Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/509/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - O.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, O., zastúpená Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava a otec - L.. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, O., zastúpený JUDr. Šimonom Melišom, advokátom so sídlom Partizánska 3, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.06.2018, č.k. 38P/180/2017-264, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I., II. a III. m e n í tak, že Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX.XXX Sk mesačne (XXX eur mesačne) na sumu XXX eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci, počnúc dňom 17.07.2017. Zročné výživné na maloletú G. N., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 17.07.2017 do 31.03.2018 vo výške XX,XX eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Zrušuje sa povinnosť otca platiť výživné titulom tvorby úspor na maloletú G. N., nar. XX.XX.XXXX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.06.2018, č.k. 38P/180/2017-264, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX.XXX Sk mesačne (XXX eur mesačne) na sumu XXX eur mesačne, z toho čiastku XXX eur mesačne je otec povinný zasielať ako bežné výživné k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 17.07.2017 a čiastku XXX eur je otec povinný zasielať na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletej G. N., nar. XX.XX.XXXX, vedený v X. N. Y. F. and Z. a. s. IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zročné výživné v časti bežného výživného za obdobie od 17.07.2017 do 12.06.2018 vo výške X.XXX EUR otcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške XXX eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné v časti tvorby úspor za obdobie od 17.07.2017 do 12.06.2018 vo výške XXX eur zaviazal otca uhradiť jednorázovo do 31.08.2018 na vinkulovaný účet maloletej G. N., nar. XX.XX.XXXX, vedený v X. N. Y. F. and Z. a. s. č. účtu: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 27P/100/2007 zo dňa 05.11.2007. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný, keďže od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 11 rokov a na strane maloletej G. došlo k výraznej zmene pomerov. Konštatoval, že v čase posledného rozhodovania súdu navštevovala maloletá 1. ročník ZŠ, v súčasnosti navštevuje 11. ročník N. v N. (gymnázium), pričom postupom do vyšších ročníkov a na vyššie stupne vzdelávania sa u maloletého dieťaťa priamo úmerne zvyšujú aj náklady na zabezpečenie jeho vzdelávacieho procesu, úhrady povinných poplatkov v rámci školy, zabezpečovanie školských potrieb, pomôcok a aktivít usporiadaných školou. Mal preukázané, že maloletá sa venuje športovej činnosti na vrcholovej úrovni, čo do značnej miery ovplyvňuje jej vzdelávanie a jeho realizáciu. Maloletá je členkou Útvaru talentovanej mládeže Z. plaveckej federácie a reprezentantkou SR v plávaní, ktorému sa venuje dlhodobo. Z dôvodu lepších športových podmienok požiadala o možnosť absolvovať časť štúdia v zahraničí a od februára 2017 navštevuje N. v N. - porovnateľné s B. na T. XX, ktoré navštevovala v N. - pričom v N. je členkou plaveckého klubu M., trénuje tu, následne sa zúčastňuje pretekov, súťaží, sústredení a plní si všetky ostatné povinnosti spojené s touto činnosťou, či už na reprezentačnej alebo klubovej úrovni. V súvislosti s touto aktivitou maloletej vznikajú náklady na povinné poplatky (tréningové, súťažné, štartovné), nákup plaviek, ostatného športového ošatenia a obuvi, cestovné v súvislosti s účasťou na pretekoch, starostlivosť o zdravotný stav, vrátane správnej životosprávy a zabezpečovania si doplnkov stravy a výživy, ktoré takmer všetky náklady pokrýva matka. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletej zohľadnil aj ďalšie náklady maloletej, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, pričom konštatoval, že u maloletej prišlo v súvislosti s jej vývinom od poslednej úpravy výživného k adekvátnemu zvýšeniu týchto nákladov. Dospel k záveru, že doposiaľ stanovené výživné nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúcu čiastku. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu XXX eur mesačne, teda XXX eur bežné výživné a XXX eur na tvorbu úspor, vyhodnotil ako čiastočne neadekvátny. Nemal pochybnosti o tom, že aj čiastka XXX eur mesačne ako bežné výživné by bola v plnom rozsahu použitá výlučne na výživu maloletej, však zohľadnil celkové pomery na strane oboch rodičov a ustálil, že výživné určené v tomto rozsahu by nezodpovedalo možnostiam a schopnostiam ani matky ako rodiča starajúceho sa o maloletú a ani otca ako rodiča povinného prispievať na výživu maloletej. Konštatoval, že je potrebné, aby matka korigovala výdavky na odôvodnené potreby maloletej aspoň tam, kde je to možné a tieto zosúladila s možnosťami a schopnosťami otca tak, ako ich vyhodnotil súd v rámci konania. Za nedôvodný považoval návrh otca zamietnuť návrh matky, resp. upraviť jeho vyživovaciu povinnosť zrušením tvorby úspor a výživné určiť v celosti ako bežné. Súd prvej inštancie mal preukázané, že náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej G. od posledného rozhodovania súdu zásadným spôsobom vzrástli, a to jej postupom do vyšších ročníkov a na vyšší stupeň vzdelávania, jej prirodzeným fyzickým vývinom a predovšetkým jej športovou činnosťou, ktorá už v súčasnosti predstavuje základ jej života, ktorému maloletá prispôsobuje všetky ostatné životné okolnosti, vrátane svojho vzdelávania. Neprihliadal na dôvody nesúhlasu otca so zvýšením výživného spočívajúce v jeho finančnej situácii v súvislosti s ďalšou vyživovaciu povinnosťou, úverovým zaťažením a nadhodnotenými nákladmi na výživu maloletej zo strany matky. Poukázal na to, že matka vyčíslené výdavky na výživu maloletej riadne zdokladovala. Nevzal v úvahu niektoré otcom namietané výdavky na maloletú, týkajúce sa predovšetkým jednorazových výdavkov (infrasauna, mobilný telefón a pod.) a pravidelné výdavky na odôvodnené potreby a záujmy maloletej považoval za nesporné, čo do ich výšky aj nutnosti ich vynakladania. Prihliadal na náklady maloletej, ktoré matka vynakladá: školné XXX eur mesačne, internát XX eur mesačne, strava v rámci školy XX eur mesačne, stravné mimo školy počas pracovného týždňa minimálne XXX eur mesačne, karta na dopravu v O. XX,XX eur, cestovné domov cca XX eur mesačne, poplatok v plaveckom klube M. XX eur mesačne, poplatok v plaveckom klube P. N. XX eur mesačne, plavky cca XXXX eur ročne/t.j. XXX eur ročne, štartovné na pretekoch, ktoré nie je hradené z federácie alebo klubu cca XXX eur ročne/t. j. XX eur mesačne, pomerná časť nákladov na bývanie u matky XX eur mesačne (cca XXX eur/3 členovia domácnosti), bežné ošatenie a obuv, ktoré je potrebné u dieťaťa vo veku G. počítať minimálne v sume XX eur mesačne; ktoré všetky náklady predstavujú čiastku XXX,XX eur mesačne. V tejto čiastke pritom nie sú zahrnuté doplnky stravy a výživy (cca XXX eur mesačne), kozmetický a drogistický tovar, náklady na mobilný telefón, ktorý maloletá z dôvodu pobytu v zahraničí používa, náklady na veci bežnej dennej spotreby, náklady na ostatné športové ošatenie a obuv, cestovné na plavecké preteky a súťaže + náklady na ubytovanie, náklady spojené so špeciálnou zdravotnou starostlivosťou (prehliadky, procedúry a pod.) a ani náklady na voľný čas a sociálne vyžitie maloletej, ktoré so sebou prirodzene prináša jej vek a ktoré je taktiež nutné finančne

zastrešiť aspoň v nevyhnutnej miere. Mal za to, že doposiaľ stanovené výživné nepokrýva ani pomernú časť všetkých týchto nákladov a matkou predložené vyčíslenia a potvrdenia nemožno v žiadnom ohľade označiť za neprimerané alebo neadekvátne. Otcom namietanú nemožnosť vyjadriť sa k výberu školy maloletej a k jej ostatným životným nákladom zohľadnil len čiastočne. Mal za to, že skutočnosť, že výber školy nebol s otcom konzultovaný, nemení nič na tom, že maloletá túto školu navštevuje, a to predovšetkým z dôvodu výkonu športovej činnosti, ktorú otec nesporoval a tiež potvrdil, že náklady na túto činnosť sú značné. Prihliadal aj na skutočnosť, že mladiství, ktorí sa venujú športovej činnosti na úrovni, ako je tomu u G., môžu len v obmedzenej miere navštevovať klasické vzdelávacie inštitúcie a v prípade, že sa chcú športovej činnosti venovať na vrcholovej úrovni, sú viac menej nútení siahnuť po finančne náročnejších alternatívach. Súd prvej inštancie nezohľadnil všetky matkou deklarované výdavky na výživu dieťaťa, čím došlo pri úprave výšky výživného ku kompenzácii niektorých zložiek nákladov na jej odôvodnené potreby a záujmy. Nezohľadnil argumenty otca o zmene jeho pomerov pribudnutím vyživovacia povinnosť k maloletému V. a zaťažením sa hypotekárnym úverom v celkovej výške XX.XXX eur, s mesačnou splátkou vo výške X.XXX eur. Mal za to, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému V. je nespochybniteľná, čo však neznamená, že vyživovacia povinnosť na staršie deti tohto rodiča bude pomerne k tomu upravená. Dal do pozornosti, že rodič si musí byť vedomý svojich možností a schopností a s ohľadom na to korigovať aj počet svojich vyživovacích povinností tak, aby u skôr narodených detí tohto rodiča nedošlo k tomu, že tieto budú musieť obmedziť náklady na svoju výživu, čím by došlo k výraznému negatívnemu zásahu do ich života. Rovnako neprihliadal na úverové zaťaženie otca z dôvodu, že otec v predmetnom byte býva dlhodobo, k úverovému zaťaženiu však pristúpil až v novembri 2016, bez zjavného dôvodu, keďže na jeho strane sa nejednalo ani o riešenie bytovej otázky rodiny. Za nezanedbateľný fakt považoval aj skutočnosť, že niekoľko mesiacov predtým, ako sa otec rozhodol zaťažiť úverom, sa matka na neho obrátila so žiadosťou o zvýšenie výživného na maloletú cestou mimosúdnej dohody. Vysoké splátkové zaťaženie otca spôsobené krátkou dobou splatnosti úveru vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba prevzal. Zdôraznil, že konanie otca bolo nezodpovedné, keďže mal vedomosť, že výživné na maloletú dlho nebolo upravované a niekoľko mesiacov po tom, čo sa na neho v tejto súvislosti obrátila matka maloletej, sa zaťažil hypotekárnym úverom s dobou splácania len 6 rokov, čím došlo k tomu, že výška mesačnej splátky jeho úveru prevyšuje doposiaľ stanovené výživné voči maloletej o viac, než trojnásobok. Konštatoval, že otec pred plnením svojej vyživovacej povinnosti uprednostnil úverové zaťaženie, založené na neprimeraných podmienkach, nezodpovedajúcich otcom deklarovaným celkovým životným pomerom. Poukázal na to, že na účely posúdenia dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného a príjmových pomerov rodičov, za príjem sa považuje všetko, čo rodič obdrží ako finančné prostriedky určené na jeho živobytie a spotrebu. Mal za to, že skutočnosť, že niektoré zložky príjmu otca sú nenárokovateľné, je irelevantná. Mal preukázaný priemerný mesačný netto príjem cca X.XXX eur; keď ide o finančné prostriedky, ktoré reálne obdržal od svojho zamestnávateľa a ktoré aj spotreboval. Za dôležitú považoval skutočnosť, že príjmy boli a sú otcovi vyplácané a tento s nimi disponuje. Poukázal na to, že aj pri zaťažení hypotekárnym úverom posudzuje peňažný ústav celkovú bonitu dlžníka a do úvahy berie všetky jeho dosahované príjmy, bez rozčleňovania na nárokovateľnú a nenárokovateľnú zložku. Rovnako prihliadol na skutočnosť, že otec nad rámec súdom stanoveného výživného maloletej neprispieval. Na argument otca o nemožnosti kontaktu s maloletou, počas ktorého by si plnil svoju vyživovaciu povinnosť aj inou formou, neprihliadal. Konštatoval, že maloletá je blízka veku dospelosti, výdavky minimálne na jej športovú činnosť sú otcovi rámcovo známe a ak by prejavil vôľu prispievať na výživu maloletej nad rámec súdom stanoveného výživného, mohol tak urobiť zaslaním prostriedkov buď priamo maloletej alebo matke maloletej tak, ako jej zasiela výživné. Rovnako konštatoval, že nerealizovanie styku rodiča s dieťaťom nie je samo o sebe dôvodom, pre ktorý by bolo tomuto rodičovi objektívne znemožnené podieľať sa na výžive dieťaťa aj nad rámec súdom stanoveného výživného. Otcom uvádzané plnenia vyhodnotil ako dary poskytnuté maloletej, ktoré nemôžu byť vnímané ako plnenie vyživovacej povinnosti, keďže dary poskytuje maloletej aj matka a tieto rovnako nie sú zohľadňované pri posudzovaní odôvodnených potrieb a záujmov maloletej. Návrh otca na preskupenie výživného a zrušenie tvorby úspor vyhodnotil ako nesúladný so záujmom maloletej a nezodpovedajúci skutkovému stavu. Dospel k záveru, že majetkové pomery otca, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletej G., boli súdom vyhodnotené ako také, ktoré mu umožňujú úspory na strane maloletej tvoriť, a to i v sume vyššej, než tomu bolo doposiaľ. Zrušenie tvorby úspor vo vzťahu k pomerom na strane maloletej považoval za nenáležité. Stotožnil sa s názorom matky, že je účelnejšie tieto prostriedky využiť na vysokoškolské štúdium maloletej a prihliadnuť na tú skutočnosť, že životné náklady maloletej a ich skladba i naďalej odôvodňujú na jej strane tvorbu úspor. Výživné na maloletú G. zvýšil na sumu XXX eur mesačne, z toho čiastka XXX eur mesačne

predstavuje bežné výživné a čiastka XXX eur mesačne je určená na tvorbu úspor maloletej majúc za to, že výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v takom rozsahu, aby nedošlo k tomu, že maloletá nebude môcť pokračovať v nastavenom vzdelávaní a športovej činnosti. Výživné zvýšil od podania návrhu matky, keďže nevzhliadol dôvody k tomu, aby upravil výšku výživného od iného obdobia. Zročného výživné od 17.07.2018 do 12.06.2018 ustálil v časti bežného výživného na sumu X.XXX eur a v časti tvorby úspor na sumu XXX eur, t. j. za obdobie 11 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec zaplatiť bežné výživné v sume X.XXX eur (11 mesiacov x XXX eur), pričom za rozhodné obdobie zaplatil bežné výživné v sume X.XXX (11 mesiacov x XXX eur). Zročné výživné umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po XXX eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Za obdobie od 17.07.2018 do 12.06.2018, t. j. za obdobie 11 kalendárnych mesiacov, uložil otcovi zaplatiť výživné na tvorbu úspor v sume XXX eur, keď zohľadnil zaplatené úspory v sume X.XXX eur (11 mesiacov x XXX eur), pričom otec mal zaplatiť sumu X.XXX eur (11 mesiacov x XXX eur). Zročné výživné na tvorbu úspor zaviazal otca zaplatiť jednorazovo do 31.08.2018. Návrh matky na určenie spätného výživného od 01.09.2015 vyhodnotil ako nedôvodný. Poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného na maloletú spätne. Stotožnil sa s názorom otca, že matka mala možnosť domáhať sa úpravy výživného bezprostredne po tom ako zistila dôvody pre jeho zmenu. Skutočnosť, že matka návrh nepodala skôr, nemôže byť na ťarchu povinného rodiča. Poukázal na to, že výživné má spotrebný charakter a slúži na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov dieťaťa v danom období, v ktorom sa i posudzujú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil odporcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil ustanoveniami § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Zdôraznil, že počas celého priebehu konania poukazoval na zmenu jeho pomerov od poslednej úpravy výživného spôsobenú vznikom záväzku splácať hypotekárny úver čerpaný za účelom nadobudnutia bytu do vlastníctva, a vznik dvoch nových vyživovacích povinností, a to k maloletému V., nar. XX.XX.XXXX a matke V. ako nevydatej matke. Namietal, že súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil, čím postupoval v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine. V tomto smere poukázal na ustálenú súdnu prax, rozhodnutie R 14/65, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoP/26/2013. Zdôraznil, že výživné na G. mu bolo určené rozhodnutím súdu v celkovej výške XXX,XX eur mesačne a nemohol predpokladať, že matka sa bude domáhať zvýšenia výživného na maloletú G. na sumu XXX eur mesačne. Uviedol, že v čase počatia V. sa konanie o zvýšenie výživného na maloletú G. nezačalo. O tomto návrhu sa dozvedel až vo februári 2018, teda po narodení syna. Poukázal na to, že matka sa zvýšenia výživného súdom nedomáhala takmer 10 rokov, pritom žiadala zmenu výživného už od 01.09.2015, avšak nič jej nebránilo podať návrh po takmer dvoch rokoch od údajného vzniku potreby zvýšenia výživného. Nesúhlasil s úvahami, že zo strany rodiča je nezodpovedné mať po prvom dieťati akékoľvek ďalšie, pretože narodením druhého dieťaťa by u staršieho dieťaťa mohlo dôjsť k obmedzeniu nákladov na jeho výživu. Nezohľadnenie jeho ďalšej vyživovacej povinnosti považoval za diskriminačné. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť má k obom maloletým deťom, G., aj V. a v súlade s ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine majú právo na výživu a právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča obaja. Mal za to,že súd prvej inštancie práva V. poprel. Považoval za rozporné s rozhodovacou činnosťou súdov konštatovanie, že vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletému V. neznamená, že vyživovacia povinnosť na staršie deti bude k tomu pomerne upravená, (napríklad R 14/65 uvedené vyššie). Zdôraznil, že nežiadal o zníženie výživného na Karolínu, ale spôsobu platenia výživného len na bežné výživné, ktoré by pokrylo aktuálne zvýšené výdavky maloletej. Konštatovanie súdu o povinnosti rodiča korigovať počet vyživovacích povinností považoval za zásah do jeho osobných práv. Uviedol, že rozhodnutie mať dieťa je slobodným rozhodnutím občana, do ktorého súd nie je oprávnený zasahovať. Poukázal na to, že narodenie jeho ďalšieho dieťaťa považovala aj matka G. za zásadnú zmenu jeho pomerov. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a nedostatočné odôvodnenie z dôvodu, že súd prvej inštancie, napriek tomu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v obdobných

prípadoch, pri nezohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností pri rozhodovaní o výživnom pre maloletú G., uvedené nezdôvodnil. Za protizákonný považoval postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nezohľadnení hypotekárneho úveru bankou na nadobudnutie bytu do vlastníctva, v ktorom býva s rodinou. Nesúhlasil s názorom, že k úverovému zaťaženiu pristúpil bez zjavného dôvodu, keďže na jeho strane nešlo ani o riešenie bytovej otázky rodiny. Zdôraznil, že hypotekárny úver si začal vybavovať z dôvodu, že v tom čase bol dlhodobo, niekoľko rokov, vo vzťahu so svojou súčasnou partnerkou a matkou syna V., dlho sa pokúšali o dieťa, niektoré veci sa nedajú časovo naplánovať, a tak nemohli odhadnúť, kedy partnerka otehotnie. Vo svojich 42 rokoch veku považoval za zodpovedné zabezpečiť svoju rodinu predovšetkým stabilným bývaním, teda bývaním vo vlastnom byte, v ktorom by rodina nebola ohrozená rozhodnutím vlastníka bytu ukončiť užívanie bytu, ku ktorému mohlo dôjsť kedykoľvek. V čase, keď začal vybavovať hypotekárny úver, vlastníci bytu prejavili záujem o jeho predaj, pretože potrebovali peniaze. Bytovú otázku potreboval vyriešiť a kúpu bytu považoval za správne rozhodnutie za účelom zabezpečenie stabilného bývania svojej rodiny. Rozhodnutie o kúpe bytu prostredníctvom hypotekárneho úveru, keďže vlastné peňažné prostriedky nemal, považuje za zodpovedné a správne. Poukázal na to, že hypotekárny úver a v ňom dohodnuté podmienky s mimoriadne výhodným nízkym úrokom a dobou jeho fixácie na obdobie 5 rokov je výsledkom dlhodobého porovnávania ponúk jednotlivých bánk a pomerne dlho trvajúcich rokovaní s hypotekárnou bankou s cieľom dosiahnutia čo najvýhodnejších podmienok úveru. K vybavovaniu hypotekárneho úveru pristúpil ešte pred tým, ako matka maloletej prejavila záujem o vyššie výživné. Zdôraznil, že požiadavka matky na zvýšenie výživného a jeho hypotekárny úver spolu nesúvisia. Nesúhlasil s posúdením vysokých splátok úveru ako prebratím neprimeraného majetkového rizika. Namietal, že súd neuviedol, v čom konkrétne má majetkové riziko spočívať. Uviedol, že ako protihodnotu, ktorú za úverové zaťaženie získal, je byt, ktorého hodnota podľa všetkých dostupných údajov na cene stúpa a ako existujúca majetková hodnota sa neznehodnocuje a nebyť napadnutého rozhodnutia nie je ohrozené ani jej zachovanie. Zdôraznil, že úverom nadobudne 3-izbový byt v bytovom dome v O., úver si zobral v čase historicky najnižších úrokov a s dohodnutou najnižšou úrokovou mierou. Nesúhlasil s názorom, že pri svojom hypotekárnom úvere údajne nezohľadnil potrebu vyživovať G. a prispievať na jej výživu v adekvátnom rozsahu a uprednostnil úverové zaťaženie. Poukázal na to, že v čase vybavovania hypotekárneho úveru a uzatvárania zmluvy mal súdom určené výživné na G. vo výške XXX,XX eur a nebol podaný návrh na jeho zvýšenie. Za nelogické považoval úvahy o nemožnosti uvažovať o úverovom zaťažení za účelom nadobudnutia vlastníctva bytu, z dôvodu, že matka môže kedykoľvek žiadať o zvýšenie výživného na G..Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako súd dospel k záveru o neprimeraných podmienkach úverového zaťaženia. Poukázal na to, že jeho snahou bolo minimalizovať prípadný nepriaznivý dopad úverového zaťaženia na dedičov, vrátane G., v prípade smrti. V čase vybavovania hypotekárneho úveru si bol vedomý, že do dedičstva patria aj dlhy poručiteľa, ktorými nechcel zaťažiť svoju rodinu, preto dohodol splatnosť úveru na najkratšie možné obdobie tak, aby som bol ešte schopný zo svojho príjmu úver riadne splácať. Poukázal na predložené dôkazy v konaní o jeho celkových príjmoch a nákladoch. Dal do pozornosti, že pri stanovenom výživnom nebude schopný splácať úver v mesačných splátkach ako doposiaľ, pričom zníženie mesačných splátok úveru znamená predĺženie splatnosti úveru zo súčasných 6 rokov na podstatne dlhšie obdobie, v dôsledku čoho sa riziko prípadného zdedenia dlhu aj G. voči financujúcej banke podstatne zvýši. Vyslovil názor, že súd daným rozhodnutím zasiahol nielen do práv maloletej, ale aj práv jeho syna V.. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnej výšky jeho priemerného mesačného príjmu vypočítanej za obdobie od 01.12.2014 do 31.05.2018 v sume X.XXX eur. Bol toho názoru, že na zistenie objektívnej výšky priemerného čistého mesačného príjmu je potrebné zohľadniť obdobie posledného roka pred rozhodnutím súdu a v tomto období predstavoval jeho priemerný čistý mesačný príjem sumu X.XXX,XX eur, teda o XXX,XX eur menej. Nesúhlasil so splátkami zročného bežného výživného vo výške XXX eur mesačne, a splátke zročného výživného na tvorbu úspor vo výške XXX eur do 31. augusta 2018 z dôvodu, že výška splátok spolu s platením bežného výživného má voči maloletému V. a jeho partnerke likvidačné dôsledky. Poukázal na to, že splátky zročného výživného nežiadala určiť ani matka maloletej. Za nedôvodné považoval zvýšenie výživného na úspory maloletej, keďže súd prvej inštancie nezistil dôsledne skutkový stav a nevyhodnotil objektívne jeho schopnosti a možnosti. Poukázal na ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a skutočnosť, že jeho majetkové pomery v súčasnosti platenie výživného na tvorbu úspor neumožňujú. Zdôraznil zmenu jeho pomerov, pribudnutie ďalších vyživovacích povinností k maloletému dieťaťu a jeho partnerke, ktorá je odkázaná na jeho výživu, keďže poberá len rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkazy, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu a tým porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a jeho právo na spravodlivý proces. Namietal, že v konaní neboli zabezpečené hodnoverné dôkazy na

preukázanie stavu finančných prostriedkov na osobitnom účte zriadenom na tvorbu úspor G., keďže má právo byť o stave účtu informovaný. Mal za to, že aj výška úspor G. a ich prípadný účel použitia majú podstatný vplyv na rozhodnutie súdu o zmene výživného. Uviedol, že podľa jeho vedomostí na účte by mala byť suma XX.XXX eur, pričom matka maloletej uviedla, že na tomto účte je len suma XX.XXX eur. Namietal nesprávny postup súdu pri zisťovaní majetkových pomerov matky, ktorá je od 29.01.2016 konateľkou obchodnej spoločnosti O. W., s.r.o.., preto nemožno brať vyhlásenie matky, že má príjmy len zo závislej činnosti za smerodajné, keďže bolo jej povinnosťou toto tvrdenie riadne preukázať potvrdením príslušného daňového úradu, resp. následne povinnosťou súdu vychádzať z toho, že výška matkinho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Namietal, že z rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom súd vyhodnotil možnosti a majetkové pomery matky ako rodiča povinného prispievať na výživu G.. Zdôraznil, že matka opomenula uviesť, že okrem rodinného domu v O. je aj vlastníčkou pozemku v celkovej výmere 1000m2, na ktorom je rodinný dom postavený a vlastníčkou priľahlého pozemku, pričom dom obýva s dcérami G. a M.. Vyslovil názor, že majetkové pomery matky sú vyššie ako jeho, keďže hodnota a štandard bývania matky sú neporovnateľne vyššie. Rovnako poukázal na nepomer príjmov rodičov. K odôvodneným potrebám G. uviedol, že štúdium na súkromnej škole v zahraničí, ani tréningy tam nie sú nevyhnutnou podmienkou úspešného pokračovania jej športovej kariéry, ale „nadštandardom“, ktorého pozitívny vplyv na športový rast G. je vzhľadom na jej aktuálne výsledky v porovnaní s inými reprezentantkami, ktoré sa pripravujú na Slovensku, prinajmenšom sporný. Mal za to, že v prípade G. štúdia a tréningov na Slovensku, by veľkú časť nákladov týkajúcich sa G. športových aktivít pokrýval Útvar talentovanej mládeže. Namietal, že matka nepreukázala všetky výdavky spojené s potrebami G., napríklad cestovné z N. do N. a späť. Dal do pozornosti, že podľa Železničnej spoločnosti stojí mesačný obojstranný cestovný lístok zľavnený zvýhodnený XX,XX. Nesúhlasil s výdavkom súvisiacim so zaobstaraním plaviek pre G. vo výške X.XXX eur ročne, ako nepreukázaným. Zdôraznil, že G. vo svojej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky z Útvaru talentovanej mládeže používa na sústredenia klubu a finančné prostriedky z plaveckej federácie na nákup oblečenia. Podľa dokumentov plaveckej federácie - Smernice Slovenskej plaveckej federácie o kritériách, účele a rozdelení finančných prostriedkov na rozvoj talentovanej športovcov zaradených do Zoznamu talentovanej mládeže SPF sa týmto športovcom poskytujú finančné prostriedky podľa ČI. V Smernice, kde je vyslovene uvedené, na čo sa finančné prostriedky poskytujú, napr. lekárske prehliadky, pitný režim a doplnky výživy, rehabilitáciu a regeneráciu, vrátane tréningových procesov, sústredení, pretekov a podobne. Položku štartovné v O. v sume XXX eur ročne považoval za nadhodnotenú, keďže G. má na Slovensku všetko hradené z prostriedkov plaveckej federácie, rovnako ako aj v reprezentácii. Na Slovensku predstavuje štartovné sumu od 2,50 - 6,00 eur aj pre zahraničných účastníkov za každý jednotlivý štart. Mal za to, že reálne môže suma štartovného predstavovať maximálne XXX-XXX eur ročne. Poukázal na to, že súd mal zisťovať skutočnosti rozhodné pre určenie správnej výšky výživného, ak sú dôvodné obavy o správnosti výšky výdavkov. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že pri určovaní výšky výživného nezohľadnil všetky výdavky, keďže ide v prevažnej miere o výdavky súvisiace so športovou činnosťou maloletej, ktoré sú hradené z iných zdrojov, čo potvrdila aj G.. Vyslovil názor, že súd opomenul zohľadniť skutočnosť, že maloletá je počas roka na sústredeniach a pretekoch, má školské prázdniny a počas tejto doby nie je potrebné vynakladať niektoré výdavky súvisiace s jej pobytom v zahraničí, ako sú výdavky na dopravu, internát, stravu v školskej jedálni, ako aj mimo školy počas pracovného týždňa, a to minimálne v rozsahu dvoch mesiacov, keďže maloletá má stravu a ubytovanie hradené zo zdrojov Slovenskej plaveckej federácie a výdavky na dopravné nie je potrebné vynakladať. Poukázal na to, že v čase určenia výživného v roku 2007 mal približne rovnaký čistý príjem, ako v súčasnosti, nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, a jeho náklady na zabezpečenie bývania boli podstatne nižšie. Uviedol, že s pribúdajúcim vekom syna V. budú rásť aj náklady na zabezpečenie jeho potrieb a vyslovil obavu, že platenie výživného na G. v aktuálnej výške pôjde na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči synovi V. a partnerke. Návrh na zvýšenie výživného považoval za nedôvodný, keďže náklady maloletej môžu byť zabezpečené z úspor, ktorých účelom je krytie potrieb dieťaťa spojených s jeho prípravou na budúce povolanie, t. i. na štúdium, stáž, prax a aj športovú činnosť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny vychádzajúci z dôkladného a správneho skutkového aj právneho posúdenia všetkých predložených dôkazov a riadne odôvodnený. Poukázala na zmenu pomerov na strane dieťaťa a skutočnosť, že otec sa počas celého obdobia nezaujímal o rast nákladov spojených so zdravým vývinom a športovou činnosťou maloletej v priebehu obdobia 10 rokov,z jeho strany absentuje zmienka o tom, akým spôsobom umožnil G. zdieľať jeho životnú úroveň. Dala do pozornosti, že odvolanie je zamerané na obdobie po narodení ďalšieho dieťaťa otcovi, avšak neberie do úvahy

zvyšujúce nároky G. a jej potreby. Odvolanie otca považovala za účelové a nezohľadňujúce obdobie dospievania G., zmeny v jej potrebách a nárokoch, ako ani zvyšujúcu starostlivosť matky o maloletú, jej osobnostný, vzdelanostný a športový rast. K argumentom otca k čerpaniu úveru a výšky jeho splátok vyslovila názor, že skutočnosť, že si ona zobrala úver s dlhšou dobou splatnosti nemožno hodnotiť ako ľahkovážne a nezodpovedné, urobila tak len z dôvodu, že prihliadala na svoje reálne možnosti a zabezpečenie potrieb maloletej. Prípadnú možnosť zanechania dlhov svojim dedičom vyriešila absolútne bežným spôsobom a to poistením úveru pre prípad smrti, čo mohol urobiť aj otec. Reagujúc na odvolanie otca vo vzťahu k jej príjmom, uviedla, že nemala ani nemá iné príjmy ako príjem zo závislej činnosti. Za výkon funkcie konateľa spol. O. W., s.r.o. nemala žiadny príjem.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na nepomer príjmov rodičov a vyššiu životnú úroveň matky. Nesúhlasil s tvrdením, že prínos matky spočíva aj v zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletú, ktorá v súčasnosti študuje v zahraničí a podstatnú časť času trávi mimo domácnosti matky. Ďalej poukázal na to, že k zaťaženiu úverovými splátkami prišlo u neho 7 mesiacov pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného. Z tohto dôvodu sa v odvolaní venoval aj otázke čerpania úveru. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

6. Matka sa v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu otca pridržiavala svojich predchádzajúcich prednesov. Poukázala na preukázanú výšku jej príjmu, ktorý predstavuje sumu X.XXX eur mesačne brutto, pričom zostávajúca časť pozostáva z príjmu za výkon služieb nad rámec základného pracovného času a z príjmu za výkon zmluvných pôrodov, tiež vykonávaných nad rámec zmluvného času. Rovnako dala do pozornosti výšku príjmu otca, ktorú nespochybňoval. Poukázala na skutočnosť, že z listu vlastníctve k nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou (rodinný dom s pozemkom) vyplýva záložné právo v prospech banky poskytujúcej hypotekárny úver vo výške XX.XXX eur. Uviedla, že jej schopnosti a možnosti sú vzhľadom na výkon práce aj mimo pracovného času vyčerpané. Zdôraznila, že pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti povinného rodiča príjem, ktorý reálne môže dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, a to v prípade, ak povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré môžu ohroziť výživu maloletého dieťaťa. Nesúhlasila s argumentáciou o neschopnosti otca platiť určené výživné na maloletú z dôvodu úhrady mesačných splátok úveru vo výške X.XXX eur s dobou splatnosti šesť rokov. Poukázala na prednosť platieb výživného pred splátkami úveru. Rovnako nesúhlasila so záverom otca, že vzhľadom na vek G. nemožno prihliadať na osobnú starostlivosť matky o maloletú. Vyslovila názor, že otec nemá predstavu, čo osobná starostlivosť o dospievajúce dievča, vrcholovú športovkyňu, obnáša, a aké náročné je obstarávanie jej osobných potrieb, štúdia v zahraničí, komisionálnych skúšok, sprevádzanie na športové podujatia.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z jeho skresleného príjmu. Mal za to, že na zistenie objektívnej výšky jeho príjmu je potrebné vziať do úvahy obdobie posledného roka pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, kedy jeho priemerný mesačný príjem činil X.XXX,XX eur netto. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ani vyživovaciu povinnosť k matke jeho ďalšieho dieťaťa ako nevydatej matke. Poukázal na to, že výška zvýšeného výživného je pre jeho rodinu aktuálne likvidačná, keďže z jeho príjmu je potrebné odpočítať výživné, tvorbu úspor a náklady na maloletého V.. Výživné titulom úspor považoval vzhľadom na jeho situáciu a majetkové pomery za absurdné.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej je čiastočne dôvodné. 10. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca sú čiastočne dôvodné.

11. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázané pomery na strane maloletej G., ktorá v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom bola žiačkou 1. triedy základnej školy a v priebehu celého obdobia postupovala na vyššie stupne štúdia. Tu je potrebné zdôrazniť, že posledné rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa nadobudlo právoplatnosť v roku 2007, teda 10 rokov pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov na strane dieťaťa súvisiacu so zvýšením jej nákladov vzhľadom na prirodzený rast a vývin dieťaťa a z toho vyplývajúce zvýšené nároky na zabezpečenie odôvodnených potrieb. Rovnako správne vyhodnotil aj náklady na maloletú súvisiace s jej štúdiom či už na Slovensku alebo v zahraničí, jej športovými aktivitami a zabezpečením zdravotnej starostlivosti. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletú priebežne zvyšujú.

12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, rozhodnutie zdôvodnil podľa kritérií ustanovených v Civilnom sporovom poriadku a náležite sa vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s výškou odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa nie je len strava, ale je všetky potreby súvisiacich so zabezpečovaním výživy a výchovy dieťaťa, jeho vzdelávania, podiel nákladov na bývanie, výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, mimoškolskými potrebami, ako aj výdavky, ktoré nie sú bežné. Je potrebné konštatovať, že matka vyčíslila výdavky na dieťa, ktoré správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nadhodnotené. Prihliadajúc na vek G., výška jej bežných výdavkov spočívajúcich v zabezpečení stravy, ošatenia, a prípadnej zdravotnej starostlivosti (v prípade bežných ochorení), je nesporná a porovnateľná s nákladmi dospelej osoby. Odvolací súd poznamenáva, že nie je povinnosťou matky predkladať bločky z nákupov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil matkou vyčíslené náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa, s prihliadnutím na jej vek, štúdium a športové aktivity. V konaní bolo preukázané, že maloletá má výdavok spojený s návštevou školy (s povolením Súkromnej školy Česká absolvovať časť štúdia v zahraničí), t.j. poplatok za školné vo výške XXX eur, internát vo výške XX eur mesačne, stravu na internáte v sume XX eur mesačne, poplatok plaveckému klubu M. hradí v sume XX eur mesačne a udržiavací poplatok v plaveckom klube P. vo výške XX eur mesačne. Je nesporné, že jej výdavky súvisia aj s cestovaním v rámci mesta Bratislava a N. a v rámci cestovania z Bratislavy do N. a späť. Rovnako matka preukázala výdavky na cestovné vo výške XX eur mesačne (tzv.električenka). Odvolací súd akceptuje cestovný náklad pri presunoch maloletej z N. do N.. Táto položka nie je sporná, pričom pokiaľ otec namieta, že cestovný lístok z N. do N. sa pohybuje v sume XX eur, odvolací súd mu dáva do pozornosti, že ide len o jednu cestu v rámci mesiaca. Možno preto akceptovať výdavok na cestovné vyčíslený matkou vo výške XX eur mesačne. Len vyššie uvedené náklady tvoria výslednú sumu XXX eur mesačne. Je nesporné, že maloletá má aj ďalšie výdavky na stravu, ktoré matka vyčíslila sumou XXX eur mesačne. Odvolací súd po zohľadnení platieb stravného na internáte v O. sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z výšky stravného na maloletú v sume XXX eur mesačne, ktorú však považuje odvolací súd za minimálnu. Ďalším nákladom dieťaťa je pomerný podiel nákladov na bývanie. Aj napriek tomu, že maloletá sa zdržiava v O. v priebehu týždňa, dieťa má domov na Slovensku v bydlisku matky, kde sa tiež zdržiava, s čím súvisí aj podiel týchto jej nákladov, do ktorých sa však nezapočítava splátka

úveru matky. Odvolací súd poukazuje na preukázané náklady matky na bývanie, ktoré predstavujú sumu spolu XXX eur, teda podiel nákladov G. tvorí 1/3, t.j. XX eur. Rovnako nemožno opomenúť aj ďalšie výdavky dieťaťa, ktoré prirodzene vznikajú každej osobe, t.j. výdavky na ošatenie, obuv, zabezpečenie hygienických potrieb, športových potrieb. Naviac, v prípade G., vzhľadom na jej športovo aktívny život, ktorý viedla už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom sa náklady zvyšujú potrebou zabezpečenia a dodržiavania stravovacích návykov, výživových doplnkov, účasťou na pretekoch, sústredeniach, súťažiach, lekárskych prehliadkach, zakúpením športového oblečenia, obuvi, plaviek a ďalších jednorázových výdavkov. Nemožno súhlasiť s otcom, že matka nepreukázala tieto náklady. Z obsahu spisu vyplýva, že matka časť nákladov preukázala, napr. poplatok za sústredenia, nákup športových potrieb (doložené množstvo pokladničných dokladov), permanentky na masáž v hodnote XXX eur. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o ďalšie náklady týkajúce sa kúpy plaviek, kozmetického a drogistického tovaru, a úhrady poplatkov na štartovné na pretekoch. K námietkam otca, že súd prvej inštancie nezisťoval, či maloletej sú hradené poplatky za preteky a s tým súvisiace výdavky, odvolací súd poukazuje na písomné vyjadrenie Slovenskej plaveckej federácie, z ktorého vyplýva, že maloletá G. je členkou klubu P. N. a z dôvodu štúdia v zahraničí hosťuje v maďarskom klube M. Z. Y. S., zo strany SPF jej nie sú poskytované žiadne finančné príspevky, či úhrady v súvislosti s jej členstvom v klube za obdobie od júla 2016 do marca 2018, pričom je na zvážení klubu, aké náklady športovej činnosti členom klubu si podľa podmienok zmluvy uplatní. Z dokladu vyplýva, že maloletej boli hradené preteky v marci 2018, v júli auguste 2017. Pokiaľ otec namieta nesprávne hodnotenie týchto výdavkov aj s prihliadnutím na vyjadrenie G., odvolací súd poznamenáva, že G. síce potvrdila, že finančné prostriedky z Útvaru talentovanej mládeže sú použité na sústredenia z plaveckého klubu a z plaveckej federácie na oblečenie, avšak ďalej uviedla, že v O. si musí náklady hradiť sama, keďže ešte nie je zaradená do národného športového centra. Odvolací súd dáva do pozornosti, že G. nastúpila do školy v O. v II. polroku školského roku 2016/2017, čo vyplýva aj z rozhodnutia Súkromného gymnázia T. XX v N. zo dňa 25.01.2017. Odvolací súd konštatuje, že náklady maloletej G. sú vzhľadom na absolvovanie štúdia v zahraničí a jej športovú činnosť nepomerne vyššie v porovnaní s nákladmi študentov v jej veku. Odvolací súd neakceptoval polemiku otca o nevyhnutnosti štúdia G. v O. a poznamenáva, že pokiaľ sú príjmy rodičov nízke, odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa sú jeho základné potreby, ako je strava, bývanie, ošatenie, náklady na štúdium. Pokiaľ to umožňujú príjmy rodičov, odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa sú aj ďalšie, fyzickému a duševnému rozvoju prospešné potreby dieťaťa. V danom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že na strane otca sú možnosti prispievať na výživu G. vyššou sumou a umožniť jej rozvoj v oblasti, ktorej sa venuje dlhé roky. Odvolací súd zároveň poukazuje na potrebu prihliadať aj na skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujíma, s dcérou sa nestretáva, ťarcha zabezpečenia potrieb G. zostala výhradne na matke, ktorá síce už osobnú starostlivosť o maloletú nemusí zabezpečovať tak ako u dieťaťa vekovo mladšieho, ale okrem platieb na potreby maloletej sa musí ako rodič dcére venovať, podporiť ju a byť jej kedykoľvek k dispozícii a nápomocná. Rovnako je treba prihliadať na fakt, že G. je potrebné zabezpečiť nielen náklady počas školského roka, ale aj výdavky v čase voľných dní, sviatkov a školských prázdnin. Je pravdou, že povinné školské poplatky sa počas letných prázdnin neplatia, avšak G. vznikajú náklady iné, prázdninové, na ktorých sa otec podieľal len výživným pôvodne určeným. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe započítať maloletej aj ako nutný výdavok náklad na používanie mobilného telefónu, vzhľadom na jej štúdium v zahraničí. Odvolací súd však na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného, avšak nie na sumu určenú súdom prvej inštancie, ale s prihliadnutím na príjem a pomery otca, vek maloletej a výšku výdavkov na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb považoval v danom prípade za primeranú sumu výživného na G. vo výške XXX eur mesačne. Zároveň dospel k záveru, že pre tvorbu úspor aktuálne nie sú podmienky, vzhľadom na pomery na strane otca. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní a hodnotení príjmov, výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov. Je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 došlo ku zmene pomerov na strane oboch rodičov, u každého z nich sa príjem zvýšil (na strane otca cca o XXX eur), tak otec, ako aj matka si zabezpečili bývanie, pričom otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu V. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matka, teda partnerka otca je na rodičovskej dovolenke. Matke maloletej G. taktiež pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu M. W., nar. XX.XX.XXXX. Je nesporné, že obaja rodičia sú zaťažení úverom a každý z nich má náklady súvisiace so zabezpečením svojich potrieb a bývania. Odvolací súd súhlasí s námietkou otca vo vzťahu k nesprávne uvedenej výške jeho priemerného mesačného príjmu, z ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal. Z obsahu spisu vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca v roku 2015 činil X.XXX,XX eur, v roku 2016 predstavoval sumu X.XXX,XX eur, v roku 2017 činil X.XXX,XX eur a v roku

2018 dosahoval sumu X.XXX, XX eur (obdobie od januára do mája 2018). Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zmene výšky výživného zohľadnil okrem iného aj danú námietku otca. Treba poznamenať, že pri rozhodovaní o výživnom za obdobie od júla 2017 súd vychádza z príjmu rodičov za obdobie od júla 2016 do rozhodnutia vo veci. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia zmeny pomerov na strane otca, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k hodnoteniu hypotekárneho úveru čerpaného otcom a výšky splátok úveru. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami, teda aj pred splátkami úveru a je prvoradou povinnosťou každého rodiča voči maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Skutočnosť, že otec čerpá úver, ktorého splácanie si stanovil sumou X.XXX eur mesačne bez ohľadu na pre neho výhodné úverové a úrokové zaťaženie, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, resp. na výraznejšiu zmenu rozhodnutia. Je samozrejmé, že nemožno spochybňovať právo každého na zabezpečenie si bývania, avšak otec sa zaťažil neprimeranou splátkou úveru, pričom spôsob platenia úveru mal prehodnotiť a zvoliť si splátky nižšie. Čerpanie úveru s nastavením tak vysokej mesačnej splátky nemožno posúdiť v neprospech maloletej G., ktorej náklady uplynutím 10 rokov sa nesporne podstatne navýšili. Rovnako nemožno prihliadať na argument o dedení dlhov v prípade smrti dlžníka. Výživné je spotrebného charakteru a slúži na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v danom čase. Pokiaľ ide o námietky otca, ktorými poukazuje na zmenu pomerov na jeho strane pribudnutím ďalších dvoch vyživovacích povinností, t.j. k maloletému V. a matke tohto dieťaťa, odvolací súd súhlasí s názorom, že otec má právo na založenie si novej rodiny. Avšak v danom prípade je potrebné zohľadniť výšku príjmu otca, v ktorého možnostiach je prispievať na výživu G. určenou zvýšenou sumou výživného, zodpovedajúcou veku dieťaťa (takmer dospelá) a zabezpečeniu jej odôvodnených potrieb. Odvolací súd na danú námietku otca prihliadal a táto skutočnosť je premietnutá a zohľadnená do výšky výživného a zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rovnako nemožno v plnom rozsahu akceptovať ani námietku týkajúcu sa jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k nevydatej matke, keďže otec disponuje príjmom, z ktorého je schopný platiť G. zvýšené výživné. Úvahy o raste a zvyšovaní nákladov na maloletého V. do budúcna, nie sú predmetom tohto konania. Súd vychádza pri rozhodovaní z aktuálneho stavu. Do budúcna dôjde ku zmene v rodine otca, kedy prirodzene V. bude rásť, nastúpi do škôlky a partnerka otca po ukončení rodičovskej dovolenky nastúpi do práce a bude mať pravidelný príjem. Treba uviesť, že zmena pomerov pribudnutím ďalšieho dieťaťa nastala aj na strane matky. Pokiaľ ide o porovnanie životnej úrovne rodičov a jeho vplyv na výšku výživného, odvolací súd udáva, že každý z rodičov si životnú úroveň zvýšil nadobudnutím nehnuteľnosti, avšak zároveň sa každý z nich podľa svojho uváženia zaťažil úverom. Argumenty otca súvisiace s potrebou hodnotenia príjmu matky podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine neobstoja. Súd prihliadal aj na príjem a pomery matky, ktoré vo zvýšenom výživnom zohľadnil. Matkin príjem bol v konaní riadne preukázaný. Skutočnosť, že matka vynakladá na zabezpečenie potrieb maloletej podstatne vyššie sumy ako boli súdom prvej inštancie uznané (výživné žiadala zvýšiť na sumu XXX eur mesačne, boli správne posúdené.

13. Správne súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú G. od podania návrhu matky. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie zvýšením výživného na sumu XXX eur mesačne a zrušením výživného určeného na tvorbu úspor maloletej v peňažnom ústave, vznikla potreba zmeny napadnutého rozhodnutia aj vo výroku o zročnom výživnom. Z vykonaného dokazovania a dokladov predložených oboma rodičmi v priebehu celého konania (vrátane dokladov preukazujúcich platby výživného a tvorby úspor otcom od vyhlásenia napadnutého rozsudku do rozhodnutia odvolacieho súdu) vyplýva, že otec za obdobie od 17.07.2017 do 08.06.2018 zaplatil X.XXX eur na bežnom výživnom a úspory vo výške X.XXX eur. Za obdobie od 08.06.2018 do 08.03.3018 zaplatil spolu bežné výživné X.XXX,XX eur, zročné výživné vo výške X.XXX eur, úspory vo výške X.XXX,XX eur, t.j. spolu X.XXX,XX eur. Za obdobie od 17.07.2017 do 31.03.2019 pri zvýšenom výživnom po XXX eur mesačne mal zaplatiť spolu XX.XXX,XX eur, t.j. alikvótna časť výživného za júl 2017 vo výške XXX,XX eur (XX,XX eur x 15 dní), za obdobie od augusta do decembra 2017 spolu X.XXX eur (XXX eur x5 mesiacov), za 12 mesiacov roku 2018 spolu X.XXX eur (XXX eur x 12) a za obdobie od januára do marca 2019 spolu X.XXX eur (XXX eur x 3). Po odpočítaní uhradených platieb otcom vo výške XX.XXX,XX eur zo sumy výživného vo výške XX.XXX,XX eur, t.j. zvýšeného na sumu XXX eur mesačne, tvorí suma zročného výživného XX,XX eur. Odvolací súd zaviazal otca zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 CSP.

14. Odvolací súd akceptoval návrh otca na zlúčenie výživného a zrušenie tvorby úspor s prihliadnutím na ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine dospejúc k záveru, že na strane otca nie sú podmienky pre určenie, resp. zvýšenie výživného na tvorbu úspor maloletej. V konaní neboli preukázané také majetkové pomery

na strane otca, ktoré by odôvodňovali naďalej ponechať maloletej platby úspor. Rovnako odvolací súd prihliadal na zvýšené náklady G., ktorej je potrebné hradiť bežné vysoké náklady na zabezpečenie jej potrieb súvisiacich so školou, cestovaním, jej športovými aktivitami a ďalších nákladov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a výživné určené na tvorbu úspor zrušil z dôvodu, že na aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia aktuálne nie sú dôvody. Zároveň prihliadol na vek G., ktorá v krátkom čase dovŕši plnoletosť a sama bude hospodáriť s výživným, ktoré bude otec platiť k jej rukám. Pokiaľ otec namieta, že výživné platené titulom tvorby úspor je určené na zabezpečenie štúdia alebo iných mimoriadnych výdavkov maloletej, odvolací súd s jeho názorom súhlasí. Rovnako však je potrebné súhlasiť aj s názorom súdu prvej inštancie, že nasporené finančné prostriedky hradené na úspory maloletej môže dieťa spotrebovať aj na vysokoškolské štúdium. Nasporené finančné prostriedky maloletej tiež slúžia na jej akékoľvek hmotné zabezpečenie.

15. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nedostatočne vykonanom dokazovaní. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, ktoré bolo dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných dôkazoch a rozhodnutie riadne odôvodnil. Na námietku otca o nedostatočne zisťovaných majetkových pomeroch matky, neprihliadal, keďže zo spisu vyplýva, že pomery na strane matky boli riadne zistené a preukázané. Matka doložila potvrdenie o príjme, o svojich majetkových pomeroch a záväzkoch. Rovnako sú nedôvodné námietky otca vo vzťahu k možnosti matky domáhať sa zvýšenia výživného už skôr. Zo spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného spätne, ktorú skutočnosť riadne odôvodnil. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Napokon voči tomuto výroku rozsudku odvolanie matkou nebolo podané. K otcom namietanému nezdôvodneniu napadnutého rozhodnutiu v súvislosti s odklonom názoru súdu prvej inštancie od ustálenej judikatúry pri hodnotení jeho zmeny pomerov pribudnutím ďalších vyživovacích povinností odvolací súd udáva, že na danú námietku neprihliadal, keďže v odvolacom konaní zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného a pri zmene zvýšeného výživného zohľadnil aj zmenu pomerov na strane otca (pribudnutie vyživovacej povinnosti k V. a jeho matke) ponížením výživného a zrušením úspor. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces nie sú dôvodné s poukazom na dôvody uvedené v predmetnom rozhodnutí. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tvorbe úspor neskúmal existenciu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, odvolací súd poukazuje na priebeh celého konania a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a zároveň poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. 16. Odvolací súd podľa § 388 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s poukazom vyššie uvedené dôvody.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .