Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cr/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: D.. F. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX V., zastúpeného: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: CRN1, zzpo v likvidácií, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/263/2017 zo dňa 3.1.2018 vo vzťahu k žalobcovi.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/263/2017 zo dňa 3.1.2018 vo vzťahu k žalobcovi do právoplatného skončenia tohto konania.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2018 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 03.01.2018, sp.zn. RD/263/2017. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rozhodcovskom konaní ako žalobca sa domáhal proti žalobcovi v rozhodcovskom konaní ako žalovaný 1/ a D.. X. A. bytom A. XX/XXX, XXX XX C. zaplatenia 1.370,23 Eur s príslušenstvom. Žalobca po doručení žaloby zo dňa 14.11.2017 namietol nedostatok právomoci ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. Námietka bola rozhodcovi doručená dňa 15.11.2017. Rozhodca rozsudkom zo dňa 3.1.2018, sp.zn. RD/263/2017 žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov rozhodcovského konania. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je, že strany sporu sa na žiadnej rozhodcovskej zmluve nedohodli. Zdôraznil, že žalobca nebol ani len účastníkom predmetnej zmluvy o dielo a logicky ani nemohol byť ani účastníkom žiadnej dohody o tom, že by sa vzniknuté spory mali rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného sa na právny vzťah založený zmluvou o dielo zo dňa 09.09.2010 č. DS-XXX/XXX-XXXX nevzťahovali ani z časti. Práve naopak z jej článku XI. ods. 15 písm. e) bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súčasťou Zmluvy boli obchodné podmienky objednávateľa - spoločnosti Dopravné stavby, a.s., IČO: 36 834 921. Podľa bodu 20.6 Zmluvných podmienok zvláštnych, ktoré boli prílohou č. 12 Zmluvy o dielo v zmysle jej čl. XI. ods. 15 písm. l) pokiaľ nedôjde k priateľskému urovnaniu spor bude s konečnou platnosťou vyriešený príslušným súdom Slovenskej republiky.

2. Ako dôkazy označil a prostriedky procesného útoku použil: žalobu o náhradu škody zo dňa 23.10.2017 s prílohami a to rozhodcovské uznesenie zo dňa 25.10.2017, oznámenie o prijatí do funkcie zo dňa 25.10.2017, plnomocenstvo, výpis z registra právnickej osoby žalovaného, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 02.10.2017, výpis z obchodného vestníka č. XXX/XXXX a č. 169/2016 v prípade spoločnosti Dopravné stavby, a.s., Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE s.r.o., ďalej námietku nedostatku právomoci a vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.11.2017, doručenku zo dňa 15.11.2017, rozhodcovský rozsudok zo dňa 03.01.2018, Zmluvu o dielo zo dňa 09.09.2010, Zmluvné podmienky zvláštne.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že neexistuje jediný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca nesprávne určil strany sporu odchylne od okruhu účastníkov rozhodcovského konania. Účastníkom rozhodcovského konania RD/263/2017 na strane žalobcu bol CRN1, zzpo a na strane žalovaného 1. D.. F. X. a žalovaného 2/ D.. X. A.. V tomto spore na strane žalobcu absentuje jeden z účastníkov rozhodcovského konania a ide o nedostatok, ktorý nemožno odstrániť. Žalobca nepodal námietku proti pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu o právomoci podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. a nepodaním námietky je existencia rozhodcovskej zmluvy už vecou rozhodnutou. Toto rozhodnutie je záväzné aj pre konajúci súd. Žaloba je nevykonateľná, lebo žalobca neurčil vo svojom návrhu postup súdu, ako má pokračovať v konaní o tom, ako by rozhodcovský rozsudok bol zrušený - porušenie § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Zodpovednosť žalobcu ako bývalého predsedu predstavenstva spoločnosti Dopravné stavby, a.s. je objektívna a žalobca plne zodpovedá za náhradu škody, ktorú spôsobil tým, že veriteľ spoločnosti t.j. žalovaný si nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Takáto situácia sa považuje za proručiteľský záväzok štatutára podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Po uplynutí 60 dňovej lehoty podľa § 41 zák. č. 244/2002 nesmú byť pripustené žiadne nové dôkazy ani tvrdenia. Medzi žalovaným a žalobcom existovala riadne uzatvorená rozhodcovská doložka podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. v nadväznosti na § 21 ods. 1 a 4 a § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z. z. Predmetom rozhodcovského konania bola náhrada škody podľa § 194a ods. 9 Obchodného zákonníka. Žalobca v žalobe nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej podľa § 40 ods. 1 písm. a) ods. 1-4 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalovaný predkladá rozhodnutia v podobnej veci a žiada súd, aby dodržiaval princíp právnej istoty čl. 2 C.s.p. a tento bez výhrad aplikoval.

4. Žalobca sa vyjadril podľa § 167 ods. 3 C.s.p. (v replike) a uviedol, že zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaný ani len netvrdí, že by sa strany sporu niekedy skutočne dohodli na rozhodcovskej zmluve. Žalobca správne určil strany sporu, keď žalobca podal žalobu proti žalovanému ako druhému účastníkovi konania a Ing. X. A. podal na súde sám žalobu. Poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že by mu bolo dňa 21.11.2017 doručené nejaké rozhodcovské uznesenie. - žalobcovi síce boli v ten deň doručené 2 obálky od rozhodcu Ing. Miloša Valach, žiadne uznesenie sa v nich nenachádzalo. Obsahom každej z obálok bolo 10 identických fotokópii dokumentu aj to svedčí o serióznosti rozhodcu, ktorého si žalovaný jednostranne vybral. Žalobca tomu nevenoval pozornosť, pretože ani na doručenke, ktorá bola k obálke pripojená, nebolo uvedené, čo malo byť obsahom doručovanej zásielky. Na oboch obálkach bola uvedená iba veta „ULOŽIŤ 5 DNÍ“. Žalobca preto nemusel a ani objektívne nemohol podať námietku podľa § 21 ods. 4 zákona 244/2002 Z.z. Ďalej uviedol, že súd vie ako má postupovať v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku.

5. K podaniu žalobca pripojil výpis z webovej stránky finstat a fotokópiu obálok.

6. Žalovaný sa vyjadril podľa § 167 ods. 4 C.s.p. (v duplike) a uviedol, že žaloba je zjavne nedôvodná žaloba. Žalobca nesprávne interpretuje postupy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. a tiež podľa CSP. Je nesporné, že žalobca nepodal návrh na súd podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Pritom je nespochybniteľné, že toto rozhodcovské uznesenie si riadne prevzal dňa 27.11.2017. Právny zástupca žalobcu si neprevzal rozhodcovský rozsudok RD/263/2017 z 03.01.2018 a ten sa vrátil rozhodcovskému súdu s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Je otázkou, na základe čoho podal právny zástupca žalobcu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď si ho ani neprevzal? Rozhodcovský rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.01.2018 fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 v nadväznosti na § 25 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. Vrcholom arogancie a nedôveryhodnosti právneho zástupcu žalobcu je jeho aktuálne tvrdenie, ktorým popiera doručenie rozhodcovského uznesenia. Žalobca v zásielke doručovanej dňa 21.11.2017 od rozhodcovského súdu ani nemohol venovať žiadnu pozornosť, nakoľko táto bola doručovaná jeho právnemu zástupcovi. Podľa súčasného tvrdenia právneho zástupcu žalobcu mu malo byť doručených 10 identických fotokópií

dokumentu, ktoré predložil súdu. Jedná sa o absolútnu nepravdu a nedôstojný nezmysel. Rozhodcovský súd doručoval právnemu zástupcovi žalobcu v sledovanom období dve zásielky. V prvej zásielke bolo Rozhodcovské uznesenie RD/263/2017 z 20.11.2017. Táto zásielka bola odoslaná dňa 20.11.2017 pod podacím číslom R a prevzatá dňa 21.11.2017. Nie je pravda, že právny zástupca žalobcu si prevzal dňa 21.11.2017 dve zásielky z rozhodcovského súdu, ale v ten deň si prevzal iba jednu zásielku a to rozhodcovské uznesenie RD/263/2017. Táto skutočnosť je uvedená aj na doručenke. Nie je pravda tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že v zásielke z 21.11.2017 bolo 10 fotokópií dokumentu. Z údajov podacej pošty vyplýva, že zásielka mala 0,095 kg. To znamená, že v zásielke muselo byť viac ako 10 listov. Rozhodcovský súd používa 80g štandardný kancelársky papier. Jeden list formátu A4 má váhu cca 4,3 g - 4,7 g. Z prepočtu potom vyplýva, že v zásielke musel byť dokument, ktorý obsahoval cca 20 listov. Rozhodcovské uznesenie RD/263/2017 z 20.11.2017 má 20 listov + 2 listy s prílohou Finstat. Výpočet: 1m2 kancelárskeho papiera váži cca 80 g v výrobnej tolerancii +(-) 10 %. Z tejto plochy je možné vystrihnúť cca 17 listov formátu A4. Jeden list formátu A4 má plochu 0,06237 m2. Z toho potom vyplýva, že keď 1 m2 kancelárskeho papiera má váhu cca 80 g, tak 0,06237 m2 má váhu cca 4,3 g - 4,7 g. Váha zásielky bola 0,095 kg, čo znamená, že v nej bolo 22 listov + váha obálky. Jediné pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobcu je to, že uvedeným zásielkam z rozhodcovského súdu nevenoval osobitnú pozornosť, tak ako ju nevenoval ani samotnému rozhodcovskému konaniu. Preberanie zásielok právnym zástupcom žalobcu je zrejme veľmi nedôsledné, o čom svedčí aj skutočnosť s preberaním rozhodcovského rozsudku. Je tiež zvláštne, že druhý účastník rozhodcovského konania D.. X. A., ale tiež žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) mali riadne doručené všetky zásielky vrátane rozhodcovského uznesenia o právomoci. Právny zástupca žalobcu vyprodukoval hypotézu o tom, že mu nebolo doručené rozhodcovské uznesenie až po vyjadrení žalovaného a potom, ako zistil, aké následky vyvolá nenapadnuté rozhodcovské uznesenie o právomoci. Do 23.07.2018 nikdy nespochybňoval doručovanie rozhodcovského uznesenia. Ironické je to, že Rozhodcovský rozsudok RD/263/2017 si naozaj neprevzal, ale žalobu podať vedel. Z rozhodcovského rozsudku žalobca vedel o vydaní rozhodcovského uznesenia o právomoci, a tiež vedel, že podľa rozhodcovského súdu mu bolo doručené. Žalobca ale vo svojej žalobe z 05.03.2018 túto skutočnosť nenapáda. V žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je ani minimálna zmienka o tom, že mu rozhodcovské uznesenie nebolo doručené. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný 1/) podal vyjadrenie k žalobe z 14.11.2017, v ktorom namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu bez zdôvodnenia. Poprel skutkové tvrdenia žaloby iba skonštatovaním, že spoločnosť Dopravné stavby a.s. je v konkurznom konaní. K právnemu posúdeniu veci uviedol, že sú nezmyselné a nemajú oporu v zákone. Toto bola žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní. V žalobe na Okresný súd Bratislava V žalobca ako dôvod uviedol, že sa strany sporu nedohodli na žiadnej rozhodcovskej zmluve. To znamená, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku RD/263/2017 iba z dôvodu § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 244/2002 Z. z. Preto v konaní na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2018 nemôže byť žaloba žalobcu posudzovaná po uplynutí hmotnoprávnej lehoty z iného dôvodu.

7. K podaniu žalovaný ako prostriedky procesnej obrany pripojil: rozhodcovské uznesenie zo dňa 20.11.2017, fotokópie doručeniek a podací lístok.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi uvedenými v bodoch 2, 5, 7 vykonal dôkaz originálom obálky predloženým súdu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Podľa čl. XV ROZHODCOVSKÁ DOLOŽKA Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CONCRETE s.r.o. Rozhodcovská doložka k zmluve: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú riešené (predložené) rozhodcovi u ustanovenej vybranej právnickej osoby alebo ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel RSRD - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke www.royaldevelopment.sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. strany si ustanovujú za vybranú právnickú osobu ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. podľa Zákona 244/2002 Z.z. § 6 ods. 3 a § 8 ods. 2 a). Doručovacia adresa na podanie žaloby je: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika. Podľa článku XVI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA, tieto všeobecné obchodné podmienky sú záväzné odo dňa 1.2.2010 (č.l. 15).

10. Dňa 9.9.2010 spoločnosť HANT BA DS a.s. ako objednávateľ a spoločnosť CONCRETE s.r.o. ako zhotoviteľ uzavreli Zmluvu o dielo č. DS-XXX/XXX-XXXX, keď si dohodli predmet zmluvy (čl. II) a cenu diela (čl. III.) Podľa jej čl. XI bod 7 táto zmluva sa riadi právom Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade sporov vzniknutých z tejto zmluvy alebo v súvislosti touto zmluvou je príslušným súdom všeobecný súd objednávateľa. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zmluvy o dielo je príloha č. 5 - Všeobecné obchodné podmienky pre subdodávateľov fi. HANT BA DS, a.s. a príloha č. 12

- Zmluvné podmienky zvláštne. Podľa bodu 20.6 Zmluvných podmienok zvláštnych Arbitrážne konanie: Pokiaľ nedôjde k priateľskému urovnaniu spor bude s konečnou platnosťou vyriešený príslušným súdom Slovenskej republiky (č.l. 37 a 40).

11. Z výpisu z obchodného registra v prípade spoločnosti HANT BA DS, a.s., vyplýva, že od 5.12.2015 zmenila obchodné meno na Dopravné stavby, a.s.

12. Z výpisu z obchodného vestníka č. 158/2016 zo dňa 16.08.2016 vyplýva, že Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa - dlžníka Dopravné stavby, a.s., IČO: 36 834 921 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi. Z výpisu z obchodného vestníka č. 169/2016 zo dňa 02.09.2016 vyplýva, že vyššie uvedený súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Dopravné stavby, a.s. ďalej ustanovil do funkcie správcu a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

13. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.10.2017 uzavretej medzi spoločnosťou CONCRETE s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi Dopravné stavby, a.s., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921 ako aj voči štatutárom dlžníka z titulu náhrady škody, podľa faktúry č. XXXXXXX v sume 1.370,23 Eur s príslušenstvom (č.l. 9).

14. Žalovaný, v postavení žalobcu, podal na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo proti žalobcovi, v postavení žalovaného 1/ a Ing. X. A. ako žalovanému 2/ žalobu o náhradu škody o zaplatenie 1.370,12 Eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha rozhodovať o žalobe odvodzoval zo Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CONCRETE s.r.o. platných v čase vzniku pohľadávky, v ktorých D.. F. X. a D.. X. A. ako štatutári spoločnosti Dopravné stavby, a.s. pristúpili k rozhodcovskej doložke. Tým, že túto rozhodcovskú doložku akceptovali, sú priamo zodpovední v zmysle Obchodného zákonníka a § 194 ako členovia predstavenstva za škodu, ktorú spôsobili v súvislosti so záväzkom spoločnosti, ktorý pokrývala rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka vznikla priamo aj medzi žalobcom a žalovanými podľa zákona č. 244/2002 Z. z. § 3 ods. 2. Keďže náhrada škody vznikla priamo v súvislosti s dodaním diela, ktorej súčasťou sú VOP s rozhodcovskou doložkou, je logické, že aj spor o náhradu škody bude riešiť rozhodcovský súd. Podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní § 3 je rozhodcovská zmluva platná pre riešenie sporov medzi stranami, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu. Žaloba o náhradu škody voči štatutárovi spoločnosti je aplikovateľná ako vznik iného právneho vzťahu v zmysle výkladu arbitrability rozhodcovského súdu platného od 1.1.2015 (č.l. 5).

15. Dňa 25.10.2017 ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach vydal oznámenie, že prijíma ustanovenie do funkcie rozhodcu, ďalej rozhodcovské uznesenie spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe (č.l. 6, 7).

16. Žalobca podaním datovaným dňa 14.11.2017 namietol nedostatok právomoci rozhodcovského sudu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha z dôvodu, že medzi ním a právnym predchodcom CRN1 nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva. Žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o dielo. Obchodné podmienky spoločnosti Concrete, spol. s r.o. sa na právny vzťah založený zmluvou o dielo nevzťahovali, keď súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky objednávateľa - spoločnosti Dopravné stavby, a.s.. Ďalej poprel porušenie povinností žalobcu ako člena predstavenstva spoločnosti, ktorý sa staral o chod spoločnosti, riadne komunikoval s obchodnými partnermi. Ak by tomu tak, nebolo, tak reštrukturalizácia by už len z tohto dôvodu nemohla byť úspešná a súd potvrdil plán a skončil reštrukturalizáciu. Pohľadávka žalovaného zanikla v dôsledku neprihlásenia do reštrukturalizácie a vzniesol námietku

premlčania žalovaného nároku. Námietka bola doručená rozhodcovskému súdu dňa 15.11.2017 (čl. 16, 18).

17. Rozhodcovský súd vydal dňa 20.11.2017 rozhodcovské uznesenie RD/263/2017, kde vo výrokovej časti sa uvádza, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/263/2017 ďalším dokazovaním. Rozhodcovské uznesenie neobsahuje žiadne poučenie (č.l. 211).

18. Z originálu obálky pod podacím číslom R. vyplýva, že odosielateľom je Royal Development - RSRD, zzpo, Arbitrážne centrum, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo a adresátom je Bizoň & Partner, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava. Tieto adresy boli napísané elektronicky. V časti obálky, z ktorej bola odtrhnutá doručenka, bolo v čase zasielania dopísané rukou „ULOŽIŤ 5 DNÍ“ (č.l. 282).

19. Z fotokópie doručenky vyplýva, že odosielateľom je Royal Development - RSRD, zzpo, Arbitrážne centrum, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo a adresátom je Bizoň & Partner, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, RD/263/2017. Na doručenke je rukou dopísané „ULOŽIŤ 5 DNÍ a UZNESENIE“ (č.l. 245).

20. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 03.01.2018 bola žalobcovi v postavení žalovaného 1/ a Ing. X. A. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 1.370,23 Eur, úrok z omeškania 18,25% ročne, trov právneho zastúpenia 88,76 Eur a poplatku za rozhodcovské konanie 358,80 Eur titulom zodpovednosti za škodu člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti Dopravné stavby, a.s. pre nezaplatenú faktúru č. XXXXXXX splatnú 16.12.2010 neuhradenú v časti 1.370,23 Eur.

21. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nikdy neuzavrel rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku, ktorá by oprávňovala Ing. Valacha v Hruboňove rozhodovať spor. Vo vzťahu k doručovaniu rozhodcovského uznesenia poprel, že mu bolo doručené. Predložil a zároveň do spisu založil obálku, na ktorej nie je uvedené, čo sa v nej nachádza. Je tam len uvedené uložiť 5 dní, čo je rukou napísané. Nie je tam uvedené „Uznesenie“, to znamená, že nepochybne toto slovo tam bolo dopísané až neskôr. V čase doručovania je nepochybné, že tam bolo uvedené len uložiť 5 dní. Ak by v čase doručenia tam bolo uvedené uznesenie, bolo by to vidieť na obálke, keďže by to muselo byť písané rovnakým perom a v rovnakom čase ako je napísané „uložiť 5 dní“. Žalobca nebol jediný podvedený, sú stovky ľudí, ktorí boli podvedení v rámci tohto rozhodcovského konania vedeného Ing. Milošom Valachom. Rozhodcu nezaujímajú argumenty žalovaných a žalovaná pohľadávka je vždy priznaná. Sú podané viaceré trestné oznámenia, vyjadrovalo sa k tomu Ministerstvo spravodlivosti SR, Slovenská advokátska komora. Má za to, že takéto konanie si nezasluhuje žiadnu právnu ochranu. Ohľadom okruhu strán sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol, že v zákone o rozhodcovskom konaní je uvedené, že žaloba má smerovať proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, v prípade, že by boli žalobcovia v rozhodcovskom konaní dvaja, tak by podali žalobu proti obom. Čo sa týka žaloby o zrušenie, má tiež vedomosť, že na Okresnom súde Bratislava V bolo vedené konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého žalobcom je Ing. X. A.. V prípade pochybností navrhol spojenie týchto konaní. Čo sa týka doručenia rozhodcovského uznesenia, má za to, že dostatočne spochybnil jeho doručenie, keď predložil originál obálky, na ktorej nie je uvedené „Uznesenie“. Čo sa týka matematického výpočtu, tak poukazuje na podanie čl. 206, v ktorom uviedol, že obsahom obálky bolo 10 identických fotokópií dokumentu, čo by podľa gramáže tvrdenej protistranou zodpovedalo 20 listom. Nie je sporné, že nebola uzavretá rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka, preto je žaloba dôvodná. K doručeniu rozhodcovského uznesenia Ing. A. sa neviem vyjadriť. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že v čase vydania rozhodcovského uznesenia sa D.. A. nevyjadril k žalobe, považoval ho za pasívnejšieho, a preto mu rozhodcovské uznesenie poslal. Žalobcovi rozhodcovské uznesenie o právomoci rozhodcu nebolo doručené, preto nemohol podať návrh na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.

22. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu dvoch skutočností. Jednak nie sú správne určené strany sporu, keď v rozhodcovskom konaní vystupovali iní účastníci konania ako v tomto spore. V rozhodcovskom konaní žalovaní boli žalobca a Ing. X. A., ktorí tvorili pasívne nerozlučné spoločenstvo. Boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Rozhodcovský rozsudok sa tak vzťahuje na oboch. Poukazujem na ustanovenie § 41 ako aj na ustanovenie § 77 a 78 CSP, keď v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku majú byť tí istí účastníci ako v rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 78 ods. 1 CSP, v ktorom je odkaz na osobitný predpis a má za to, že týmto osobitným predpisom je § 40 ods. 1

ZRK. Poukázal na judikatúru súdov, v ktorých je uvedené, že v prípade pokračovania o rozhodcovskej žalobe musia byť účastníkmi všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania, inak by išlo o popretie práva na súdnu ochranu. Žalobca nepodal návrh na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., preto je právomoc rozhodcovského súdu právoplatne rozhodnutá a všeobecný súd je touto právomocou viazaný a poukázal na inú judikatúru súdov. Ohľadom námietky, že obsahom obálky nebolo rozhodcovské uznesenie o právomoci, si žalovaný vyžiadal od rozhodcovského súdu doručenky všetkým trom subjektom a podací lístok, žalobca nespochybnil verejné listiny. Žalovaný nemá možnosť inak preukázať doručenie rozhodcovského uznesenia ako fotokópiami doručeniek. Zároveň tiež uviedol matematický výpočet gramáže obálky, v ktorej malo byť rozhodcovské uznesenie. Ak by nestačilo pre súd preukázanie doručenia, navrhol pripojiť rozhodcovský spis.

23. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

24. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

25. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

26. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

27. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

28. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

29. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde podľa § 28 ods. 1 písm. a) C.s.p. v zákonnej 60 dňovej lehote, keď rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 03.01.2018 a žaloba bola podaná dňa 07.03.2018. Včasnosť podania žaloby nebola sporná, keď žalobca žiadne

skutkové tvrdenia a dôkazy nenavrhol vo vzťahu k lehote a zároveň žalovaný včasnosť nepoprieral a zároveň uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18.1.2018. Zároveň žalobu podal účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného proti druhému účastníkovi konania - žalobcovi v rozhodcovskom konaní, čím je daná aktívna aj pasívne legitimácia sporových strán. 30. Žalovaný namietal, že nie je zachovaný okruh účastníkov. Mal za to, že okrem žalobcu musí v konaní vystupovať aj druhý žalovaný z rozhodcovského konania. Mal za to, že sa jedná o nerozlučné spoločenstvo a poukazoval na § 77 a 78 C.s.p..

31. Podľa § 76 C.s.p. samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

32. Podľa § 77 ods. 1 C.s.sp., nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

33. Podľa § 78 ods. 1 C.s.p., nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

34. V rozhodcovskom konaní bol uplatnený nárok proti členom predstavenstva spoločnosti Dopravné stavby, a.s. podľa § 194 Obchodného zákonníka.

35. Z výpisu z obchodnej spoločnosti v prípade spoločnosti Dopravné stavby, a.s. vyplýva, že žalobca bol predsedom predstavenstva od 19.9.2007 do 15.06.2012 ako aj Ing. X. A. bol podpredsedom od 19.9.2007 do 15.06.2012 a boli oprávnený v mene spoločnosti konať samostatne.

36. Podľa § 194 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 do 28.4.2015 v čase uzavretia zmluvy o dielo (ďalej len „Obchodného zákonníka“), členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

37. Podľa § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %252359a'&ucin-k-dni='28. 4.2015'>, c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523196a'&ucin-k-dni='28. 4.2015'>, d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom, f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu.

38. Podľa § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka, člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada 39. Podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523194'&ucin-k-dni='28. 4.2015'> sa použijú primerane. Nároky

veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.

40. Z citovaných ustanovení obchodného zákonníka vyplýva, že členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu. Jedná sa o solidárny záväzok. Tzn., že nárok zo zodpovednosti podľa § 194 Obchodného zákonníka môže byť uplatnený buď proti všetkým členom predstavenstva alebo len proti niektorému z nich. A ak jeden z členov predstavenstva nahradí škodu v celom rozsahu povinnosť ostatných členov predstavenstva vo vzťahu k oprávnenej osobe zaniká. Solidárna zodpovednosť znamená aj, že oprávnená osoba je povinná prijať plnenie z titulu náhrady škody od ktoréhokoľvek z viacerých členov predstavenstva. Preto solidárni dlžníci tvoria samostatné spoločenstvo podľa § 76 C.s.p. a ide o samostatné práva a povinnosti a každý z nich koná sám za seba. V prípade sporu zo zodpovednosti za škodu člena predstavenstva je potrebná kumulácia všetkých predpokladov zodpovednosti a to u každého jedného člena predstavenstva, keď člen (nie všetci členovia) predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 194 ods. 7 Obch. zák.).

41. Vzhľadom na uvedené sa nejedná o nútené spoločenstvo (§ 78 C.s.p.). O nútené spoločenstvo by išlo ak priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou v tomto prípade Obchodným zákonníkom. Napríklad ide o žalobu o neplatnosť právneho úkonu, kedy sa vyžaduje, aby na strane žalobcov a žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.

42. Zároveň sa nejedná ani nerozlučné spoločenstvo ( § 77 C.s.p.), ktoré je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Ak dochádza k zmene žaloby, k jej späťvzatiu, k uznaniu alebo vzdaniu sa nároku, ako aj k uzatváraniu zmieru, je na procesnú perfektnosť takéhoto úkonu potrebný súhlas všetkých procesných spoločníkov vystupujúcich na jednej strane. Vyplýva to z povahy veci - keďže ide o úkony s takzvanou hmotnoprávnou relevanciou, vyžaduje sa súhlas všetkých dotknutých spoločníkov. 43. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 40 ods. 1 neuvádza, že účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania. Citované ustanovenie uvádza, že ide o žalobu účastníka rozhodcovského konania podanú proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Zároveň samotný zákon pripúšťa možnosť, kedy súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 244/2002 Z.z.) A aj v prípade pokračovania po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. súd bude pokračovať v zrušenom rozsahu podľa žaloby teda vo vzťahu k žalobcovi 1/.

44. Žalobca ako dôvod zrušenia uvádzal, že nedošlo k uzavretiu žiadnej rozhodcovskej zmluvy § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 244/2002 Z.z.. Žalobca pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní namietal nedostatok právomoci ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, čím je splnený predpoklad § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.. Žalovaný uviedol, že otázka právomoci je právoplatne vyriešená, keď rozhodcovským uznesením zo dňa 20.11.2017 bolo rozhodnuté o právomoci. Žalobca namietol, že toto rozhodcovské uznesenie mu nebolo doručené. Súdu predložil originál obálky, z ktorej vyplýva, že nie ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, ale Royal Development - RSRD, zzpo, Arbitrážne centrum mu doručilo zásielku. Rukou bola dopísaná poznámka pre Slovenskú poštu, a.s., aby doručovala písomnosť so skrátenou úložnou lehotou 5 dní. Z obálky nevyplýva, čo sa doručovalo. Žalobca poprel, že by sa mu doručilo rozhodcovské uznesenie. Žalovaný preukazoval fotokópiami doručeniek, že sa jednalo o rozhodcovské uznesenie. Z originálu obálky to nevyplýva. V prípade, že by v čase doručovania na doručenke bolo rukou napísané „uznesenie“ tak, ako bolo dopísaná poznámka uložiť 5 dní, došlo by k pretlačeniu toho slova do originálu obálky. Na obálke sa však uznesenie nenachádza. Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe nedoručenie rozhodcovského uznesenia neuvádzal a tento dôvod ani

uviesť nemôže. Súd však konštatuje, že žalobca túto skutočnosť uvádzať nemohol, lebo o existencií rozhodcovského uznesenia o právomoci sa dozvedel až z vyjadrenia žalovaného.

45. Žalovaný uvádzal hmotnosť doručovanej zásielky uvedenej na podacom lístku, avšak z hmotnosti nemožno zistiť obsah.

46. Súd nevykonal dôkaz pripojením rozhodcovského spisu RD/263/2017, keďže by tento dôkaz nepreukázal, čo bolo napísané na obálke a doručenke v čase vykonania doručenia (november 2017). Navyše konanie bolo skoncentrované, strany sporu boli poučené o sudcovskej koncentrácií. Žalovaný návrh na pripojenie spisu navrhol až na pojednávaní a vykonanie tohto dôkazu by viedlo k odročeniu pojednávania.

47. Keďže nedošlo k doručeniu rozhodcovského uznesenia o právomoci rozhodcu, toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a preto súd môže skúmať neuzavretie rozhodcovskej zmluvy ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

48. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nezaplatená faktúra XXXXXXX bola splatná 16.12.2010 na sumu 16.306,32 Eur a uhradená len v časti, vo zvyšku 1.370,20 Eur bola priznaná titulom náhrady škody podľa § 194 Obchodného zákonníka. Uvedená faktúra bola vyfakturovaná na základe Zmluvy o dielo č. DS-XXX/XXX-XXXX zo dňa 09.09.2010 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Táto zmluva bola podpísaná právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Concrete, spol. s r.o. ako aj spoločnosťou HANT BA DS a.s., za ktorú konal žalobca. V Zmluve o dielo si výslovne dohodli, že v prípade sporov bude príslušným súdom všeobecný súd objednávateľa (XI bod 7 Zmluvy o dielo), čo vylučuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo boli Všeobecného obchodné podmienky HANT BA DS a.s. ako aj Zmluvné podmienky zvláštne. Zo Zmluvy o dielo nebolo preukázané, že ich súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Concrete, spol. s r.o.. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Nebolo ani sporné, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva.

49. Žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní odvodzoval právomoc podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. v nadväznosti na § 21 ods. 1 a 4 a § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z

50. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

51. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

52. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

53. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z. %252321'&ucin-k-dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

54. Podstatou rozhodcovského konania je dohoda (slobodný, vážny, určitý, zrozumiteľný dvojstranný právny úkon) zmluvných strán, že v prípade sporu medzi nimi sa o tomto spore rozhodne v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.). Zmluvné strany sa dobrovoľne a slobodne vzdajú práva na prejednanie prípadného sporu všeobecným súdom a toto oprávnenie dávajú rozhodcovi,

ktorý je preto povinný konať nestanne a s odpornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali (§ 6a zák. č. 244/2002 Z.z.)

55. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, žalovaný to nepoprel. V prípade, ak by rozhodca si splnil povinnosť postupovať podľa § 6a zák. č. 244/2002 Z.z. nevydal by rozhodcovské uznesenie o tom, že má právomoc. Rozhodcovský súd však rozhodol, že má právomoc na základe obchodných podmienkach, o ktorým žalobca nemal vedomosť a spoliehal sa na to, že žalobca nepodá návrh na nedostatok právomoci, čím sa založí právomoc rozhodcovského súdu. Tento postup rozhodcovského súdu sa javí ako postup podľa práva a zákona o rozhodcovskom konaní, ale tak aby dosiahol výsledok, ktorý je touto právnou normou - zákonom o rozhodcovskom konaní nepredvídaný a nežiaduci (in fraudem legis). Tým výsledkom je, za každú cenu vyhovieť žalovanému nároku a priznať ju žalujúcej strane. Uplatnená pohľadávka bola splatná 16.12.2010. Pôvodný veriteľ si neuhradenú pohľadávku neuplatnil na súde. Spoločnosť dlžníka bola v reštrukturalizácií (16.8.2016) a to na návrh samotného dlžníka. Bol potvrdený reštrukturalizačný plán (2.9.2016). Pôvodný veriteľ si neprihlásil v reštrukturalizácií pohľadávku. Následne pohľadávka bola uplatnená v rozhodcovskom konaní na členov predstavenstva spoločnosti dlžníka, pričom v rozhodcovskom konaní bola podaná námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vrátane námietky premlčania pohľadávky. Nakoniec rozhodcovským rozsudkom zo dňa 3.1.2018 bola žalujúcej strane priznaná celá žalovaná pohľadávka. Súd má za to, že tento postup je aj v rozpore s verejným poriadkom podľa § 40 ods. 1 písm. b) v spojení § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.

56. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru a za použitia citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka a 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, že žaloba je dôvodná avšak iba vo vzťahu k žalobcovi. Keďže žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok aj proti tomu, kto nebol účastníkom tohto sporu, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

57. Vzhľadom na to, že súd čiastočne zrušil rozhodcovský rozsudok a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobcovi.

58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku aj vo vzťahu k osobe, ktorá nebola účastníkom konania, preto súd v tej časti zamietol a preto o trovách bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).