Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/159/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanej: M. K., Z.. XX.X.XXXX, F. Z. X/X, Q., o zaplatenie 215,22 eura s prísl., na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/307/2013-58, zo dňa 15.11.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 215,22 eura, rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C/307/2013-58, zo dňa 15.11.2016, v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 99,89 eura a vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 215,22 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 16.4.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšku zamietol a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 28.6.2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 215,22 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2008 do zaplatenia titulom dlžného poistného zo zaniknutej poistnej zmluvy na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaná podpísala návrh poistnej zmluvy, ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. 2XXXXX zo dňa 24.7.2008, čím bola platne uzatvorená poistná zmluva. V poistnej zmluve bolo dohodnuté poistné obdobie ako aj výška poistného, ale vzhľadom na to, že žalovaná poistné za ďalšie poistné obdobie neuhradila v zákonom stanovenej lehote, poistná zmluva podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla dňa 10.12.2008. Žalovaná dlh neuhradila ani v dodatočnej lehote na výzvu právneho zástupcu žalobcu, preto si v konaní uplatnil dlžné poistné do zániku poistenia v súlade s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu so zákonným úrokom z omeškania.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo vzťahu k skutkovému stavu z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca dňa 3.6.2008 prijal žalovanou podpísaný na formulárovom tlačive písomný návrh poistnej zmluvy o investičnom životnom poistení pre zdravie a dôchodok, o čom vydal dňa 24.7.2008 potvrdenie - poistku č. XXXXXX/ X/, podľa ktorej bola poistná zmluva uzatvorená so začiatkom poistenia dňa 1.7.2008 a koncom poistenia dňa 30.6.2048, s dojednaným minimálnym mesačným poistným vo výške 1.500,- Sk splatným mesačne počnúc dňom 1.7.2008; v zmysle Všeobecných poistných podmienok k uzavretiu zmluvy došlo doručením poistky žalovanej. Podľa výpisu účtu zo zmluvy č. XXXXXX/X žalovaná uhradila prvé poistné dňa 30.7.2008, následne poistné už neuhrádzala, preto žalobca výzvou zo dňa 4.11.2008 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného vo výške 6.000,- Sk za obdobie od 1.8.2008 do 30.11.2008 v lehote do jedného mesiaca po doručení písomnej výzvy, s upozornením o následku nezaplatenia dlžného poistného - zániku poistenia podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplynutím jednomesačnej lehoty. Výzvou zo dňa 10.12.2008 žalobca oznámil žalovanej zánik poistnej zmluvy dňa 10.12.2008 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného do zániku poistnej zmluvy vo výške 6.484,- Sk (215,22 eura) v lehote do 15 dní.

3. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané zaplatenie dohodnutého bežného mesačného poistného za prvé poistné obdobie žalovanou za obdobie od 1.7.2008 do 30.7.2008 po uzavretí poistnej zmluvy, ako aj splnenie všetkých zákonných podmienok pre zánik poistenia v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré medzi stranami sporu zaniklo márnym uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia výzvy žalovanej, vrátane poučenia o možnosti zániku poistenia, na zaplatené dlžného poistného. Konštatoval, že dlžné poistné zo zaniknutej poistnej zmluvy predstavuje sumu 4 x 49,79 eura (za obdobie od 1.8.2008 do 30.11.2008) a sumu 16,06 eur predstavujúcu alikvótnu časť poistného za obdobie od 1.12.2008 do 10.12.2008. Keďže žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na splnenie dlhu žalovanej, ako kvalifikovanej výzvy veriteľa dlžníkovi na splnenie dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka, mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná sa do omeškania so splnením peňažného dlhu dostala až dňom nasledujúcim po doručení žaloby jej opatrovníkovi dňa 15.4.2014, teda dňom 16.4.2014, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy až do splnenia dlhu, a preto žalobu vo zvyšku o zaplatenie príslušenstva ako dôvodne nepreukázanú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré podľa jeho obsahu smerovalo proti zamietajúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania v navrhovanej výške. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s právnym posúdením omeškania žalovanej, nakoľko v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka má nárok na úroky z omeškania odo dňa, kedy sa dlžník dostane do omeškania, ktoré nastane okamihom, keď dlh nesplní v čase splatnosti. Konštatoval, že podľa uzavretej poistnej zmluvy bola žalovaná povinná hradiť mesačné poistné splatné vždy k prvému dňu daného mesiaca kalendárneho roka; podľa čl. 12 Všeobecných podmienok pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok: „Dohodnuté minimálne poistné za ďalšie obdobia je splatné v prvý deň príslušného poistného obdobia.“ V prípade poistnej zmluvy č. 2XXXXX uzavretej medzi stranami neuhradila žalovaná mesačnú splátku poistného splatnú dňa 1.8.2008, pričom musela mať vzhľadom na uzavretie poistnej zmluvy vedomosť o termínoch splatnosti jednotlivých splátok poistného; tiež podpísaním návrhu na uzavretie poistnej zmluvy potvrdila, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené bol žalobca názoru, že má nárok na úroky z omeškania už odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti prvého nezaplateného poistného, teda tak ako si ich uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Namietol, že právny poriadok Slovenskej republiky pre uplatnenie úrokov z omeškania v zákonnej výške nevyžaduje zaslanie dodatočnej výzvy dlžníkovi, ktorou by veriteľ opätovne vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy, preto je pre určenie dátumu, od ktorého má nárok na úroky z omeškania, právne irelevantné a poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/128/2012, zo dňa 30.4.2012, ktorým bol tento právny názor potvrdený.

5. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 215,22 eura s úrokom z omeškania 5,25 % ročne odo dňa 26.2.2016 a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie veci. Ozrejmila, že až z rozsudku súdu prvej inštancie sa dozvedela, že dňa 24.7.2008 uzavrela poistnú zmluvu o investičnom životnom poistení pre zdravie a dôchodok č. XXXXXX/X, nakoľko v dôsledku ťaživej rodinnej situácie vyvolanej rozpadom rodiny v auguste 2008, ktoré vyústili do rozvodu manželstva v roku 2010, nemala prístup k písomnostiam a dokladom zo spoločného bytu a preto si nepamätala, že poistku uzavrela, čo ju však neospravedlňuje. Nemala vedomosť, že by ju žalobca vyzval na zaplatenie dlžného poistného ani to, že jej bol v spore ustanovený opatrovník bez jej vedomia a prečo sa k žalobe nevyjadril. Uviedla, že je matkou dvoch detí, t.č. je na materskej dovolenke s príjmom z rodičovského príspevku vo výške 214,70 eura a prídavku na dve deti vo výške 47,36 eura; z predošlého manželstva má syna, na ktorého je v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody bývalý manžel povinný prispievať na výživu, avšak svoju povinnosť si už takmer tri roky neplní a vec sa rieši na súde so stanoveným termínom hlavného pojednávania dňa 21.3.2018. Vyjadrila vôľu zaplatiť dlžnú istinu vo výške 215,22 eur, ale namietla žalobcom nespravodlivo požadované úroky z omeškania, nakoľko nemala žiadnu vedomosť o dlžnom poistnom.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej vzal žalobu v časti zaplatenia istiny 215,22 eura späť z dôvodu, že žalovaná dňa 22.3.2018 dlžnú istinu zaplatila a zotrval na úhrade úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 11.12.2008 do 22.3.2018, vyčíslenej v sume 104,88 eura. Konštatoval, že v odvolaní žalovanej absentujú náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p., nepredložila ani nenavrhla vykonať dôkazy na spochybnenie uplatneného nároku; naopak jeho oprávnenosť uznala. S poukazom na § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka má nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistnej zmluvy a preto ho nemožno považovať za nespravodlivý. Tvrdenia žalovanej, že o dlhu nevedela sú absolútne irelevantné, nakoľko poistnú zmluvu podpísala, čím sa zaviazala plniť zmluvné povinnosti a tým aj hradiť mesačné poistné. Žalobca všetky písomnosti zasielal žalovanej na adresu, ktorú uviedla v poistnej zmluve a pokiaľ si poštu nepreberala alebo adresu zmenila a žalobcovi ju neoznámila, opäť porušila zmluvné podmienky; nebolo ani v jeho možnostiach novú adresu žalovanej získať.

7. Žalovaná vo vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedla, že s ním z vážnych dôvodov nesúhlasí a zopakovala podstatný obsah jej odvolacích námietok.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania žalobcu a žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil a rozhodnutie v ostávajúcich napadnutých častiach zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.3.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

11. Podľa § 370 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

12. Späťvzatie žaloby je dispozičným oprávnením žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého sporového konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.

13. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaná bola vo vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby povinná nielen formulovať, že s ním z vážnych dôvodov nesúhlasí, ale existenciu dôvodov aj zodpovedajúcim spôsobom náležite preukázať, avšak vo vyjadrení sa obmedzila iba na konštatovanie vážneho nesúhlasu, ktorý bližšie neozrejmila ani tento nedostatok tvrdenia nekompenzovala inými skutočnosťami; odvolací súd preto v zmysle citovaného ustanovenia pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie zastavil.

15. V poistnej zmluve zo dňa 24.7.2008 (ako vyplýva z poistky č. XXXXXX/X) si strany dojednali mesačné poistné obdobie s tým, že žalovaná mala platiť mesačné poistné v sume 1.500,- Sk, ktorého prvá splatnosť bola dňa 1.7.2008. Z výpisu z účtu minimálneho dohodnutého poistného nesporne vyplýva, že žalovaná zaplatila prvé splatné poistné, avšak ďalšie splátky splatné dňa 1.8.2008, 1.9.2008, 1.10.2008, 1.11.2008, 1.12.2008 už nezaplatila a preto žalobca výzvou zo dňa 4.11.2008 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného v sume 199,16 eura v lehote jedného mesiaca, inak poistenie v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikne. Nezaplatením dlžného poistného poistný vzťah dňa 10.12.2008 zanikol, čo žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 10.12.2008 a vyzval ju na zaplatenie poistného do zániku poistenia v sume 215,22 eura. Žalovaná sa teda dostala do omeškania dňa 2.8.2008 so zaplatením druhej splátky poistného (a rovnako nasledujúci deň po ďalšej každej nezaplatenej splátke), pričom žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. od 11.12.2008. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci nemožno použiť pri určení splatnosti predmetného dlhu, pretože doba plnenia bola dohodnutá v poistnej zmluve.

16. Žalovaná o povinnosti platiť mesačné poistné v sume 1.500,- Sk mala nespornú vedomosť, keďže zaplatila prvú mesačnú splátku dňa 1.7.2008, preto je pre posúdenie zákonnej povinnosti platiť úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právne irelevantná námietka v odvolaní, že jej žalobca nikdy výzvu na zaplatenie dlžného poistného nedoručil, nakoľko jej omeškanie nastalo zo zákona v dôsledku právnej skutočnosti, že nezaplatila splatnú splátku poistného v súlade s dohodou vyplývajúcou z poistnej zmluvy.

17. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola dňa 11.12.2008 v omeškaní so splnením jej peňažného dlhu žalobcovi v sume 215,22 eura, preto ak dlh splnila dňa 22.3.2018, je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.12.2008 do 22.3.2008, t.j. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby (2,50 %) určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nariadenie vlády SR č. 7/1995 Z. z. v znení účinnom k 11.12.2008), čo predstavuje sumu 99,89 eura. Nakoľko si žalobca žalobou uplatnil úrok z omeškania 5,25 % ročne (vo vyčíslení v sume 104,88 eura), odvolací súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

18. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalobcovi patrí plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, nakoľko to bola žalovaná, ktorá procesne zavinila čiastočné späťvzatie žaloby, pričom v ostatnej časti žalobou uplatneného nároku mal žalobca úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).