Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-30-2019.pdf
PDF · 91.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: L.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - Y., W. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o. so sídlom Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020 a M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. U. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom so sídlom Nitra, Farská 40 o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú W. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2019, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné súd otcovi neurčuje.
Súd upravuje styk otca s maloletou W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod. a každý týždeň v piatok v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že si otec maloletú v mieste jej bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletú včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloletú na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojim návrhom zo dňa 01.02.2019 domáhala, aby súd zveril maloletú W. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 250 eur mesačne. Tiež žiadala upraviť styk otca s maloletou na každý párny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 18.30 hod. Sviatky a letné obdobie si rodičia upravia po vzájomnej dohode. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od júna 2016. Od narodenia sa o dieťa stará najmä ona, otec sa zvykol po práci malej venovať, hrať sa s ňou, no postupne sa o matku ako aj o maloletú zaujímal čoraz menej a po práci vyhľadával spoločnosť kamarátov. Po konflikte v januári 2019 sa otec dieťaťa na žiadosť matky odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Jej príjem pozostáva iba z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa.
2. Matka vypočutá ako účastník konania na pojednávaní uviedla, že v spoločnej domácnosti nežijú od 20.1.2019, s dieťaťom býva sama v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Často k nej chodieva jej matka, ktorá jej pomáha a aj psychicky ju podporuje. Byt si kupovala z pôžičky od mamy a zvyšnú časť finančných prostriedkov mala z predaja rodinného domu z predchádzajúceho manželstva. Na stretávaní otca s dieťaťom sa vedia dohodnúť, toto stretávanie funguje na základe ich dohody. Výživné zaplatil otec vo februári aj v marci po 100 eur. Okrem výživného maloletej kúpil oblečenie, topánky, výkresy, omaľovánky a podobne. Dcéra má bežné výdavky na stravu, oblečenie. Otec si vie privyrobiť fuškami ako murár.
3. Právny zástupca matky v konečnom návrhu žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk upravil v zmysle dohody rodičov a výživné určil 200 eur mesačne od podania návrhu.
4. Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že jeho príjem je taký, ako mu vychádza z daňového priznania. Čo sa týka fušiek, tak ešte keď spolu žili, išiel občas pomôcť kamarátom, ale keďže to matke dieťaťa vadilo, tak s tým prestal. Teraz keď už nežijú spolu, nezačal s tým znovu, lebo sa nechce zodrať. Vtedy chodil keď mal dovolenku a robil od 7.00 hod. do 23.00 hod., no takto to už nechce robiť. Teraz robí päť, niekedy štyri dni v týždni. 80 eur na deň, ako uvádza matka, dostával vtedy, keď chodil na svojom aute a bola v tom zarátaná aj amortizácia a pohonné hmoty. No teraz chodieva na šéfovom aute a tento mu dáva už iba 50 - 60 eur denne. Robí po celom západnom Slovensku údržbu strojov vo fabrikách. Túto prácu vykonáva pre firmu Froservis spol. s r.o. Zatiaľ si platí odvody iba do zdravotnej poisťovne, čo je nejakých 66 eur, od leta začne aj do Sociálnej poisťovne. Ďalšie výdavky má na pracovné oblečenie. Býva u mamy.
5. Právny zástupca otca uviedol, že víkendy má otec vyhradené na čas strávený s dcérou. Uplatňuje si daňový bonus na dieťa, ktorý každý rok dáva k dispozícii matke. Minulý rok to bolo 240 eur, tento rok to bude okolo 160 eur. V konečnom návrhu uviedol, že zverenie dieťaťa matke a styk otca s dieťaťom navrhujú upraviť v zmysle dohody rodičov, výživné navrhujú 100 eur mesačne. V takejto výške otec výživné aj platil. Pokiaľ mu to finančná situácia dovolí, tak bude prispievať aj navyše napr. kúpou oblečenia pre dieťa a podobne, tak ako to robil doteraz. 100 eur je suma, ktorú otec bude môcť pravidelne platiť na výživu dieťaťa. Ide o dieťa vo veku dvoch rokov a takáto suma pokryje náklady súvisiace s dieťaťom v tomto veku.
6. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje rozhodnúť o zverení a styku v zmysle dohody rodičov, výživné 150 eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach otca platiť.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletej W., doklady k výdavkom matky, čestné prehlásenie matky otca, písomné vyjadrenie otca k návrhu, doklady k výdavkom otca, daňové priznanie otca za rok 2018, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 12C/211/2013, potvrdenie o príjme matky a zistil tento skutkový stav:
8. Maloletá W. U., nar. XX.X.XXXX pochádza zo vzťahu matky L.. O. N. a otca M. U.. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti od júna 2016 do januára 2019.
9. Matka býva spolu s maloletou v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Tento nadobudla z finančných prostriedkov vo výške 37.000 eur, ktoré si požičala od svojej mamy, zvyšnú časť kúpnej ceny mala k dispozícii z predaja rodinného domu, ktorý nadobudla počas predchádzajúceho manželstva. Podľa vyjadrenia matky v súčasnej dobe, vzhľadom k svojmu príjmu, matke pôžičku nespláca, splatila ju čiastočne vo výške 8.080 eur, pričom zvyšok tejto pôžičky činí sumu 28.920 eur. Náklady spojené s bývaním predstavujú mesačne sumu 104,64 eura zálohy bytovému družstvu, 20 eur za spotrebu elektrickej energie, 12,38 eura káblová televízia, 4,64 eura sipo, 26,42 eura poistky a ročne 22,75 eura daň za byt, 70,96 eura smetné. Matka je na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eura a prídavky na maloleté dieťa vo výške 24,34 eura mesačne. Maloletá nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, je plienkovaná. Náklady na plienky vychádzajú od 9 do 13 eur na týždeň. Okrem bežnej stravy matka maloletej dáva dojčenské mlieko Bebu, ktorá stojí na 10 dní 10 eur a tiež ako doplnok stravy kozie mlieko. Podľa vyjadrenia matky toto mieša s Bebou, keďže je výživnejšie, náklady na uvedené sú zhruba 40 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na každodenné bežné potreby pre matku a dieťa.
10. Otec býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 162 eur mesačne. Matka otca je dôchodkyňa, popri dôchodku ešte pracuje. Stravu si otec zabezpečuje sám, mesačné náklady na telefón má cca. 20 eur. Otec podniká na základe živnostenského oprávnenia, v súčasnej dobe vykonáva prácu pre spoločnosť Froservis spol. s r.o.. Podľa daňového priznania otca za rok 2018 tento dosiahol zo živnosti príjmy 12.868 eur pri výdavkoch 8.486,88 eura. Z toho preukázateľne zaplatené poistné činilo sumu 767,08 eura. Základ dane tak činil sumu 4.381,12 eura. Podľa vyjadrenia otca okrem výdavkov na odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 66,78 eura mesačne má v súvislosti s výkonom práce už iba príležitostné výdavky na kúpu pracovných odevov, ktoré však niekedy kupuje aj spoločnosť Froservis spol. s r.o. Reálny príjem otca tak ročne činí sumu 12.868 eur mínus 766,08 eura = 12.101,92 eura deleno 12 mesiacov = 1.008,49 eura mesačne. Otec si mesačne platí úrazovú poistku vo výške 43,11 eura a povinné zmluvné poistenie na auto ročne vo výške 159 eur. Otec vlastní auto rok výroby 2001. Na prácu otec využíva motorové vozidlo firmy Froservis spol. s r.o. Otec prispieva na výživu maloletej W. sumou 100 eur mesačne, okrem uvedenej sumy prispieva na dieťa aj iným spôsobom a to nákupom oblečenia, obuvy, hračiek, potravín. Otec sa s maloletou pravidelne stretáva.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú ani v spoločnej domácnosti od 20.1.2019. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril maloletú, tak ako zhodne navrhli všetci účastníci konania, do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou W. súd upravil v zmysle dohody rodičov, s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník. Takto upravený styk zabezpečí pravidelný kontakt maloletej so svojim otcom, ktorý doposiaľ prebiehal na základe rodičovskej dohody.
27. Súd zároveň zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky rozhodoval aj o výške výživného zo strany otca. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že príjem matky dieťaťa je v súčasnej dobe obmedzený iba na štátne sociálne dávky vo forme rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. To znamená, že náklady spojené s výchovou a výživnou dieťaťa hradí vo väčšej miere otec maloletej. Matka maloletej vzhľadom k veku dieťaťa z časti realizuje svoju vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Súd preto otca zaviazal na výživné vo výške 150 eur mesačne a to primerane k príjmu otca, nakoľko tento je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške, po odrátaní skutočných výdavkov spojených s podnikaním bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň. Približne v takejto výške otec prispieval na dieťa aj v predchádzajúcom období a to spojením finančného príspevku s kúpou ďalších potrieb pre maloletú. Takto určeným výživným spolu s prídavkami na dieťa, ktoré matka poberá, budú v dostatočnej miere zabezpečované jednak základné životné potreby maloletej ale aj ďalšie potreby, ktoré sú nevyhnutné pre jej ďalší zdravý psychický a fyzický vývin a životná úroveň dieťaťa bude zároveň primeraná aj životnej úrovni povinného rodiča.
28. Určením výživného od podania návrhu vo výške 150 eur by vzniklo otcovi po odrátaní uhradeného výživného po 100 eur mesačne zameškané výživné 100 eur. Vzhľadom k tomu, že otec okrem výživného prispel na dieťa aj iným spôsobom a to približne v rovnakej výške, súd za uvedené obdobie otcovi zročné výživné neurčil.
29. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.