Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: O. C.G., D.. XX.XX.XXXX, S. U. XXX, XXX XX S. U., zastúpenej: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. - organizačná zložka Rustaveliho 4, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 47 030 691, zastúpenému: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava , o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 320,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 320,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 320,00 € od 12.01.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2019 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 320,00 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 20.04.2015 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi úver vo výške 780,00 €. Dňa 31.03.2017 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky, neobsahujú náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon 129/2010 Z.z.“) ako: termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, alebo termíny splátok. Z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí je úver nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkov, v dôsledku čoho mal právny predchodca žalovaného nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru. Keďže odplata za úver predstavovala sumu 617,42 € (1 397,42 € - 780,00 €) je potrebné uvažovať o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere ako celku pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere taktiež nevznikol nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, ale právny predchodca žalovaného nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru. Z „Protokolu o platobnej histórii zákazníka Provident“ vyplýva, že žalobca uhradil už právnemu predchodcovi žalovaného sumu vo výške 843,06 €, čím si splnil svoj záväzok uhradiť istinu poskytnutého úveru vo výške 780,00 € a jeho záväzok zanikol splnením. Všetky úhrady nad rámec sumy 780,00 €, ktoré prijal už právny predchodca žalovaného predstavujú bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu v prospech žalovaného (v tomto konaní nežalované). Taktiež všetky úhrady, ktoré prijal žalovaný od žalobcu za obdobie po dni, v ktorom malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky (konkrétne za obdobie od 31.03.2017 do 06.08.2018) sú úhradami, na ktoré nemal žalovaný platný právny titul, keďže k platnému postúpeniu nedošlo. Právny predchodca žalovaného nemal voči žalobcovi v čase postúpenia žiadnu pohľadávku, keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zanikla splnením - doplatením istiny právnemu predchodcovi žalobcu. Plnenie, ktoré teda žalobca ako spotrebiteľ poskytol žalovanému bez platného právneho titulu za obdobie od 17.05.2017 (prvá úhrada) do 06.08.2018 (posledná úhrada) spolu vo výške 320 eur zakladá na strane žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 07.01.2019 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 11.01.2019. Žalobca má za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa 12.01.2019 dostal do stavu omeškania s úhradou dlžnej sumy voči žalobcovi. Žalobca si preto vo vzťahu k dlžnej sume uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa 12.01.2019 do zaplatenia.

3. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 24Csp/6/2019-35 zo dňa 22.01.2019 súd uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 320,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 320,00 € od 12.01.2019 do zaplatenia a zaplatil žalobcovi trovy konania vo výške 83,28 € alebo, aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.

4. Žalovaný v odpore zo dňa 08.02.2019 uviedol, že samotný nárok považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Žalovaný je názoru, že Zmluva je dostatočne presná, jasná a zrozumiteľná pričom obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalobca a právny predchodca žalovaného, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., (ďalej len ,,Provident“) uzatvorili dňa 20.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva”). Na základe tejto Zmluvy poskytol Provident žalobcovi bezúčelový úver vo výške 2 300,00 €. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalobca uzatvoril dňa 20.04.2015 Zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Zmluva o poskytnutí služby Komfort je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial s.r.o. zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 439,45 €. Celková splatná čiastka ktorú sa žalobca zaviazal uhradiť pôvodnému veriteľovu činila 1 469,41 €. Dňa 18.05.2015 žalobca požiadal o Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí služby komfort. Žiadosti bolo pôvodným veriteľom vyhovené a produkt na tzv. bezslužbový bol upravený k dátumu 04.01.2016. Suma poskytnutého úveru zostala bezo zmeny, a to vo výške 780,00 € (s navýšením splatná hodnota podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dátumu 20.4.2015 vo výške 1029,96 €). Službu komfort žalobca využíval 35 týždňov, odo dňa jej uzatvorenia, a to v hodnote 7,33 € x 35 týždňov, kedy žalobca využíval službu komfort, čo celkom činí 256,55 €, bola dopočítaná zaevidovaná v úhrade kvôli evidencii pôvodného veriteľa do prehľadu uhradených splátok. Platobná história výpis zaplatených splátok je správny, avšak uvádza úhrady v celkovej výške 843,06€, v ktorých je zahrnutá úprava zostatku na účte klienta vo výške 256,55 €. Správna výška zaplatených úhrad/splátok zo strany klienta činí sumu 586,51€ (843,06 - 256,55 = 586,51). Z vyššie uvedeného dôvodu, je čiastka vo výške 256,55 € uvedená v prehľade splátok ako mínusová hodnota, pričom z uvedeného vyplýva, že žalobca uhradil pôvodnému veriteľovi v splátkach celkovo čiastku vo výške 586,51 €. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017, došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na žalovaného. Žalobcovi bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 10.04.2017. Celková čiastka, ktorú žalovaný uhradil pôvodnému a súčasnému veriteľovi tak činí 906,51 €, z uvedeného dôvodu nárok ktorý si žalobca uplatnil, považoval žalovaný za nedôvodný a neopodstatnený.

5. Keďže žalovaný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, tunajší súd uznesením č.k. 24Csp/6/2019-69 zo dňa 12.02.2019 zrušil platobný rozkaz č.k. 24Csp/6/2019-35 zo dňa 22.01.2019.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.02.2019 uviedol, že má za to, že poplatky za výber splátok v hotovosti, ktoré mala žalobkyňa, resp. jej právny predchodca platiť na základe zmlúv o poskytnutí služby komfort, bolo nutné zahrnúť do RPMN, pričom je potrebné vychádzať zo znenia § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN po zohľadnení odmeny zo zmluvy o doplnkovej službe je vo výške 237,95 %. Spôsob akým právny predchodca započítaval úhrady žalobkyne je jeho internou záležitosťou a nemá vplyv na jednoznačný preukázaný záver o celkovej sume, ktorá bola žalobkyňou pred postúpením pohľadávky zaplatená, a ktorú reálne právny predchodca žalobcu prijal. Argumentácia žalovaného je (nie len v tomto smere) mätúca a účelová. Žalobkyňa pred postúpením pohľadávky preukázateľne uhradila sumu 843,06 €.

7. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2019 právny zástupca žalobcu trval na podanie žalobe v plnom rozsahu. Čo sa týka predkladaného protokolu o platobnej histórii mal za to, že je z neho zrejmé že v tabuľke, ktorá je označená ako plnenie, kde je súčasne stĺpec ktorý označuje celkovú sumu, ktorá bola zaplatená je jednoznačne uvedená suma 843,06 €, ktorú žalobkyňa uhradila právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku čoho potom všetky úhrady, ktoré platila priamo žalovanému je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie. Žalobkyni bol tento protokol platobnej histórie a teda o uhradených splátkach v celkovej sume 843,06 € predložený zo strany právneho predchodcu žalovaného. Mal za to, že suma 843,06 € je v konaní nesporná nakoľko sa považuje za sumu reálne uhradenú. V ostatnom trval na písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval v plnom rozsahu vyjadrenia, ktoré bolo podané 08.02.2019 označené ako odpor proti platobnému rozkazu. Zotrvával na námietke, že žalujúca strana zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu 586,51 € ako to vyplýva z toho daného prehľadu splátok. Ak by súd došiel k záveru, že sa jedná o zmluvu bez úroku a bez poplatkov tak potom by bol len rozdiel 780,00 € mínus 586,51 €, táto čiastka by bola ešte zaplatená v súlade so záväzkom žalovanej strany a len to čo je nad rámec do tých 320,00 € by prislúchalo ako bezdôvodné obohatenie, ako pre prípad, že bude zmluva vyhodnotená za bezúročnú a bez poplatkov.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu: žaloba na č.l. 1, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.04.2015 č.l. 11, výpis žalovaného z obchodného registra č.l. 13, protokol o platobnej histórii zákazníka Provident Financial č.l. 15, platobný rozkaz OS Rožňava č.l. 17, predžalobná výzva zo dňa 07.01.2019 č.l. 20, všeobecná plná moc právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.01.2019 č.l. 22, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.04.2017 č.l. 23, prehľad prijatých platieb č.l. 24, odpoveďou na lustráciu žalobkyne v registri obyvateľov č.l. 32, odporom voči PR zo dňa 08.02.2019 č.l. 41, žiadosť o odstúpenie od zmluvy Komfort č.l. 52, plná moc právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.04.2017 č.l. 55, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 27.02.2019 č.l. 78, pripojenou judikatúrou č.l. 81-92, súhrnnými informáciami o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za I. štvrťrok r. 2015, zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca, ako zákazník, uzatvoril dňa 20.04.2015, s právnym predchodcom žalovaného Provident Financial, s.r.o. v zmluve označeným ako Provident, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej Provident poskytol zákazníkovi spotrebiteľský úver v sume 780,00 €. Celkové náklady zákazníka boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 24,50 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 122,24 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 127,72 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali RPMN vo výške 64,61 %. Odplatu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tvorili úrok a poplatok za garantovanú službu v celkovej výške 49,96 €. Celková čiastka, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 1 029,96 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala 34,42 %. Zákazník sa zaviazal splatiť Provident dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola 17,17 € a výška poslednej splátky bola 16,93 €. Úver sa za podmienok podľa tejto zmluvy poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmi deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy.

10. Toho istého dňa, t.j. 20.04.2015 žalobca, ako zákazník a právnym predchodcom žalovaného Provident Financial, s.r.o. v zmluve označeným ako poskytovateľ uzatvorili aj Zmluvu o poskytnutí služby komfort, v zmysle bodu 1.1 ktorej sa poskytovateľ zaviazal, že zákazníkovi za odmenu podľa ods. 1.2 bude počas splatnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu v rámci ktorej je poskytovateľ povinný: a) informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), b) preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, c) informovať Zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. V bode 1.2 sa zákazník zaviazal, že za poskytnutú službu podľa ods. 1.1 zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 439,45 €. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 7,33 € a poslednú splátku vo výške 6,98 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastávala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

10. Žiadosťou zo dňa 12.05.2015 žalobca požiadal o odstúpenie od Zmluvy Komfort č. XXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015.

11. V zmysle Protokolu o platobnej histórii zákazníka Provident Financial zo dňa 28.03.2017 žalobca na zmluvu č. XXXXXXXXX uhradil v období od 23.04.2015 do 28.01.2017 sumu 843,06 €. Dňa 04.01.2016 činili úvodná bilancia: 663,96 €, istina : - 265,55 €, suma: 265,00 €, konečná bilancia 920,51 €.

12. Oznámením zo dňa 10.04.2017 právny predchodca žalovaného Provident Financial, s.r.o. oznámil žalobcovi , že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017 sa spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24785199, zapísaná v stala 20.04.2017 veriteľom pohľadávky, ktorá vznikla voči nemu spoločnosti Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, Slovenská republika, IČO: 35805731, zo Zmluvy o spotreb. úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015 vo výške 700,00 €.

13. V zmysle Prehľadu prijatých platieb zo dňa 09.11.2018 žalobca uhradil žalovanému v období od 17.05.2017 do 07.08.2018 sumu v celkovej výške 320,00 €.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)

18aa) § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., bola dňa 20.04.2015 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalovaného pri ich uzavretí konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu tejto zmlúv sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnými zmluvami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 780,00 € a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky a poplatky.

16. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje zmluvné povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená jednoznačným termínom, t.j. presným dátumom s uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku tak, aby si spotrebiteľ mohol už pred vznikom zmluvného vzťahu urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a na základe toho urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. V danom prípade v je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je uvedené, že „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmi deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy“. Takéto vyjadrenie termínu splatnosti spotrebiteľského úveru, pri ktorom si spotrebiteľ musí termín splatnosti sám vypočítať, je spôsobilé vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je prípustné aby sa spotrebiteľ k tomuto údaju dopracovával výkladom alebo výpočtom, a preto súd takéto určenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nepovažoval za dostatočné.

17. Doplnenie odplaty k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere do § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. nadväzuje na ustanovenie odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie bolo zavedené z požiadavky zosúladenia potreby súdov zjednodušene verifikovať uvádzanie celkovej odplaty podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. sa odplata podľa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, čo má uľahčiť posúdenie jej výšky a pre spotrebiteľa aj výhodnosti poskytovaného spotrebiteľského úveru, v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je v rozpore s týmto ustanovením vyjadrená sumou (249,96 €). Takéto určenie odplaty je podľa názoru súdu nesprávne, v rozpore so zákonom a teda neplatné.

18. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalobca a právny predchodca žalovaného Provident Financial, s.r.o., uzatvorili aj Zmluvu o poskytnutí služby komfort, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného, že bude žalobcovi za odmenu v celkovej výške 439,45 € pravidelne poskytovať službu v rámci ktorej bol žalovaný povinný: a) informovať žalobcu o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, b) preberať od žalobcu peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene žalobcu, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, c) informovať žalobcu o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Z predloženej Zmluvy o poskytnutí služby komfort je nutné konštatovať, že táto boli priamo naviazaná na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Uvedená zmluva je jednoznačne závislou zmluvou na zmluve o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva z ust. § 52a Občianskeho zákonníka a nemôžu byť uzavretá, ak nie je uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru resp. základné informovanie spotrebiteľa o priebehu úverového vzťahu a teda sa jedná o doplnkové služby súvisiace so spotrebiteľským úverom. Uzavretím takejto zmluvy je ovplyvnená výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pretože spotrebiteľ musí zaplatiť odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, resp. za informovanie o spotrebiteľa o prevedení sumy úveru a o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru, t.j. prakticky za činnosť žalovaného, ktorú aj tak musí vykonávať v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru, čím sa navyšujú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, pričom ich výška sa neodráža v celkovej čiastke uvedenej v príslušnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V občianskom práve má dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je zákonnou povinnosťou veriteľa. Podľa názoru súdu tieto okolnosti dokazujú, že účelom Zmluvy o poskytnutí služby komfort bolo prekrytie reálnej odmeny žalovaného ako veriteľa za poskytnutie úveru. Z týchto dôvodov odplata za tieto služby, ktorá bola ktorá činila 56,34 % z poskytnutého spotrebiteľského úveru, mala byť podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tieto údaje neboli uvedené vôbec. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN má zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie uvedených doplnkových služieb. Súd preto dospel k záveru, že účelom uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí služby komfort bolo obchádzanie zákona spôsobom, aby sa odplata za doplnkové služby nezapočítala do výpočtu RPMN v úverovej zmluve, čím došlo k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd Zmluvu o poskytnutí služby komfort vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sporovými stranami určoval, že sa veriteľovi (finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona. Keďže Zmluva o poskytnutí služby komfort súvisí s príslušnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, tak platby, ktoré boli poskytnuté spotrebiteľom ako odplata za poskytnutie služby komfort, je podľa názoru súdu potrebné pripočítať k platbám uhradeným spotrebiteľom na spotrebiteľský úver. Keďže žalobca v zmysle odporu žalovaného využíval službu komfort po dobu 35 týždňov, podľa názoru súdu aj úhrady v sume 256,55 € (35 týždňov x 7,33 €) sa pripočítavajú k platbám uhradeným žalobcom na spotrebiteľský úver, tak ako je uvedené aj v Protokole o platobnej histórii zákazníka Provident Financial zo dňa 28.03.2017. Vysvetlenie žalovaného uvádzané v odpore, v zmysle ktorého sa jednalo len o evidenčný údaj pôvodného veriteľa súd považoval za nepresvedčivé a zmätočné.

19. Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., na základe nej poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom primárnou funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Vzhľadom k tomu, že žalobca uhradil istinu spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, už právnemu predchodcovi žalovaného, pričom tento uver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, plnenia v celkovej výške 320,00 € inkasované žalovaným na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX predstavujú neoprávnený majetkový prospech žalovaného, nakoľko ich je možné považovať za plnenia ním získané bez právneho dôvodu. Keďže bolo v tomto konaní preukázané, že žalovaný na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie, súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou na zaplatenie sumy 320,00 € ako dôvodný.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže Občiansky zákonník pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. V deň nasledujúci po takejto žiadosti je dlžník povinný plniť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň dostáva do omeškania. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 07.01.2019 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 320,00 € vzniknutého v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v lehote do 11.01.2019. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 12.01.2019 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 320,00 € od 12.01.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia, do zaplatenia. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.