Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/128/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1./ H. D., nar. XX.XX.XXXX, X./ P. D., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom S., U. XXX/XX, žalobcovia 1./ a 2./ zastúpení advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovaným: 1./ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Melicháčom, advokátom, Piešťany, Moyzesova 1945/18, 2./ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XX, o vypratanie nehnuteľnosti a zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov 1./ a 2./ proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. januára 2018, č. k. 7C/53/2009-766, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1./ a 2./ voči žalobcom 1./ a 2./ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.01.2018, č. k. 7C/53/2009-766 pri právnom posúdení podľa § 135c Obč. zák., zároveň berúc na vedomie aj záväzný právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 tak, ako bol obsiahnutý v zrušujúcom uznesení KS v Nitre zo dňa 12.11.2014 č. k. 5Co/782/2014-566, žalovaných 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 5.900 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O náhrade trov štátu rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 v spojení s § 253 CSP, keď analogicky s prihliadnutím na výsledok sporu v konaní neúspešným žalobcom 1./ a 2./ uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu (OS Topoľčany), náhradu trov štátu v sume 208,36 eura.

3. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovaným 1./ a 2./ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože mali v spore plný úspech a skutočnosť, že boli súdom zaviazaní na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena vyplýva zo spôsobu usporiadania pomerov medzi stranami tohto sporu v nadväznosti na obsah ust. § 135c ods. 3 Obč. zák., a potom uvedenú povinnosť nie je možné považovať za ich neúspech v konaní.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie uviedol, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania bolo právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2013 rozhodnuté o zriadení vecného bremena, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V zmysle § 135c ods. 3 Obč. zák., boli usporiadané pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, pričom išlo o zriadenie vecného bremena za náhradu a v konaní už zostala sporná iba výška tejto finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Súdom ustanovený znalec O. v znaleckom posudku č. 30/2013 určil výšku tejto finančnej náhrady v sume 3.833,21 eura, avšak v tejto časti bol napadnutý prvoinštančný rozsudok zrušený a vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie za účelom doplnenia znaleckého posudku tzv. porovnávacou metódou.

5. V súvislosti s vypracovaním doplnenia predmetného znaleckého posudku súd na základe žiadosti znalca Ing. J. M., tomuto poskytol súčinnosť na zabezpečenie podkladov. Práve na základe týchto podkladov následne znalec vypracoval doplnenie znaleckého posudku tzv. porovnávacou metódou, ktorou stanovil výšku náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 5.900 eur. Výšku takto určenej náhrady znalec v doplnení znaleckého posudku č. 30/2013 riadne odôvodnil a zároveň aj uviedol, z akých podkladov vychádzal a ako aplikoval porovnávaciu metódu pri hodnotení jednotlivých faktorov majúcich vplyv na ustanovenie výšky tejto náhrady. Po podaní doplnenia znaleckého posudku na základe pripomienok strán sporu vo svojej výpovedi na pojednávaní a zároveň aj v písomnom stanovisku znalec O.. J. M. vysvetlil spôsob uplatňovania jednotlivých faktorov, prípadne zrážok a prirážok, ktoré boli brané do úvahy pri stanovovaní výšky náhrady.

6. Podľa názoru prvoinštančného súdu sa znalec dostatočným spôsobom vysporiadal so zadanou úlohou od súdu a v plnom rozsahu aj s námietkami strán sporu. S poukazom na tieto dôvody pri svojom rozhodovaní zobral súd do úvahy doplnenie znaleckého posudku s tým, že žalovaných 1./ a 2./ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 5.900 eur. Žalobcovia síce namietali, že v súčasnej dobe prebieha na ÚS SR konanie o sťažnosti žalobcu 1./ proti rozhodnutiu NS SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/181/2015, pričom o tejto sťažnosti doposiaľ rozhodnuté nebolo. Konanie o tejto sťažnosti súd prvej inštancie nepovažoval za také súdne konanie, pre ktoré by musel byť prerušený súdny spor prebiehajúci v tejto prejednávanej veci podľa § 164 CSP. Vzhľadom na uvedené, ako aj zásadu rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, prvoinštančný súd v tomto spore rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 16.01.2018, č. k. 7C/53/2009-766.

7. Proti tomto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1./ a 2./, ktorí navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok OS Topoľčany zo dňa 16.01.2018 sp. zn. 7C/53/2009-766 podľa § 389 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Znalec v rámci hodnotenia porovnávacích materiálov (prenájmov) totiž arbitrárne uplatnil zrážky z hodnoty, pričom nešlo o zrážky v nepatrnej výške, ale naopak sám v rámci znaleckého posudku priznal, že zrážky uplatnil v maximálne prípustnej výške, t. j. 90 % v prípade prenájmu spoločnosti Orange a v prípade prenájmu Obce S. 80 %. Hoci znalec dospel k záveru, že porovnávací materiál je vhodný pre jeho skúmanie v rámci znaleckého posudku ho nevylúčil z posudzovania a mal k dispozícii ním požadovaný počet porovnávacích materiálov vzoriek. Zároveň voči zisteným hodnotám uplatnil takú mieru zásahu, t. j. arbitrárne upravil výšku zistených hodnôt, že fakticky poprel akúkoľvek výpovednú hodnotu porovnávacieho materiálu. Znalec v tomto prípade hodnotil porovnávaciu vzorku, ktorá svojou polohou a účelom najbližšie zodpovedá pozemku pod terasou, pretože sa nachádza v bezprostrednej blízkosti daného pozemku a je využívaná na podnikateľský účel.

8. Tvrdenie znalca v tom smere, že určitý sektor podnikania je „veľmi lukratívny“, pričom táto skutočnosť „je všeobecne známa“ nie je v doplnení znaleckého posudku ničím podložená a navyše presahuje rozsah odborných otázok, ku ktorým sa v danom prípade znalec mohol vyjadrovať vzhľadom na odbor svojej znaleckej činnosti. Javí sa prinajmenšom pochybné a vyžadujúce podrobnejšie zdôvodnenie, že znalec v prípade dvoch z troch ponúk, ktoré obsahovali vyššiu jednotkovú cenu nájmu, uplatnil zásadný rozsah zrážok, ktoré viedli k podstatnému zníženiu priemernej nájomnej hodnoty. Je pritom nemysliteľné, aby sa výsledná priemerná nájomná hodnota najviac približovala k výške nájomného vyžadovanej štátnym podnikom, resp. samosprávou, ktorá nemá žiadny primárny záujem na trhovom zhodnotení svojho majetku. Neexistuje právny a ani faktický dôvod, pre ktorý by mal byť rovnaký verejnoprospešný princíp vyžadovaný aj pri prenechaní pozemku v súkromnom vlastníctve žalobcov do užívania žalovaných, ktorí na tomto pozemku vykonávajú podnikateľskú činnosť, z ktorej dosahujú zisk. Na pojednávaní, ako ani v doplnení znaleckého posudku znalec nebol schopný zrozumiteľne vysvetliť, aké faktory ho viedli k tak extrémnemu postupu, t. j. k aplikácii maximálnej sadzby zrážok v prípade porovnávacích vzoriek. Takto vyhotovený doplnok znaleckého posudku nespĺňa zákonné kritériá a ani kritériá naň kladené v uznesení KS v Nitre zo dňa 12.11.2014, sp. zn. 5Co/782/2014-566. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie plne zdôvodnil závermi obsiahnutými v doplnenom znaleckom posudku, napadnuté rozhodnutie opätovne vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami by zodpovedalo to, ak by si každá strana znášala svoje trovy konania a preto navrhujú, aby o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP. Otázku úspechu a neúspechu v tomto spore nie je možné chápať absolútne, nakoľko zo sporu v prejednávanej veci nevyšiel žiadny víťaz a ani porazený.

10. Žalovaní 1./ a 2./ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov 1./ a2./ uviedli, že navrhujú odvolaciemu súdu podané odvolanie odmietnuť, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP. Subsidiárne navrhujú napadnuté rozhodnutie potvrdiť a žalobcov zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Podané odvolanie je priehľadne účelové, neopodstatnené a notoricky bezvýznamne opakujúce námietky proti znalcov O. a ním podanému doplnenému znaleckému posudku, ktorý v konkrétnej exaktnej rovine nikdy nenapadli. Odkaz na ust. § 255 ods. 2 vo veci náhrady trov konania nie je vhodný, pretože žalovaní 1./ a 2./ mali v konaní plný úspech.

11. Právny zástupca žalovaného 1./ v písomnom prípise zo dňa 20.03.2018 oznámil prvoinštančnému súdu, že uznesením ÚS SR sp. zn. I.ÚS 640/2017-20 zo dňa 12.12.2017 (ktorého rovnopis aj doložil do spisu) bola sťažnosť žalobcov 1./ a 2./ smerujúca proti uzneseniu NS SR sp. zn. 3Cdo/181/2015 zo dňa 18.05.2016 odmietnutá, ako zjavne neopodstatnená.

12. Žalobcovia 1./ a 2./ v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalovaných 1./ a 2./ k podanému odvolaniu uviedli, že navrhujú odvolaciemu súdu, aby rozsudok OS Topoľčany zo dňa 16.01.2018, č. k. 7C/53/2009-766 podľa § 389 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním žalobcov 1./ a 2./ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aplikáciou procesného postupu podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcov 1./ a 2./ nie je dôvodné a preto rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť na náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

15. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodujúc už iba o určení výšky jednorazovej odmeny za zriadenie vecného bremena v zmysle § 135c Obč. zák., nakoľko o zriadení vecného bremena v prospech žalovaných 1./ a 2./ a takisto aj o vyprataní spornej nehnuteľnosti v neprospech žalobcov 1./ a 2./ zamietnutím ich žaloby v tejto časti už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 12.12.2013 č. k. 7C/53/2009-513 (právoplatný dňa 26.09.2014), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušného ustanovenia hmotnoprávneho predpisu (§ 135c Obč. zák.). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil a v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

16. Na margo odvolateľmi, t. j. žalobcami v 1./ a 2./ rade v ich odvolaní namietanej nesprávnosti, resp. neodbornosti podaného doplnenia znaleckého posudku č. 30/2013 vypracovaného na požiadanie prvoinštančného súdu znalcom O.. J. M. z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaného dňa 18.04.2017 odvolací súd poznamenáva, že odvolacie argumenty (námietky voči vypracovanému doplnku znaleckého posudku) považoval zhodne ako súd prvej inštancie za neopodstatnené.

17. V závere doplnku znaleckého posudku znalec jednoznačne uviedol, že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena (užívanie terasy) po zaokrúhlení predstavuje sumu 5.900 eur. Výška tejto odplaty bola stanovená na základe nájmu pozemkov porovnávacou metódou podľa všeobecnej situácie na trhu s nehnuteľnosťami ku dňu vypracovania tohto dodatku, t. j. ku dňu 18.04.2017. Z obsahu tohto doplnku je zrejmé, že znalec použil v súvislosti s porovnávacou metódou porovnávanie nájmov troch pozemkov (pozemok pod trafostanicou, pozemok pod predajným stánkom pri kultúrnom dome v S. a pozemok pod stavbou motorestu). Znalec O.. J. M. v rámci odôvodnenia vypracovaného dodatku (strana 5 a 6 dodatku) uviedol, že v prípade pozemku pod trafostanicou vzhľadom na jeho malú výmeru, tvar pozemku a prenájom pozemku na telekomunikačné účely boli použité maximálne percentuálne zrážky z ceny nájmu (90 %) podľa zmluvy. Tieto vlastnosti sú pri hodnotenom pozemku výrazne horšie ako pri porovnávacom pozemku. Pri druhom pozemku, t j. pod predajným stánkom pri kultúrnom dome v S. boli použité percentuálne zrážky z ceny nájmu podľa zmluvy na ochranné pásmo, horšiu polohu, malú výmeru, tvar pozemku a horšiu technickú infraštruktúru (verejné rozvody) vo výške 80 %, pretože tieto vlastnosti sú pri hodnotenom pozemku horšie ako pri porovnávanom pozemku. K hodnote týchto zrážok sa znalec osobnej vyjadril aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10.11.2017, kde zdôraznil, že zrážky uvedené v doplnení znaleckého posudku nepovažuje za arbitrárne, boli ním určené podľa kvalitatívnych vlastností nehnuteľností, pričom na uvedené sa prihliadalo nielen pri zrážkach, ale aj pri prirážkach. Záverom vypočutý znalec uviedol, že sa pridržiava ceny v sume 5.900 eur, ktorú určil na základe doplnku k posudku č. 30/2013. Obdobným spôsobom z hľadiska obsahového sa znalec Ing. J. M. vyjadril aj písomne (dňa 10.11.2017 č. l. spisu 747-748) k vzneseným námietkam žalobcov 1./ a 2./ k doplnku ním vypracovaného znaleckého posudku.

18. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd považoval určenie výšky jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 5.900 eur za správne a z uvedeného dôvodu napadnutý prvoinštančný rozsudok, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania a trov štátu. V súvislosti s rozhodnutím o náhrade týchto trov (štátu a aj prvoinštančných) sa správne súd vysporiadal s plným neúspechom žalobcov 1./ a 2./ v tomto spore, pričom samotná povinnosť žalovaných 1./ a 2./ zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena v sume 5.900 eur vyplýva zo spôsobu vyporiadania pomerov medzi stranami sporu v zmysle § 135c ods. 3 Obč. zák., a túto povinnosť preto nie je možné považovať za neúspech žalovaných 1./ a 2./ v tomto spore. Žalobcovia 1./ a 2./ mali neúspech v tomto spore ohľadne požadovaného vypratania nehnuteľnosti, ktoré konanie je už právoplatne skončené.

19. O náhrade trov odvolacieho konania v danom prípade rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovaným 1./ a 2./ voči žalobcom 1./ a 2./, nakoľko žalovaní 1./ a 2./ mali v odvolacom konaní plný úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .