Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_6Co-167-2018.pdf
PDF · 106.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/167/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovanej: U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, o zaplatenie 3.347,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. februára 2018, sp. zn. 13Csp/65/2016 rozhodol
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 28.1.2014 do 11.4.2018, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej zamietavej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice- okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 20. februára 2018, č. k. 13Csp/65/2016-52 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3347,52 €, zmluvný úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 630,75 €, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3347,52 € od 01.07.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.347,52 € s odôvodnením, že so žalovanou uzatvoril právny predchodca žalobcu zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažne prostriedky vo výške 3.600 € a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom, príslušenstvom a poplatkami. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver prestala plniť, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 27.1.2014 úver za predčasne splatný. Žalobca si uplatnil istinu vo výške 3.347,52 € spolu so zmluvným úrokom z istiny vyčísleným do vyhlásenia predčasnej splatnosti (t.j. do 27.1.2014) vo výške 630,75 € a zároveň žiadal žalovanú zaviazať na úhradu zmluvného úroku vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 28.1.2014 do zaplatenia ako aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 1.7.2015 do zaplatenia.
3. Súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spolu s § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom mal za preukázané z predložených listín, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.600 €, žalovaná mu uhradila sumu 252,48 €, preto súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.347,52 € (3.600 - 252,48).
4. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obo/143/98 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV/ÚS/476/2012-14 súd prvej inštancie konštatoval, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov (úveru) patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní, preto musí platiť úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/210/2017. Na základe uvedeného súd mal za to, že návrh žalobcu v časti úroku 16 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.347,52 € od 28.1.2014 do zaplatenia je nedôvodný, nakoľko žalobca zosplatnil úver dňa 27.1.2014 a od nasledujúceho dňa mu patria len úroky z omeškania.
5. Po citácii § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. spolu s § 10c tohto nariadenia súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny od 1.7.2015 do zaplatenia.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 spolu s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, b/, h, CSP, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý výrok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.
8. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že po zosplatnení nemá nárok na zmluvné úroky. Poukázal na rozhodnutie na ČR sp.zn. 29Cdp 2906/2000, v zmysle ktorého povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká. Nepovažuje za správny výklad pojmu zosplatnenie realizovaný Ústavným súdom SR, ktorý tento pojem považuje za zánik pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok nový. Vyjadril názor, že v režime ustanovenia § 565 Obč.zákonníka nenastáva splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku. Predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa teda podľa žalobcu týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Žalobca zdôraznil, že vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti úveru je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti zaplatiť celý dlh jednorázovo v stanovený termín. Z tohto prejavu však nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach, preto výklad v zmysle ktorého by vyhlásením predčasnej splatnosti zanikol záväzok v širšom zmysle, t.j. aj čo do zmluvného úroku sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, ani o ustanovenia zákona o zmene záväzku a ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva.
9. Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcim z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm.b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. marca 2019 o 09.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.marca 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
12. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo len výrok II. rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
13. Pokiaľ ide o zamietavý výrok v časti úhrady zmluvného úroku vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 28.1.2014 do 11.4.2018 v tejto časti neboli splnené podmienky pre potvrdenie, pretože odvolacie námietky boli dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 28.1.2014 do 11.4.2018 v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej zamietavej časti, týkajúcej sa úhrady zmluvného úroku vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 12.4.2018 do zaplatenia je rozsudok vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.
14. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
19. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP nie sú naplnené, ale v časti je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
20. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.
21. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobcovi patrí zmluvný úrok iba do zosplatnenia úveru.
22. Zmluva o úvere zo dňa 11.4.2012 bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa Občianskeho zákonníka a zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny obchod - § 261 ods. 1 písm. d/). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
25. Základné ustanovenie každého zmluvného typu má kogentný charakter (§ 263 ods. 2), preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov.
26. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prístupnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
27. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).
28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.
29. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovanej zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ).
30. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
31. Ani ust. § 658 ods. 1 OZ a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti.
32. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.
33. Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku zo dňa 27.6.2007 sp.zn. 33Odo 657/2005 nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy, ako si ho zmluvné strany upravili.
34. S týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd.
35. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovanou dňa 11.4.2012 vyplýva, že medzi stranami bola dojednaná výška úveru 3.600 €, výška mesačnej splátky 83,85 €, dátum prvej platby do 11.5.2012, počet mesačných splátok 72, celková výška nákladov 1.982,39 €, dátum konečnej splatnosti 11.4.2018, splatnosť každej ďalšej platby vždy k 11. dňu v mesiaci, úroková sadzba 16%.
36. Medzi zmluvnými stranami teda nedošlo k dohode o tom, že žalobca má nárok na úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, keďže takúto dohodu nemožno vyvodiť zo žiadnych ustanovení uzavretej zmluvy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že vo všeobecných obchodných podmienkach v článku VI. bod 6.4 sa nachádza úprava, v zmysle ktorej, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke, pretože tieto všeobecné obchodné podmienky neboli zo strany spotrebiteľky podpísané. Súdna prax už jednoznačne ustálila, že na takéto dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané spotrebiteľom, nie je možné prihliadať.
37. Zo zmluvy nevyplývajú ani žiadne dojednania, v zmysle ktorých by sa strany sporu dohodli o povinnosti žalovanej platiť zmluvný úrok iba do predčasnej splatnosti.
38. Vzhľadom na chýbajúcu výslovnú dohodu o dobe do kedy má žalovaná platiť zmluvný úrok (t.j. vzhľadom na absenciu dohody o povinnosti zaplatiť zmluvný úrok až do skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, alebo do vyhlásenia predčasnej splatnosti) je potrebné vychádzať zo záveru o dojednaní platenia zmluvných úrokov do splatnosti (konečnej) úveru. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 11.4.2018, preto žalobcovi vznikol nárok na dohodnuté (zmluvné) úroky vo výške 16% ročne z istiny do 11.4.2018. Žalobca teda má nárok na zmluvný úrok z dlžnej istiny 3.347,52 € (vypočítanej ako rozdiel sumy vo výške 3.600 €, ktorú žalobca poskytol žalovanej a sumy, ktorú mu žalovaná uhradila 252,48 €) od zosplatnenia do 11.4.2018. Počnúc dňom 12.4.2018 už žalobca nemá právo na zmluvný úrok z istiny.
39. Na základe týchto úvah odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 28.1.2014 do 11.4.2018 v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
40. V prevyšujúcej zamietavej časti, t.j. ohľadom nepriznania úrokov vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 12.4.2018 do zaplatenia, je rozsudok vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.
41. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. V prejednávanom spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu ohľadom žalovanej istiny, v celom rozsahu ohľadom úroku z omeškania, aj časti zmluvných úrokov (16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 28.1.2014 do 11.4.2018 ) a neúspešný bol len ohľadom nepatrnej časti, t.j. ohľadom zmluvných úrokov vo výške 16 % ročne zo sumy 3.347,52 € od 12.4.2018 do zaplatenia.
42. Z vyššie uvedených dôvodov priznal odvolací súd žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov celého konania t.j. (trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania) v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).