Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.3.2019, v trestnej veci proti obžalovanému C. Y. a spol. pre spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného C. Y. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/92/2015 zo dňa 12.5.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému C. Y. nar. XX.X.XXXX vo D. nad U., trvale bytom D. F., okres D. nad U.,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. Y. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- tento, spolu s už právoplatne odsúdeným W. Y., po predchádzajúcej dohode, dňa 05.01.2015 v čase okolo 14:00 hod., po príchode do lesného porastu nachádzajúceho sa v katastrálnom území obce D. F., okr. D. nad U., v mieste, kde sa v minulosti konala ťažba drevnej hmoty, v časti evidovanej pod parcelným číslom KN-E č. XXXX/X, lesný dielec č. XXX, do ktorého spadá aj parcela KN-C č. XXX a patrí do lesného pôdneho fondu, ktorý podľa nájomnej zmluvy obhospodaruje Spoločnosť bývalých urbarialistov D. F., pozemkové spoločenstvo, z tohto lesného porastu odcudzil 1 ks drevnej hmoty druhu buk lesný (fagus sylvatica) o dĺžke 5,4 m, priemere 18 cm a celkovom objeme 0,4 m3, v hodnote 8,- eur, ktorý sa nachádzal po ťažbe na lesnej ceste a tento následne niesol domov s cieľom po jeho rozdelení na polovicu použiť na vlastnú potrebu, pričom však bol prichytení hliadkou polície, ktorá mu v ďalšom konaní zabránila a odcudzenú drevnú hmotu po jej zistení vrátila poškodenej Spoločnosti bývalých urbarialistov D. F., pozemkové spoločenstvo, pričom obžalovaný C. Y. sa uvedeného činu dopustil, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Okresného

súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/149/2014 zo dňa 12.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2014, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Za to mu bol podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V odôvodnení uviedol, že je pravdou, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, priznal sa a svoje konanie oľutoval. Škoda, ktorú spôsobili dvaja, predstavovala sumu 8,- eur. Táto škoda však reálne nevznikla, lebo drevo bolo vrátené. Skutok nevykonal z rozmaru, ale preto, že jemu a jeho súrodencom bola zima a potrebovali si v dome zakúriť. Býval v rómskej osade v obci Vyšný Žipov, kde sa mu od detstva nedostávalo dostatku, žili v chudobe a aj bežné veci boli pre nich nedostupné. Domnieva sa, že mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov nepodmienečne za skutok, ktorý z materiálnej stránky ani nevykazuje známky trestného činu, no vzhľadom na právnu úpravu je ako trestný čin posudzovaný. Vo svojom odvolaní poukazuje na nespravodlivosť trestu, pretože právo má byť umením dobrého a spravodlivého. Uvedený trest je síce uložený v zmysle trestnej sadzby a zásad na ukladanie trestu, no pri prihliadnutí na jednotlivé okolnosti prípadu sa podľa jeho názoru ako spravodlivý nemôže javiť. Ak svojím konaním spáchal čin síce trestný a spôsobil škodu vo výške 8,- eur, s týmto nekoreluje výška uloženého trestu v danej výmere. Za sumu jedno euro dostal viac ako mesiac odňatia slobody. Takýto pomer primeranosti trestu nenasvedčuje. Je presvedčený, že súd pri starostlivejšom zvážení prípadu mohol mať na zreteli, že ak mu bude uložený trest odňatia slobody, reálne sa tým zníži možnosť jeho resocializácie, znemožní mu to začleniť sa do života a výdavky štátu budú vo výraznom nepomere k výške spôsobenej škody a účelu trestu. Za svoj predchádzajúci skutok, ktorý bol taktiež len dôsledkom núdze, vykonal celý trest a výška škody predstavovala opäť len desiatky eur. Nikdy nikomu neublížil a jeho trestná činnosť nebola násilného charakteru. V súčasnosti pracuje v Bratislave ako pomocný robotník - viaže armatúry, vyhýba sa páchaniu trestnej činnosti a na živobytie si zarába vlastnými rukami. Aj napriek tomu, že pochádza zo znevýhodnenej sociálnej vrstvy a nikto mu v jeho úsilí nepomáha, buduje si základ pre ďalší život. Rovnako poukazuje na tú skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku nemal vedomosť o tom, že jeho družka je tehotná, čo by ako mimoriadna okolnosť, malo mať vplyv na uloženie miernejšieho trestu. Snaží sa svojmu nenarodenému dieťaťu vytvoriť podmienky na lepší život, ako sa dostalo jemu a nechce, aby sa narodilo do nekompletnej rodiny, kde otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Vo svetle jednotlivých okolností názor súdu, pokiaľ v jeho konaní nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. h) považuje za necitlivý. V prípade, ak by súd mal snahu akcentovať túto poľahčujúcu okolnosť, výška trestu by mohla byť nižšia, resp. mi mohol byť uložený iný alternatívny trest. V dobe spáchania skutku teplota klesala k bodu mrazu a doma s ním žili malí súrodenci, ktorým bola zima. Z uvedených dôvodov na podanom odvolaní trvá, tomu navrhuje vyhovieť a uložiť mu miernejší trest, nespojený s výkonom trestu odňatia slobody.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe takto vykonaného preskúmania dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 12.5.2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jeho vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Po takto vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový súd zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcu okolnosť priznal obžalovanému podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa k spáchaniu skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Z priťažujúcich okolností mu pričítal okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že okrem odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/149/2014 zo dňa 12.11.2014, ktoré je v predmetnej veci kvalifikačným znakom, bol obžalovaný podľa odpisu registra trestov odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/37/2014 zo dňa 14.4.2014.

Ďalej prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil predovšetkým to, že obžalovaný bol v minulosti 11-krát priestupkovo postihnutý a že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/37/2014 zo dňa 14.4.2014 (právoplatným 14.4.2014), ktorým mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 117 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Skúšobná doba teda plynula od 15.4.2014 do 15.4.2016.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného zodpovedá zásadám ukladania trestov trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, ktorého výkon nie je možné podmienečne odložiť vzhľadom na to, že skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. 2T/37/2014.

Podľa odvolacieho súdu by takýto záver bol správny v čase rozhodnutia prvostupňovým súdom. Tento súd však, bez viny obžalovaného, vec na odvolacie konanie krajskému súdu predložil až dňa 12.2.2019, teda takmer po troch rokoch od vyhlásenia napadnutého rozsudku. Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu opätovne zisťovať, či skutočnosti, z ktorých vychádzal napadnutý rozsudok, trvajú a či stále odôvodňujú napadnutý výrok o treste.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že ak je podľa ustanovení Trestného zákona pri rozhodovaní potrebné posúdiť, či u predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného nastali účinky zahladenia, posudzuje tieto účinky odvolací súd podľa stavu v čase svojho rozhodovania, a to napriek tomu, že podstatou odvolacieho konania je prieskum zákonnosti a odôvodnenosti rozsudku súdu prvého stupňa (R 11/2013).

Odvolací súd preto na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/37/2014, z ktorého zistil, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia uložená rozsudkom zo dňa 14.4.2014 uplynula 15.4.2016. Keďže do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby (teda do 15.4.2018) súd neurobil rozhodnutie o osvedčení sa alebo o nariadení výkonu trestu odňatia slobody bez toho, že by mal obž. C. Y. na tom vinu, tak podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona sa má za to, že sa osvedčil.

Znamená to, že na odsúdenie 2T/37/2014 nie je možné prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, pričom na odsúdenie 12T/149/2014 sa v napadnutom rozsudku už prihliadalo ako na okolnosť, ktorá odôvodňuje použitie vyššej trestnej sadzby. V prípade odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/186/2012 zo dňa 30.1.2013 sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

U obžalovaného je preto potrebné konštatovať prevahu poľahčujúcich okolností a zákonom ustanovenú trestnú sadzbu upraviť podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znížením jej hornej hranice o jednu tretinu.

V dôsledku uvedeného nie je možné aplikovať ani ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona a teda ani vylúčiť podmienečný odklad výkonu trestu podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že aj keď prvostupňový súd obžalovaného uznal za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, tak trest mu chybne ukladal podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona. Keďže odvolacie konanie sa vykonáva len na podklade odvolania obžalovaného a náprava tejto chyby by znamenala zmenu v jeho neprospech, odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku nemá inú možnosť, len akceptovať ukladanie trestu podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona. Toto ustanovenie určuje trest odňatia slobody do 2 rokov. Po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na 16 mesiacov.

Odvolací súd z odpisu registra trestov, z registra priestupkov a z lustrácie na GP ďalej zistil, že obžalovaný sa od spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby (teda od 5.1.2015), resp. po výkone trestu odňatia slobody uloženom mu rozsudkom v konaní 12T/149/2014 (teda po 16.10.2015), nedopustil trestného činu ani priestupku a nebol ani trestne stíhaný za trestný čin. Zo Sociálnej poisťovne zase vyplýva, že obžalovaný bol od roku 2017 zamestnaný u viacerých zamestnávateľov. Z predloženého sobášneho listu je zrejmé, že obžalovaný dňa 2.8.2018 uzavrel manželstvo.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, najmä na dĺžku konania pred okresným súdom nezavinenú obžalovaným, ako aj s prihliadnutím na skutočnosti zistené prvostupňovým súdom, sa nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov uložený napadnutým rozsudkom javí ako neprimerane prísny, ktorý by sa bol minul výchovnému účelu trestu.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Po zohľadnení všetkých skutočností významných pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu, najmä spôsobu spáchania činu a jeho následky, zavinenia, pohnútky, poľahčujúcej okolnosti a osoby páchateľa, jeho pomerov a možnosti jeho nápravy, odvolací súd za primeraný a účel trestu napĺňajúci považuje trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, ale aj vzhľadom na okolnosti prípadu a dĺžku konania pred okresným súdom, výkon trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona odvolací súd podmienečne odložil.

Preto krajský súd na podklade odvolania obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.