Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/313/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobkyne: E. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, H. XXX/X, XXX XX P., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, proti žalovaným: 1/ M. A., rod. M., nar. XX.X.XXXX, M. R. I. XXXX, XXX XX P., zast. STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, 2/ I. M., nar. X.X.XXXX, E. XXX, XXX XX P., 3/ K. M., nar. X.XX.XXXX, W. X. XXX/XX, XXX XX H. - V., ČR, 4/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, A. E. XXXX, XXX XX P., zast. STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/182/2015-261 zo dňa 06.09.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ - 4/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam rozhodol nasledovne: I. Žalobu žalobkyne voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ v celom rozsahu zamieta. II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 142 a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva strán konania k nehnuteľnostiam. Každý z nich bol spoluvlastníkom v rozsahu, ktorý je uvedený na listoch vlastníctva. Súd je viazaný tým, ku ktorým nehnuteľnostiam má spoluvlastníctvo vyporiadať, nie je však viazaný tým, akým spôsobom má spoluvlastníctvo vyporiadať. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením čo do poradia vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí dodržať a z tohto dôvodu nie je viazaný návrhom účastníka konania o tom, ako má spoluvlastníctvo vyporiadať. I. V prvom rade podľa § 142 Občianskeho zákonníka je súd povinný rozdeliť vec, ak je vec objektívne deliteľná. Podľa R 45/1991 skôr než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva ku stavbe jej reálnym rozdelením, je povinný zaoberať sa tým, či sú doterajší spoluvlastníci (alebo niektorí z nich) ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by stavba z tohto hľadiska byť považovaná za

nedeliteľnú. Súd považoval stavbu - rodinný dom za deliteľnú vo zvislom smere, a to s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorých mal preukázané, že stavba je deliteľná vo zvislom smere, v nadväznosti na to sú deliteľné pozemky pri vynaložení finančných prostriedkov na rozdelenie stavby priečkou. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR R 45/1991 aj žalobkyňa, aj žalovaní boli ochotní vynaložiť pred nariadením znaleckého dokazovania finančné prostriedky na reálnu zvislú deľbu nehnuteľností, a to do zápisnice na pojednávaní zo dňa 27.10.2016 čl. 66. Deľba musí byť vo zvislom smere tak, aby po zrušení vznikli samostatné veci z hľadiska predmetu občiansko-právnych vzťahov a z hľadiska stavebného (§ 118 Občianskeho zákonníka). Keďže stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné budovy, rozdelenie v horizontálnej línii neprichádza do úvahy, ale len v línii vertikálnej (pokiaľ rozhodnutie NS SR 2M Cdo/3/2004 umožňuje rozdelenie veci v horizontálnom smere, toto rozhodnutie sa týka deľby nebytových priestorov, nebytových jednotiek, kde je možné rozdelenie v horizontálnom smere, kdežto v danom prípade ide o reálnu deľbu rodinného domu, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 45/91. Reálna deľba rodinného domu čo do vlastníckeho práva je možná len vertikálne na základe rozhodnutí NS SR R 45/91 a R 61/68, a to v nadväznosti na § 118 Občianskeho zákonníka, aby výsledkom reálnej deľby rodinného domu boli dve samostatné veci v zmysle občianskeho práva, teda dve samostatné nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov a z vyjadrení strán konania súd vychádzal zo záveru, že predmet sporu je reálne deliteľný podľa výšky podielov a je preto nevyhnutné vyporiadanie spoluvlastníctva v nadväznosti na § 142 Občianskeho zákonníka vykonať reálnou deľbou podľa výšky podielov, pričom súd zdôrazňuje, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré stanovuje aj poradie vyporiadania, ktorým zákonným ustanovením je súd viazaný. Nie je viazaný v tomto smere žalobným návrhom žalobcu ani vyjadreniami žalovaných a môže ísť v tomto smere aj nad petit, pretože zo zákona vyplýva záväzný spôsob vyporiadania (§ 212 ods. 2, § 216 ods. 1, 2 . II. Vzhľadom k uvedenému, že bolo možné vyporiadať nehnuteľnosť reálnou deľbou a tento spôsob vyporiadania kogentne vyplýva zo zákona, potom neprichádzalo do úvahy vyporiadanie prikázaním nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov za náhradu ani predajom nehnuteľností. III. Keďže v rozpore s kogentným poradím vyporiadania žalobkyňa žiadala prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva oproti výplate žalovaných, hoci objektívne bolo možné vyporiadanie podľa prvého poradia § 142 Občianskeho zákonníka reálnou deľbou podľa výšky podielov. Súd takýmto žalobným návrhom žalobkyne nebol viazaný. Pri objektívnej možnosti reálnej deľby nehnuteľností bolo možné nehnuteľnosti rozdeliť, a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že pred nariadením znaleckého dokazovania obidve strany konania dali do zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.10.2016 čl. 66 súhlas, že sú ochotní vynaložiť finančné prostriedky na reálnu zvislú deľbu nehnuteľností. V nadväznosti na výsledky znaleckého dokazovania o možnosti zvislej reálnej deľby súd vyzval strany konania, za oznámenia aj predbežného právneho názoru, výzvou zo dňa 19.6.2018 čl. 251 spisu, aby doručili v súlade s vypracovanými znaleckými posudkami a znaleckými závermi geometrický plán, pretože v opačnom prípade rozsudočný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebude zapísateľný v katastri nehnuteľností a v takom prípade je potrebné žalobu zamietnuť. Súd teda žalobu zamietol z toho dôvodu, že žalobkyňa namiesto doručenia geometrického plánu v súlade so znaleckým posudkom doručila podanie, v ktorom opäť žiadala prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva v rozpore s kogentným poradím vyporiadania a v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením, že je ochotná vynaložiť finančné prostriedky na deľbu. Súd z tohto dôvodu zamietol žalobu ako nedôvodnú. Podľa § 185 súd z úradnej moci nevykonáva žiadne dôkazy, teda z úradnej moci súd nemohol nariadiť znalcovi vypracovať znalecký posudok a z úradnej moci súd nemohol zo štátnych prostriedkov preddavkovať vypracovanie takého znaleckého dokazovania na vypracovanie geometrického plánu na oddelenie jednotlivých parciel a nehnuteľností tak, aby mohli byť prikázané jednotlivým vlastníkom a zapísané v katastri nehnuteľností. Podľa § 253 ods. 3 žiadna zo strán konania nenavrhla, že navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na vypracovanie geometrického plánu a že za tým účelom zloží preddavok. Súd preto nemohol prihliadať na komentáre žalobkyne a žalovaných, z ktorých nevyplýval jednoznačný procesný návrh, že navrhujú takýto dôkazy vykonať a že zložia preddavok. Žalovaní nedoručili ani protižalobu, v ktorej by sami žiadali rozhodnúť v súlade so znaleckým dokazovaním a ku ktorej by pripojili geometrický plán na rozdelenie nehnuteľností ako podklad takejto protižaloby a ako technický podklad k zápisu na listy vlastníctva do katastra nehnuteľností. Za týchto okolností súd nemohol rozhodnúť inak, len žalobu zamietnuť. Nič však nebráni žalobkyni a žalovaným, aby po rozhodnutí súdu si spoločne dali vypracovať geometrický plán a na základe geometrického plánu uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá by spolu s geometrickým plánom bola zapísateľná v katastri nehnuteľností na listy vlastníctva.

Trovy konania: Keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešnou stranou konania (žaloba zamietnutá), súd zaviazal žalobkyňu, aby všetkým žalovaným nahradila trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ. Postupoval tak v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ žalobkyňa žiadala odročiť pojednávanie za účelom voľby advokáta, súd návrh na odročenie pojednávania zamietol. Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie, pretože ide o procesné rozhodnutie o vedení konania. V nadväznosti na § 183 súd považoval tento dôvod za závažný dôvod, avšak nebol oznámený neodkladne, ale až po 3 rokoch. Žaloba trvá od 22.6.2015 do 6.9.2018 a pojednávanie by bolo z tohto dôvodu potrebné odročiť, čím by boli spôsobené prieťahy v konaní. Preto súd tento procesný návrh zamietol. Nič nebráni žalobkyni, tak ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia, aby po doručení tohto rozsudku si zabezpečila advokáta a spoločne s advokátom protistrany uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, dali si vypracovať geometrická plán a zapísali dohodu o vyporiadaní spolu s geometrickým plánom na kataster nehnuteľností na listy vlastníctva.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. S prihliadnutím na napadnutý výrok I. je dôvodné zrušiť aj výrok II. o náhrade trov konania, právneho zastupovania, keďže aj tento považuje v zmysle podaného odvolania za nezákonný a nadbytočný. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že odvolacie dôvody vymedzuje ust. § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Primárne poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 161 súd skúma procesné podmienky, kedykoľvek počas konania prihliada, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Má za to, že určenie okruhu účastníkov konania, ktorého výsledkom môže byť zápis mien v katastri nehnuteľnosti, je potrebné skúmať. V tomto prípade poukázala na skutočnosť, že žalovaní v rade 2/, 3/ a žalovaný v 4/ rade v roku 2016 previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú v rade 1/, čo vyplýva z LV č. XXXX, ako titul nadobudnutia kúpna zmluva zo dňa 09.12.2016 a žalovaní v rade 2/, 3/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXXX, taktiež kúpnou zmluvou zo dňa 09.12.2016 na žalovanú v rade 1/. Z uvedeného vyplýva, že už v roku 2016 žalovaní v 2/ a 3/ rade neboli účastníkmi konania, a teda súd s nimi ďalej konať nemal, pretože nevlastnili spoluvlastnícke podiely v predmetnej nehnuteľnosti. Súd mal v tomto prípade konanie zastaviť vo vzťahu k týmto účastníkom konania a s nimi ďalej nekonať. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Bolo teda úlohou súdu skúmať procesné podmienky konania v prípade, ak tieto neboli naplnené, tak mal konanie vo vzťahu k žalovaným v rade 2/, 3/ zastaviť a nie konať s účastníkmi, ktorí nemôžu byť účastníkmi konania, a teda takýto rozsudok vyhlásený dňa 06.09.2018 nemôže byť ani záväzný pre žalovaného v rade 2/ a 3/ a v určitej časti ani pre žalovaného v rade 4/. Má za to, že týmto došlo k hrubému porušeniu procesných podmienok a podmienok konania, a teda súd v takomto prípade vyniesol rozsudok a konal s účastníkmi, ktorí nemali procesné postavenie účastníka na strane žalovaných. Poukázala aj na nesprávne právne posúdenie veci, keď súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila znalecký posudok - geometrický plán potrebný na reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Súd v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva skúma, ktorý z dôvodov vyporiadania je najvhodnejší a taktiež skúma prioritne, že ak je možná reálna deľba nehnuteľnosti, musí sa o túto pokúsiť a nehnuteľnosť reálne rozdeliť. V tomto prípade môže ísť aj nad petit žalobného návrhu. Návrh nemožno zamietnuť len z dôvodu, že žalobkyňa si zotrvala na svojom žalobnom návrhu. Taktiež žalobkyňu nemožno zaviazať na predloženie listinného dôkazu, ktorý nekorešponduje s jej žalobným návrhom. Ak súd mal za to, že je možné reálne rozdelenie, čo vyplývalo aj z vyjadrenia žalovaných v rade 1/, nebránilo nič súdu takýto znalecký posudok - geometrický plán dať vyhotoviť a na základe neho autoritatívne rozhodnúť. Nevidí dôvod na zamietnutie žaloby, ak spoluvlastníci nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, čo v tomto prípade bolo absolútne nesporné. Je práve v súlade s právnou istotou, ktorú majú súdy garantovať, aby súdy rozhodovali takým spôsobom, aby bol nastolený určitý právny stav a nie aby bolo pokračované v stave bezprávnom, ktorý súd mal z vykonaného dokazovania riadnym spôsobom preukázaný. Z tohto dôvodu má za to, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď žalobu zamietol. Má za to, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné.

3. Žalovaní v 1/ - 4/ rade sa k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalobca aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd udáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Skutkové poznatky sú tie, ktoré nám podávajú informáciu o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok (§ 185) zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním však súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácii. Tieto práva a povinnosti strán a súdu sledujú cieľ zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Dokazovanie v sporovom konaní je postavené na prejednacej zásade. Ak je potrebné, aby strany doplnili niektoré skutkové tvrdenia, súd ich k tomu vyzve, môže strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, pričom súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Strany sporu v sporových konaniach majú jednak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť.

11. V predmetnom konaní bolo predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Okresný súd správne vychádzal pri právnom posúdení veci z ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Keďže v priebehu konania a dokazovania bolo zistené, že nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť, správne vyzval strany sporu na predloženie dôkazu - geometrického plánu, na základe ktorého by došlo k rozdeleniu jednotlivých parciel a nehnuteľnosti tak, aby mohli byť prikázané jednotlivým vlastníkom nehnuteľnosti a aby boli zapísateľné v katastri nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že strany sporu boli ohľadne uvedeného dôkazu nečinné, okresný súd žalobu zamietol.

12. K odvolacej námietke uvádzanej odvolateľom v podanom odvolaní týkajúcej sa skúmania procesných podmienok odvolací súd uvádza, že súd je v zmysle ust. § 161 povinný skúmať procesné podmienky kedykoľvek počas konania, za ktorých môže konať a vo veci rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o odstrániteľnú procesnú podmienku, tak súd vyzve stranu na odstránenie nedostatku procesnej podmienky. Medzi procesné podmienky patrí aj procesná subjektivita. V zmysle ust. § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Je však potrebné odlišovať procesnú subjektivitu v zmysle procesnom, ktorú v teórii nazývame procesnou legitimáciou od tzv. vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom na hmotné právo určí, kto je vlastne nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Podľa toho hovoríme o vecnej legitimácii aktívnej alebo pasívnej. Sporovej strane civilné sporové právo priznáva procesnú legitimáciu, nemusí mať ale vecnú legitimáciu, ak sa zistí, že nie je nositeľom tvrdeného nároku.

13. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania (stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácii je naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (Najvyšší súd SR sp.zn. 3Cdo 192/2004).

14. Z odvolania žalobkyne, ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. V predmetnom konaní stranami sporu, či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného musia vystupovať všetci podieloví spoluvlastníci. Keďže v priebehu konania došlo zo strany žalovaných v 2/ a 3/ rade k odpredaju svojho spoluvlastníckeho podielu, na ich strane došlo k strate vecnej pasívnej legitimácie. V prípade, že niektorá zo strán sporu nemá vecnú pasívnu legitimáciu, tak súd voči nej žalobu zamietne (konanie voči ním nezastaví tak, ako bolo nesprávne uvedené v odvolaní žalobkyne). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne voči žalovaným v 2/ a 3/ rade žalobu zamietol.

15. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti to, že súd nemôže odstrániť z úradnej povinnosti nesprávne označenie okruhu účastníkov v sporovom konaní a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť.

16. Odvolací súd má za to, že v predmetnom odvolacom konaní nebolo namieste aplikovať ust. § 382 vzhľadom k tomu, že odvolací súd aplikoval ten istý právny predpis, ktorý aplikoval aj súd prvej inštancie. Nejednalo sa o použitie iného právneho predpisu, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý.

17. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu,

okrem nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX.. Dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola predmetom vkladového konania katastrom nehnuteľnosti pod č. V 5356/2018 zo dňa 09.01.2019.

18. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní má plný úspech strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v 1/ - 4/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne podľa ust. § 262 súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430