Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-136-2018.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/136/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO 31 383 408, právne zastúpený advokátom Mgr. Miroslav Vilím, AK Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: S. G., L.. XX.XX.XXXX, J. W. Q. XX, J., o zaplatenie 158,83 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 158,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 19.08.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 61,94 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.10.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 158,83 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný podpísal dňa 12.02.2016 návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol akceptovaný žalobcom vydaním poistky č. XXX/XXXXXX-X, so začiatkom poistenia od 01.03.2016, čím bola platne uzatvorená poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným o Investičnom životnom poistení pre zdravie a dôchodok. Žalovaný uhradil od začiatku poistenia poistné za obdobie od 01.03.2016 do 30.04.2016. Nasledujúce poistné žalovaný neuhradil, preto poistná zmluva zanikla tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, poistenie zaniklo dňa 18.08.2016. Oznámením o zániku poistenia žalobca upozornil žalovaného na zánik poistnej zmluvy a opätovne ho vyzval na úhradu dlžného poistného za obdobie trvania poistnej zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu vypracovania žaloby predstavuje sumu 158,83 €. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval dňa 23.11.2018. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP). Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur, b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo
c/ to ustanovuje tento zákon.
4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 28.02.2019.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov :návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, poistná zmluva č. XXX/ XXXXXX-X, všeobecné poistné podmienky pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, výzva na zaplatenie dohodnutého poistného zo dňa 11.07.2016, oznámenie o zániku poistenia.
7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.
8. Podľa § 788 ods. l Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická, alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia /bežné poistné/. Možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané /jednorazové poistné/.
10. Podľa § 801 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie, alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov, alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti, tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
11. Podľa § 803 Občianskeho zákonníka, má poistiteľ právo na poistné za obdobie do zániku poistenia.
12. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania, medzi účastníkmi vznikol dňa záväzkový vzťah založený poistnou zmluvou, pričom predmetom poistenia bolo investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. Z tohto záväzkového vzťahu vyplýva pre žalobcu, ako poisťovateľa povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a žalovanému, ako poistníkovi, povinnosť platiť ročné poistné v mesačných splátkach poistného vo výške 95,- €. Žalovaný nezaplatil splatné poistné, preto došlo k zániku poistenia dňa 18.08.2016. Žalobcovi vznikol nárok na dlžné poistné z predmetnej poistnej zmluvy za obdobie od 01.05.2016 do 18.08.2016, vo výške 158,83 €, preto súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení zániku poistnej zmluvy, tak ako žiadal žalobca.
15. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania, ktoré sú žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € a náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v celkovej sume 61,94 € (za dva úkony právnej služby po 16,60 € za jeden úkon a režijný paušál 2 x 9,21 €) + 20 % DPH, podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).