Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/835/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: T.. L. T., I. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Mgr. Peter Nyúl, Kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, proti povinnému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana Prešov, Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol., s. r. o., Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, IČO: 35 513 136, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 22.05.2018, domáhal vymoženia príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - O. rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/XXXX vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 09.03.2018 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 12.06.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad E., IČO: 35 513 136, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.

3. Dňa 20.07.2018 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie spôsobom vykonávania exekúcie v zmysle § 63 a § 167 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z hľadiska spôsobu vykonávania exekúcie. Povinný uviedol, že v zmysle doručeného upovedomenia o začatí exekúcie od súdneho exekútora bol poučený o možnom spôsobe vedenia exekúcie voči nemu v zmysle § 63 a § 167 Exekučného poriadku, t. j. prikázaním pohľadávky z účtu v banke, iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, predaj hnuteľných vecí, predaj cenných papierov, predaj nehnuteľností, zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v súlade s § 64 a § 65 Exekučného poriadku. Povinný uviedol, že je štátnou organizáciou zriadenou podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, preto je jeho majetok v súlade s § 102c ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v spojení s § 61q ods. 1 Exekučného poriadku vylúčený z exekúcie. Rovnako sú v zmysle § 102c ods. 3 písm. e) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vylúčené aj finančné prostriedky, ktoré sú určené pre povinného na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. Povinný má za to, že akýkoľvek zo spôsobov vedenia exekúcie proti povinnému je neprípustný do 31.12.2020, nakoľko priamo zasahuje do vlastníckej sféry povinného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Podľa neho si povinný zamieňa rozsah exekúcie podľa § 61q Exekučného poriadku s inými skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je toho názoru, že zlá finančná situácia dlžníka nemôže byť dôvodom na odňatie súdnej ochrany jeho veriteľovi. Exekúcia je podľa neho vylúčená len vo vzťahu k majetku, ktorý slúži na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a voči finančným prostriedkom určeným na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. S použitím výkladu a contrario tak iný majetok a iné finančné prostriedky sú postihnuteľné exekúciou, čo má vyplývať aj z upovedomenia o začatí exekúcie zaslaného súdnym exekútorom. Úlohou súdneho exekútora je teda zistiť takýto iný majetok a iné finančné prostriedky a viesť exekúciu na majetok a finančné prostriedky nevylúčené z exekúcie. V prípade, že by povinný preukázal, že celý jeho majetok je majetkom štátu, ktorý je na základe zákona z exekúcie vylúčený, súd by exekúciu zastavil. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie však táto skutočnosť nebola preukázaná, preto oprávnený navrhol zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 26.06.2018 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 04.07.2018.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie.

12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

13. V danej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 26.06.2018 a návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného bol doručený na exekútorský úrad dňa 04.07.2018, a teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote a má odkladný účinok.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).

15. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.

16. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) a c) zákona o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním a taktiež sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis, t. j. zákon o rozpočtových pravidlách.

17. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

19. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“), príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

20. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

21. Podľa § 24 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o rozpočtových pravidlách, príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov.

22. Povinný sa predloženým návrhom domáhal zastavenia exekúcie spôsobom vykonávania exekúcie. V uvedenom návrhu namietal skutočnosť, že ako štátna organizácia nemôže byť postihnutá spôsobmi exekúcie uvedenými v doručenom upovedomení o začatí exekúcie od súdneho exekútora. V súvislosti s uvedeným súd uvádza, že povinný ako štátna príspevková organizácia koná vo svojom mene a na svoj vlastný účet, následkom čoho mu môžu vzniknúť nielen práva, napr. nadobúdať majetok, ale aj povinnosti, napr. uhrádzať záväzky vzniknuté z uzavretých zmlúv, kde povinný vystupuje ako účastník konania sám za seba, a teda nie v mene štátu. S poukazom na citované ustanovenia zákona o správe majetku štátu súd ďalej uvádza, že zákon o správe majetku štátu sa vzťahuje len na nakladanie s takým majetkom, ktorý bol povinnému ako štátnej organizácii zverený priamo štátom na výkon vlastného predmetu činnosti a na výkon činností s týmto predmetom súvisiacich. V zmysle citovaných ustanovení nemožno zákon o správe majetku štátu vzťahovať na iné finančné vzťahy, ktoré nevznikli v súvislosti so zverením majetku štátu do správy štátnej organizácie. Z tohto dôvodu je preto potrebné posudzovať

konkrétny právny vzťah, z ktorého vyplývajú určité práva a povinnosti vždy samostatne, a následne určiť, či na daný prípad sa vzťahuje zákon o správe majetku štátu.

23. Ústavný súd konštatoval v Náleze č. k. II ÚS 509/2010 - 27 zo dňa 17.03.2011, že základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia, alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň konštatoval, že exekučno-právna imunita v zmysle § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu a § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách sa vzťahuje nie na príslušný objekt, ale na konkrétny majetok. Zákon neposkytuje príspevkovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie.

24. Právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom, s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne podľa osobitných predpisov vylúčený z exekúcie. Exekučný poriadok a osobitné zákony však nevylučujú majetok povinnej osoby, ale len jej jednotlivé časti.

25. Exekučnú imunitu možno chápať zo subjektívneho hľadiska a objektívneho hľadiska. Subjektívnou exekučnou imunitou sa rozumie nemožnosť viesť exekúciu na majetok určitej osoby, napr. osoby požívajúcej imunitu na základe noriem medzinárodného práva, cudzie štáty či medzinárodné organizácie a inštitúcie. Ústavný súd vo svojom Náleze č. k. PL. ÚS 21/00 zo dňa 15.11.2000 judikoval, že okruh osôb, ktoré požívajú exekučnoprávnu imunitu so zreteľom na ich postavenie sú orgány verejnej moci a cudzie štáty. Objektívna exekučná imunita znamená, že určitý predmet majetkového právneho vzťahu nemôže byť zexekvovaný. Tento druh imunity je zakotvený v § 61q Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: „exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná“. Objektívna exekučná imunita však vyplýva aj z ďalších ustanovení Exekučného poriadku, napr. podľa § 61s ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúcii nepodlieha nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu. Okrem Exekučného poriadku zakotvujú objektívnu exekučnú imunitu aj viaceré osobitné predpisy ako napr. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“).

26. Povinný ako štátna organizácia odôvodnil svoje vylúčenie z exekúcie aj s poukazom na § 102c ods. 3 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého: „z exekúcií podľa osobitného predpisu sa vylučuje do 31.12.2020 majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto zákona prevedená podľa osobitného predpisu“. Uvedeným ustanovením je tak poskytnutá čiastočná imunita dotknutým subjektom, v tomto prípade aj povinnému, a to v súvislosti s niektorými časťami majetku, tým však nie je vylúčená možnosť viesť exekúciu na majetok povinného, ktorý mu nebol daný do správy od štátu na výkon vlastného predmetu činnosti a na výkon činností s týmto predmetom súvisiacich, a ktorý nadobudol v súlade s § 21 ods. 4 a § 24 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách.

27. Ako ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie povinný uviedol, že finančné prostriedky, ktoré sú určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti sú vylúčené z exekúcie podľa § 102c ods. 3 písm. e) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. K uvedenej námietke súd konštatuje, že nie všetky finančné prostriedky povinného sú príspevkami od štátu, nakoľko povinný

pri výkone svojej činnosti má aj úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré sú príjmom štátnej organizácie, a nie štátu. Obdobne ako pri majetku povinného, tak aj v prípade finančných prostriedkov sa vzťahuje čiastočná exekučná imunita len na tie finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté štátom štátnej organizácii na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti.

28. Prechodné ustanovenie § 102c zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti už bolo zákonodarcom v legislatíve zakotvené v rokoch 2007 a 2009 a opätovne zákonom č. 87/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti s účinnosťou od 01.04.2018 v §102c ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorým bol z exekúcií vylúčený majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola podľa osobitného predpisu zriadená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a taktiež finančné prostriedky na účtoch takejto organizácie, ako aj finančné prostriedky určené pre takéto organizácie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. Uvedené ustanovenie predmetného zákona bolo dňa 26.10.2006 na Ústavnom súde Slovenskej republiky napadnuté skupinou 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pre jeho nesúlad s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 20 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a žiadali o pozastavenie jeho účinnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. PL. ÚS 26/06-47 zo dňa 30.04.2008 konštatoval „Ustanovenie § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. bolo prijaté ako právna norma s obmedzenou časovou pôsobnosťou na čas od 01. októbra 2006 do 31. decembra 2007 a po 31. decembri 2007 bez ohľadu na rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti § 102c zákona č. 578/2004 Z. z (bez vymedzenia jeho časových účinkov) je vylúčené jeho ďalšie uplatňovanie. Znamená to, že v čase rozhodovania ústavného súdu o návrhu navrhovateľa je § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. práve vzhľadom na svoju obmedzenú časovú pôsobnosť v praxi neaplikovateľný, t. j. predmet konania pred ústavným súdom zanikol, a preto ústavný súd konanie o návrhu zastavil.“ V závere predmetného uznesenia Ústavný súd uviedol, že „nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že v druhovo rovnakej veci ústavný súd už vyslovil svoj právny názor (t. j. právny názor na vylúčenie zdravotníckych zariadení z exekúcie) svojím nálezom sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. novembra 2000, ktorý považuje za stabilnú súčasť svojej judikatúry.“

29. S poukazom uvedené, súd konštatuje, že námietka povinného o nemožnosti viesť exekúciu voči nemu ako štátnej organizácii nie je relevantná, nakoľko Exekučný poriadok, a ani osobitné predpisy nevylučujú možnosť viesť exekúciu voči takémuto subjektu a jeho majetku, či finančným prostriedkom, keďže exekučná imunita sa vzťahuje len na zákonom určené časti majetku, resp. finančné prostriedky. Z tohto dôvodu nemožno vylúčiť možnosť viesť exekúciu voči povinnému bez toho, aby bolo spoľahlivo preukázané, že povinný nemá iný majetok, ktorý nie je z exekúcie vylúčený. Súd preto poukazuje aj na upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 26.06.2018, a podľa ktorého súdny exekútor zakázal povinnému nakladať so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii. V intenciách predmetného upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor nevykonáva exekúciu spôsobom postihujúcim celý majetok, ale len majetok podliehajúci exekúcii. V prípade, že by povinný preukázal, že celý jeho majetok je majetkom štátu, bol by naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Súd však túto skutočnosť nemal z návrhu na zastavenie exekúcie povinného za preukázanú.

30. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

31. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.