Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/124/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: S., proti žalovanému: J., právne zastúpeného S., o zaplatenie 31.493,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. novembra 2017, č. k. 20C/239/2015-143, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) odmieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) a v závislom výroku o trovách konania medzi stranami sporu (výrok III.) potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 18.670,55 eur, a to v mesačných splátkach po 1.000,- eur, zročných vždy do konca mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,56%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 31.493,95 eur dôvodiac tým, že ide o vyčíslené úroky za návratnú finančnú výpomoc poskytnutú žalovanému na základe Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci č. B., uzatvorenej dňa 17.12.2009 medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným ako dlžníkom a S., ako správcom štátnych finančných aktív, ktoré uvoľnilo pre všetky oddlžované subjekty zo štátnych finančných aktív finančné prostriedky. Návratná finančná pomoc bola oddlžovaným subjektom poskytnutá na základe Koncepcie systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadlženosti zdravotníckych zariadení, podľa ktorej bolo oddĺženie realizované jednorazovo prostredníctvom návratnej finančnej výpomoci. Žalovanému bola na základe tejto zmluvy a na základe jeho žiadosti zo dňa 25. 8. 2009 poskytnutá návratná finančná výpomoc v celkovej výške 654.210,39 eur za účelom úhrady záväzkov žalovaného, ktoré evidoval vo svojom účtovníctve k 30.9.2008 a ktoré boli po lehote splatnosti na úrovni istiny. Žalovaný sa zmluvou zaviazal vrátiť finančné prostriedky na účet žalobcu s dohodnutým odkladom splácania istiny na obdobie dvoch rokov odo dňa poskytnutia návratnej finančnej výpomoci a podľa článku 2, bodu 2.6 sa tiež zaviazal uhradiť žalobcovi príslušné úroky z poskytnutej návratnej finančnej výpomoci v termínoch podľa bodu 2.8 Zmluvy na účet žalobcu. Úroková sadzba bola stanovená na základe dohody žalobcu a žalovaného ako variabilná úroková sadzba vo výške EURIBOR fixovaná pre 6 mesačné depozitá s

maržou 2,85 % p. a s použitím typu úročenia actual/360 a bol dohodnutý aj deň splatnosti úrokov. Na základe Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 548 zo dňa 17.8.2011 vláda schválila zníženie štátnych finančných aktív v sume 128.397.139,71 eur z titulu odpustenia splácania návratných finančných výpomocí poskytnutých podľa bodu B.2 uznesenia Vlády SR č. 938 zo dňa 17.12.2008 a došlo k odpusteniu povinnosti vrátiť poskytnutú finančnú výpomoc avšak povinnosť žalovaného uhradiť úroky zostala zachovaná. Žalovaný žalobcovi uhradil za prvé úrokové obdobie dňa 15.6.2010 úroky v sume 12.656,39 eur, splatné dňa 17.6.2010. Neuhradené zostali úroky vypočítané z istiny v sume 654.210,39 eur za druhé úrokové obdobie v sume 12.823,40 eur splatné dňa 17.12.2010, za tretie úrokové obdobie v sume 13.573,56 eur splatné dňa 17.6.2011, za štvrté úrokové obdobie v sume 5.096,99 eur splatné dňa 17.12.2011. Celkový úrokový dlh predstavuje 31.493,95 eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, namietal, že v žalobcom predloženej Zmluve o návratnej finančnej výpomoci č. XXXX/XX- J. zo dňa 17.12.2009 v článku 2 hod 2.6., ktorý upravuje záväzok uhrádzať žalobcovi príslušné úroky v termínoch podľa bodu 2.8. zmluvy, dohodnutá úroková sadzba neobsahuje údaj o konkrétnej výške marže, preto je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 23.06.2015 požiadal žalobcu o prehodnotenie uplatnenia úrokov z titulu poskytnutia návratnej finančnej výpomoci a o ich odpustenie v plnom rozsahu, poukázal na to, že je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby v zmysle zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Namietal premlčanie uplatneného nároku. Žalobca na stanovisko žalovaného reagoval tak, že uznesenie vlády č. 548 zo dňa 17.8.2011 nemalo za následok zrušenie zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. K reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov došlo na základe zmluvy a nie na základe uznesenia vlády. Platenie úrokov bolo dohodnuté a v bode 2.8. zmluvy je ustanovená úroková sadzba. Sadzbou EURIBOR sa pre účely zmluvy rozumie Euro Interbank Offered Rate ako aktuálna sadzba vyhlasovaná spoločnosťou Reuters na ich stránke, fixovaná veriteľovi dva pracovné dni predo dňom začatia príslušného úrokového obdobia pre menu euro v dĺžke trvania úrokového obdobia. Tento výpočet a výška marže boli rovnaké voči všetkým subjektom, ktorým bola poskytnutá návratná finančná výpomoc. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným poukázal na ust. bodu 4.5 zmluvy, v ktorom bola dohodnutá aplikácia Obchodného zákonníka a preto premlčacia doba je v zmysle § 387 Obchodného zákonníka 4ročná. Spor bol podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prejednaný a rozhodnutý v neprítomnosti žalovaného, keďže s tým súhlasil.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že vláda SR Uznesením č. 938 zo dňa 17.12.2008 schválila koncepciu systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadlženosti zdravotníckych zariadení v strednodobom horizonte, v zmysle ktorej bolo v roku 2009 realizované jednorazové oddĺženie zdravotníckych zariadení, medzi ktoré bol zaradený aj žalovaný. Predmetom oddĺženia žalovaného, ako aj ostatných zdravotníckych zariadení bolo oddĺženie za záväzky po lehote splatnosti na úrovni istiny evidované k 30.9.2008. Z predloženého originálu zmluvy o návratnej finančnej výpomoci č. B. bolo zistené, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 17.12.2009 so žalovaným ako dlžníkom trojstrannú Zmluvu, predmetom ktorej sú práva a povinnosti zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci v súlade s § 13 a §19 Zák. č. 523/2004 Z.z. a v súlade s § 100a Zák. č. 578/2004 Z.z. Tretím účastníkom Zmluvy bolo S. (ďalej ako „S.“), ktoré ako správca štátnych finančných aktív uvoľnilo pre všetky oddlžované subjekty spolu zo štátnych finančných aktív finančné prostriedky vo výške 129.763.041,47 eur, z toho pre žalovaného 654.210,39 eur. V bode 2.3 Zmluvy sa dlžník zaviazal finančné prostriedky vrátiť v prospech účtu veriteľa podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 2 Zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou a veriteľ sa zase zaviazal vrátené finančné prostriedky poukázať v prospech účtu S.. V bode 2.6 Zmluvy sa dlžník zaviazal uhrádzať veriteľovi príslušné úroky v termínoch podľa bodu 2.8 Zmluvy v prospech účtu veriteľa. Úroková sadzba je stanovená na základe dohody žalobcu a žalovaného ako variabilná úroková sadzba vo výške EURIBOR fixovaná pre 6 mesačné depozitá s maržou 2,85 % p. a s použitím typu úročenia actual/360. Podľa bodu 2.8. zmluvy bol stanovený deň splatnosti úrokov zo sumy nesplatených finančných prostriedkov za príslušné úrokové obdobie nasledovne: a) prvý krát v deň, ktorý sa v šiestom nasledujúcom mesiaci po dni uzatvorenia Zmluvy svojím číselným označením zhoduje s číselným označením dňa uzatvorenia Zmluvy; a následne, b) v každom nasledujúcom mesiaci v deň, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s číselným označením dňa uzatvorenia Zmluvy, c) posledný krát v deň konečnej splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Ak by podľa vyššie uvedeného pripadol deň splatnosti úrokov na deň, ktorý sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nevyskytuje, pripadne deň splatnosti úrokov na posledný deň v príslušnom

mesiaci. Ak deň splatnosti úrokov pripadne na deň, ktorý nie je pracovným dňom, bude odložený na ďalší pracovný deň okrem prípadu, ak by tento pripadol na ďalší kalendárny mesiac. V tomto prípade by to bol pracovný deň posledný v aktuálnom kalendárnom mesiaci. Úroky sa vypočítajú na základe presného počtu uplynulých dní úrokového obdobia , kde základ bežného roka pozostáva z 360 dní, zahŕňajúc prvý deň úrokového obdobia ale vynímajúc posledný deň úrokového obdobia. Úrokovým obdobím bolo dohodnuté obdobie, za ktoré sa účtoval úrok z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške dohodnutej úrokovej sadzby zo dňa určenia úrokovej sadzby (ďalej len „úrokové obdobie“). Za deň začiatku plynutia prvého úrokového obdobia poskytnutých finančných prostriedkov bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý deň poskytnutia návratnej finančnej pomoci a skončil sa v deň, ktorý sa v šiestom nasledujúcom mesiaci po dni uzatvorenia zmluvy svojim číselným označením zhoduje s číselným označením dňa uzatvorenia zmluvy. Každé ďalšie úrokové obdobie poskytnutia návratnej finančnej pomoci začína posledným dňom predchádzajúceho úrokového obdobia a skončí sa v deň, ktorý sa v šiestom nasledujúcom mesiaci po dni uzatvorenia zmluvy svojim číselným označením zhoduje s číselným označením dňa uzatvorenia zmluvy. Posledné úrokové obdobie sa končí dňom konečnej splatnosti návratnej finančnej výpomoci. Dlžník bude platiť veriteľovi úroky na základe úrokovej sadzby predstavujúcej súčet 6 mesačného EURIBOR-u a marže 2,85% p.a. Sadzbou EURIBOR sa pre účely zmluvy rozumie Euro Interbank Offered Rate ako aktuálna sadzba vyhlasovaná spoločnosťou Reuters na ich stránke, fixovaná veriteľovi dva pracovné dni predo dňom začatia príslušného úrokového obdobia pre menu euro v dĺžke trvania úrokového obdobia. V prípade, že na trhu nebude fixovaná sadzba pre 6 mesačný EURIBOR, bude úroková sadzba stanovená ako súčet 2,85% p.a. a aritmetického priemeru kotácií 20 referenčných bánk, ktorá bude veriteľovi oznámená Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity do 10.00 hodiny v deň určenia úrokovej sadzby, pričom takto oznámená sadzba bude stanovená ako aktuálna ponuková úroková sadzba (offer), za ktorú sa na medzibankovom peňažnom trhu v eurozóne dva pracovné dni pred prvým dňom príslušného úrokového obdobia ponúkajú peňažné prostriedky v mene euro na obdobie 6 mesiacov. Prílohou č. 1 tejto zmluvy je obsiahnutý prehľad záväzkov žalovaného po lehote splatnosti k 30.9.2008. V prílohe č. 2 zmluvy je rozpis splátok istiny návratnej finančnej výpomoci od 31.12.2011 do 31.12.2025. V predloženej fotokópii tejto zmluvy v bode 2.6. zmluvy nie je uvedená konkrétna percentuálna výška úrokovej marže. Z výpisu z účtu S. č. XX bolo zistené, že dňa 18.12.2009 boli na základe uznesenia vlády SR č. 938/2008 z tohto účtu poskytnuté finančné prostriedky v sume 129.763.041,47 eur na účet žalobcu, ktorý dňa 18.12.2009 poskytol finančné prostriedky vo výške 654.210,39 eur žalovanému tak, ako to vyplýva z výpisu č. 133 z účtu žalobcu. Vláda SR svojím uznesením č. 548 dňa 17.8.2011 schválila finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva obrany SR v ktorých prebiehala zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť. V bode A.2 uznesenia Vláda SR schválila zníženie štátnych finančných aktív v sume 128.397.139,71 eur z titulu odpustenia splácania návratných finančných výpomocí poskytnutých podľa bodu B.2 Uznesenia Vlády SR č. 938 zo 17.12.2008. Vláda týmto uznesením rozhodla o odpustení návratnej finančnej výpomoci všetkým subjektom, ktorým bola návratná finančná výpomoc poskytnutá, pričom žalovaný bol jedným z týchto subjektov. Listom zo dňa 11.6.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 31.493,85 eur titulom neuhradených splatných úrokov, pričom list obsahoval aj špecifikáciu týchto úrokov, uhradených a aj neuhradených zo strany žalovaného. Žalobca tvrdil, že pristupoval rovnako ku všetkým nemocniciam, ktoré sa omeškali s úhradou úrokov, niektoré nemocnice zaplatili, a tie ktoré neuhradili svoj dlh, boli zaviazané súdmi na úhradu úrokov (poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 25Cb/274/2015-106 zo dňa 7.4.2016, ktorým súd obdobnej žalobe vyhovel). Nie je možné tento úrok odpustiť, žalobca ho požaduje aj od nemocníc, ktorých je zakladateľom. Pokiaľ ide o finančnú situáciu žalovaného, ponechal na zvážení súdu, či žalovanému povolí splátky dlhu. Žalovaný nerozporoval uzatvorenie zmluvy, poskytnutie finančnej výpomoci, úhradu časti úrokov v zmysle tvrdenia žalobcu, žiadal žalobu v premlčanej časti zamietnuť a v prípade, ak ho súd zaviaže v nepremlčanej časti na plnenie, žiadal o možnosť splácať dlh v splátkach po 1.000,- eur mesačne, zročných k poslednému dňu v mesiaci a to s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 19 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 19 ods. 12 veta posledná, § 21 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 100a ods. 1, § 100a ods. 3, 4 zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 387 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie návratnej finančnej výpomoci vo výške 654.210,39 eur žalovanému, ktorý je príspevkovou organizáciou a zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť. Žalovaný sa v zmluve zaviazal splácať túto výpomoc na účet žalobcu podľa splátkového kalendára tvoriaceho prílohu č. 2 zmluvy. Podľa bodu 2.6 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi aj príslušné úroky vo výške podľa bodu 2.6. a v termínoch podľa bodu 2.8 zmluvy na účet žalobcu. Tretím účastníkom zmluvy, ktorý ako správca štátnych finančných aktív uvoľnil pre všetky oddlžované subjekty finančné prostriedky vo výške 129.763.041,47 eur, a z výpisu z účtu bolo preukázané, že z tejto sumy žalobca sumu 654.210,39 eur dňa 18.12.2009 previedol na účet žalovaného. Návratná finančná výpomoc bolo poskytnutá na základe vládou SR schválenej koncepcie systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadĺženosti zdravotníckych zariadení v strednodobom horizonte, v zmysle ktorej bolo v roku 2009 realizované jednorazové oddlženie zdravotníckych zariadení. Z obsahu Uznesenia Vlády SR č. 548 v spojení s predkladacou správou je zrejmé, že odpustenie návratnej finančnej výpomoci, tzv. oddĺžovanie sa týka len záväzkov zdravotníckeho zariadenia po lehote splatnosti na úrovni istiny, ktorú sú vedené k 30.9.2008 a teda oddlžovanie sa netýka úrokov, ktoré bol žalovaný ako dlžník povinný platiť na účet žalobcu ako veriteľa. Povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi podľa zmluvy úroky nezanikla. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že ustanovenie článku 2 bodu 2.6. zmluvy, ktoré upravuje záväzok žalovaného uhrádzať žalobcovi príslušné úroky v termínoch podľa hodu 2.8. zmluvy, je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti. Žalobca predložil originál zmluvy, od ktorej odvíja svoj nárok, pričom z ustanovenia čl. 2 bodu 2.6. je výška marže určitým spôsobom zistiteľná, teda právny úkon v tejto časti spĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti danú ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podpis zmluvy, obdržanie finančnej výpomoci, spôsob výpočtu úrokov, uplatnených z istiny návratnej finančnej výpomoci, dátumy splatností úrokov a ani sumy úrokov za jednotlivé úrokové obdobia tak, ako boli v žalobe uvedené, žalovaný nerozporoval, podľa nich celková suma úrokov činila 44.150,89 eur, a keďže tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, súd ich považoval podľa § 151 ods. 1 za nesporné. Zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že žalovaný uhradil dňa 15.6.2010 žalobcovi úroky splatné dňa 17.6.2010 za prvé úrokové obdobie v sume 12.656,94 eur, žalobca eviduje voči žalovanému neuhradený zostatok úrokov v sume 31.493,95 eur (44.150,89 eur - 12.656,94 eur), ktorého zaplatenia sa proti žalovanému domáha. Súd sa zaoberal aj žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku. Premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka je 4 ročná a plynie v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Žalobca mohol svoj nárok na úroky uplatniť na súde odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých úrokov. Splatnosť úrokov bola stanovená v bode 2.8 zmluvy tak, že za prvé úrokové obdobie splatnosť úrokov v sume 12.656,94 eur nastala dňa 17.6.2010, no tento nárok žalovaný žalobcovi uhradil pred podaním žaloby a preto nie je predmetom žaloby. Za druhé úrokové obdobie splatnosť úrokov v sume 12.823,40 eur nastala dňa 17.12.2010, od nasledujúceho dňa 18.12.2010 začala plynúť 4 ročná premlčacia doba, ktorá plynula bez prerušenia a uplynula dňa 18.12.2014. Žalobca však žalobu na súd podal až dňa 16.6.2015 elektronickým podaním, ktoré doplnil v lehote 3 dní podľa vtedy platného a účinného § 42 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku predložením žaloby v listinnej podobe súdu dňa 18.6.2015. Preto je premlčaný nárok na zaplatenie úroku v sume 12.823,40 eur za druhé úrokové obdobie. Vo zvyšnej časti uplatnený nárok premlčaný nie je, pretože za tretie úrokové obdobie splatnosť úrokov v sume 13.573,56 eur nastala dňa 17.6.2011, od nasledujúceho dňa 18.6.2011 začala plynúť 4 ročná premlčacia doba, a za štvrté úrokové obdobie splatnosť úrokov v sume 5.096,99 eur nastala dňa 17.12.2011, od nasledujúceho dňa 18.6.2011 začala plynúť 4ročná premlčacia doba, no pred uplynutím premlčacej doby podal žalobca žalobu na súd dňa 16.6.2015. Z uvedených dôvodov výrokom I. zaviazal súd žalovaného, aby splnil svoj dlh voči žalobcovi zo zmluvy tak, že mu zaplatí sumu 18.670,55 eur, predstavujúcu súčet úrokov za tretie a štvrté úrokové obdobie a výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie premlčaného nároku na úroky za druhé úrokové obdobie v sume 12.823,40 eur zamietol. Podľa § 232 ods. 3 súd povolil žalovanému na jeho žiadosť dlh splácať v mesačných splátkach po 1.000,- eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Súd prihliadol na majetkové, príjmové a výdavkové pomery žalovaného, ktorý ako vyplýva z predloženého výkazu ziskov a strát za obdobie od januára do septembra 2017 a zo súvahy za obdobie k septembru 2017 vykázal za obdobie od januára 2017 do septembra 2017 negatívny hospodárky výsledok - 94.669,27 eur, pričom záväzky žalovaného k septembru 2017 viacnásobne prevyšujú majetok žalovaného. Zároveň vzal zreteľ na skutočnosť, že žalovaný je príspevkovou organizáciou poskytujúcou zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť cca 90.000 obyvateľov, a keďže sa žalovaný nachádza v nepriaznivej finančnej situácii uhradenie dlhu jednou platbou by mohlo ohroziť, až znemožniť žalovanému poskytovať zdravotnú starostlivosť v danom regióne. Mal za to, že žalovaný nie je schopný uhradiť dlh jednorazovo a ani vo vyšších mesačných splátkach. Za takéhoto splátkového kalendára bude dlh vyrovnaný v 19 mesačných splátkach, čo je podľa názoru súdu primeraná doba na plnenie. Zo spisu nevyplýva, žeby bol žalobca odkázaný na splnenie dlhu v kratšej dobe.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 dôvodiac, že žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 18.670,55 eur, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy 31.493,95 eur predstavuje 59,28% (úspech žalobcu v konaní), a zamietnutá bola v časti o zaplatenie sumy 12.823,40 eur, čo predstavuje 40,72% (úspech žalovaného v konaní). Vzhľadom na zásadu úspechu súd výrokom III. podľa § 255 ods. 2 priznal prevažne úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,56% (59,28% - 40,72%).

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním v celom jeho rozsahu (vychádzajúc z obsahu odvolania) napadol žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu primárne jeho zmenu tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, sekundárne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie namietajúc, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí z dôvodu, že je založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ . Nerozporoval, že v rámci koncepcie systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadĺženosti zdravotníckych zariadení, mu bola za účelom oddĺženia jednorazovo poskytnutá návratná finančná výpomoc v žalobcom tvrdenej výške (654.210,39 eur) na úhradu záväzkov, ktoré žalovaný evidoval v účtovníctve ku dňu 30.09.2008 a ktoré boli po lehote splatnosti na úrovni istiny, ktoré poskytnuté finančné prostriedky sa zaviazal vrátiť žalobcovi podľa splátkového kalendára s následne dohodnutým odkladom splácania istiny na obdobie 2 rokov odo dňa poskytnutia návratnej finančnej výpomoci. Rovnako nerozporoval uzatvorenie zmluvy o návratnej finančnej výpomoci č. B.L zo dňa 17.12.2009 obsahovo zhodnej s originálom zmluvy predloženej žalobcom, avšak namietal neplatnosť jej Článku 2 bod 2.6., ktorý obsahuje jeho záväzok uhrádzať žalobcovi príslušné úroky v termínoch podľa bodu 2.8. zmluvy dôvodiac, že toto ustanovenie neobsahuje údaj o konkrétnej výške marže, ktorá vada neurčitosti uvedeného zmluvného dojednania, nemôže byť podkladom pre žalobcom uplatnený nárok, ktorého priznania sa domáhal v konaní, keďže následkom tejto vady je neplatnosť dotknutého ustanovenia, v ktorom má pôvod nárok uplatnený žalobou. Súčasne žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s poukazom na nedôvodnosť podaného odvolania. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie za účelom preukázania svojho nároku predložil zmluvu o návratnej finančnej výpomoci č. XXXX/XX zo dňa 17.12.2009 (jej originál), z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaným namietaná marža je výslovne uvedená vo výške 2,85% ročne, ktorý originál zmluvy mal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie k dispozícii tak žalovaný, ako aj samotný konajúci súd, pričom žalovaný nepoprel v priebehu konania, že originál zmluvy túto výšku obsahuje a súd prvej inštancie sa s námietkou neurčitosti tohto ustanovenia vyporiadaval už v odôvodnení svojho rozhodnutia, podľa názoru žalobcu, v celom rozsahu správne. Tiež poukázal na to, že už v prílohe listu zo dňa 23.05.2017 zaslal súdu prvej inštancie tiež obdobné zmluvy uzatvorené s inými subjektami, aby preukázal, že výška marže bola vo všetkých zmluvách v identických prípadoch rovnaká. V priebehu konania žalobca jasne vysvetlil dôvody podania žalobného návrhu, súd správne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky za návratnú finančnú výpomoc, čo náležite vo svojom rozhodnutí tiež aj zdôvodnil. Poukázal v tomto smere tiež na rozhodnutie iného odvolacieho súdu v skutkovo identickej veci (Krajského súdu v Bratislave pod č. 5Co/232/2016).

8. Žalovaný nevyužil svoje právo repliky k písomnému vyjadreniu žalobcu podanému na odvolanie žalovaného.

9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

10. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Predtým, ako odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu, najskôr skúmal podmienky prípustnosti odvolania z hľadiska spôsobilého predmetu odvolania ( § 355 .

13. Odvolanie žalovaného vychádzajúc z jeho obsahu, smerovalo proti celému napadnutému rozsudku, teda proti všetkým jeho výrokom. Odvolanie je prípustné proti rozsudku, avšak strana môže podať odvolanie iba proti takému rozsudku, ktorým jej bola spôsobená určitá ujma, teda ktorý bol vydaný v jej neprospech. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie aj proti zamietajúcej časti rozsudku (výrok II.), keďže rozsudok napadol v celom jeho rozsahu, bolo potrebné jeho odvolanie v tejto časti považovať za odvolanie, ktoré bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (§ 386 písm. b/ . Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd odvolanie žalovaného v časti, ktorou smerovalo proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmietol.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie v jeho zostávajúcej časti podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho ďalších napadnutých častiach ( v jeho vyhovujúcej časti a v závislej časti o náhrade trov konania - výroky I. a III.), je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

17. Vychádzajúc z obsahu odvolania, ťažisková a v zásade jediná odvolacia námietka žalovaného spočívala v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti je založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch týkajúcich sa zmluvného dojednania, od ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok na zaplatenie úrokov za poskytnutú návratnú finančnú výpomoc (čl.2 bod 2.6.) a to pre vadu spočívajúcu v jeho neurčitosti s následkom jeho neplatnosti, keďže toto neobsahuje konkrétnu výšku úrokovej sadzby, čo podľa jeho názoru viedlo k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu,

ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

20. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď dotknuté zmluvné ustanovenie obsiahnuté v čl. 2 bod 2.6. zmluvy o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci posúdil ako platné, netrpiace žalovaným už v priebehu konania tvrdenou vadou neurčitosti, s následkom nespôsobilosti k záveru o jeho neplatnosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vychádzajúc z čoho správne posúdil, že žalobcovi prináleží nárok na príslušné úroky v termínoch podľa bodu 2.8. zmluvy, ktoré tento žalobou uplatňoval, avšak v dôsledku účinkov vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, mu tieto mohol priznať len vo výške 18.670,55 eur a vo zvyšnej časti žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietol, z ktorého dôvodu za vecne správne je potrebné považovať tiež rozhodnutie o náhrade trov konania vychádzajúce z prevažujúceho čiastočného úspechu žalobcu v spore (§ 255 ods. 2 . Žalovaným produkované odvolacie námietky sú v zásade totožné s námietkami, ktoré tento prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku (bod 15). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 , aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

21. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

22. Predmetom posudzovanej veci je nárok žalobcu na zaplatenie vyčíslených úrokov za návratnú finančnú výpomoc poskytnutú žalovanému na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci č. XXXX/ XX-J. uzatvorenej dňa 17.12.2009 medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným ako dlžníkom a S. ako správcom štátnych finančných aktivít, ktoré uvoľnilo pre všetky oddlžované subjekty zo štátnych finančných aktív finančné prostriedky. Uzatvorenie tejto zmluvy medzi stranami v priebehu konania sporným nebolo, rovnako ako ani skutočnosť vyplývajúca z predloženého originálu identifikovanej zmluvy, spočívajúca v tom, že táto je opatrená podpismi všetkých zmluvných strán, samotný žalovaný nepopieral, že túto zmluvu podpísal a že skutočne aj finančná výpomoc v žalobcom požadovanej výške, mu bola poskytnutá.

23. Žalobca svoj nárok na zaplatenie ním vyčíslených úrokov odvíja od článku 2 bodu 2.6., ktorý vychádzajúc z originálu predloženej zmluvy obsahuje dojednanie, že úroková sadzba je stanovená na základe žalobcu a žalovaného ako variabilná úroková sadzba vo výške EURIBOR fixovaná pre 6- mesačné depozitá s maržou 2,85% p.a. s použitím typu úročenia actual/360. Sadzba EURIBOR je verejne dostupná na internete, čo samotný žalovaný nespochybnil (rovnako nebolo medzi stranami sporné, že časť úrokov, žalovaný žalobcovi aj v tejto sadzbe zaplatil), napriek tomu tvrdil, že uvedené zmluvné dojednanie je absolútne neplatné z hľadiska ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže trpí vadou neurčitosti.

24. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 .

25. Ustanovenie § 37 kladie zákonné požiadavky na to, aby určitý úkon fyzickej, alebo právnickej osoby, bol považovaný za platný, medzi ktoré patrí aj určitosť prejavu vôle, pričom o.i. aj tento nedostatok úkonu predstavuje takú vadu úkonu, existencia ktorej by viedla k právnemu dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

26. V konkrétnostiach v posudzovanej veci, vychádzajúc z obsahu dotknutého zmluvného dojednania, v ktorom má pôvod žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie príslušných úrokov v termínoch podľa bodu 2.8. zmluvy, sa odvolací súd plne identifikuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v bode 15 odôvodnenia v tom, že právny úkon v dotknutej časti spĺňa nepochybne požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka kladenú na právny úkon, právnym dôsledkom čoho nemôže byť žalovaným požadovaný záver o jeho absolútnej neplatnosti. Výška úrokovej sadzby je v dotknutom ustanovení stanovená určito, zrozumiteľne a jasne vyjadruje vôľu zmluvných strán v konkrétnostiach byť aj týmto ustanovením zmluvy viazané. Z textu uvedeného ustanovenia je objektívne zrejmé, že nie je dôvod na vzbudenie dôvodných pochybností o jeho obsahu, keďže z jeho textu i výkladu je objektívne pochopiteľné, na akej výške úrokovej marže sa zmluvné strany dohodli.

27. Odvolacie námietky žalovaného, tak nebolo možné posúdiť inak, ako nedôvodné.

28. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach - vyhovujúcej a tiež v závislej o trovách konania (výroky I. a III.) je vecne správne, podľa § 387 ods. 1 toto v uvedenom rozsahu potvrdil. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v dotknutých častiach.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému vzhľadom na jeho plný úspechu v odvolacom konaní v rozsahu 100%.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .