Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-71-2018.pdf
PDF · 150.48 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ L., 2/ U., a 3/ C., zastúpení R. proti žalovanému: O. zast. R., o nahradenie prejavu vôle žalovaného pri uzavretí kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.októbra 2017, č.k. 10C/161/2015-159, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - závislej časti o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že nahradil prejav vôle žalovaného, aby so žalobcami v 1/ a 2/ rade uzavrel kúpnu zmluvu tohto znenia: „Predávajúci, O. N., rod. N., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom P., Y. XXX/XX prevádza kupujúcim, L. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. XXX a U. N., rod. V., nar. X.X.XXXX., r.č .XXXXXX/XXXX, bytom F., B. X/XX. každému kupujúcemu spoluvlastnícky podiel vo výške 1/112 na nehnuteľnosti zapísanej v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W., TTP o výmere 453 m2. Predávajúci O. N., rod. N., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom P., Y. XXX/XX prevádza kupujúcim, L. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. XXX a U. N., rod. V., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F., B. X/XX každému kupujúcemu spoluvlastnícky podiel vo výške 3/40 na nehnuteľnosti zapísanej v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W., orná pôda o výmere 820 m2. Kúpna cena za nehnuteľnosť zapísanú v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W., TTP o výmere 453 m2 predstavuje sumu 0,40 eur, ktorú zaplatí predávajúcemu každý kupujúci pri podpise kúpnej zmluvy. Kúpna cena za nehnuteľnosť zapísanú v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W., orná pôda o výmere 820 m2 predstavuje sumu 6,15 eur, ktorú zaplatí predávajúcemu každý kupujúci pri podpise kúpnej zmluvy“. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému nahradenia prejavu jeho vôle uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 1/112 na nehnuteľnosti zapísanej v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W., TTP o výmere 453 m2 každému zo žalobcov v 1. a v 2. rade za kúpnu cenu 0,40 eur, prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 3/40 na nehnuteľnosti zapísanej v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W., orná pôda o výmere 820 m2 každému zo žalobcov v 1. a v 2. rade za kúpnu cenu 6, 15 eur a prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 5289/18985 žalobcovi v 1. rade za kúpnu cenu 4.964,96 eur, žalobkyni v 2.
rade vo výške 5289/18985 za kúpnu cenu 4.964,96 eur a žalobcovi v 3. rade vo výške 2802/18985 za kúpnu cenu 280,21 eur na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. z dôvodu porušenia ich predkupného práva pri uzavieraní kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach medzi žalovaným ako kupujúcim a podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností ako predávajúcimi. Na trovách konania uplatnili zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia. Žalovaný žalobu žalobcov nepovažoval za dôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na to, že hoci si žalobcovia uplatnili právo z porušeného predkupného práva pred vykonaním pozemkových úprav na časti prevádzaných nehnuteľností, v procese pozemkových úprav nepodali námietky, hoci boli upozornení na možnosť podania námietok. Pokiaľ by tak urobili, spracovateľ pozemkových úprav by prihliadol na ich námietky o porušení ich predkupného práva pri prevode spoluvlastníckych podielov žalovanému u konkrétnych nehnuteľností. Bol toho názoru, v prejednávanej veci je potrebné prihliadať na zmysel pozemkových úprav, ako aj na to, že žalovaný po vykonaní pozemkových úprav nevlastní spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu, ale po vykonaní pozemkových úprav na nehnuteľnostiach, kde nadobudol spoluvlastnícky podiel, vlastní celkom odlišnú nehnuteľnosť, ktorá už nie je v podielovom spoluvlastníctve, ale v jeho výlučnom vlastníctve. Preto nie je možné, aby žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely k úplne novej veci. Poukázal aj na skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré prešli pozemkovými úpravami a ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom, sú relatívne lukratívne a považoval za neprimerané, aby žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely k takýmto nehnuteľnostiam za nízku cenu. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom pozemkových úprav, majú v súčasnosti inú hospodársku hodnotu, než boli nehnuteľnosti, na ktorých spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný kúpnymi zmluvami a nachádzajú sa na inom mieste, než boli pôvodné nehnuteľnosti pred pozemkovými úpravami. Žalobcom potom nepatrí žiadny spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach. Žalobcovia k obrane žalovaného uviedli, že právo z porušeného predkupného práva pri uzavieraní kúpnych zmlúv so žalovaným u nehnuteľností, ktoré prešli pozemkovými úpravami, uplatnili ešte v dobe existencie spoluvlastníckych vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam a účinky uplatneného práva z porušenia ich predkupného práva vznikli pred tým, ako nastúpili právne účinky pozemkových úprav katastrálnom území, kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali, teda toto právo im zostalo zachované. Uplatnené právo žalobcov z porušeného predkupného práva u nehnuteľností, ktoré prešli pozemkovými úpravami, sa dotýka len skutočnej výmery nehnuteľností zapísaných v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F., čomu zodpovedá aj výška kúpnej ceny tak, ako bola dojednaná v kúpnych zmluvách uzavretých medzi žalovaným a pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi. Neakceptovali názor žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom pozemkových úprav majú vyššiu hodnotu po pozemkových úpravách, než bola hodnota pôvodných nehnuteľností pred pozemkovými úpravami, pretože v pozemkových úpravách sa zohľadňuje hodnota pôvodných nehnuteľností a v tejto hodnote sa nehnuteľnosti sceľujú. Pokiaľ by hodnota novovytvorených nehnuteľností bola reálne vyššia, než hodnota pôvodných nehnuteľností ako tvrdí žalovaný, ukrátení na svojich právach by boli žalobcovia porušením ich predkupného práva, pretože ak by porušené nebolo, výškou svojich spoluvlastníckych podielov by participovali na tejto vyššej hodnote. To isté platí aj v prípade, ak by hodnota novovytvorených nehnuteľností bola nižšia, než u pôvodných nehnuteľností. Žalobcovia sa na pojednávanie nedostavili, z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že kúpnymi zmluvami zo dňa 18.2.2013 (V XXXX/XX) a zo dňa 7.8.2013 (V XXXX/XX) a dodatkami č. 1 k nim zo dňa 4.12.2013, ktorými boli prevádzané spoluvlastnícke podiely podielových spoluvlastníkov nehnuteľností žalovanému ako kupujúcemu, bolo zákonné predkupné právo žalobcov zakotvené v ust. § 140 Občianskeho zákonníka porušené, pretože im spoluvlastnícke podiely neboli ponúknuté na predaj pred ich prevodom žalovanému, čo potvrdili nielen žalobcovia, ale nespochybnil to ani žalovaný. Podieloví spoluvlastníci, ktorí prevádzali svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému, nedodržali zákonný postup daný ust. § 140 Občianskeho zákonníka a neponúkli svoje podiely na predaj ostatným spoluvlastníkom, vrátane žalobcov. Dotknutí spoluvlastníci, žalobcovia, výzvou zo dňa 23.4.2015 vyzvali žalovaného, aby im príslušné spoluvlastnícke podiely na nadobudnutých nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol. Súd výzvu považoval za uplatnenie práva žalobcov z porušenia ich predkupného práva, čo znamená, že dotknutí podieloví spoluvlastníci (žalobcovia), z predkupného práva pri porušení povinností zo strany podielových spoluvlastníkov prevádzaných nehnuteľností, sa účinne dovolali svojho práva - domáhať sa voči nadobúdateľovi, t.j. žalovanému, aby im predané
spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný právo žalobcov z porušeného predkupného práva neakceptoval a neuzavrel s nimi kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za ktorých spoluvlastnícke podiely kúpil, súd nahradil jeho vôľu uzavrieť so žalobcami v 1/ a 2/ rade kúpnu zmluvu s obsahom uvedeným vo výroku rozsudku, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/112 každému zo žalobcov v 1/ a 2/ rade na nehnuteľnosti zapísanej v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W. XXXX, TTP o výmere 453 m2 za kúpnu cenu 0,40 eur, ktorú zaplatia žalovanému žalobcovia v 1/ a 2/rade pri podpise kúpnej zmluvy a prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/40 každému zo žalobcov v 1/ a 2/ rade na nehnuteľnosti zapísanej v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako parc. č. W. XXX/X, orná pôda o výmere 820 m2 za kúpnu cenu 6,15 eur, ktorú zaplatia žalovanému žalobcovia v 1/ a 2/ rade pri podpise kúpnej zmluvy. Žalobe teda vyhovel vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré neboli predmetom pozemkových úprav. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré boli po uzavretí kúpnych zmlúv so žalovaným predmetom pozemkových úprav a v súčasnosti sú zapísané v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F. ako výlučné vlastníctvo žalovaného, súd žalobu žalobcov nepovažoval za dôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že v období po uzavretí kúpnych zmlúv so žalovaným u nehnuteľností zapísaných v KN, na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, k.ú. F., u ktorých boli spoluvlastnícke podiely rovnako predmetom prevodu, došlo k pozemkovým úpravám, na základe ktorých sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F.. Sporným medzi nimi zostalo, či právo žalobcov v 1/ - 3/ rade z porušeného predkupného práva u uvedených nehnuteľností, sa vzťahuje aj na tieto novovytvorené nehnuteľnosti. Predkupné právo má vecnú povahu, to znamená, že pôsobí aj voči tretím osobám. Vzťahuje sa vždy na konkrétnu, existujúcu vec, ktorá je spoločná a je v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu zánik veci patriacej do spoluvlastníctva spôsobuje, že dotknutý spoluvlastník už nemôže reálne uplatniť svoje práva z porušenia jeho predkupného práva, t.j. jeho zákonné predkupné právo zanikne, k čomu došlo tiež v danom prípade, kedy nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, k.ú. F. v čase rozhodovania súdu o žalobe žalobcov reálne neexistovali, lebo v dôsledku pozemkových úprav každý z podielových spoluvlastníkov nadobudol do vlastníctva nové nehnuteľnosti, vrátane žalovaného, ktoré nie je možné považovať za identické s tými, ktoré existovali pred vykonaním pozemkových úprav. Skutočnosť, že pôvodné nehnuteľnosti po vykonaní pozemkových úprav zanikli, vyplýva aj z ust. § 11 ods. 1 - 3 veta prvá zákona upravujúceho pozemkové úpravy, z ktorého vyplýva, že za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov. Vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch ("nový pozemok"). Okresný úrad pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. Prihliada sa najmä na a) prírodné podmienky, b) vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, c) pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav, d) vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, e) záujmy ochrany životného prostredia, f) územnoplánovaciu dokumentáciu. Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí, sa nadobudne vlastníctvo k novým pozemkom (§ 14 ods. 4 citovaného zákona), ktorým spôsobom nadobudol aj žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v KN, na LV č. XXXX, k.ú. F.. Ide však o nové nehnuteľnosti, ktorých žalobcovia nikdy neboli podielovými spoluvlastníkmi. Vykonaním pozemkových úprav na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, k.ú. F., ktorých spoluvlastnícke podiely boli predmetom prevodu žalovanému, tieto pôvodné nehnuteľnosti zanikli a ich zánikom zanikli aj práva žalobcov voči žalovanému z porušeného predkupného práva. V tejto súvislosti súd poukázal aj na obsah písomného stanoviska C.. E. Y. (spracovateľa pozemkových úprav v k.ú. F.) zo dňa 25.4.2017, v ktorom okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že v pozemkových úpravách vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká nárok na nové pozemky, ktorých štruktúra a poloha sa prerokuje s každým vlastníkom osobitne a neprihliada sa na jeho spoluvlastnícke vzťahy. Jeho nárok sa oddeľuje od vôle ostatných vlastníkov v rámci možností umiestnenia nových pozemkov. Konštatoval, že predkupné právo v pozemkových úpravách nemá význam, lebo postupy vytvorenia nového usporiadania pozemkov ho nezohľadňujú a zachovanie predkupného práva je len dobrovoľným aktom podielových spoluvlastníkov. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 140, § 40a veta prvá, § 602, § 603 ods. 3 Obč. zákonníka, ním citovaných ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. 5. O trovách konania rozhodol, ako uvádza v odôvodnení podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, z hľadiska dôvodov obmedziac sa na konštatovanie, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nebol priznaný, pretože ich úspech vo veci bol čiastočný.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti (nad rámec vyhovujúceho výroku I.), ich žaloba bola zamietnutá a voči výroku III. o trovách konania, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie rozhodnutia v týchto častiach a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ich názoru súd prvej inštancie vykonal síce potrebné dokazovanie, zistil dostatočne skutkový stav, avšak jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnili odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súd prvej inštancie podľa ich názoru skutkovo aj právne správne primárne uzavrel, že sa účinne dovolali svojho práva z titulu porušenia predkupného práva spôsobom, aby im žalovaný nadobudnuté spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od podielových spoluvlastníkov, v dôsledku čoho je aj vecne správny vyhovujúci výrok rozhodnutia, ktorý odvolaním nenapádajú. Pokiaľ ide však o pôvodné nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do pozemkových úprav a dnes po pozemkových úpravách sú vedené na LV č. XXXX v k.ú. F. (okrem parcely č. XXXX a č. XXXX, ktoré nie sú predmetom sporu) ako výlučné vlastníctvo žalovaného, súd nesprávne uzavrel, že ide o nové nehnuteľnosti, ku ktorým nikdy neboli podielovými spoluvlastníkmi, vykonaním pozemkových úprav tieto zanikli a ich zánikom zanikli aj ich práva voči žalovanému z porušeného predkupného práva. Podľa ich názoru, právoplatnosť rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav nemá za následok zánik ich uplatneného práva z porušenia predkupného práva, tento názor považujú za skreslenie zákonnej úpravy pozemkových úprav a narušenie podstaty vlastníckeho práva. Predkupné právo, práva z neho plynúce, ako aj práva vzniknuté v dôsledku porušenia predkupného práva, sú povahou majetkové, súvisiace s právom vlastníckym. Účinky práv, ktoré vznikli v dôsledku porušenia predkupného práva nastupujú okamihom, keď sa ich oprávnená osoba voči osobe povinnej dovolala, ako to urobili oni, čo dokladovali a svoje práva uplatnili včas. Keďže predkupné právo a práva z jeho porušenia vznikajúce sú súčasťou práva vlastníckeho, je názor súdu prvej inštancie s týmto súvisiaci, v rozpore s ústavnou ochranou vlastníckeho práva, ako aj zákonnou ochranou tohto vlastníckeho práva vykonávanej množstvom ďalších predpisov, najmä OZ, čomu nasvedčuje podľa nich úprava pozemkových úprav obsiahnutá v zákone č. 330/91 Zb., ktorý pamätá a upravuje, aké práva dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav zanikajú a tiež, čo po tomto zániku nastáva ( ust. § 14 ods. 8 až 13 tohto zákona). S takýmito následkami zákon počíta len u nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam a u registrácie vinohradov podľa osobitného predpisu, v žiadnom inom prípade. Niet preto žiadneho zákonného podkladu pre úvahu, že schválením projektu pozemkových úprav zaniká aj uplatnené právo v dôsledku porušenia predkupného práva. Argumentujú tiež tým, že porušenie práva žalovaným, nemôže tomuto privodiť výhodnejšiu situáciu ako v prípade, ak by predkupné právo porušené nebolo. Práva z porušeného predkupného práva sa viažu na určitý hmotný základ, vec vo vyššie uvedenom zmysle, a sledujú osud tohto hmotného základu, to znamená po pozemkových úpravách sa viažu na nehnuteľnosti novovytvorené z tých podielov, u ktorých bolo porušené predkupné právo a následne uplatnené práva z toho plynúce ostatným spoluvlastníkom, ktorý výklad je správnejší z hľadiska zachovania zmyslu a účelu predkupného práva a je tiež spravodlivejší, keďže nevytvára bezdôvodné zvýhodnenie toho, kto práva porušil. Novovzniknuté nehnuteľnosti po pozemkových úpravách vznikli len a výlučne z pôvodných nehnuteľností, ku ktorým si predkupné právo uplatnili, preto im zostali zachované aj po pozemkových úpravách, z ktorého dôvodu aj v zamietajúcej časti bolo potrebné ich žalobe vyhovieť. Za týchto okolností za nesprávne považujú tiež rozhodnutie o náhrade trov konania.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie len voči výroku III. napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, v ktorej časti rozhodnutie považuje za nesprávne, keď súd prvej inštancie s odkazom na § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že nárok na náhradu trov konania nie je stranám priznaný pre čiastočný úspech vo veci, pričom nie sú opoznateľné
úvahy, na ktorých toto rozhodnutie založil. Je zrejmé, že procesný poriadok umožňuje vydať takéto rozhodnutie, avšak v prvom rade je súd povinný nárok na náhradu trov konania rozdeliť pomerne podľa úspechu strán, možnosť zvolená súdom je len sekundárnou, a to v prípade, ak je pomer úspechu približne rovnaký. Žalobcovia sa však domáhali nahradenia prejavu vôle voči viacerým pozemkom, v sumáre žiadali pozemky o výmere 13.511,089 m2, z ktorej výmery však získali iba 131,089 m2, čo predstavuje 0,97%, teda v prepočte sa nedomohli ani 1% z toho, čo požadovali, teda drvivou väčšinou bol úspešný žalovaný. Je teda nespravodlivé a neopodstatnené, aby mu nebola priznaná náhrada trov konania, z ktorého dôvodu žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 98%. Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b, resp. d/, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov prostredníctvom právneho zástupcu považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej časti za vecne správny, navrhoval ho potvrdiť a zotrvávajúc na podanom odvolaní, rozhodnutie v časti o nároku na náhradu trov konania žiadal zmeniť tak, že mu náhrada bude priznaná. K vecným argumentom žalobcov uviedol, že si dovoľuje opätovne podotknúť, že v pozemkových úpravách dochádza k právnym skutočnostiam, pri ktorých sa menia vlastníci konkrétnych častí pôdy bez ohľadu na to, či konkrétnu časť pôdy majú vo výlučnom alebo podielovom spoluvlastníctve, pričom v pozemkových úpravách nefunguje žiadny nástroj podobný predkupnému právu, nakoľko tieto zmeny sa neuskutočňujú v režime právnych úkonov, t.j. zmeny vlastníkov na základe darovacích, kúpnych či zámenných zmlúv. Po začatí procesu pozemkových úprav, pre zmeny vo vlastníctve pozemkov platí osobitný režim a postup, v ktorom nefunguje nič podobné ako predkupné právo a podieloví spoluvlastníci menia svoje spoluvlastnícke práva k pozemkom na úplne iných zásadách, ako by boli štandardné prevody spoluvlastníckeho práva zmluvami. S touto argumentáciou sa stotožnil aj prvostupňový súd v bode 27. rozhodnutia, keď poukázal na vyjadrenie spracovateľa pozemkových úprav C.. E. Y. zo dňa 25.04.2017, ktorý charakterizoval podstatu pozemkových úprav, podľa názoru žalovaného, správne. Preto súd správne posúdil aj po právnej stránke otázku zániku práv z predkupného práva a pokiaľ žalobcovia bližšie neobjasnili, v čom konkrétne by mal spočívať rozpor vyššie uvedeného právneho názoru súdu s právnym poriadkom, je potrebné ich námietky považovať za neopodstatnené. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na právnu úpravu zákona č. 330/91 Zb. o pozemkových úpravách s tým, že tento zákon upravuje iba zánik nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam a u registrácie vinohradov podľa osobitného predpisu po vykonaní pozemkových úprav a preto sú toho názoru, že ak by malo dôjsť aj k zániku práv z porušeného predkupného práva, zákon by s tým počítal, voči tomu možno postaviť rovnaký argument, že v § 14 ods. 8, 9 cit. zákona je upravené právo takéhoto nájomcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy za určitých podmienok k novovytvoreným pozemkom po vykonaní pozemkových úprav, a preto žalovaný môže podobne ako žalobcovia tvrdiť, že nakoľko zákon o pozemkových úpravách nijako neupravuje právo na vznik spoluvlastníckych podielov k novovytvoreným pozemkom v rámci ochrany práv z porušeného predkupného práva, nie je možné takýmto postupom žalobe vyhovieť. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že porušenie predkupného práva za týchto okolností nemôže privodiť výhodnejšiu situáciu žalovanému ako v prípade, ak by k porušeniu práva nedošlo, žalovaný zdôrazňuje, že žalobcovia sporné pozemky nikdy nevlastnili, nevlastnili ani pôvodné spoluvlastnícke podiely a naopak tieto vlastní žalovaný, ktorý vlastnícke právo k nim nadobudol vkladom rozhodnutia o pozemkových úpravách do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky a ešte predtým riadne kúpil spoluvlastnícke podiely, ktoré potom prešli pozemkovými úpravami za svoje vlastné prostriedky. Nie je zrejmé, prečo by mal žalovaný byť v akejsi výhodnejšej situácii, alebo čím by sa bezdôvodne zvýhodňoval, keď za vlastné prostriedky kupoval nehnuteľnosti, ktoré užíva a zhodnocuje. Boli to práve žalobcovia, ktorí mali vedomosť o skutočnosti, že ohľadom pozemkov, ku ktorým si uplatnili práva z porušeného predkupného práva prebiehajú pozemkové úpravy, no v administratívnom konaní si svoje práva neuplatňovali a sú to oni, ktorí sa v podstate lacno chcú dostať k lukratívnym pozemkom, na čo žalovaný viackrát aj počas konania poukazoval. Preto aj keď právna úprava predkupného práva je taká aká je, pokiaľ sa možno baviť o ústavnej ochrane vlastníckeho práva, o to viac by mala prináležať žalovanému, ktorý reálne vlastnícke právo má oproti žalobcom, ktorí majú len akýsi derivát vlastníckeho práva, resp. majú len právo na nadobudnutie vlastníckeho práva. Je na zváženie, či by práve takýto výklad nebol spravodlivejší a v súlade s ústavnou ochranou vlastníckeho práva. Neobstojí ani ich argumentácia, že práva z porušeného predkupného práva sa uviažu na určitý hmotný základ a sledujú osud tohto hmotného základu. Z dikcie ust. § 603 ods. 3 OZ vyplýva, že sa predkupné právo sa viaže k určitej veci, pričom v súčasnosti žalovaný už túto vec nemá, a preto výklad žalobcov nemožno pripustiť. Žalovaný
sa rovnako ako žalobcovia odvolal voči výroku na náhradu trov konania a v tomto smere trvá na svojom odvolaní.
9. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedli, že pokiaľ by bolo možné vychádzať z fikcie správnosti rozsudku vo veci samej, je otázne, či by obstálo žalovaným tvrdené právo na náhradu trov konania, a to s ohľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce rozhodnutie, majúce pôvod v aplikácii ust. § 257 CSP. Je nepochybné, že v spore nakoniec narazili na seba dve koncepcie nazerania na vlastnícke právo a práva s ním spojené, alebo z neho vychádzajúce a dva názory na to, či právo predkupné, ktorého základ je práve v práve vlastníckom a z neho odvodené práva vznikajúce pri jeho porušení tu zotrvajú aj v prípade, ak nehnuteľnosti, ktorých sa práva týkajú, sa podrobia pozemkovým úpravám podľa zák. č. 330/91 Zb. Žalobu podali za situácie, že ich predkupné právo bolo porušené, pôvodné nehnuteľnosti, ku ktorým sa práva vzťahovali, jestvovali a domnievajú sa, že pri tejto príležitosti možno povedať, že boli uplatnené oprávnene, z čoho vychádzal v konečnom dôsledku aj vyhovujúci výrok napadnutého rozhodnutia. Následné uskutočnenie pozemkových úprav a dôsledky z toho plynúce, podľa ich názoru sú okolnosťami odôvodňujúcimi aplikáciu ust. § 257 CSP, preto v prípade, ak by vecne ich odvolanie v zamietajúcej časti nebolo úspešné, žiadali o trovách konania rozhodnúť za aplikácie § 257 CSP.
10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podali v zákonnej lehote strany v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie v jeho odvolaniami dotknutých častiach vydané podľa § 359 CSP, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej -zamietajúcej časti (výrok II.) .) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v jeho závislej časti o náhrade trov konania ( výrok III.) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
15. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolatelia ju tiež ani netvrdili.
16. V posudzovanej veci sa žalobcovia v zmysle nimi formulovaného žalobného návrhu domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s nimi kúpne zmluvy, predmetom ktorých budú požadované podiely v nimi identifikovaných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v k.ú. F., ktoré podiely v nehnuteľnostiach boli predmetom prevodu do vlastníctva žalovaného zo strany pôvodných spoluvlastníkov na základe kúpnej zmluvy, dovolávajúc sa tak svojich práv prináležiacich im z dôvodu porušenia ich predkupného práva pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, keďže tieto im neboli ako spoluvlastníkom ponúknuté na odkúpenie.
17. Súd prvej inštancie síce konštatoval zistenie porušenia predkupného práva žalobcov pri prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v k.ú. F. do vlastníctva žalovaného, avšak žalobe vyhovel len v časti (výrokom I.), v ktorej sa dotýkala tých nehnuteľností,
ktoré neboli predmetom pozemkových úprav (zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX) a vo zvyšnej časti vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré pozemkovými úpravami boli dotknuté, teda boli ich výsledkom (zapísaných t.č. na LV č. XXXX výlučne vo vlastníctve žalovaného) žalobu zamietol, založiac svoje rozhodnutie v tejto časti na názore, že dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí, sa nadobúda vlastníctvo k novým pozemkom (§ 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách), ktorým spôsobom nadobudol aj žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. F., ide však o nové nehnuteľnosti, ktorých žalobcovia nikdy neboli podielovými spoluvlastníkmi, vykonaním pozemkových úprav na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastnícke podiely boli predmetom prevodu žalovanému, tieto pôvodné nehnuteľnosti zanikli a ich zánikom zanikli aj práva žalobcov voči žalovanému z porušeného predkupného práva. Súčasne konštatujúc čiastočný úspech oboch strán, žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal.
18. Žalobcovia identicky ako pred súdom prvej inštancie, tak aj v odvolacom konaní, namietali nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) vzťahujúce sa k zamietajúcej časti rozhodnutia, ťažiskovou časťou odvolania tvrdiac, že svoje práva z porušeného predkupného práva uplatnili včas (ešte predtým, ako pozemky boli dotknuté pozemkovými úpravami) a napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už pozemkové úpravy prebehli, ich predkupné právo nezaniklo ani vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, ktoré na základe pozemkových úprav nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný, naviac keď tieto sú z hľadiska výmery, identické s výmerou podielov v prevádzaných nehnuteľnostiach (zapísaných v čase prevodu na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v k.ú. F.).
19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
20. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcov, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatujúc síce porušenie predkupného práva vo vzťahu k žalobcom pri prevode spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v k.ú. F. (§ 140 Občianskeho zákonníka) do vlastníctva žalovaného, po zistení, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX boli podrobené pozemkovým úpravám v konaní vedenom v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v dôsledku ich vykonania zanikli, čím zanikli aj práva žalobcov voči žalovanému z porušeného predkupného práva, pričom žalovaný sa stal výlučným vlastníkom novovzniknutých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. F., ktorých žalobcovia nikdy spoluvlastníkmi neboli a vo vzťahu k nim nie sú teda nositeľmi predkupného práva, vykonaním pozemkových úprav na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastnícke podiely boli predmetom prevodu žalovanému, tieto pôvodné nehnuteľnosti zanikli a ich zánikom zanikli aj práva žalobcov voči žalovanému z porušeného predkupného práva, žalobu v časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX správne zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočný podklad pre jeho potvrdenie.
21. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd dodáva nasledovné:
22. Základnú právnu otázku, od zodpovedania ktorej podľa odvolacieho súdu záviselo posúdenie veci v odvolaním dotknutej časti spočívajúcu v tom, či z dokazovania plynúca, nesporne zistená skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. F., vytvorené v režime pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, (ktoré pozemkové úpravy v dotknutom katastrálnom území boli schválené rozhodnutím príslušného orgánu) a zánik pôvodných nehnuteľností, mali za následok aj zánik predkupného práva žalobcov, nositeľom ktorého boli vo vzťahu k pôvodným nehnuteľnostiam, pri súčasnom závere, že k novovytvoreným nehnuteľnostiam im takéto právo nevzniklo, súd prvej inštancie vyčerpávajúco a vecne správne zodpovedal v bodoch 25/ až 27/ odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a s ktorými sa plne identifikuje. V dôsledku schválenia pozemkových úprav príslušným orgánom, k čomu nesporne v konkrétnostiach posudzovanej veci došlo, tak ako správne uvádza tiež súd prvej inštancie, zaniklo samotné vlastnícke právo všetkých podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam, zapísaným pred vykonanými pozemkovými úpravami na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v k.ú. F., teda aj samotných žalobcov a žalovaného (na ktorého za porušeného predkupného práva žalobcov boli podiely zapísané pred vykonanými pozemkovými úpravami), z ktorého dôvodu nemožno v žiadnom prípade dospieť k záveru, že predkupné právo žalobcov by mohlo zostať zachované a viazalo by sa na novovytvorené nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že tým boli na svojich právach poškodení, či znevýhodnení, táto námietka je bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti, pretože v tomto sporovom konaní rozhodne nie je možné „sanovať, či reparovať“ prípadné nedostatky pri zisťovaní vlastníckych a užívacích vzťahov v konaní o pozemkových úpravách, pretože svojim rozhodnutím by súd týmto spôsobom vlastníctvo a tiež predkupné právo nanovo vytvoril. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že k novovytvoreným parceliam v katastrálnom území F. zapísaným na LV č. XXXX ani spoluvlastnícke právo, ani predkupné právo žalobcom nikdy nesvedčilo. V prípade, ak by aj došlo nesprávnym postupom štátneho orgánu, či konaním samotného žalovaného k spôsobeniu škody na úkor žalobcov (ktorú otázku však nemal dôvod odvolací súd v tomto konaní posudzovať, keďže ani prípadný kladný záver nie je spôsobilý k zmene rozhodnutia vzhľadom na žalobcami vymedzený predmet konania), potom je možné tento stav napraviť len nárokom na náhradu škody v rámci iného konania. Žalobcami požadovaným rozhodnutím tak už urobiť nemožno. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd ako právoplatným správnym rozhodnutím pozemkového úradu, vydaným v medziach jeho právomoci viazaný a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť. Pokiaľ vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali svojich práv z dôvodu porušeného predkupného práva vo vzťahu k novovytvoreným nehnuteľnostiam v rámci pozemkových úprav, ktorých nikdy spoluvlastníkmi neboli, nimi tvrdené právo im nesvedčí a závery, na ktorých je založené rozhodnutie nemožno považovať za iné, ako vecne správne, pričom bez právneho významu sú akékoľvek ďalšie odvolateľmi produkované polemiky v rámci odvolacieho konania.
23. Odvolacie námietky žalobcov vzťahujúce sa k zamietajúcej časti rozhodnutia, tak vychádzajúc z vyššie uvedeného, neboli spôsobilými v prospech nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre ich nedôvodnosť.
24. Keďže teda dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) je vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP toto potvrdil. Žalobcovia v odvolaní vzťahujúcom sa k rozhodnutiu vo veci samej, proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne, k odvolaciemu prieskumu spôsobilé rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
25. V ďalšom predmetom odvolacieho prieskumu z hľadiska jeho správnosti, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu (výrok III.) a to tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal s odkazom na ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, z hľadiska dôvodov obmedziac sa na konštatovanie, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nebol priznaný, pretože ich úspech vo veci bol čiastočný.
26. Obe strany v zmysle podaných odvolaní, namietali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný namietajúc nedostatok dôvodov, na ktorom je založené (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP), namietajúc tiež nesprávne právne posúdenie, tvrdiac ťažiskový úspech na jeho strane v spore (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) požadoval
jeho zmenu domáhajúc sa 100% nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia vo väzbe na nimi tvrdenú dôvodnosť podaného odvolania tiež do veci samej rovnako požadovali jeho zmenu domáhajúc sa 100% nároku na náhradu trov konania, identicky namietajúc nesprávne právne posúdenie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia vo veci samej, sa domáhali aplikácie ust. § 257 CSP tvrdiac existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach sporu (včasné uplatnenie práva, avšak neúspech následkom vykonaných pozemkových úprav a dôsledkov s nimi spojených).
27. Odvolací súd sa teda vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto jeho časti, zaoberal primárne tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), príp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
28. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa zákonného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, vo väzbe na vyššie uvedený odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k porušeniu ktorého práva dochádza tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.
29. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, je pre strany veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
30. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej, je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
31. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti vzťahujúcej sa k náhrade trov konania, odvolací súd vzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci síce nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanej veci vo vzťahu k náhrade trov konania odôvodnenie rozhodnutia vyššie uvedeným parametrom nezodpovedá, keďže absentujú akékoľvek relevantné úvahy, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti založil, čo ho plne diskvalifikuje z odvolacieho prieskumu, ktorý nedostatok nie je možné nahrádzať odôvodnením odvolacieho súdu, čo indikovalo primárne k zrušeniu rozhodnutia v tejto jeho časti.
32. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§ 255 ods. 1 CSP), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane, a zodpovednosť za zavinenie pri zastavení konania (§ 256 CSP). Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP).
33. Ustanovenie § 257 CSP, aplikácie ktorého sa pre prípad neúspechu v odvolacom konaní a dôvodnosti podaného odvolania žalovaného domáhajú žalobcovia, z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho opodstatnenosť spočíva v tom, že prísna aplikácia v konkrétnych prípadoch môže viezť k nežiaducim tvrdostiam, preto zákon stanovuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré dopadá na tú zo strán, ktorá by inak vzhľadom na zásadu úspechu mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov inak plne, či čiastočne úspešnej strane a existencia výnimočnosti takéhoto prípadu. Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých, môže dôjsť rozhodnutím súd k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri posudzovaní každej otázky, teda aj náhrady trov konania, je potrebné mať na zreteli princíp, resp. zásadu spravodlivosti. Súd musí nielenže rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom spravodlivých predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel, toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. 34. Ustanovenie § 257 CSP teda nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný vždy skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto tiež zistenie, či možno od strany, ktorej by pripadol nárok na náhradu trov konania, či už plný, alebo čiastočný ( § 255 CSP) spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným sporom hradila sama.
35. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP možno vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Žalobcovia požadujú zohľadniť okolnosti sporu a dôvody podania žaloby. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania existenciu okolností umožňujúcich požadovaný postup skúmal a tieto z hľadiska opodstatnenosti takéhoto postupu vyhodnotil, čím logicky ani strany sporu, nemali priestor na vznášanie prípadných námietok k možnej aplikácii tohto ustanovenia.
36. Z práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre strany procesný priestor, umožňujúci im vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému využitiu tzv. moderačného práva podľa § 257 CSP, pokiaľ sa taký postup zvažuje, strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k nemu zaujala stanovisko, prípadne vzniesla dôkazné návrhy, ktoré by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť, čo je významné hlavne v odvolacom konaní, kde po rozhodnutí už nemá strana procesný nástroj uplatnenia námietok na rozdiel od rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy tieto námietky môže uplatniť aspoň ex post v odvolaní.
37. Keďže súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania (nad rámec konštatovanej absencie zodpovedajúceho odôvodnenia aj v základnej otázke ne(úspechu), či konštatovaného čiastočného úspechu strán), sa nezaoberal ani existenciou dôvodov umožňujúcich mu uplatnenie tzv. moderačného práva, z dôvodu vytvorenia procesného priestoru stranám sporu na vyjadrenie svojho stanoviska k možnej žalobcami požadovanej aplikácii ust. § 257 CSP (samozrejme za predpokladu záveru, že nárok na náhradu trov konania by prináležal žalovanému), v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania medzi stranami
sporu, odvolací súd rozhodnutie v tejto časti za použ. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP sekundárne aj z tohto dôvodu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
38. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude opätovne posúdiť skutočnosti, rozhodujúce pre vyriešenie otázky, v prospech ktorej strany svedčí z hľadiska zásad, ktorými je ovládané rozhodovanie o náhrade trov konania, nárok na ich náhradu a v akom rozsahu, za súčasného dôsledného vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného a pre prípad záveru, že vznik takéhoto nároku svedčí v prospech žalovaného, vyzvať s poukazom na vznesenú požiadavku žalobcov v odvolaní strany sporu, na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust. § 257 CSP, príp. na vznesenie dôkazných návrhov k nemu sa vzťahujúcich a následne posúdiť existenciu okolností umožňujúcich využitie tzv. moderačného práva, vysporiadať sa tiež s prípadnými námietkami, ak vyplynú z vyjadrení strán a z hľadiska zákonných predpokladov daných uvedeným ustanovením posúdiť, či tieto indikujú žalobcami požadované využitie tohto výnimočného postupu a o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
39. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
40. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).