Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Csp/172/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej: G. G., nar. XX.X.XXXX trvale bytom: I. XX/XXXX, C. E., občan SR, v konaní o zaplatenie 3.310,00 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 200 € s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 3.12.2018 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 50 € splatných vždy ku každému 26. Dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou výhody straty splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Trovy konania súd stranám nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny v sume 3310,- eur, úrokov z istiny do 2.12.2018 vo výške 5314,02 eur, zmluvných úrokov vo výške 30,90 % ročne z nesplatenej istiny, teda zo sumy 3310,- € od 3.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nesplatenej istiny od 3.12.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2.Poukázal na skutočnosť, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere - dobrá pôžička, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 4010,- eur. Z dôvodu neuhrádzania dohodnutých splátok žalobca pristúpil dňom 29.12.2014 k zosplatneniu úveru. Uviedol, že po zosplatnení úveru žalovaný dlžnú sumu uhradil len sčasti.

3. Žalovaný sa Namietam vysoké úroky súhlasí, že uhradil sumu, ktorú žalobca uvádza v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní. Je na predlženej rodičovskej dovolenke poberám asi 220 € a rodičovský príspevok. Žije s manželom u rodičov aj so synom. Manžel je nezamestnaný, končí mu podpora v nezamestnanosti. Má ešte jeden záväzok voči Poštovej banke asi 400 € ináč už nič. Syn je chorý, s čím sú tiež spojené výdavky, má 4 roky. Keďže má ešte ďalší spomínaný záväzok kde splácam mesačne 50 €, splátky navrhol aby mu v tomto konaní bolo povolené splácať 50 €.

4. Zo žaloby a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu úverovej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, upomienky, výzvy na predčasné splatenie dlhu, výpisu z aktuálneho stavu úveru, sadzobníka poplatkov, predpisu splátok, zmluvy o postúpení pohľadávok, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Strany sporu uzavreli dňa 17.3.2014 Zmluvu o úvere - dobrá pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4010,- eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,90 % p. a. Poskytnutý úver mal žalovaný splácať v 120 mesačných splátkach po 110,-- eur. Splátky boli splatné vždy v 25. deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.2.2024. Žalovaný uhradil podľa aktuálneho stavu úveru k 7.6.2017 sumu 1110,-,- eur, celkovo do termínu pojednávania 1810,- €, na čom sa strany sporu zhodli.

5. Listom zo dňa 29.12.2014 žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie istiny v sume 3310,- eur, úrokov z istiny do 2.12.2018 vo výške 5314,02 eur, zmluvných úrokov vo výške 30,90 % ročne z nesplatenej istiny, teda zo sumy 3310,- € od 3.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nesplatenej istiny od 3.12.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

9. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, za podmienok, ako je to vyššie uvedené.

13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky, žalobca listom zo dňa 29.12.2014 pristúpil k zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Obč. zákonníka v spojení s § 53, ods. 9, Obč. zákonníka. Dňom 29.12.2014 sa teda stal splatným neuhradený zostatok úveru. Žalovaný celkovo uhradil, ako je uvedené, z úveru sumu 1810,- €. Súd zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a priznal žalobcovi rozdiel medzi tým, že žalovanému poskytol a tým čo žalovaný zaplatil (4010,- € - 1810 €=2200,-€).

14.Zo zmluvy je zrejmé, že schválená výška pôžičky je 4010 €, ročná úroková sadzba predstavuje 30,90 %, RPMN 35,06 %. V rozhodnom období podľa štatistiky Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 10,43 %, teda v zmluve uvedená úroková sadzba je neprimerane vysoká.

15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17.Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19.Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20.Žalobca teda poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny ( bez úrokov a poplatkov ).

21. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky ( 21 Cdo 1484/2004), podľa ktorej nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

22.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( 5Cdo 26/2011), ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.

23.Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove ( 3Co 151/2013) je pre tzv. civilnoprávnu úžeru právny úkon absolútne neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

24. Judikatúra súdneho dvora - rozsudok zo 14.6.2012 vo veci C - 618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino hovorí, že článok 6 ods.1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov ( Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para laDefensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

25.Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

26.Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

27.Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

28.Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

29.Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

30.Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

31.Podľa § 8 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

32.Podľa názoru súdu postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

33.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Žalobca si naviac uplatňoval v konaní aj zaplatenie zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení úveru.

35. Nepochybne s poskytnutím úveru je spojené aj právo veriteľa požadovať úroky z úveru, ktoré je dlžník povinný v zmysle § 502, ods. 1, Obch. zákonníka platiť od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Spornou je otázka dokedy žalobcovi trvá nárok na platenie úrokov. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.4Obo/143/98, v ktorom NS SR konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a teda musí platiť úroky z omeškania. Z tohto rozhodnutia potom vychádza aj prax odvolacieho súdu, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove spisové značky 3Co/85/2013 a 1Co/30/2012. Z ust. § 497 ani z ust. § 502, ods. 1, Obch. zákonníka nevyplýva, že by úroky z úveru mali byť uhrádzané aj po splatnosti dlhu. V danom prípade sa dlh žalovaného stal splatným dňom 29.12.2014, preto podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov od uvedeného dátumu si žalobca môže uplatňovať úroky z omeškania, avšak nárok na dohodnuté úroky má iba do dňa kedy sa stal dlh splatným. S poukazom na uvedené dôvody súd preto nepriznal žalobcovi zmluvné úroky po zosplatnení dlhu a žalobu v tejto časti zamietol.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý úver v dohodnutých splátkach, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto súd v zmysle cit. zák. ustanovenia priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania.

38.Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

39. S poukazom na citované zákonné ustanovenie a finančnú situáciu žalovaného mu súd povolil splácať záväzok žalobcovi, ku ktorému ho týmto rozsudkom zaviazal v mesačných splátkach, ktoré súd považuje za primerané k finančným možnostiam žalovaného, aj k výške jeho záväzku voči žalobcovi.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že vzhľadom na pomer úspechu vo veci stranám náhradu trov konania nepriznal.

41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).