Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-86-2018.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti o maloletého: I. B.Á., D.. X.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: N. B., D.. XX.X.XXXX, R.. X.X.XXXX, a otca: M. B., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Z. D. S., o návrhu navrhovateľky : L.. I. U., D.. XX.X.XXXX, N. Ľ. X, N., na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté dieťa: I. B., D.. X.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky L.. I. U., D.. XX.X.XXXX, N. Ľ. X, N., ktorá je povinná a oprávnená sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred v prospech účtu príslušného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 13P/193/2013-47 zo dňa 25.11.2013 v časti zverenia a výživy na maloletého.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 17.5.2018 domáhala, aby súd zveril maloletého I. do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že maloletý I. bol od XX.X.XXXX na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P/193/2013-47 v pestúnskej starostlivosti jej sestry p. Ľ. Ď., ktorá však dňa X.X.XXXX na následky choroby zomrela. Maloletý I. mal vybudované silné citové väzby tak k pestúnke ako aj k nej. Bývali od seba asi 700 metrov, pravidelne sa stretávali na obedoch a po škole. Svojej sestre pomáhala s výchovou maloletého a so starostlivosťou o neho v prípade pracovných povinností sestry. Chodievali spolu na dovolenky, vozila dieťa na záujmové krúžky. Po smrti sestry preto chce pokračovať v starostlivosti o mal. I.. Maloletý navštevuje R. O. a futbalový klub Z. W., kde má vybudované silné kamarátske putá; za svoj domov už dlhodobo považuje N., kde býva od XX.X.XXXX.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca maloletého, obsahom pripojených spisov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
4. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané na adresu REGOB, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
5. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným dňa 6.12.2018. Žiadal, aby súd zistil názor mal. I., či chce žiť u navrhovateľky a tiež, či nie je niekým ovplyvňovaný. Ďalej otec uviedol, že synove rozhodnutie bude rešpektovať. Prejavil tiež záujem o stretávanie s ním aspoň niekoľkokrát do roka.
6. Z pripojených spisov súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P/193/2013-47 zo dňa 25.11.2013 bol maloletý I. zverený do pestúnskej starostlivosti L.. Ľ. Ď.P., D.. XX.X.XXXX. Zároveň bol otec zaviazaný plnením výživného voči maloletému vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 23.3.2018 uznesenie č.k. 49P/42/2018-20 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým zveril maloletého do starostlivosti navrhovateľky.
7. Z úmrtného listu vydaného matričným úradom N.-D.É. O. vyplýva, že L.. Ľ. Ď.X., D.. XX.X.XXXX, R. W. X.X.XXXX.
8. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.3.2018 (založenej v spise sp. zn. 49P/42/2018) ako aj v správe zo dňa 24.8.2018 sa uvádza, že zo šetrenia v domácnosti navrhovateľky L.. I. U. vyplynulo, že táto má vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého. Zo správy zo dňa 17.1.2018 ďalej vyplýva, že maloletý I. má vybudované silné väzby k navrhovateľke, pričom on sám v pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že „chce byť u tety I. U.“, že je mu v N. dobre, má tu kamarátov, chce tu zostať, má tu všetko čo potrebuje a nechce ísť preč.
9. Navrhovateľka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu. Ďalej uviedla, že maloletý I. má pretrhané väzby so svojou pôvodnou rodinou. Bol síce na Vianoce za bratmi, pričom býval u staršieho brata, ale chce ostať tu, má tu kamarátov, zázemie. Návrh podala aj kvôli svojej sestre, ktorá si to takto priala a tiež preto, že I. má rada. Je síce v puberte, ale sú s ním len bežné problémy, primerané jeho veku.
10. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom súhlasil so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s poukazom na to, že maloletý si v jej rodine vytvoril citové väzby. Pokiaľ ide o výživné, kolízny opatrovník navrhol otcovi určiť minimálne výživné tak ako doteraz.
11. Podľa § 45 ods. 1 prvej a druhej vety Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 45 ods. 2 prvej vety Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
13. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
14. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
15. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je dôvodné.
20. Súd v rámci vykonaného dokazovania zisťoval pomery na strane otca maloletého, pomery navrhovateľky, ktorá navrhla zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté dieťa nemá riadne zabezpečenú starostlivosť zo strany rodičov (matka mal. zomrela dňa X.X.XXXX) a dieťa bolo už vodroku 2013 zverené do pestúnskej starostlivosti L.. Ľ. Ď., ktorá však zomrela dňa X.X.XXXX, je nevyhnuté aplikovať vyššie citované zákonné ustanovenia a nanovo upraviť pomery k mal. dieťaťu. Súd má za preukázané, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje t.č. výlučne navrhovateľka, ktorá prejavila záujem o poskytovanie náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého aj naďalej, a ktorá má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie tejto starostlivosti. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zohľadňujúc výsledok správ zo šetrenia pomerov v rodine navrhovateľky a v neposlednom rade aj vyjadrenie maloletého, ktorý prejavil vôľu zostať s navrhovateľkou. Na strane navrhovateľky, ktorá je občiansky bezúhonná, neboli zistené žiadne zdravotné, či iné prekážky brániace jej vo výkone osobnej starostlivosti. Čo sa týka pomerov otca maloletého, nie sú na jeho strane splnené zákonné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého. Súd preto návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel, keď dospel k záveru, že je to v záujme maloletého a takéto rozhodnutie súdu rozhodne predstavuje tú najlepšiu možnosť, ako zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Navrhovateľke týmto zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti súčasne vzniká povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má v bežných veciach.
21. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, t. j. určenie výšky výživného otca, súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého ako oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného plniť voči maloletému vyživovaciu povinnosť. U otca nebola od posledného rozhodnutia zistená zmena v príjmových a majetkových pomeroch. Súd s ohľadom na zistené pomery uložil otcovi povinnosť platiť maloletého aspoň tzv. minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z. z.), čo v súčasnosti predstavuje sumu 28.083 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť, keďže výživa dieťaťa musí byť zabezpečená nepretržite a dieťaťu nemôže byť na ujmu skutočnosť, že povinný rodič nie je zamestnaný, resp. nemá iný legálny zdroj primeraného príjmu, napríklad z podnikania či brigádnickej práce. Súd k takto určenej výške výživného poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z. z. suma
životného minima sa upravuje k 1. júlu bežného kalendárneho roka, z ktorej sumy je otec povinný platiť maloletému súdom určených 30%.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku može podať odvolanie otec do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Ostatní účastníci konania právo podať odvolanie nemajú, nakoľko sa ho po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.