa od 10. 05. 2013 do 13. 09. 2017 uhradila žalovanému sumu vo výške 2 532,32 eura, pričom predmetom konania je podľa rozšírenej žaloby obdobie do 30. 08. 2017. Žalobkyňa svojimi platbami realizovanými do 30. 08. 2017 uhradila žalovanému úhrnom sumu vo výške 2 521,32 eura, pričom aj dňa 13. 09. 2017 žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 11 eur, ktorá však nie je predmetom konania. Žalobkyňa nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia, podľa ktorého žalovanému do 30. 08. 2017 uhradila sumu 2 551,32 eura, najmä keď žalovaný preukázal, že žalobkyňa do 13. 09. 2017 uhradila žalovanému sumu (len) vo výške 2 532,32 eura. 1.6.Pokiaľ žalovaný previedol na účet žalobkyne bez právneho dôvodu sumu v úhrnnej výške 1 963,01 eura (1.284,25 + 678,76), žalobkyňa uvedenú sumu žalovanému uhradila 24 platbami po 80,37 eura realizovanými v období od 10. 05. 2013 do 14. 04. 2015, vrátane platby sumy vo výške 0,59 eura z

28. 05. 2014 a z platby realizovanej žalobkyňou dňa 12. 05. 2015 vo výške 80,37 eura, pripadla na sumu čerpania suma vo výške 33,54 eur. Teda žalobkyňa platbou z 12. 05. 2015 v prospech žalovaného zavŕšila uhradenie čerpanej sumy vo výške 1 963,01 eura (24 x 80,37 + 0,59 + 33,54) žalovanému. 1.7.Platbou žalobkyne z 12. 05. 2015 v zostávajúcej výške 46,83 eura, ako aj nasledujúcimi platbami žalobkyne v prospech žalovaného, realizovanými od 10. 06. 2015 do 30. 08. 2017 v úhrnnej výške 511,48 eura, žalovaný na základe neexistujúcej úverovej zmluvy získal plnením žalobkyne nad poskytnutú sumu 1 963,01 eura majetkový prospech vo výške 558,31 eura bez právneho dôvodu, podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 1.8.Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd prvej inštancie s poukazom na § 101 a § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že pokiaľ žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 13. 03. 2017, platby žalobkyne v prospech žalovaného od 12. 05. 2015 do 31. 08. 2017, nie sú premlčané z dôvodu, že do podania žaloby neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia doba a ani trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nadobudnutého žalovaným v dôsledku platieb žalobkyne, realizovaných nad ňou, bez právneho dôvodu, prijatú sumu v úhrnnej výške 1 963,01 eura. S poukazom na uvedené súd žalovaného zaviazal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 558,31 eura a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu súd žalobu zamietol. 1.9.Dohodu o poskytnutí služby v bode 8. žiadosti žalobkyne z XX. 03. 2013 č. XXXXXXXXXX o poskytnutie úveru, vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže jej predmetom je nemožné plnenie. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému nemala z neexistujúcej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX žiadne povinnosti, a tak je vylúčené, aby u nej vznikla potreba žiadať žalovaného o službu odkladu splátky úveru. 1.10. Žaloba vo veci bola doručená žalovanému dňa 11. 04. 2017 a rozšírenie žaloby dňa 06. 10. 2017. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrok z omeškania zo sumy 588,31 eura od tretieho dňa po doručení žaloby žalovanému. S poukazom na § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania z pôvodne žalovanej sumy vo výške 447,72 eura od 14. 04. 2017 do 08 .10. 2017 a po rozšírení žaloby jej vznikol nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 558,31 eura od 09. 10. 2017 do zaplatenia, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 14. 04. 2017, ale aj k 09. 10. 2017 bola 0,00%. Súd preto žalobkyni priznal 5% úrok z omeškania ročne, žalobu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. 1.11. O náhrade trov konania rozhodol tak, že v spore bola žalobkyňa len čiastočne úspešná (94,90%), pričom jej neúspech v časti istiny, ale aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (5,10%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobkyne. S poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 255 ods. 1, ods. 2 procesne úspešnejšej žalobkyni priznal 89,80% náhrady trov konania. 1.12. V konaní úspešná žalobkyňa bola ako spotrebiteľ s poukazom na § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 31. 12. 2017 oslobodená od platenia súdneho poplatku za žalobu. Preto súd v súlade s § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., zaviazal v konaní procesne neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu z priznanej sumy podľa položky 1 a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy citovaného zákona č. 71/1992 Zb.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Namietala závery súdu prvej inštancie o neuzavretí predmetnej zmluvy pre rozdielnosť údajov o RPMN. Tento záver súdu odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal, že na vznik platnej zmluvy je nevyhnutné, aby zmluva obsahovala obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z toho vyplýva, že pre vznik úverovej zmluvy primárne žiadna dohoda o RPMN nie je potrebné, čo vyplýva aj z ustanovenia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak zmluva neobsahuje RPMN, potom nie je neplatná, ale bezúročná a bez poplatkov. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli preukázané žiadne skutočnosti, podľa ktorých by súd mohol dospieť ku korektnému záveru o neuzavretí zmluvy. RPMN v danom prípade sa dohodnúť objektívne nedá, čo vyplýva aj z právnej úpravy, ale aj zo súdnej praxe. 2.1. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Otázka dohody o RPMN nebola zo strany súdu posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zákon o spotrebiteľských úveroch vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali

dohodnúť, vyžaduje, aby boli v zmluve uvedené. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. 11. 2016 sp.zn. 3Co/106/2016. 2.2. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že k neuzavretiu zmluvy došlo z dôvodu rozdielnych údajov RPMN, potom ide o nesprávny, nezákonný záver. Údaj RPMN bol uvedený do každej zmluvy v čase jej uzavretia tak, ako to vyžaduje zákonná úprava. 2.3. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej po prvý krát v priebehu konania prevzala argumentáciu súdu prvej inštancie o neuzavretí úverovej zmluvy. Poukázala, že žalovaná zmenila údaje o RPMN a priemernej RPMN. Takáto zmena je s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 03. 09. 2014 a žalovaný ju podpísal dňa 12. 09. 2014. Vyplnenie bodu 6. Žalobcom je s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však žalobkyňa neakceptovala, preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu. Dodala, že žalovaný v priebehu konania ani raz nenamietal vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, ako aj po postupe podľa § 382 CSP, po zopakovaní dokazovania, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je síce čiastočne dôvodné a opodstatnené, avšak rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku správny, preto napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP, z iných právnych dôvodov, potvrdil.

5. Predmetom konania v danej veci bol žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 447,72 eura (neskôr sumy 588,31 eura) s 5% úrokom z omeškania ročne od tretieho dňa od doručenia žaloby žalovanému, až do zaplatenia. Jej nárok vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 03. 04. 2013. Na základe tejto zmluvy poskytla žalovaná žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver špecifikovaný ako celková výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 70,01% p.a., RPMN 67,50%, výška splátky 80,37 eura, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná dlžníkom 3 375,54 eura, schválená výška revolvingu 790,84 eura, celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkom 1 928,88 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 2 410,73 eura, keď revolving vo výške 790,84 eura bol poskytnutý dňa 29. 04. 2015. V čl. 8 Zmluvy je inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby (ďalej Dohoda), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni na jej žiadosť službu predstavujúcu umožnenie odkladu maximálne troch splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok žalobkyne zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby v prípade úveru odplatu vo výške 215,75 eura a v prípade revolvingu odplatu vo výške 112,08 eura, a to započítaním z čerpaných úverových prostriedkov, v dôsledku čoho výška čerpaného úveru bola podstatne nižšia. Takáto dohoda už bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa z 09. 01. 2014 sp. zn. 1C/125/2013. Odplata za poskytnutie uvedených služieb sa stala splatnou v deň poskytnutia úveru, či revolvingu. Žalobkyňa poukázala na nesprávne uvedenú výšku RPMN, ktorá je rozdielne uvedená v bode 5. zmluvy a v bode 6. zmluvy, teda pre spotrebiteľa zmätočne, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pripustil zmenu žaloby, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 558,31 eura s 5% ročným úrokom z omeškania, žalobu v prevyšujúcej časti 558,31 eura a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol a rozhodol o trovách konania. Zmluvu o úvere vyhlásil za neplatnú a žalobkyni priznal ňou žiadanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. 5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania nesúhlasí žalovaná, ktorá podala v zákonnej lehote odvolanie. Namietala nesprávny záver súdu prvej inštancie o nesprávnej výške RPMN a tiež o rozdielnosti uvedenej výšky RPMN v zmluve o úvere.

6.Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalovanej a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Nestotožnil sa však s odôvodnením napadnutého rozsudku, právnym posúdením, keď záver súdu o neplatnosti úverovej zmluvy nepovažoval za dôvodný a správny.

8. Nepochybne je správny postup súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil predmetný vzťah medzi stranami sporu, ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere, ktorú mali strany sporu uzavrieť dňa 03. 04. 2013, vyhlásil že táto zmluva vôbec nevznikla. Dôvodil tým, že vzhľadom na rozdielne údaje v časti 5. a v časti 6. predmetnej zmluvy, týkajúce sa RPMN, ide o dva samostatné nové návrhy na uzavretie zmluvy, pričom žalovaná nepreukázala existenciu dvoch platných úverových zmlúv. Taktiež oznámenie veriteľa o schválení úveru z 03. 04. 2013 vyhodnotil ako nový jednostranný návrh na uzavretie zmluvy, v ktorom sú oproti údajom z návrhu žalobkyne iné hodnoty RPMN, ako aj RPMN po revolvingu, zmeny vo výške revolvingu, ktorý žalobkyňa neschválila, preto nedošlo k ich platnému uzavretiu. Žalovaný v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalobkyne s návrhom zmluvy a preto nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne potom vyhodnotil, že žalobkyňa zaplatila na úvere poskytnutom žalovanou sumu vyššiu, ako jej bola poskytnutá a preto titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 558,31 eura. 8.1. Nepochybne je tiež správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Dohody o poskytnutí služby uvedenej v bode 8 predmetnej zmluvy, keďže jej predmetom je nemožné plnenie, žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej nemala z neexistujúcej úverovej zmluvy žiadne povinnosti a tak je vylúčené, aby u nej vznikla potreba žiadať žalovaného o službu odkladu splátky úveru. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, ako aj so samotným odôvodnením tejto časti napadnutého rozsudku a preto podľa § 387 ods. 2 na tieto ďalej iba poukazuje.

9. Odvolací súd preto, po tom, ako dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 03. 04. 2013 súdom prvej inštancie a po tom, ako zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyzval dňa 14. 03. 2019 strany sporu, aby sa podľa § 382 vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k úroku z úveru z dôvodu, že toto ustanovenie Občianskeho zákonníka v doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a pre rozhodnutie vo veci je aplikácia tohto ustanovenia rozhodujúca. 9.1. Žalobkyňa v podanom písomnom vyjadrení, doručenom odvolaciemu súdu dňa 23. 03. 2019 uviedla, že pokiaľ ide o výšku samotnej úrokovej sadzby, ktorej neplatnosť žalobca tvrdí, tak táto neplatnosť nevychádza z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ale z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný ten právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, pričom dobrým mravom sa jednoznačne prieči dohoda o úrokovej sadzbe vo výške 70,01% ročne. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka má na mysli celkovú odplatu úveru, ktorou sa má na mysli ročná percentuálna miera nákladov a nie úrok samotný, ktorý je iba jednou zo zložiek celkovej odplaty. 9.2. Žalovaná v podanom písomnom vyjadrení, doručenom odvolaciemu súdu dňa 25. 03. 2019 uviedla, že s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesúhlasí. Dôvodila tým, že týmto ustanovením je regulovaná celková odplata v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jedna zložka - ročná úroková sadzba úveru. Za podstatné prevýšenie sa považuje také, ktoré je viac ako o 25-27%. Priemerná výška odplaty v danom období bola 47,29% a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená.

10. Odvolací súd, keďže v danej veci bol skutkový stav súdom prvej inštancie zistený dostatočne, avšak tento skutkový stav nesprávne vyhodnotil a následne nesprávne právne posúdil, zopakoval odvolací súd na pojednávaní dokazovanie, a to oboznámením úverovej zmluvy na č.l. 7, oznámením o schválení úveru na č.l. 6 spisu. 10.1. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že úrok z úveru je iba jednou zložkou odplaty a ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka hovorí o celkovej odplate, teda o RPMN. Namieta výšku úroku z úveru, ktorý bol 70,01% ročne, ktorá výška prevyšovala obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v čase poskytnutia úverovej zmluvy takmer sedemnásobne. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10.2. Žalovaná sa odvolacieho pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s konaním v jej neprítomnosti.

11. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v časti platnosti samotnej úverovej zmluvy. 11.1.Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Tak, ako už vyššie je uvedené, odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu. Na druhej strane však súd prvej inštancie sa nezaoberal splnením podmienok konania a tým, či žalobca, ako strana sporu, je vecne pasívne legitimovanou stranou na podanie takejto žaloby v danej veci. 11.2. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu na tlačive označenom ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ dňa 03. 04. 2013. Predmetné tlačivo obsahuje bod 1., v ktorom je označenie veriteľa, jeho identifikačné údaje, v bode 2. sú uvedené údaje dlžníka, bod 3. a 4. sa týka údajov o spoludlžníkovi. V spornom bode 5. sú uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (vyplňte). V tejto časti dlžník žiada o poskytnutie úverového limitu 1 500 eur, za podmienky splatnosti úveru v 42 splátkach, k 16. dňu v mesiaci, za predpokladanej RPMN 70,01%, ročnej úrokovej sadzby 70,01%, priemernej RPMN za úver 47,29 eura, poskytnutej čiastky revolvingu 790,84 eura, celkovej čiastky pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť - 1928,88 eura a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvignu 63,32%, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21%. V ďalšej časti tohto tlačiva, v bode 6. Sa nachádzajú údaje už o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sa od predchádzajúcej, piatej časti, odlišujú iba už konečnou RPMN za úver (nie predpokladanou, ako v predchádzajúcom bode 70,01%) vo výške 67,50 eura a v časti predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu - 70,01%. 11.2. Súd prvej inštancie vyhodnotil tieto body zmluvy ako samostatné dva návrhy na uzavretie zmluvy, keďže v časti schválenia úveru žalovaná uviedla iné údaje, ako uviedla žalobkyňa v časti žiadosti o úver, keď túto časť súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane potom časť „schválenie úveru“ vyhodnotil ako nový návrh zmluvy zo strany žalovanej, ktorý však žalobkyňou schválený nebol. Taktiež oznámenie o schválenom revolvingovom úvere, ktorý žalovaná zaslala žalobkyni a ktoré obsahuje údaje zhodné s časťou „schválenia úveru“, vyhodnotil ako samostatný návrh na uzavretie zmluvy, ktorý nebol žalobkyňou akceptovaný. Na základe týchto skutočností potom vyvodil záver o nepreukázaní existencie písomnej úverovej zmluvy a následne išlo zo strany žalobkyne o čerpanie bez právneho dôvodu. 11.3. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie vôbec nestotožnil. V prvom rade vyhodnotil predmetný vzťah medzi stranami sporu, ako vzťah spotrebiteľský. Následne podrobil prieskumnej činnosti predmetnú spornú „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že údaje uvedené v bode 5. tejto žiadosti, nie je možné vyhodnotiť ako návrh na uzavretie zmluvy, nakoľko žalovaná nemohla ešte v čase podanej žiadosti žalobkyne o úver disponovať všetkými podstatnými náležitosťami, ktoré musí návrh zmluvy na uzavretie úveru, obsahovať. Žalovanej pred schválením úveru nemohla byť známa byť známa skutočnosť, či poskytne žalobkyni ňou požadovanú výšku revolvingového úveru a už vôbec nemohla disponovať informáciou o správnej výške RPMN, priemernej RPMN, či RPMN po poskytnutí revolvingu. Uvedenými údajmi a informácii mohol disponovať iba veriteľ a preto údaje uvedené v bode 5. žiadosti žalobkyne, je nevyhnutné vyhodnotiť iba ako „žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru“. Navyše, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v bode 5. tejto žiadosti sú uvedené údaje iba o predpokladanej RPMN za úver, predpokladanej RPMN za úver po poskytnutí revolvingu, teda nie o konečnej výške týchto náležitostí. Je nesporné, že sama žalovaná pred schválením úveru týmito údajmi disponovať nemohla, preto nemôže byť časť 5. a v nej uvedené údaje považované za návrh úverovej zmluvy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 43a v spojení s § 43c Občianskeho zákonníka. Túto časť, tak ako je aj označená, je potrebné vyhodnotiť iba ako „žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru“. Až následne, po prepočítaní všetkých podstatných náležitostí, veriteľ pristúpil k schváleniu úveru. Je iba samozrejmé, že v časti 6. tohto tlačiva sa nachádzajú odlišné údaje od žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru, nakoľko veriteľ už disponoval všetkými podstatnými náležitosťami, ktorými mohol presne určiť tak výšku RPMN, ako aj priemernú RPMN a RPMN po poskytnutí revolvingu, ako aj uviesť výšku úrokovej sadzby, konečnú

splatnosť, výšku splátky. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné vychádzať až z tejto časti, ktorá hovorí o „schválení revolvingového úveru“. Navyše odvolací súd poznamenáva, že v časti 5., v ktorej sú uvedené údaje, ktorými žiada žalobkyňa o poskytnutie úveru, je výška predpokladanej RPMN vyššia (70,01%), ako je uvedená v bode 6., v časti schválenom revolvingovom úvere, kde je táto RPMN uvedená vo výške 67,50%, čo je nepochybne v prospech spotrebiteľa. Navyše sama žalobkyňa predmetné tlačivo „Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere“ aj podpísala. 11.4. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 03. 04. 2013, ktorá žalovaná zaslala žalobkyni, je opäť novým návrhom úverovej zmluvy. Predmetné oznámenie obsahuje tie isté údaje, ako obsahuje tlačivo „Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere“ v bode 6“. Uvedené oznámenie preto nie je možné považovať za samostatný návrh úverovej zmluvy, nakoľko ide iba o jednostranné oznámenie o schválení úveru veriteľom dlžníkovi.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z údajov, uvedených v časti 6. Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 03. 04. 2013, dospel k záveru o platnosti uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a dlžníčkou a žalovanou ako veriteľom a dodávateľom. Následne potom podrobil prieskumnej činnosti jednotlivé zmluvné dojednania, ich výšku, resp. ich prijateľnosť, či neprijateľnosť týchto podmienok v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuj vykonávací predpis.

14. Odvolací súd, aplikujúc v danej veci ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podrobiac prieskumnej činnosti jednotlivé zmluvné dojednania predmetnej úverovej zmluvy, dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou je určená výška úrokovej sadzby jednak zo samotného úveru (70,01% ročne) a tiež výška úrokovej sadzby revolvingu (76,21% ročne). 14.1. Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do omeškania a ktoré predstavujú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka vrátiť dlh riadne a včas. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej konkrétnej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka iba upravuje, že odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, pričom výška úroku z úveru je iba jednou zložkou z celkovej odplaty za úver. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť záver, že by výška úrokov závisela iba od dohody zmluvných strán, nakoľko platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 14.2. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. 14.3.Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa „uspokojí“ bez ohľadu

na to, v akej situácii sa nachádza dlžník výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp.zn. 5Cdo 26/2011). 14.4. Aj za situácie, že výška úroku z úveru tvorí iba jednu zložku z celkovej odplaty za poskytnutý úver (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), v danom prípade dohodnutá výška úroku 70,01% ročne je aj v rámci celkovej odplaty za úver neprimerane vysoká. Dôvodom na toto konštatovanie je skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti s lehotou splatnosti nad jeden rok bolo priemerné úročenie v rozhodnom období, t.j. v období uzavretia úverovej zmluvy (v apríli 2013), vo výške 12,95%. Za situácie, že v úverovej zmluve bolo dohodnuté úročenie úveru vo výške 70,01% ročne, v porovnaní s obvyklou výškou úroku pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v roku 2013 (12,95% ročne), je nevyhnutné prijať záver o neprimeranosti tohto dojednania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keď obvyklú výšku úrokov prevyšuje takmer päťnásobne. Z tohto zistenia je následne nevyhnutné vyvodiť záver o neplatnosti tohto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 a následne podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o oddeliteľnú podmienku, preto neplatnosť tohto dojednania nemá za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy. 14.5. V danom prípade preto odvolací súd vyhodnotil predmetný úrok z úveru vo výške 70,01% ročne, z revolvingu vo výške 76,21% ročne pre rozpor s dobrými mravmi, podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

15. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ zákona číslo 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších prepisov, účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 03. 04. 2013, upravuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podľa písm. j/ tohto ustanovenia ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň ustanovenie § 11 ods. 1 tohto zákona upravuje dôsledky porušenia povinností, spočívajúce v tom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatné náležitosti (písm. b/ tohto ustanovenia), resp. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (písm. d/ tohto ustanovenia). 15.1. Za situácie, že odvolací súd určil za výšku úroku z úveru (70,01% ročne), výšku úroku z revolvingu (76,21% ročne) za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, potom je nevyhnutné konštatovať, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 03. 04. 2013, neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a obsahuje nesprávnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona). Následne je potom potrebná aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým je určená sankcia za absenciu vyššie uvedených náležitostí úverovej zmluvy, a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. 15.2. Na základe vyššie uvedeného dôvodu, odvolací súd konštatuje, že úverová zmluva, uzavretá medzi stranami sporu dňa 03. 04. 2013, je v dôsledku absencie podstatných náležitostí (výšky úrokovej sadzby z úveru a nesprávnej RPMN), bezúročná a bez poplatkov. 15.3. Vyššie uvedené skutočnosti tvrdila aj sama žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie, avšak súd prvej inštancie prekvapivo zaujal záver o neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.

16. Žalobkyňa, tvrdiac v konaní na súde prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov práve z dôvodu neprimeranej výšky úrokov z úveru, žiada vydať bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré vzniklo v dôsledku zaplatenia úrokov, ktoré boli v zmluve uvedené, a to vo výške 588,31 eura. 16.1. Súd prvej inštancie, aj keď na nesprávnom skutkovom vyhodnotení a následne po nesprávnom právnom posúdení, z titulu bezdôvodného obohatenia, zaviazal žalovanú vydať žalobkyni jej bezdôvodné obohatenie, predstavujúce rozdiel medzi žalovanou poskytnutými finančnými prostriedkami a sumy zaplatenej žalobkyňou žalovanej vo výške 558,31 eura, rozhodol vecne správne a aj po právnej

stránke správne vydanie sumy 558,31 eura podriadil pod ustanovenia o bezdôvodnom obohatení žalovanej. 16.2.Vzhľadom k tomu, že samotná výška bezdôvodného obohatenia namietaná nebola, odvolací súd sa výpočtom jej správnosti, nezaoberal a vo vyhovujúcej časti, keďže predmetný úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Ustanovenie § 387 ods. 3 ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami a námietkami odvolateľa v podanom odvolaní. 17.1. V danej veci odvolanie podala vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania žalovaná, namietajúc nesprávne právne posúdenie úverovej zmluvy, poukazujúc na skutočnosť, že pre vznik úverovej zmluvy primárne žiadna dohoda o RPMN, nakoľko z ustanovenia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že ak zmluva neobsahuje RPMN, nie je neplatná, ale je bezúročná a bez poplatkov. Ďalej namieta že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Dodal, že RPMN bol v zmluve uvedený v čase jej uzavretia tak, ako to vyžaduje zákon. 17.1.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej dospel k záveru, tak, ako už vyššie zdôvodnil, že je potrebné prisvedčiť žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne právne danú úverovú zmluvu posúdil. Na druhej strane však konštatuje, že rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov, keď sám dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva bola platne uzavretá, avšak pre absenciu podstatnej náležitosti, výšky úroku, ktorú síce zmluva obsahovala, avšak bola pre jeho neprimeranú výšku vyhlásená odvolacím súdom za neplatnú, je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa v konečnom dôsledku zaplatila na úvere poskytnutom žalovanou vyššiu sumu, ako mala, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vyhovel žalobe žalobkyni o vydanie bezdôvodného obohatenia. 17.2. Žalovaná namieta i priznaný nárok úroku z omeškania od 14. 04. 2017 dôvodiac, že žalovaná sa do žiadneho omeškania nedostala, pretože nebola na plnenie vyzvaná. 17.2.1. Odvolací súd k tejto námietke iba poznamenáva, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktorá žaloba bola súdu prvej inštancie predložená dňa 13. 03. 2017, ktorý deň je možné považovať za uplatnenie nároku žalobkyne a od ktorého dňa jej prináleží úrok z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania až od 14. 04. 2017 napriek tomu, že žalobe žiadal priznať úrok z omeškania od tretieho dňa od doručenia žaloby. Predmetnú námietku odvolateľa preto vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku, avšak z iných právnych dôvodov, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, t.j. 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .