Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-45-2018.pdf
PDF · 164.77 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcov: X/ I. G., L.. XX.XX.XXXX, J.: G. E. Č.. XXX, X/ J. G., L.. XX.XX.XXXX, J.: G. E. Č.. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom: Potočná 191/39, Skalica proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 2019,37 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.11.2018 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu o zaplatenie sumy 2019,37 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výroku I. vo výške 100%.
IV. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výroku II. vo výške 100%.
V. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatky za žalobu v sume 121 eur Okresnému súdu Skalica do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1, 2 sa žalobou doručenou na Okresný súd Skalica dňa 08.11.2018 domáhali, aby súd: 1. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 2019,37 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia; 2. sumu 2019,37 eur titulom primeraného finančného zadusťučinenia. V skutkových tvrdeniach uviedli, že bola dňa 02.09.2008 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100011805 (ďalej len zmluva) medzi stranami sporu, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver v sume 1659,70 eur (50000 ,- Sk), ktorý sa zaviazal splatiť 48 splátkami vo výške 93,47 eur (2816,- Sk). Právny vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. OZ, vzťahujú sa na neho ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvu (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má právo len na vrátenie sumy, ktorú jej reálne poskytol, t.j. vrátenie sumy 1659,70 eur. Zmluvné dojednania o ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 82,05% a hodnote RPMN vo výške 78,86% sú neplatné zmluvné dojednania pre rozpor s dobrými mravmi ako aj z dôvodu, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Úver splácali prostredníctvom obchodného zástupcu žalovaného, ktorý im neodovzdávala žiadne príjmové doklady. Na základe žaloby v roku 2011 im bol doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. 117/11 zo dňa 23.03.2011, kde z karty klienta zistili, že neboli žalovanému odovzdané všetky platby a mala byť splatená suma 1344,70 eur. Na základe rozhodcovského rozsudku podal žalovaný návrh na exekúciu, kde však súd neudelil poverenie na vykonanie exekúcie, exekučné konanie zastavil z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. V roku 2015 žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne 2 žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, na základe ktorej boli vykonané zrážky od júna 2015 do septembra 2018 spolu v sume 3695,67 eur. Na úver bola splatená suma 5040,37 eur (3695,67 + 1344,70) a zamestnávateľ na základe informácie žalovaného evidoval u nej ešte dlh vo výške 4393 eur. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto pri poskytnutom úvere v sume 1659,70 eur bol preplatený o sumu 3380 eur. V spore si uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od decembra 2016 v sume 2019,37 eur. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulára úverovej zmluvy, nemali možnosť ovplyvniť jej obsah, nebola individuálne dojednaná, jej zakomponovanie od zmluvy neprimerane zvýhodňuje veriteľa na úkor dlžníka. Zo strany žalovaného došlo k extrémnemu zneužitiu jeho silnejšieho postavenia, keď pri úvere v sume 1659.70 eur vyčíslil zamestnávateľovi žalobkyne 2 zostatok dlhu ku dňu 16.06.2015 na sumu 8088,67 eur. Dohodu je nutné považovať za neplatnú z dôvodu neprijateľnej podmienky. S odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZOS) žalovaný porušil viaceré zákonné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a došlo k splneniu predpokladu pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré navrhli priznať vo výške rovnajúcej sa vyčíslenému bezdôvodnému obohateniu. Ich príjem bol značene po dlhú dobu obmedzovaný nezákonnými zrážkami zo mzdy, nemohli finančné prostriedky využívať, využíval ich žalovaný, bez zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia by žalovaný naďalej pokračoval v nezákonných zrážkach. Priznanie zadosťučinenia by mohlo mať prevenčný účinok do budúcna na ďalšie aktivity žalovaného a súčasne by mala satisfakčnú funkciu. Žalovaný sa obohatil v podstatne vyššej sume, ktorú vzhľadom na premlčanie nie je možné vymáhať. Nemali finančné prostriedky na úhradu právnych služieb. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhli vykonať dokazovanie: žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva zo dňa 02.09.2018 (zrejmá nesprávnosť-správne 2008), žaloba podaná na rozhodcovský súd, rozhodcovský rozsudok sp. zn. 117/03/11 zo dňa 23.03.2011, karta klienta, uznesenie Okresného súdu Skalica č.k. 3Er/375/2012-22, 3Er/375/2012-12, potvrdenie o vykonávaní zrážok, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy.
2. Žalovaný v rámci procesnej obrany vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia. V skutkových tvrdeniach uviedol, že zákon nešpecifikuje spôsob ako má byť údaj o konečnej splatnosti vyjadrený. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa v žiadosti/zmluve, ale aj zmluvnými dojednaniami, keď v zmysle čl. 13 zmluvy sú zmluvné dojednania neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy. Poukázal na ustanovenia čl. 4., bod 4.6 zmluvných dojednaní, keď deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014 - 166 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 2.9.2008, pričom týmto dátumom je deň 17.09.2012. Zmluva obsahu určenie konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok, spôsobom vyplývajúcim z čl. 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní, explicitným vyjadrením presného dátumu v oznámení veriteľa. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok poukázal na uznesenie NS SR z 22. februára 2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017, 6MCdo 22/2010, ÚS SR v náleze III. ÚS 341/07 v súvislosti s existenciou výkladných metód. V súvislosti s výkladom vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, C-397/01 až C-403/01. Úroková sadzba úveru a RPMN nie sú neprijateľnými podmienkami s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu 05.09.2008), § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorými bola upravená maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver. K dohode o zrážkach zo mzdy tvrdil, že je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, upraveným v zákone. Na jeho použitie sa neviaže žiadne schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Popísal obsah dohody o zrážkach zo mzdy, z ktorého nemožno objektívne zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania, resp. oboznámenia sa s obsahom dohody s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 81/2011. Žalobca vedel o poskytnutí úveru spolu s uzavretím dohody o zrážkach a z ním vykonaného prejavu vôle nemožno zistiť, že by s uvedeným nesúhlasil, mal voči nemu výhrady a pod. Tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti o uzatvorení dohody považuje za účelové. Poprel nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., keď ustanovenie vyžaduje právoplatné rozhodnutie súdu. Samotné právo na priznanie finančného zadosťučinenia vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou zákon, ak sú splnené podmienky a to, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní svoje právo na súde a to porušenie práva a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať, keď je o ňom rozhodnuté. Kým tieto podmienky naplnené nie sú, riadne právo na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľ nemá s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 389/20158. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil dôkazy: maximálna výška odplaty v tabuľke, žiadosť/zmluvu, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
3. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 04.03.2019 neuviedli nové skutkové tvrdenia, trvali na neurčitom ustanovení o konečnej splatnosti úveru, keď sa v zmluve nenachádza termín poslednej splátky úveru. Formulácia v bode 4.6 základných podmienok úveru je napísaná drobným písmom, ťažko čitateľným v časti „Revolving“, ktorá je bez akejkoľvek súvislosti s poskytnutým úverom. Oznámenie o schválení úveru nemôže byť súčasťou úverovej zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom a oznámenie jednostranným úkonom, ktoré je datované zo dňa 02.09.2008. Odkázali na rôzne výklady v súvislosti s absenciou údaja o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že výslednom žiadnej z daných výkladových metód nesmie byť výklad, ktorý je v rozpore s výslovným znením zákona. V súvislosti úrokovou ako neprijateľnou podmienkou poukázal na § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy s tým, že je výlučne na úvahe súdu, či posúdi odplatu za primeranú alebo neprimeranú, alebo vyhodnotí príslušné ustanovenie v súlade s § 39 ods. 3 OZ za rozporné s dobrými mravmi. Pri dohode o zrážkach zo mzdy poukázali na rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014. Pri uplatnenom nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa ak súd vyhovie žalobe v časti I. výroku, nebude nič brániť tomu, aby vyhovel aj v časti II. výroku. Pri navrhovanom postupe žalovaným podanie žaloby až po právoplatnom rozhodnutí vo veci by bol postup neúčelný a nehospodárny, spôsobil by zaťaženie súdov. Zákonodarca nemal v úmysle vytvorenie takého stavu, že spotrebiteľ bude nútený vystupovať v súdnych sporoch s dodávateľom celkovo po dobu napr. 6 - 8 rokov. Poukázali na rozhodnutia KS v Žiline sp. zn. 7Co/477/2014, 10Co/358/2013 a ustanovenie § 255 C.s.p., keď súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a súdna prax je bez akejkoľvek pochybnosti taká, že súd prvej inštancie rozhoduje o uplatnenej žalobe a automaticky aj o nároku na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie neformuluje ako predpoklad pre priznanie primeraného zadosťučinenia podmienku existencie právoplatného rozhodnutia o porušení práv spotrebiteľa. Za situácie, že nie je potrebná existencia právoplatného rozhodnutia o porušení práv spotrebiteľa, nijakým spôsobom nezhorší postavenie dodávateľa a nebude mu spôsobená žiadna ujmu, keď môže podať odvolanie voči takémuto rozhodnutiu. Nepodali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z tlačiva „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100011805“ podpísanej žalobcami (dlžníkom- spoludlžníkom) dňa 27.08.2008 v Petrovej Vsi a žalovaným (veriteľom
- dodávateľom) dňa 02.09.2008 v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobcovia okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase, keď žalobcovia Žiadosť/ Zmluvu podpisovali, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. Žalovaný ju vyplnil až následne, a to bez účasti žalobcov na svojom pracovisku v Bratislave a žalobcom sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 02.09.2008. Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6. predmetnej žiadosti, kde je výslovne uvedené („nevypĺňajte“). Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohli žalobcovia žiadnym spôsobom ovplyvniť. V bode 5., 6. bol uvedený informatívny údaj e: poskytnutej čiastke úveru (úverový limit): 500.000,- Skk - 1659,70 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): mesačná splátka (vrátane úrokov): 2.816,- Skk - 93.47 eur, zmluvná odmena 85.168 Skk/2827,06 eur, predpokladaná RPMNRPMN za úver (v%): 82,05/76,06, ročná úroková sadzba úveru (v%):
82,05, priemerná RPMN za úver (v%): 61,36. Podľa čl. 13. riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Podľa Zmluvných dojednaní predložených v zle čitateľnej podobe stranami sporu, bez uvedenia ich platnosti: čl. 2.3. veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na úver dlžníka uvedený v zmluve v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy; čl. 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2.2.
6. Podľa bodu 7. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov): Podpisom žiadosti/zmluvy uzatvára dlžník, spoludlžník a veriteľ v súlade s § 551 OZ dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)(ďalej len „dohoda“). Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní zmluvy. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka, spoludlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, spoludlžníka a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 zmluvy, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet veriteľ. Strany dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnaniu dlhu - najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy dlžníka, spoludlžníka kedykoľvek v priebehu platnosti tejto zmluvy.
7. Podľa Zmluvných dojednaní čl.. 2.2. veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o RÚ. Oznámenie veriteľa podľa predchádajúcej vety bude okrem vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: číslo zmluvy o RÚ, schválenú výšku úveru vrátane meny, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výške úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania zmluvy o RÚ. Podľa čl. 2.3. veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o RÚ v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o RÚ. Podľa čl. 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokom splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.
8. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.09.2008 bolo uvedené číslo zmluvy, schválená výška úveru 1659,70 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky 96,47 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 17.10.2008, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 17.09.2012, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy 17., RPMN 78,86%, priemerná hodnota RPMN 61,36%, údaje o revolvingu, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 2827,06 eur, ročná úroková sadzba úveru 82,05%.
9. Podľa karty klienta zo dňa 15.03.2011 žalobca 1/ splácal úver v splátkach od 14.10.2008 do 19.11.2010 spolu v sume 1344,70 eur.
10. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 117/03/11 zo dňa 23.03.2011 Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava bola žalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (PROFI CREDIT) sumu 5003,79 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia nesplatená istina predstavuje sumu 3141,86 eur a nesplatené zmluvné pokuty vo výške 2329,38 eur. 11. Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 3Er/375/2012-12 zo dňa 01. júna 2012 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v exekučnej veci vedenej proti žalobcom ako povinným o vymoženie sumy 5003,79 eur na základe uzavretej úverovej zmluvy z dôvodu, že zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá založiť legitimitu pre exekučný súd nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uznesením v tej istej exekučnej veci zo dňa 26. júla 2012 bolo exekučné konanie zatavené z dôvodu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
12. Podľa prípisu nazvaného ako: Vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.06.2015 veriteľ prostredníctvom splnomocnenca žiadal zamestnávateľa žalobkyne 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle § 551 OZ s tým, že veriteľ sa oprávnene domáha uspokojenia nehradenej splatnej pohľadávky vo výške 8088,67 eur k 19.06.2015.
13. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne 2/ od 06/2015 do 09/2018 bolo zrazených v prospech žalovaného č. 8100011805 spolu 3695,67 eur.
14. Výsluchom žalobcu 1/ mal súd preukázané, že predmetnú zmluvu o úvere uzavrel, keď s manželkou potrebovali peniaze, sľubovali im, že je to pre nich výhodné. Bol im poskytnutý jednorazový úver v sume 50000,- Sk, Zmluvu ani zmluvné dojednania si neprečítali, pretože boli malým písmom. Úver splácali, stále im sľubovali, že im opakovane budú môcť poskytnúť úver, ale okrem prvotnej sumy úveru nebol žiadny iný úver poskytnutý. Stále splácali úver, až bola na nich daná exekúcia. Okrem zrážok zo mzdy manželky - žalobkyne 2/ boli vykonávané zrážky aj u jeho zamestnávateľa, ale nevedel uviesť v akej výške. Pri splácaní úveru v hotovosti nejakému zamestnancovi žalovaného následne zistili, že tieto splátky neodovzdáva.
15. Výsluchom žalobkyne 2/ mal súd preukázané, že podpísala zmluvu o úvere, súhlasila s tvrdením žalobcu 1/ s tým, že to bolo všetko narýchlo. Drobné písmo v podmienkach zmluvy nečítali, pretože im bolo povedané, že to nemusia čítať, sú tam všetky výhody, ktoré sľubovali.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, keď žalovaný vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcovia ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ účinný do 31.10.2008). Predmetom uzavretej zmluvy o úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1659,70 eur. Súd preto posúdil uplatnený nárok žalobou v zmysle ustanovení zákona č. 258//2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
17. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. l, 2, Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
20. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Súd mal v konaní preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 02.09.2008 poskytol žalovaný žalobcom spotrebiteľský úver v sume 1659,70 eur. V konaní nebolo sporné poskytnutie úveru a vyplatenie v sume 1659,70 eur. Taktiež nebolo sporné, že žalobcovia plnili v prospech žalovaného celkom v sume 5040,37 eur.
23. Žalobcovia namietali vo svojich skutkových tvrdeniach, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zákona podľa § 4 ods. 2 písm. g), i), z ktorého dôvodu sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami sporu zostala táto skutočnosť sporá. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy má súd za to, že zmluva neobsahuje náležitosť pod písm. g) zhora a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Zmluva obsahuje údaje ako je uvedené pod bodom 5. odôvodnenia. Žiadny údaj o konečnej splatnosti úveru nie je v zmluve uvedený. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že určenie konečnej splatnosti zmluva obsahu viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, s odkazom na čl. 4.5. zmluvných dojednaní, keď deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru a explicitným vyjadrením presného dátumu v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Predmetom zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1659,70 eur, nie revolvingu. Jedná sa o typovú zmluvu, ktorá je tlačivom Žiadosti/Zmluvy, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a spotrebiteľ mal vyplniť údaje okrem údajov pod bodom 6. o schválenom revolvingovom úvere. Sám žalovaný odkazuje na zmluvné dojednania, kde v čl. 2.2. má veriteľ povinnosť odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, v rámci ktorého bude okrem iného obsahov údaj o splatnosti úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, čim potvrdzuje, že tento údaj nebol uvedený v žiadosti/zmluve. Uvedené náležitosti sú v predloženom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.09.20008, ktoré je jednostranným právnym úkonom žalovaného, nie vzájomnou dohodou.
24. Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani náležitosť výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov z už uvedeného dôvodu, že termín splátok nie je uvedený v zmluve, odkaz v zmluvných dojednaniach poukazuje na oznámenie o schválení úveru. Žalovaný ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť a to pod sankciou považovania úveru za bezúročný a bez poplatkov. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, príp. porovnať s inými ponukami na trhu (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010). Termín splátky nebol uvedený v texte zmluvy, ani v zmluvných dojednaniach.
25. Na tomto právnom závere nič nemení ani právny názor a závery, ktoré prijal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, na ktoré poukazuje žalovaný.
26. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
27. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch v citovaných ustanoveniach, nad rámce Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
28. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice, keď ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozhodnutiami krajských súdov a Najvyššieho súdu SR. V zmysle tejto judikatúry je uvedené ustanovené potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok iných poplatok, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri právnej úprave platnej a účinnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy na nemožnosť priamej aplikácie rozhodnutia ESD v rozhodovacej činnosti súdov, ako aj na nemožnosť priamej aplikácie článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a povinností sporových strán, ktorú sú fyzickými alebo právnickými osobami.
30. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentom a Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálne aj v súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia ESD.
31. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. (najmä ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Na tomto mieste treba totiž zdôrazniť striktnosť a jednoznačnosť tohto ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžaduje jednoznačnú špecifikáciu rozčlenenia splátky na časť pripadajúcu na zaplatenie istiny, úrokov, prípadne poplatkov. Samotný žalovaný nepopieral, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcami a žalovaným tieto náležitosti nespĺňa, pretože táto zmluva obsahuje údaj o výške splátky, o počte mesačných splátok a termíne splatnosti každej splátky, vrátane konečnej splatnosti úveru, avšak neobsahuje špecifikáciu v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch jednotlivých častí splátky (t.j. istina, úrok a poplatky). Ako bolo vyššie naznačené, uvedenú striktnosť citovaného zákona nemožno za daných okolností pri jednoznačnom znení tohto zákona slovenského právneho poriadku preklenúť ani tzv. eurokonformným výkladom tohto zákonného ustanovenia.
32. V súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, súd poukazuje na to, že judikatúra vyšších súdov v otázke jeho aplikácie je odlišná. Preto súd odkazuje na hore citované ustanovenie § 54 ods. 2 OZ a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
33. Súd vzhľadom na uvedené pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší. Princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa“.
34. V súvislosti s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-42/15 súd poukazuje na aplikačnú prax a rozhodnutia súdov napr. KS v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017, sp.zn. 1Co/2/2017 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 16Cp/7/2017 zo dňa 24.07.2017, sp.zn. 10Co/88/2017, sp.zn. 22Co/34/2017, KS v Trenčíne sp.zn. 27Co/36/2017 zo dňa 28.02.2017, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11kCo/164/2017 zo dňa 27.06.2017, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/127/2017.
35. Pokiaľ ide o výšku úrokov z úveru 82,05 % ročne, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 82,05 % ročne, dohodnutá pri úroku v prejednávanom spore je neprimerane vysoká a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008). Podľa zverejnených štatistických údajov NBS predstavovali úrokové miery spotrebiteľských úverov od 1 roka do 5 rokov v septembri 2008 výšku 14,85%. Dohodnutá sadzba úrokov je 5,5 krát vyššia. Súd preto v tejto časti vyhodnotil uzavretú zmluvnú podmienku ako v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatnú s použitím § 39 OZ.
36. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
37. V súvislosti s obranou žalovaného o aplikácii ustanovení nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, uvedené nariadenie vlády SR č. 238/2008 zo dňa 11. 06. 2008, účinné od 01. 07. 2008 podľa § 1 ods. 1 stanovuje, že výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre predpísaný typ spotrebiteľského úveru platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnený podľa § 7a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Pokiaľ ide o pravidlá maximálnej možnej odplaty, táto bola ustanovená v nadväznosti na priemerovaný údaj ročnej percentuálnej miery nákladov reportované kvartálne subjektmi finančného trhu. Uvedený model administratívneho stropu odplaty bol nepochybne posunom v právnej úprave zameranej na ochranu práv spotrebiteľa. Ako však ukázala aplikačná prax, v konečnom dôsledku viedol k posilneniu poskytovania nevýhodných spotrebiteľských úverov pre spotrebiteľov. Praktickým dôsledkom tejto právnej úpravy bolo, že údaje o RPMN pobočiek bánk, zahraničných bánk sa v jednom koši stretávali s údajmi nebankových subjektov, ktoré pri niektorých typoch spotrebiteľských úveroch požičiavali finančné prostriedky pri RPMN dosahujúcej stovky percent. Takáto právna úprava nebola správna, bola benevolentná k finančnému trhu a svojím účinkom občanov značne poškodzovala, keďže podporovala úžeru na finančnom trhu. Za daných okolností súd má súd za to, že dohoda v časti odplaty za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti zmluva podľa § 39 OZ neplatná.
38. Zákonom č. 379/2008 Z.z. bolo zavedené nové znenie § 53 ods. 6 OZ, ktoré reflektovalo na novelu zákona č.258/2001 Z.z., pričom zákonodarca rozlíšil v ods. 6 režim spotrebiteľských úverov a režim ostatných úverov a pôžičiek, ktoré nemajú tento charakter. Zákonom č. 659/2007 Z.z. v jeho čl. 22 bode 2 s účinnosťou od 01. 04. 2008 došlo k doplneniu nového odseku 11 v § 3 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý ustanovil, že ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením ods. 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá. Uvedená zmena predstavuje opatrenie zamerané na prospech finančného trhu a jeho subjektov. S účinnosťou od 01. 04. 2008 bol povolený koncept absolútnej neplatnosti, tzv. úžernej zmluvy platnej a účinnej od 01. 01. 2008, zmenený na koncept relatívnej neplatnosti a navyše aj neplatnosti čiastočnej zameranej len na časť plnenia, ktoré je v rozpore s administratívnym stropom odplaty podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Išlo o nevýhodnú legislatívnu zmenu, ktorá nepriamo podporovala úžerné praktiky dominujúce v tom období na finančnom trhu. Zásadným následkom uvedenej legislatívnej zmeny bolo, že s tým istým druhom porušenia zákona a práva spotrebiteľa spájali dva právne predpisy rôzne právny následky. Išlo o stav nežiaduci, pričom právna úprava zákona č.258/2001 Z.z. nedostatočným spôsobom tak zabezpečovala ochranu práv spotrebiteľa. Maximálna výška odplaty bola stanovená právnym predpisom nižšej právnej sily a odporuje zákonu v ustanovení § 3 OZ a preto nemôže byť takémuto dojednaniu poskytnutá súdna ochrana (KS v Prešove sp. zn. 12Co/48/2017).
39. V prípade, že v spotrebiteľskej zmluve chýba čo i len jedna obligatórna náležitosť považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
40. K obrane žalovaného o vykonávaní zrážok na základe hore uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy sa súd pri vyslovenom právnom názore už nemusel zaoberať touto obranou. Len stručne poukazuje na to, že takto uzavreté dohody o zrážkach zo mzdy už boli predmetom prieskumu súdu v súdnych sporoch. V rámci rozhodovacej praxe boli dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavreté ako súčasť zmluvy o úvere vyhodnotené ako neprijateľná podmienka zmluvy, spôsobujúca hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy bola zakomponovaná do zmluvy o úvere, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, bola predložená žalobcom na podpis bez toho, aby sa mohli reálne oboznámi s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných stráne. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za individuálne dojednanú a neobsahuje náležitosť dohody, ktorou je určenie celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. V predmetnom spore slúžila na získanie plnenia od žalobcov ako spotrebiteľov po tom, čo na základe vydaného rozhodcovského rozsudku bol podaný návrh na exekúciu, ktoré exekučné konanie súd zastavil. Následne umožnila žalovanému uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly.
41. K odkazu žalovaného na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 81/2011 súd poukazuje na to, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého bolo zaujaté stanovisko k posúdeniu výkladu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 OZ. Z obsahu právneho úkonu bolo objektívne spoznateľné, čo bolo predmetnom uzavretej dohody, ako aj spôsob vyporiadania, vôľa (úmysel) účastníkov dohody. V zmysle záverov rozhodnutia vyplýva, že výklad dohody musí vychádzať nielen z jazykového vyjadrenia strán sporu, ale tiež vôle jej účastníkov. V prejednávanom spore žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobcovia prejavili vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, nepodal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania tejto skutočnosti. Ako bolo už vyššie vyhodnotené súdom, jednalo sa o formulárovú zmluvu, vopred pripravenú bez možnosti žalobcov do tejto zmluvy zasahovať, navrhovať jej zmeny.
42. Žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď plnili žalovanému na základe Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí úveru, ktorý súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.
43. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
45. Bezdôvodné obohatenie vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané na úkor iného. V konečnom dôsledku to znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany.
46. Súd mal preukázané, že žalobcovia plnili v prospech žalovaného titulom uzavretej Žiadosti/Zmluvy a dohody celkom v sume 5040,37 eur pri poskytnutom úvere 1659,70 eur. Súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, teda žalobcovia plnili žalobcovi bez právneho dôvodu. Žalobcovia boli povinný vrátiť žalovanému skutočne poskytnutú sumu úveru 1659,70 eur. Keďže plnili celkom v sume 5040,37 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodného obohatenie v sume 3380,67 eur. Žalobcovia sa domáhali priznania sumy 2019,37 eur ako nepremlčaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
47. Zákon upravuje viacero foriem bezdôvodného obohatenia, pričom jednou z nich je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Znamená to, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takáto situácia môže nastať vtedy, keď sa účastník domnieva, že uzavrel zmluvu, hoci je neuzavrel, ale k plneniu došlo. Majetkový prospech môže vzniknúť aj plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla neplatnej zmluvy.
48. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením zo strany žalobcov bez právneho dôvodu, súd uložil žalovanému bezdôvodné obohatenie vydať a to zaplatením žalovanej sumy. Žalovaná suma 2019,37 eur je plnenie, ktoré nie je premlčaným nárokom.
49. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Žalobcovia navrhli priznať úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa 01.11.2018, mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý bola vyplatená mzda žalobkyni 2/ s vykonaním zrážky v prospech žalovaného. Súd priznal žalobcom navrhnutý úrok z omeškania, pretože bol uplatnený v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom.
51. V časti uplatneného nároku žalobcov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 2019,37 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia má súd za to, že námietka žalovaného o nedôvodnosti čo do jeho základu ako aj čo do jeho výšky je dôvodná.
52. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch (zákon o ochrane spotrebiteľa), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
53. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
54. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle citovaného ustanovenia po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. Kým nie je rozhodnutie právoplatné, nemožno hovoriť o úspešnosti v spore. V danom konaní sa žalobcovia domáhali ochrany spotrebiteľa a to uložením povinnosti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd vyhovel žalobe žalobcov, ktoré rozhodnutie však doteraz nenadobudlo právoplatnosť. Súd má za to, že žalobcovia v časti uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali právoplatným rozhodnutím, že došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva a povinnosti na súde voči žalovanému. Žaloba je preto v časti tohto uplatneného nároku podaná predčasne. Súd preto žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
55. V súvislosti s argumentáciu žalobcov o rozhodovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bez predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia, nehospodárnosti konania a vyvolávania ďalšieho konania spotrebiteľom súd poukazuje na to, že v rámci rozhodovania o nároku na primerané finančné zadosťučinenie súd vykoná dokazovanie za účelom posúdenia primeranosti stanovenia výšky zadosťučinenia, ktorá závisí od konkrétneho prípadu. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Je nevyhnutné prieskum nad rámec porušenia povinností dodávateľa, konštatované v spore. Z hypotézy citovanej právnej normy vyplýva, že spotrebiteľ musí byť aktívny pri uplatnení porušenia práva alebo povinnosti a zároveň musí byť úspešný. Úspešné uplatnenie nároku z porušenia práv a povinností musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia; kým nie je právoplatné rozhodnutie, nemožno hovoriť o úspešnosti v spore. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na primerané finančné zadosťučinenie.
56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaného ustanovenia, keď zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli. Vzhľadom k komu, že žalobcovia v jednej žalobe uplatnila dva samostatné nároky, postupoval súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov. Žalobcovia boli úspešný v uplatnenom nároku vo výroku I. a preto im súd priznal v tomto nároku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V časti výroku II. bol úspešný žalovaný a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
59. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
60. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákna č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
61. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od súdneho poplatku sú oslobodení okrem iných: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
62. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
63. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatky za žalobu v časti výrok I. z dôvodu, že žalobcovia boli ako spotrebiteľ, ktorý sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu od súdnych poplatkov oslobodený. Súdny poplatok vo výroku I. predstavuje podľa pol. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatok 6% zo sumy 2019,37 eur (po úprave 2019 eur), t.j. sumu 121 eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).