Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobcu C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F. proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Prešov, Krajskému dopravnému inšpektorátu Prešov, Pionierska 33, 080 05 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. júna 2018 pod č. p.: KRPZ-PO- KDI3-38/2018-P na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu pod č.p.: KRPZ-PO-KDI3-38/2018-P zo dňa 27.06.2018.

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že prvostupňový správny orgán Okresný dopravný inšpektorát v Prešove obdŕžal dňa 06.03.2018 z Mestskej polície Prešov priestupkový spis týkajúci sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch, z ktorého spáchania bol podozrivý žalobca. V uvedenom prípade zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 06.02.2018 je zrejmé, že dňa 22.08.2017 v čase o 09:25 hod. dňa 29.08.2017 v čase o 16:38 hod. a dňa 06.10.2017 v čase o 13:45 hod. hliadka Mestskej polície Prešov počas výkonu hliadkovej a kontrolnej činnosti zistila, že na ul. X. č. XX v Prešove parkuje motorové vozidlo zn. S. ev. č.: PO-XXXBZ v križovatke. Keďže vodič nebol ani v jednom prípade prítomný pri vozidle, bola mu daná výzva za stierač vozidla (v dňoch 22.08.2017 a 06.10.2017), aby sa dostavil na útvar Mestskej polície Prešov za účelom objasnenia priestupku a bola vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca spôsob parkovania vozidla zn. S. I.. ev. č.: PO-XXXBZ v jednotlivých prípadoch, a síce dňa 22.08.2017, dňa 29.08.2017 a dňa 06.10.2017. Po vylustrovaní držiteľa motorového vozidla S., ev. č.: PO-XXXBZ Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove bolo zistené, že ním je C. I., bytom F., ul. X. č. XX. Dňa 29.11.2017 bola menovanému zaslaná výzva, aby sa dňa 21.12.2017 v čase o 11:30 hod. dostavil na útvar Mestskej polície Prešov za účelom podania vysvetlenia. Doporučenú zásielku adresovanú do vlastných rúk si prevzal dňa 06.12.2017, no na útvar Mestskej polície Prešov sa nedostavil. Dňa 21.12.2017 v čase o 19:29 hod. bol na Mestskú políciu Prešov zaslaný e-mail od žalobcu, v ktorom uviedol, že bol listom z Mestskej polície Prešov vyzvaný, aby sa dňa 21.12.2017 v čase o 11:30 hod. dostavil na Mestskú políciu Prešov, ul. Jarková 24, za účelom podania vysvetlenia. Žalobca uviedol, že nakoľko je pracovne vyťažený, nemohol sa dostaviť, pričom dostaviť sa môže v termíne od 02.01.2018 do 07.01.2018. Z dôvodu, že sa žalobca na Mestskú políciu Prešov nedostavil v termíne, ktorý si sám určil, bola mu dňa 08.01.2018 zaslaná výzva II., aby sa dňa 31.01.2018 v čase o 09:00 hod. dostavil na útvar Mestskej polície Prešov za účelom podania vysvetlenia. Doporučenú zásielku adresovanú do vlastných rúk si prevzal dňa 12.01.2018. Následne dňa 22.01.2018 v čase o 10:00 hod. sa na útvar Mestskej polície Prešov dostavil žalobca za účelom podania vysvetlenia, kde s ním bola spísaná zápisnica. Po predchádzajúcom poučení v zmysle zákona o obecnej polícii podal žalobca vysvetlenie, a síce, že je držiteľom vozidla zn. S., ev. č.: PO-XXXBZ. Odmietol podať vysvetlenie k priestupkom zo dňa 29.08.2017, 22.08.2017 a 06.10.2017, nakoľko chce vec riešiť v správnom konaní, nakoľko si myslí, že sa priestupku nedopustil.

2. Prvostupňový správny orgán Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove následne po obdŕžaní doplneného spisového materiálu (dňa 06.03.2018) na podklade vyššie uvedených skutočností vydal dňa 14.03.2018 v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal menovaného vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch na podklade porušenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke. Žalobca voči predmetnému rozkazu následne podal v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol obdobné skutočnosti, ako následne v podanom odvolaní.

3. Na základe uvedeného bol predmetný rozkaz v zmysle ustanovenia § 87 ods. 4 citovaného zákona zrušený a Okresný dopravný inšpektorát v Prešove pokračoval v konaní. Prvostupňový správny orgán následne vzhľadom na námietky uvedené žalobcom v podanom odpore doplnil spisový materiál o nové podklady, ktorými boli vyjadrenie Mestskej polície Prešov k jednotlivým tvrdeniam žalobcu, fotodokumentácia z miesta spáchania jednotlivých priestupkov žalobcom v dňoch 22.08.2017, 29.08.2017 a 06.10.2017, ako aj kópie hlásení zo služieb z jednotlivých vyššie uvedených dní. Z vyjadrenia Mestskej polície Prešov zo dňa 25.04.2018 je okrem iného zrejmé, že útvary Mestskej polície Prešov používajú technické prostriedky v zmysle § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v zmysle ktorého organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Ďalej uviedli, že fotoaparát FUJI FILM XP bol ako iné technické prostriedky (napr. počítač, tlačiareň, a pod.) schválený Mestským zastupiteľstvom v Prešove a zakúpený v roku 2015 z finančných prostriedkov Mesta Prešov, ktoré boli na tento účel pre Mestskú políciu Prešov schválené. Dňa 22.08.2017, 29.08.2017 a 06.10.2017 bola fotodokumentácia z miesta priestupku vyhotovená fotoaparátom zn. FUJI FILM XP. inv. číslo 15/26/620, výr číslo 4TL06530. Fotodokumentácia sa nachádza v informačnom systéme samosprávy mesta Prešov, modul Mestská polícia. Systém je chránený pred neoprávneným zásahom a vstupom, akékoľvek zmeny môže vykonávať len oprávnená osoba a všetky zmeny sú zaznamenávané a evidované systémom. Fotografie pod č. T T zo dňa 22.08.2017, fotografia pod č. T. F XXXX, T T a T zo dňa 29.08.2017 a fotografie pod č. T a T. F XXXX boli stiahnuté z pamäťovej karty fotoaparátu FUJI FILM XP a uložené spolu s inými fotografiami na hard disk centrálneho serveru spravovaného príslušným oddelením Mestského úradu Prešov (Organizačný odbor, oddelenie podporných činností). Podľa Mestskej polície Prešov spisový materiál obsahuje všetky dôkazy, ktoré boli získané počas objasňovania priestupku a jeho súčasťou sú aj záznamy o zistenom priestupku zo dňa 22.08.2017, 29.08.2017 a 06.10.2017, ktoré zistili príslušníci Mestskej polície Prešov (F. F., F. G., Bc. Q. C., P. X. a P. X.). V rámci došetrovania boli vytlačené kópie hlásení z dennej zmeny z príslušných dní. Na fotografii č. T zo dňa 22.08.2017 je zadokumentované vozidlo zn. S., ev. č.: PO-XXXBZ spolu s vozidlom zn. X.. ev. č.: PO-XXXDP, ktorého vodič bol riešený v zmysle zákona o priestupkoch.

4. Prvostupňový správny orgán následne vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch predvolaním zo dňa 11.04.2018 predvolal žalobcu na ústne pojednávanie o priestupku na deň 04.05.2018 o 09:00 hod. Pri ústnom pojednávaní v uvedenom termíne žalobca po zákonnom poučení, po oboznámení so skutkovým stavom, ako aj po oboznámení sa so spisovým materiálom, okrem iného, prehlásil, že poučeniu porozumel a advokáta si nevolí. Následne uviedol, že hlavný dôkaz - fotodokumentáciu považuje za nezákonnú a nie je si vedomý spáchania priestupkov. Postup, ktorý vykonáva Mestská polícia Prešov, má vážne právne nedostatky, ktoré sú v hrubom rozpore so zákonom o obecnej polícii. Uviedol, že vo svojom odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok jasne poukázal, ktoré konkrétne právne nedostatky sa nachádzajú v dôkazoch, ktoré prezentuje Mestskej polícii Prešov. Musí si stáť za svojím právnym názorom, že Mestská polícia Prešov nemá v zákone o obecnej polícii oprávnenie vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. Poukázal, že oprávnenie vyhotovovať obradový záznam zo služobného zákroku alebo o priebehu služobnej činnosti nájdeme v zákone o Policajnom zbore, ale v žiadnom prípade ho nenájdeme v zákone o obecnej polícii. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.03.1997 sp. zn. II ÚS 8/97, kde Ústavný súd tvrdí, že ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o obecnom zriadení nevytvára priestor na analogickú aplikáciu práva rozširujúcu oprávnenia obecnej polície. Takáto analogická aplikácia je v tomto prípade vylúčená. Neobstojí argumentácia, že ak nejaké oprávnenie nie je výslovne uvedené v zákone o obecnej polícii, možno analogicky použiť a vypomôcť si ako hovorí odporca v predmetnom náleze Ústavného súdu zákonom o Policajnom zbore, ktorý má širšie spektrum oprávnení a donucovacích prostriedkov. Mestská polícia Prešov teda jednoznačne nemôže využívať oprávnenia, ktoré jej zákon nepriznáva. Nález Ústavného súdu na inom mieste hovorí, že bez výslovného splnomocnenia v zákona obec ako právnická osoba nemôže vlastným rozhodnutím svojmu poriadkovému útvaru zveriť oprávnenia, ktorá sa podľa zákona priznávajú štátnym subjektom. Zákon o obecnej polícii v § 4 hovorí, že organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Z uvedeného vyplýva, že § 4 tohto zákona obecnému zastupiteľstvu nedáva na výber z technických prostriedkov podľa vlastného uváženia, ale obecné zastupiteľstvo môže svojmu poriadkovému útvaru určiť rozsah technických prostriedkov len z tých, ktoré taxatívne vymenováva zákon o obecnej polícii. Konštatoval, že v zákone o obecnej polícii nie je žiadna zmienka o technickom prostriedku určenom na vyhotovovanie obrazového záznamu. Musí opakovať to, čo uviedol vo svojom odpore a to, že za zmienku stojí aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 6Sžo/252/2010, ktorý posudzoval zákonnosť dôkazu získaného meračom rýchlosti pri činnosti Mestskej polície Prešov. Najvyšší súd v rozsudku poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. II US 8/97 a uvádza, že predmetný nález je spôsobilým prameňom pre vyriešenie otázky zákonnosti použitia meračov rýchlosti a dôkazov z nich získaných obecnou políciou, nakoľko zhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z miest verejne prístupných medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície nezačleňuje. vyhodnotil Najvyšší súd použitie merača rýchlosti a dôkazu z neho získaného za nezákonné, odvolávajúc sa pritom na § 11 na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože obec pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov vystupuje v úlohe správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy. Rovnako môže teda aj on povedať, že nález Ústavného súdu je spôsobilým prameňom pre vyriešenie jeho prípadu. Ďalej poukázal, že okrem rozsudku Najvyššieho súdu, nálezu Ústavného súdu mu dáva za pravdu aj prokuratúra. V roku 2011 Mesto Prešov prijalo všeobecne záväzné nariadenie č. 7/2011 o Mestskej polícii v Prešove, v ktorom sa v čl. 8 ods. 3 písalo: „mestská polícia je oprávnená, ak je to potrebné na plnenie jej úloh vyhotovovať zvukové, obrazové a iné záznamy z miest verejne prístupných, prípadne tiež zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu zákroku alebo úkonu.“ Tento odsek sa zrejme páčil poslancom, ktorí ho schválili, no už oveľa menej sa páčil prokurátorovi, ktorý dňa 05.08.2013 podal protest prokurátora. V uvedenom proteste prokurátor navrhol zrušiť uvedené všeobecne záväzné nariadenie v napadnutej časti, teda aj čl. 8 ods. 3. Prokurátor v odôvodnení píše, že mesto nebolo zákonom splnomocnené vo svojom všeobecnom záväznom nariadení zakotviť oprávnenie mestskej polície vyhotovovať zvukové, obrazové a iné záznamy z mieste verejne prístupných, ktorý okruh problémov je spravovaný režimom podľa § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z.z. Pokiaľ ide o oprávnenie vyhotovovať zvukov é, obrazové alebo iné záznamy o priebehu zákroku alebo úkonu, toto z rovnakého dôvodu a tiež s poukazom na obsah čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť predmetom úpravy všeobecného záväzného nariadenia. Rovnako píše, že pokiaľ by zákonodarca mienil mestskej polícii udeliť oprávnenie vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu akéhokoľvek zákroku alebo úkonu, vyjadril by to výslovne v príslušnom zákone tak, ako je to napr. v ustanovení § 69 ods. 2 zákon o Policajnom zbore. S názorom prokurátora sa Mesto prešov stotožnilo a predmetné všeobecné záväzné nariadenie v napadnutej časti zrušilo, resp. prijalo nové Všeobecné záväzné nariadenie č. 9/2013. Konštatuje, že podriadený orgán Mesta Prešov, teda Mestskej polície Prešov úmyselne porušuje právny názor prokurátora s ktorým sa mesto stotožnilo, platné zákony a taktiež jednoznačnú a platnú judikatúru. Mestskej polícii Prešov vo veci zabezpečenia podkladu pre rozhodnutie vo svojej odpovedi odkazuje na prílohu č. 1, teda komentár k zákonu o obecnej polícii, ktorý podľa Mestskej polície Prešov je relevantným zákonným prameňom pre ujasnenie § 4 zákona o obecnej polícii. Musí vyjadriť hlboké znepokojenie nad fungovaním Mestskej polície Prešov, ak je bežnou praxou u tohto orgánu, že miesto zákonov a judikátov sa riadi obyčajným komentárom vydaným nejakou advokátskou kanceláriou. Uvedená publikácia nemá žiadnu právny silu a teda je absurdné obhajovať svoje konanie na jej základe. Z vyššie uvedených zákonov a judikátov jednoznačne vyplýva, že Mestská polícia Prešov nemá žiadne právo vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy pre účely dokumentovania priestupku. Jediný Štátny orgán, ktorý je na takéto úkon oprávnený je Policajný zbor, a to iba preto, že sa takéto oprávnenie vyskytuje v zákone o Policajnom zbore. V zákone o obecnej polícii sa takéto oprávnenie nevyskytuje, preto zo samotnej podstaty neexistencie takéhoto oprávnenia je úplne jedno, či nadriadený orgán Mestskej polície Prešov udelí oprávnenia nad rámec zákona, pretože výsledok bude stále nezákonný, pretože na nepráve nemôže vzniknúť právo. K predmetným dôkazom, konkrétne fotodokumentácii sa vyjadril tak, že na fotografiách jednoznačne nie je jeho auto, nakoľko jeho auto nikdy nestálo na mieste, kde malo údajne dôjsť k spáchaniu priestupkov. Obvinenia zo spáchania priestupkov zo strany Mestskej polície Prešov považuje za vykonštruované a účelové, s cieľom nezákonne ho poškodiť. Tvrdenie Mestskej polície Prešov, z ktorých vychádza správny orgán považuje za nepravdivé, nakoľko má za to, že získané dôkazy, konkrétne fotodokumentácia sú v plnom rozsahu nezákonné, navrhol správnemu orgánu vylúčiť tieto dôkazy a zabezpečiť, aby sa v konaní na ne neprihliadalo. Vyhotovovanie obrazových záznamov príslušníkom Mestskej polície Prešov považuje za nebezpečné v tom zmysle, že príslušník Mestskej polície Prešov môže pri vyhotovovaní fotografie svojvoľne zmeniť nastavenie fotoaparátu, ktorý vloží do fotografie ľubovoľný dátum a čas údajného priestupku. Je tak teoreticky možné, že príslušník Mestskej polície Prešov sa rozhodne, že priestupok spáchal zajtra alebo hocikedy inokedy a nie dnes. Vozidlo modrej farby zn. S., ev. č.: PO-XXX BZ vlastní, ale trvá na tom, že na fotografii nie je jeho vozidlo a rovnako sa mu zdá, že fotografie sú podľa jeho názoru graficky upravené a jednoznačne trvá na tom, že sa priestupkov nedopustil.

5. Uvedené svoje vyjadrenie, ako aj zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku následne aj vlastnoručne, bez akýchkoľvek námietok podpísal. Po prejednaní veci Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove pristúpil k vyhláseniu rozhodnutia tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch na podklade porušenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke, za čo mu uložil sankciu - pokutu vo výške 20 eur. Následne bolo žalobcovi doručené písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia o priestupku, voči ktorému žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

II.

Zhrnutie napádaného rozhodnutia

6. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím pod č. p.: KRPZ-PO-KDI3-38/2018-P zo dňa 27.06.2018 ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na základe odvolania žalobcu, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., ul. X. č. XX preskúmal podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove o priestupku č. p.: ORPZ-PO-ODI2-228 2018-P zo dňa 04.05.2018 a vydal toto rozhodnutie: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71 1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove pod č. p.: ORPZ-PO-ODI2-228/2018- P zo dňa 04.05.2018 potvrdil.

7. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný preskúmaním spisového materiálu a jednotlivých dôkazov v ňom zhromaždených zvlášť, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca spáchal dané skutky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, t. j., že žalobca dňa 22.08.2017 v čase o 09:25 hod., dňa 29.08.2017 v čase o l6:38 hod. a dňa 06.10.2017 v čase o 13:45 hod. v Prešove na ul. X. č. XX ako účastník cestnej premávky

- vodič osobného motorového vozidla zn. S. s ev. č.: PO-XXX BZ zastavil a stál v križovatke.

8. Tento názor žalovaného je založený na posúdení listinných dôkazov tvoriacich podklad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, najmä tých, ktoré boli spracované priamo na mieste, t. j. záznamov o skutkoch a fotodokumentácie, ktoré vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami účastníka konania, či už na ústnom pojednávaní o priestupku, alebo v samotnom podanom odvolaní jednoznačne preukazujú, že žalobca s vyššie uvedeným vozidlom opakovane zastavil a stál v križovatke.

9. Ďalej žalovaný poukázal na znenia zákona o trestnej premávke a zákona o priestupkoch. Z dikcie žalovaným citovaných ustanovení zákona o obecnej polícii, zákona o priestupkoch a zákona o cestnej premávke jednoznačne vyplýva, že príslušníci Mestskej polície v Prešove sú zákonom zmocnení na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaných neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz v jazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna. pešia zóna. školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko, resp. priestupkov vyplývajúcich zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel, teda aj zastavenie a státie vozidla v križovatke na ul. Sibírskej v Prešove. Zo zabezpečeného spisového materiálu, ako aj po preverení situácie na www.mapsgoogle.sk je pritom zrejmé že sa nejednalo o situáciu, na ktorú by sa vzťahovala výnimka zakotvená v druhej časti ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke a síce. že by išlo o zastavenie a státie vozidla v obci na križovatke tvaru „T“ na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty.

10. Žalovaný v prvom posúdil konanie príslušníkov Mestskej polície v Prešove, ktorí po nadobudnutí presvedčenia, že vodič motorového vozidla zn. S., ev. č.: PO-XXXBZ sa zastavením a státím s vozidlom v križovatke dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde zo spisového materiálu vyplýva, že o uvedených zisteniach spísali záznamy o zistenom priestupku, pričom vodič ani v jednom prípade nebol prítomný pri vozidle. Z predmetných záznamov je rovnako zrejmé, že z jednotlivých priestupkov bolo vyhotovené foto a v prípade priestupkov zo dňa 22.08.2017 a 06.10.2017 bola na vozidlo daná výzva.

11. Ďalej žalovaný posúdil podklady rozhodnutia a síce fotodokumentáciu z miesta spáchania jednotlivých priestupkov vyhotovenú príslušníkmi Mestskej polície Prešov. Zo zabezpečenej fotodokumentácie k jednotlivým priestupkom je nespochybniteľný spôsob parkovania vozidla zn. S., ev. č.: PO-XXXBZ, v čase jej vyhotovovania a síce, že predmetné vozidlo na komunikácii stojí v križovatke. Žalovaný nemá dôvod spochybňovať vyhotovenú fotodokumentáciu a jej autenticitu, nakoľko táto bola vyhotovená príslušníkmi Mestskej polície Prešov, v čase objasňovania jednotlivých priestupkov a za účelom zadokumentovania spôsobu a miesta postavenia vozidla zn. S., ev. č.: PO-XXXBZ v dňoch 22.08.2017, 29.08.2017 a 06.10.2017. Predmetné priestupky pritom boli zistené rôznymi hliadkami a príslušníkmi Mestskej polície Prešov. Krajský dopravný inšpektorát v Prešove ďalej poukázal aj na skutočnosť, že jednak hliadky Mestskej polície Prešov by bezdôvodne nekontrolovali vozidlo menovaného a nevypísali príslušnú správu, a tým ho bezdôvodne obvinili zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch, pokiaľ by jednoznačne neboli presvedčené, že žalobca vodič svojím konaním porušil príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke. Vzhľadom k tomu. že policajti, ktorí zistili a dokumentovali priestupky nemali žiaden pomer k veci ani k samotnému obvinenému, čo v konečnom dôsledku v priebehu celého konania nenamietal ani samotný žalobca, žalovaný nemal žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej Správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a taktiež nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by chceli policajti obvinenému akokoľvek poškodiť. Príslušníci Mestskej polície Prešov zároveň zistili priestupok pri plnení svojich služobných povinností a pri ich dokumentovaní postupovali v súlade so zásadou oficiality. Žalovaný rovnako uviedol, že pokiaľ sa žalobca cíti poškodený postupom ktoréhokoľvek príslušníka, či už mestskej alebo štátnej polície, má možnosť obrátiť sa na kompetentné orgány so žiadosťou o preskúmanie ich postupu.

12. Ďalej žalovaný poukázal, že samotný žalobca po tom, čo sa na jednotlivé výzvy Mestskej polície Prešov nedostavil na útvar Mestskej polície Prešov v jeho prvotnom vyjadrení k veci zo dňa 22.01.2018 do zápisnice o podaní vysvetlenia odmietol podať vysvetlenie k priestupkom zo dňa 22.08.2017, 29.08.2017 a 06.10.2017, nakoľko chcel vec riešiť v správnom konaní, pretože si myslí, že sa priestupkov nedopustil. Žalobca dôvod svojho konania v priebehu celého konania neuviedol, resp. k samotným priestupkom sa vyjadril spôsobom, že priestupkov sa nedopustil, že síce je držiteľom predmetného vozidla zn. S. avšak nejedná sa o jeho vozidlo, nakoľko jeho vozidlo nikdy nestálo na mieste, kde malo údajne dôjsť k spáchaniu priestupkov. Predmetné tvrdenia žalobcu Krajský dopravný inšpektorát v Prešove považoval za ničím nepodložené, uvádzané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

13. Žalovaný zároveň uviedol, že pokiaľ si žalobca nebol vedomý spáchania priestupku, ktorý je mu kladený za vinu, mohol nepochybne uviesť tieto svoje námietky už pri prvej takejto možnosti, a síce keď sa dostavil na výzvu Mestskej polície Prešov na podanie vysvetlenia dňa 22.01.2018, čo však nevykonal. V uvedenej súvislosti Krajský dopravný inšpektorát v Prešove poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Z dikcie tohto ustanovenia teda vyplýva, že účastník konania nemá v konaní o priestupku len práva, ale zákon mu výslovne ukladá aj povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že právo žalobcu vyjadriť sa k zisteniam správneho orgánu nie je len právom, ktoré podľa vlastnej úvahy využije, alebo nie, ale môže vyvolať aj dôkaznú núdzu v neskoršom procese dokazovania, hlavne ak žalobca neskôr argumentoval skutočnosťou, ktorá mu bola od prvopočiatku známa. K uvedenému právu ďalej žalovaný uviedol, že považuje za logické už pri prvej možnej príležitosti, v uvedenom prípade pri podaní vysvetlenia k zistenému priestupku uviesť orgánu oprávnenému objasňovať priestupky skutočnosti, ktoré osobu zbavujú obvinenia, a tým sa vyhnúť zodpovednosti za priestupok, ktorý sa jej kladie za vinu.

14. K tvrdeniu žalobcu, že žiadne výzvy z Mestskej polície Prešov za stieračom jeho vozidla ani nikde inde na vozidle ani vo vozidle nemal, žalovaný uviedol, že predmetnú skutočnosť považuje za nepodstatnú, pričom uviedol, že v konečnom dôsledku mu z Mestskej polície Prešov boli doručované a aj doručené dve výzvy na dostavenie sa za účelom podania vysvetlenia, a to ako doporučené zásielky adresované do vlastných rúk, ktoré žalovaný aj prevzal, pričom sa v konečnom dôsledku aj dostavil na druhú výzvu. K ďalším invektívam a tvrdeniam žalobcu na adresu príslušníkov Mestskej polície Prešov a ich činnosť sa Krajský dopravný inšpektorát v Prešove bližšie nevyjadroval.

15. Takýmto posúdením vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že tieto jednoznačne a bez pochybností preukazujú spáchanie priestupku žalobcom, a to tak, že s vozidlom zn. S. ev. č. PO- XXXBZ v dňoch 22.08.2017, 29.08.2017 a 06.10.2017 zastavil a stál v križovatke.

16. K tvrdeniu žalobcu, že jediný z dôkazov, ktorý môže spoľahlivo a nepochybne dokázať to, že stál s vozidlom v križovatke je dôkaz a síce fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku, žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu v tomto smere a zároveň žalobcu odkázal na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom odsek 2 tohto ustanovenia formálne vymenúva, že dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že aj keď je nepochybné, že s poukazom na § 58 ods. 1 písm. b) v spojení § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch je povinnosťou správneho orgánu spáchanie skutku, ktorý je priestupkom žalobcovi ako osobe podozrivej z jeho spáchania preukázať, neznamená to, že takýmto dôkazom je len dokaz zabezpečený technickým zariadením, ako to naznačuje žalobca v podanom odvolaní, resp. ako to naznačoval v priebehu konania o priestupku, pretože to zo zákona o priestupkoch nevyplýva. Každú vec je potrebné posudzovať individuálne, podľa konkrétnych okolností a dôkazov, pričom tieto dôkazy je potrebné v súlade so zákonom vyhodnocovať jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach Týmto posúdením žalovaný zistil, že, uvedené porušenie bolo potvrdené orgánom oprávneným objasňovať tento druh porušenia pravidiel cestnej premávky, t. j. príslušníkmi Mestskej polície Prešov. Spôsob komunikácie žalobcu s Mestskou políciou Prešov, najmä tvrdenie, že odmietol podať vysvetlenie k priestupkom zo dňa 22.08.2017, 29.08.2017 a 06.10.2017, nakoľko chcel vec riešiť v správnom konaní, pretože si myslí, že sa priestupkov nedopustil naznačuje, že ani jemu samému neboli známe skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať, resp. preukazovali jeho nevinu v tejto konkrétnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o „jedinom“ možnom dôkaznom prostriedku, ktorý je vo svojej podstate schopný jednoznačne a bez pochybností preukázať spáchanie skutku. V tomto konkrétnom prípade bolo spáchanie skutku žalobcom preukázané jednotlivými zákonnými dôkaznými prostriedkami, pričom fotodokumentácia „len“ potvrdzuje skutkový stav, ktorý je podstatou obvinenia žalobcu.

17. K tvrdeniu žalobcu, že obecná polícia nemá v zákone o obecnej polícii oprávnenie na vyhotovovanie zvukových, obrazových, alebo iných záznamov z miest verejne prístupných a ani oprávnenie vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku, kde takéto oprávnenie majú len príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o obecnej polícii (§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii) obecná polícia je oprávnená objasňovať, okrem iného, aj priestupok zo spáchania, z ktorého bol žalobca podozrivý. Predmetné oprávnenie je zakotvené aj ustanovením § 58 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch. Ak je teda mestská polícia oprávnená objasňovať takéto priestupky (pokyn vyplývajúci zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel), potom je oprávnená vychádzajúc z účelu objasňovania veci aj vykonávať, s cieľom zistiť presne a úplne skutkový stav veci také úkony, aby správny orgán, ktorý vo veci bude rozhodovať nemal o ňom pochybnosť. Medzi úkony, ktorými možno preukázať skutočný stav veci patrí aj vyhotovenie fotodokumentácie, ktorá slúži na dokázanie podstaty konkrétneho obvinenia účastníka cestnej premávky. Objasňovaním priestupku je podľa názoru žalovaného špecifický procesný postup objasňujúceho orgánu, vykonávaný s cieľom získavania a utvárania poznatkov o skutočnostiach dôležitých pre meritórne rozhodnutie. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 34 ods. 1 zákona o správnom konaní). V nadväznosti na uvedené ďalej Krajský dopravný inšpektorát v Prešove uviedol, že objasňovanie, resp. dokazovanie protiprávneho konania účastníka cestnej premávky, by malo byť podložené listinnými dôkazmi takej výpovednej hodnoty, aby v štádiu rozhodovania vo veci nemohlo dôjsť k rozporom. Vyhotovenie fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku, ktorý je mestská polícia oprávnená objasňovať príslušníkom Mestskej polície, žalovaný nepovažoval za porušenie zákona, resp. nepovažoval za rozšírenie jeho právomoci, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnej polícii. Vyhotovenú fotodokumentáciu v tomto konkrétnom prípade považoval žalovaný za dôkazný prostriedok, ktorý autenticky a bez subjektívnych vplyvov zachytáva postavenie vozidla žalobcu vzhľadom k jeho okoliu.

18. Krajský dopravný inšpektorát v Prešove ďalej s odkazom na opakované tvrdenia žalobcu v priebehu konania o priestupku uviedol, že samotný žalobca vyhotovenú fotodokumentáciu žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil (napr. vypracovaným znaleckým posudkom), pričom jeho tvrdenia, že na fotografii nie je jeho vozidlo, resp. že sa mu zdá že fotografie sú graficky upravované a pod. považoval za ničím nepodložené, uvádzané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Tvrdenia žalobcu, že nie je si vedomý skutku, ktorý je mu kladený za vinu, žalovaný zároveň hodnotil ako jeho právo na názor, ktorým však tento orgán nie je viazaný, a ktorý nie je smerodajný pre posúdenie jeho konania, a to vzhľadom na dôkazy obsahujúce spisový materiál o priestupku. Žalovaný považoval skutok spáchaný žalobcom za riadne zadokumentovaný a preukázaný. Rovnako zastáva názor, že k preukázaniu viny obvineného zo spáchania konkrétneho priestupku nie je potrebné priznanie si viny obvineným.

19. K poukazu žalobcu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 8/97 zo dňa 26.03.1997 a nasledujúcim tvrdeniam súvisiacim s obsahom tohto nálezu Ústavného súdu, žalovaný zhodne s názorom a argumentmi prvostupňového správneho orgánu uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa týmto nálezom vyjadroval k možnosti obce (mesta) uplatniť svoju normotvornú právomoc podľa čl. 68 a či. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to tak, že obec predmetnú právomoc môže uplatniť len tak, že ňou vydané všeobecne záväzné nariadenia musia byť v súlade s takými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, ktoré s predmetom úpravy nariadenia súvisia. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v tomto náleze zaoberal možnosťou priznania oprávnenia mestskej polícii na základe všeobecne záväzného nariadenia používať technický prostriedok na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku, a to tak, že oprávňuje mestskú políciu použiť tento prostriedok vtedy, ak dopravný prostriedok stojí na mieste, kde je to zakázané a vodič sa v blízkosti nezdržuje, ako aj vtedy, ak dopravný prostriedok stojí na mieste, kde je to zakázané nariadením hlavného mesta alebo nariadením mestskej časti a vodič sa v blízkosti nezdržuje v čase, keď zákon o obecnej polícii, platný a účinný vtom čase vo svojich ustanoveniach neumožňoval príslušníkom mestskej polície použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, a teda hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava tým, že mestskej polícii umožnilo používať technický prostriedok na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku a ustanovilo aj podmienky jeho použitia, prekročilo rámec oprávnení ustanovených ústavou a vtedy platnými zákonmi, pretože tak dalo mestskej polícii oprávnenie, ktoré nebolo obsiahnuté v zákone o obecnej polícii, ako aj preto, že na poskytnutie takéhoto oprávnenia nemalo hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava žiadne zákonne zmocnenie.

20. Žalovaný posúdením obsahu citovaného nálezu Ústavného súdu vo vzájomnej súvislosti s preskúmavaným prípadom zistil, že tieto závery nemožno v žiadnom smere aplikovať, resp. vychádzať z nich pri posudzovaní zákonnosti vykonaného objasňovania z jeho záveru K uvedenému záveru žalovaný dospel tak, že žalobcom uvedený nalez ústavného súdu nerieši, a to ani len okrajovo, či obrazový záznam vyhotovený mestskou políciou, v podobe vyhotovenej fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spočívajúci neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho zo všeobecný úpravy cestný zastavenie, státie a vjazd vozidiel je zákonný a použiteľný dôkaz v konaní. Z uvedeného dôvodu nemožno v tomto konaní aplikovať závery nálezu Ústavného sudu Slovenskej republiky, nakoľko podstata veci v oboch prípadoch je celkom rozdielna.

21. K poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo/252/2010 zo dňa 28.09.2011 žalovaný, rovnako zhodne s argumentmi prvostupňového správneho orgánu, uviedol, že z uvedeného rozsudku je, okrem iného zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto rozsudkom v podstate zrušil rozhodnutie žalovaného (blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydanú Mestskou políciou v Malackách) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Meritom v preskúmavanej veci bolo preskúmanie blokovej pokuty uloženej Mestskou políciou v Malackách za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný prekročením maximálnej dolovenej rýchlosti jazdy. Ďalej z odôvodnenia rozsudku, opierajúc sa o závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 8/97 zo dňa 26.3.1997 vyplýva, že: ,, ...Citovaný nález síce pojednáva o nesúlade ustanovenia § 10 ods. 1 písm. f) a g) všeobecne záväzného nariadenia obce pri výkone samosprávy v znení neskorších predpisov s § 8 ods. 1 zákona o obecnej polícii, avšak pre daný prípad je spôsobilým prameňom pre vyriešenie otázky zákonnosti použitia meračov rýchlosti a dôkazov z nich získaných obecnou políciou pri objasňovaní priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky...“. Aj keď následne Najvyšší súd Slovenskej republiky všeobecne uviedol, že zákon o obecnej polícii vyhotovenie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z miest verejne prístupných (medzi ktoré možno jednoznačne zaradiť aj vyhotovenie snímky z merača rýchlosti) medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície nezačleňuje, avšak uvedené odôvodnenie je v priamej a neoddeliteľnej súvislosti s vyhotovením obrazového záznamu príslušníkom Mestskej polície, ktorým dokumentoval prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy. Vzhľadom na uvedené nemožno ani tieto závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, obdobne ako žalobcom poukazovaný nález Ústavného súdu aplikovať na preskúmavaný prípad, nakoľko podstata preskúmavanej veci nesúvisí s podstatou rozdielnych vecí, o ktorých pojednával Ústavný súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky v žalobcom uvedených konaniach a spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nerieši všeobecne otázku, či obrazový záznam vyhotovený mestskou políciou je zákonný a použiteľný v konaní, ale obmedzuje sa na hodnotenie obrazového záznamu vyhotoveného mestskou políciou, ktorou dokumentovala nerešpektovanie maximálne dovolenej rýchlosti jazdy.

22. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca, ako dôvody podaného odvolania uviedol len tie vyňaté časti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré mu najviac vyhovujú, bez ohľadu na odôvodnenia uvedených rozhodnutí ako celku. Na jednej strane žalovaný chápe uvedenú pohnútku žalobcu, ktorou sa akokoľvek snaží spochybniť, ak nie priestupok ako taký, tak aspoň dôkazný prostriedok, ktorý jeho spáchanie preukazuje. Na druhej strane však žalovaný uviedol, že žalobcom vecou majú spoločne ,,iba“´ to, že objasňujúcim orgánom bola mestská polícia a v merite veci žiadnym spôsobom nesúvisia a teda iná spoločná črta, napr. druh priestupku, resp. vyhotovovanie fotodokumentácie pri takom druhu priestupku zo spáchania, ktorého bol podozrivý účastník konania neexistuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si preto nemožno vyberať len niektoré všeobecné časti z odôvodnení rozsudkov, a tieto závery aplikovať na každú prejednávanú vec tak, ako to vykonal žalobca.

23. K tvrdeniu žalobcu, že je toho názoru, že tak ako použitie ,.merača rýchlosti“ a dôkazu z neho získaného je nezákonné, tak aj použitie fotodokumentácie ako dôkazu je nezákonným a obidva tieto dôkazy môžeme subsumovať pod súhrnné označenie záznamu zvukového, obrazového alebo záznamu iného charakteru, žalovaný opätovne uviedol, že aj keď vyhotovenie fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku je vo svojej podstate určitou formou „obrazového záznamu“ vyhotoveného mestskou políciou v rámci svojej činnosti, ktorú vymedzuje zákon, avšak vyhotovenie tejto fotodokumentácie žalovaný spojil výlučne s objasňovaním priestupku a jeho následným dokazovaním podozrivému. Opakovane pritom žalovaný uviedol, že použitie fotodokumentácie vyhotovenej “meračom rýchlosti“ príslušníkom obecnej polície, ako druhu priestupku, na objasňovanie ktorého nie je príslušník obecnej polície zmocnený nesúvisí s objasňovaním priestupku, ktorý výslovne uvádza zákon o obecnej polícii.

24. K argumentácii žalobcu, že za pravdu mu dáva aj podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 05.08.2013, ktorým prokurátor napadol Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Prešov č. 7/2011 o Mestskej polícii v Prešove v časti čl. 8 ods. 2, ods. 3 a žiadal zrušiť všeobecné záväzné nariadenie v napadnutej časti, resp. napadnuté ustanovenia nahradiť inými, ktoré budú v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, čomu bolo v konečnom dôsledku zo strany Mesta Prešov vyhovené Krajským dopravným inšpektorátom v Prešove rovnako, ako to bolo uvedené aj v prevyšujúcej časti tohto rozhodnutia poukazuje, že žalobca uviedol len tie vyňaté časti podaného protestu, ktoré mu najviac vyhovujú, bez ohľadu na jeho odôvodnenie ako celku, v časti týkajúcej sa čl. 8 ods. 2 Všeobecného záväzného nariadenia č. 7/2011, kde samotný prokurátor, okrem iného, uvádza, že ...mesto nebolo zákonom splnomocnené vo svojom všeobecnom záväznom nariadení upraviť danú problematiku (používanie monitorovacích kamerových systémov obecnou políciou), ... atď.. V časti týkajúcej sa čl. 8 ods. 3 Všeobecného záväzného nariadenia č. 7/2011, a síce, že mesto nebolo zákonom splnomocnené vo svojom všeobecnom záväznom nariadení zakotviť oprávnenie mestskej polície vyhotovovať zvukové, obrazové a iné záznamy z miest verejne prístupných, ... atď. Krajský dopravný inšpektorát v Prešove rovnako odkázal na prevyšujúcu časť tohto rozhodnutia a opakovane uviedol, že aj keď vyhotovenie fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku je vo svojej podstate určitou formou „obrazového záznamu“ vyhotoveného mestskou políciou v rámci ich činnosti, ktorú vymedzuje zákon, avšak vyhotovenie tejto fotodokumentácie žalovaný spojil výlučne s objasňovaním priestupku a jeho následným dokazovaním žalobcovi.

25. K tvrdeniam žalobcu, že prvostupňový správny orgán nevylúčil z dôkazných prostriedkov hlásenia o dennej službe, nakoľko tieto nič nedokazujú a naviac obsahujú citlivé údaje o ostatných vodičoch, ... atď., žalovaný uviedol, že hlásenia o dennej službe považoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 zákona o správnom konaní za dôkazný prostriedok ako každý iný, ktorý minimálne svedčí o činnosti a úkonoch konkrétnych hliadok Mestskej polície Prešov v konkrétne dni. Skutočnosť, že predmetné hlásenia o dennej službe obsahujú citlivé údaje o ostatných vodičoch Krajský dopravný inšpektorát v Prešove uviedol, že predmetné skutočnosti žiadnym spôsobom nesúvisia s meritom prejednávanej veci, resp. so samotnými skutkami žalobcu ako takými. Pokiaľ žalobca cítil potrebu tieto skutočnosti oznámiť kompetentným orgánom (napr. Úradu na ochranu osobných údajov ako to sám uviedol), môže tak nepochybne vykonať.

26. Ostatnými tvrdeniami, námietkami a narážkami žalobcu na adresu príslušníkov Mestskej polície Prešov, ich činnosť, postupy, resp. používanú techniku, operačné programy a pod. sa Krajský dopravný inšpektorát v Prešove bližšie nezaoberal a bližšie sa ku nim nevyjadruje, nakoľko nie je kompetentným orgánom k ich hodnoteniu.

27. Žalovaný tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zabezpečené dôkazné prostriedky,ako aj preskúmaním spisového materiálu a jednotlivých dôkazov v ňom zhromaždených dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy a po vyhodnotení zabezpečených dôkazov bol zistený presne a úplne skutočný stav veci tak, ako to okrem iného uvádza ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní a zhromaždené dôkazné prostriedky boli, resp. sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie zároveň považoval za zákonné a správne, obsahujúce všetky zákonom stanovené a požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 zákona o správnom konaní, vrátane odôvodnenia uvedeného rozhodnutia.

28. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery. Zistil tak, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, spoločenskú nebezpečnosť, ako aj na osobu páchateľa

- žalobcu, t.j. že žalobca sa skutku dopustil na mieste verejne prístupnom, na vysoko frekventovanej križovatke ulice Sibírska v Prešove, opakovane nedbanlivým konaním, nesprávnym parkovaním svojho osobného motorového vozidla. Správny orgán ďalej prihliadal na osobu žalobcu, kde z jeho evidenčnej karty vodiča vyplýva, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2016 pričom za uplynulé dva roky bol celkovo trikrát sankcionovaný za porušenie pravidiel cestnej premávky, čo správny orgán posudzoval v jeho neprospech.

29. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 20 eur. Za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. i) zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu do 100 eur. Krajský dopravný inšpektorát v Prešove zároveň uviedol, že určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na úvahe a posúdení prvostupňového správneho orgánu, za podmienok rešpektovania jednak rozpätia sankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie za konkrétny priestupok. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si následky svojho nesprávneho konania mal uvedomiť v čase spáchania uvedeného priestupku, resp. pred jeho samotným spáchaním a to vzhľadom k následkom, ktoré mu s poukázaním na porušenie právneho predpisu a jeho následné kvalifikovanie ako priestupku hrozili. Žalovaný nemal dôvod zmeniť uloženú sankciu, nakoľko táto bola uložená v súlade so zákonom a jej výška bola primeraná porušeniu právneho predpisu.

30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II.

Argumenty žalobcu v podane žalobe

31. Vo včas podanej žalobe žalobca napádal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby správny súd po preskúmaní žaloby zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec im vrátil na ďalšie konanie.

32. Argumentoval, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, vydané v rozpore s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku a s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II.ÚS 8/97 zo dňa 26.03.1997. Takisto citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo/252/2010 zo dňa 28.09.2011 a s poukazom na nich dôvodil, že akýkoľvek obrazový záznam vyhotovený príslušníkmi mestskej polície je nezákonný a nepoužiteľný dôkaz v konaní, pretože mestská polícia nemá v zákone o obecnej polícii oprávnenie na vyhotovovanie obrazových záznamov. Vzhľadom na uvedené považoval aj nadväzujúce rozhodnutia správnych orgánov v konaní, v ktorom bol prejednaný jeho priestupok za nezákonné.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

33. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žalovaný ako príslušný odvolací orgán v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku, ktoré vydal ODI v Prešove dňa 4.5.2018 pod č.p.: ORPZ-PO-ODI2-228/2018- P, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. KDI v Prešove v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove o priestupku, nakoľko nezistil dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie. Naďalej je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Krajský dopravný inšpektorát v Prešove rovnako naďalej zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia, resp. také, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

34. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každého jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca porušením ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. ODI v Prešove odôvodnil toto rozhodnutie tým, že žalobca dňa 22.08.2017 v čase o 09:25 hod., dňa 29.08.2017 v čase o 16:38 hod. a dňa 06.10.2017 v čase 13:45 hod. v Prešove na ul. Sibírska č. 25, ako účastník cestnej premávky - vodič osobného motorového vozidla zn. S. s ev. č.: F., s ktorým zastavil a stál v križovatke.

35. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neuviedol nové podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré už uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, žalovaný zaujímal nemenné stanovisko tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.p.: KRPZ-PO-KDI3-38/2018-P zo dňa 27.06.2018. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených žalovaný nadobudol presvedčenie, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.

36. Následne žalovaný poukázal, že všetkými námietkami žalobcu, vyslovenými v podanej žalobe sa už podrobne zaoberal v jednotlivých častiach rozhodnutia o odvolaní (keďže sú takmer totožné s námietkami vyslovenými v podanom odvolaní) a považuje za neúčelné opakovane sa detailne vyjadrovať k totožným a opakovaným námietkam žalobcu, (a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetom prieskumu zo strany Krajského súdu v Prešove je napadnuté rozhodnutie o odvolaní v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o priestupku).

37. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Prešove v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia o odvolaní vyhlásil nasledovný rozsudok: Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

38. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2018 žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi je nepravdivé. Tak ako aj žalovaný, aj ja ako žalobca trvám stále na svojom, a to na tom že rozhodnutie ktoré žalovaný vydal, je nezákonné z dôvodov ktoré som uviedol v žalobe, najmä z dôvodu nezákonnosti vyhotovenia fotodokumentácie pre účely dokazovania mestskou políciou.

39. Keďže žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadril k veci nemenné stanovisko od toho ktoré uviedol v rozhodnutí o odvolaní, potvrdil tým aj svoj názor, že aj napriek absencii konkrétne v zákone uvedeného oprávnenia, je fotodokumentácia vyhotovená mestskou políciou pre účely dokazovania zákonná.

40. Ak by takýto názor žalovaného bol pravdivý, vznikol by nebezpečný precedens, kedy by príslušníci mestskej polície mohli obísť konkrétne mantinely uvedené v zákone o obecnej polícií, a slobodne si vybrať akými technickými prostriedkami budú dokazovať spáchanie priestupkov. Mohlo by sa teda teoreticky stať, že zatiaľ čo jeden príslušník bude dokazovať spáchanie priestupku fotoaparátom, druhý to už bude robiť lietajúcim dronom s kamerou, tretí bude používať satelitné snímky z vesmírnej družice, a štvrtý využije hocijakú inú technológiu ktorá bude v budúcnosti dostupná.

41. Podľa žalobcu, čo sa týka vyjadrenia žalovaného, že sa zaoberal všetkými jeho námietkami v rozhodnutí o odvolaní, takéto vyjadrenie je nepravdou, nakoľko vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku zo dňa 04.05.2018 namietal aj proti dôkazu - kópiám výziev (bod č. 7), pričom sa žalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní tomuto bodu jeho odvolania vôbec nevenoval.

42. Nakoľko žalobca považuj, okrem iného, vyššie spomínanú fotodokumentáciu za nezákonnú, je toho názoru, že musí byť jeho žalobe v zmysle princípu „ex iniuria ius non oritur“ vyhovené.

V.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu

43. Písomným podaním zo dňa 25.01.2019 žalovaný opätovne poukázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe a zotrval na ňom. Rovnako zotrval na návrhu, ako má krajský súd rozhodnúť o podanej žalobe.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

44. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

48. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

49. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

50. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

51. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom.

52. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože svojím konaním mal porušiť ustanovenie § 25 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že dňa 22.08.1017 v čase o 09:25 hod., dňa 29.08.1017 v čase o 16:38 hod. a dňa 06.10.2017 v čase o 13:45 hod v Prešove na ul. Sibírska č.25 ako účastník cestnej premávky - vodič osobného motorového vozidla zn. S. s ev. č. F. XXX W., s ktorým zastavil a stál v križovatke. Za tento priestupok bola žalobcovi podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 20 eur. Zároveň mu v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva a vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení neskorších predpisov bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Predmetom súdneho prieskumu ďalej bolo súčasne aj vyššie citované rozhodnutie žalovaného, ktorým toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania citovaného priestupku, potvrdil a jeho odvolanie zamietol.

53. Vychádzajúc z obsahu žaloby správny súd skúmal, či bol dostatočne zistený skutkový stav, keďže žalobca namietal, že sa žiadneho priestupku nedopustil, či rozhodnutie bolo správnymi orgánmi náležite odôvodnené, či neboli porušené príslušné ustanovenia Správneho poriadku, a či neboli porušené procesné práva žalobcu v správnom konaní.

54. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujmy spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

55. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

56. Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

57. Podľa § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

58. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (BaPCP) sa dopustí ten, kto iným konaním ako sa uvádza v písmenách a) - k) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

59. Podľa § 22 ods. 2 písm. g)zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100 eur.

60. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke, na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou; tento zákaz neplatí v obci na križovatke tvaru "T" na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty.

61. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (ďalej len „“).

62. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

63. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

64. Správny súd žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o priestupku.

65. Oprávnenie mestskej polície objasňovať priestupky vyplýva zo zákona o obecnej polícii a zo zákona o priestupkoch.

66. Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej len „zákon o obecnej polícii“), obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho

- z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,

- zo všeobecnej úpravy cestnej premávky (zákon č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke), ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.

67. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o obecnej polícii, príslušník obecnej polície je oprávnený ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky (§ 3 ods. 1 písm. f) zistené pri plnení úloh.

68. Podľa § 58 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní.

69. Námietka žalobcu, že vyhotovenie fotodokumentácie príslušníkmi mestskej polície je v rozpore so zákonom, je nedôvodná.

70. Objasňovanie priestupku je špecifický procesný postup orgánu oprávneného objasňovať priestupky vykonávaný s cieľom získavania a utvárania poznatkov o skutočnostiach dôležitých pre meritórne rozhodnutie. V zmysle § 58 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto zákona alebo iného zákona, či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, či sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, či uloží ochranné opatrenie, či uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Na základe tohto ustanovenia správny súd poukazuje, že na konanie o priestupkoch sa vzťahuje a podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Tak ako už bolo vyššie citované, oprávnenie príslušníka mestskej polície objasňovať priestupok, zo spáchania ktorého bol žalobca podozrivý a v konečnom dôsledku aj uznaný vinným, je nespochybniteľné a vyplýva z § 3 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona o obecnej polícii. Ak teda bola príslušníkom mestskej polície vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca spáchanie priestupku, bola vykonaná za účelom vyhotovenia dôkazného prostriedku preukazujúceho postavenie vozidla, resp. miesto a spôsob parkovania osobného motorového vozidla žalobcu. Nejde o porušenie zákona a nepovažuje sa to ani za rozšírenie právomocí mestskej polície, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnej polícii. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Sžo/252/2010 aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 8/97 nie je možné aplikovať na tento predmet konania. Spoločným znakom s preskúmavaným konaním je len to, že tieto priestupky objasňovala mestská polícia, avšak predmetná judikatúra sa vzťahuje na vyhotovovanie snímky z merača rýchlosti. Vyššie uvedený rozsudok ani nález nerieši všeobecne otázku, či obrazový záznam vyhotovený mestskou políciou je zákonný a použiteľný v konaní, obmedzuje sa na hodnotenie obrazového záznamu vyhotoveného mestskou políciou, ktorou dokumentovala nerešpektovanie maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy.

71. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

72. Policajný zbor ako ozbrojený bezpečnostný zbor štátu plní viaceré úlohy vymedzené zákonom č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Medzi tieto úlohy patrí aj vykonávanie dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. V tejto súvislosti príslušníkom policajného zboru (štátnym policajtom) zákon o policajnom zbore alebo aj iné zákony zverujú rôzne oprávnenia.

73. Vo vzťahu k obecným, resp. mestským policajtom platí zákon SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, ktorý umožnil obciam a mestám zriadiť poriadkový útvar - obecnú, resp. mestskú políciu, ktorá spolu pôsobí popri policajnom zbore pri zabezpečovaní niektorých úloh a oblastí života. Pôsobnosť mestskej polície, aj keď v obmedzenom rozsahu, je sústredená aj do oblasti cestnej premávky. V rámci objasňovania priestupkov je obecný, resp. obecný policajt oprávnený a súčasne aj povinný vyhotoviť správu o výsledku objasňovania priestupku a súčasne vyhotoviť súvisiaci spis o objasnení priestupku. Súčasťou tohto spisu sú rôzne písomnosti, dokumentácia, úradné záznamy o vyťažení svedkov, resp. zainteresovaných osôb, listinné dôkazy a súčasne aj fotodokumentácia. Oprávnenie vyhotovovať fotodokumentáciu síce nie je možné expressis verbis nájsť v zákone o obecnej polícii, je však nesporné, že toto oprávnenie mestskému policajtovi vyplýva z jeho oprávnenia objasňovať priestupky. Opačná argumentácia podľa názoru súdu smerovala k absurdným záverom a poprela by účel zákonodarcom prijatej právnej úpravy, ktorá nesporne smeruje k možnosti mestských policajtov objasňovať priestupky. Samotné vyhotovenie obrazovej dokumentácie v rámci objasňovania priestupkov nie je možné zamieňať s vyhotovením obrazových, resp. zvukových záznamov počas výkonu služobných zákrokov a rovnako nie je možné tento postup zamieňať s vyhotovovaním obrazových a zvukových záznamov informačno-technickými prostriedkami, na ktoré činnosti je oprávnená za splnenia prísnych zákonných podmienok len „štátna“ polícia v zmysle zákona o policajnom zbore, resp. Trestného poriadku.

74. V tomto smere ďalej správny súd poukazuje na obiter dictum z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/173/2010 zo dňa 28.04.2011, z ktorého vyplýva: „...správne orgány nemôžu pri tomto type priestupku vychádzať len z tvrdení policajnej hliadky, ak o spáchaní priestupku žalobcom neexistujú žiadne iné dôkazy, než je hlásenie o spáchaní priestupku, ak osoba obvinená z o spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou...“ S uvedeným sa stotožnil aj správny súd a má zato, že si mestskí policajti zabezpečili dôkazy - fotodokumentáciu, ktorá vyvracia tvrdenia žalobcu, naopak fotodokumentácia je dôkazom, že žalobca sa priestupku dopustil tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán.

75. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú dané vady uvedené v § 195 písm. a) až e) Správneho súdneho poriadku. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za priestupok, pretože v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, pričom táto lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

76. Na základe uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol.

77. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a 169 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).