Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/123/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému G. K., nar. X.X.XXXX, adresa pobytu B., T. XXX/XX, v spore o zaplatenie 7.163,04 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Podaným žalobný návrhom sa pôvodný žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 7.163,04 eur a príslušenstva. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 6.2.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným uzavreli úverovú zmluvu č. 5020837, v zmysle ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7.646,96 eur a poskytnutý úver s úrokom sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 105,70 eur, pričom mal splatiť celkovo 120 mesačných splátok. Žalovaný po vyčerpaní úveru porušila svoje zmluvné povinnosti a bola prípisom zo dňa 27.1.2016 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 7.274,36 eur a pozostávala z istiny vo výške 7.258,53 eur a nešpecifikovaného príslušenstva.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že zmluva neobsahuje základné náležitosti stanovené § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, je v nej nesprávne vypočítaná výška celkových nákladov spotrebiteľa, RPMN, ročnej úrokovej sadzby, nakoľko nezahŕňajú splátky poistenia. Súčasne poukázal na nezrozumiteľné a nedostatočné uvedenie termínu splatnosti označením 02/2014. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový. Vzniesol tiež námietku premlčania. Namietal, že právny predchodca žalobu žiadnym spôsobom pred podpisom zmluvy neskúmal bonitu žalovaného ani jeho schopnosť splácať záväzok a súčasne namietol, že z poskytnutého úveru neobdržal žiadnu sumu, nakoľko istina bola v celosti použitá právnym predchodcom žalobcu na úhradu predchádzajúcich záväzkov žalovaného. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z úverovej zmluvy zo dňa 6.2.2014 č. 05022014 (č.l. 12-13) súd zistil, že uvedenou zmluvou právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver v sume 7.646,96 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať

formou pravidelných 120 mesačných splátok vo výške 102,72 eur mesačne (105,70 eur s poistením). Úroková sadzba bola stanovená na 10,90% ročne, RPMN na 10,90% a priemerná RPMN na trhu činila 13,88%. Celková suma nákladov žalovaného mala podľa zmluvy činiť 4.679,44 eur.

5. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy (č.l. 12) zo dňa 27.1.2016 súd zistil, že uvedenou výzvou žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie úveru a žiadal o úhradu sumy 7.274,360 eur do 10 dní od doručenia výzvy.

6. Z prehľadu uhradených splátok (č.l. 10-11) súd zistil, že žalovaný uhradil splátky vo výške 7.602,92 eur.

7. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

9. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie

o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola riadne uzavretá úverová zmluva, žalovanému boli formálne poskytnuté finančné prostriedky na úhradu jeho predchádzajúcich záväzkov u právneho predchodcu žalobcu.

16. Je nesporné, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Konečnú splatnosť úveru nemožno určiť počítaním dohodnutých splátok. Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na počítaní mnohých (ako v danom prípade 120) mesiacov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013,rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012,

sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

19. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

20. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal.

21. Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/567/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015, sp. zn. 7Co/220/2014, sp. zn. 8Co/113/2015, sp. zn. 20Co/49/2015,sp. zn. 21Co/117/2015.

22. Úroková sadzba bola síce v zmluve uvedená a numericky vyjadrená číselnou hodnotou 10,90%, avšak uvedené nepredstavovalo reálne úročenie poskytnutej sumy, nakoľko suma úveru bola navyšovaná o poplatok za poistenie, čo pochopiteľne skresľuje výšku preplatenej sumy. Súd má za to, že takýmto spôsobom sa žalovaný snaží „opticky“ presvedčiť spotrebiteľa o výhodnosti jeho ponuky, pričom reálne spotrebiteľ za poskytnuté peniaze uhradí viac, ako sa javí. Uvedená hodnota RPMN úveru vo výške 10,90% tiež nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri započítaní poplatkov za poistenie predstavuje

v skutočnosti výšku 11,66%, čo znamená, uvedenie skreslených a nepravdivých údajov v zmluve v neprospech spotrebiteľa.

23. Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016: ,, Sporné poplatky (administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie splátok úveru) nie sú úrokmi, ale poplatkami, ktorým by v štandardných úverových vzťahoch mali korešpondovať náklady za plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a teda nepochybne, na skvalitnenie služby. Žalobca sa spornými administratívnymi poplatkami snaží sledovať tzv. doplnkovú službu. Pri štandardnom úverovaní, by za určitých okolností, mohli tieto poplatky predstavovať tzv. vedľajšie cenové dojednanie. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným predmetom zmluvy. Hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým dojednaním pri spotrebiteľskom úvere, je predovšetkým úver a úroky za úver. Pre právne posúdenie je zásadnou skutočnosť, že podstatou a hlavným cieľom zmluvy bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten explicitne vylučuje zo súdneho prieskumu hlavný predmet plnenia a primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky, ktoré, ak by boli platné, tak by mohli predstavovať vedľajšie cenové dojednanie, ktoré však súdnemu prieskumu podliehať musia aj v súlade s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.“

24. Spor medzi stranami je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému dlžníkovi úver. Na úverový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy (zák. č. 129/2010 Z.Z.), ako aj normy spotrebiteľského práva upravené v Občianskom zákonníku. Iné právne predpisy okrem iného je možné aplikovať len v prípade, ak neodporujú Smernici Rady č. 93/13/EHS s už citovaným právnym normám. Náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to aj o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú upravené v zák. č. 129/2010 Z.z. ako „ lex specialis“, teda súd podrobil predmetnú zmluvu o úvere súdnej kontrole so zameraním na rešpektovanie obligatórnych náležitosti úverovej zmluvy, ako aj kontrolu postupu dodávateľa s odbornou starostlivosťou. Súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď zo zmluvy nie je možné odvodiť, ako šetril bonitu klienta. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 7 vyžadoval od dodávateľa, aby pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úver povinne posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zohľadniac najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosťou spotrebiteľa je poskytnúť veriteľovi pravdivé údaje. Zo zmluvy nevyplýva či bola bonita žalovaného šetrená, žalovaný uviedol, že zmluva mu bola na podpis doručená poštou. Súdu sa preto javí, že žalobca nepostupoval tak, ako mu to ukladá právny predpis. Opätovne súd konštatuje, že v zmluve sa nenachádza údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tiež sa v zmluve nenachádza určenie počtu a termíny splátok, úroková sadzba v prípade omeškania spotrebiteľa. Zmluva je navyše písaná veľmi malým, miestami až nečitateľným písmom. S prihliadnutím na uvedené je nepochybné, že ustanovenia zmluvy o úvere v časti príslušenstva vo forme úroku sú neplatnými ustanoveniami, zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o RPMN, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Žalovaný hradil splátky úveru s tým, že žalobca uviedol, že uhradil len 2.020,60 eur, z predloženého prehľadu splátok však vyplýva, že uhradil celkovo sumu 7.602,92 eur. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver v skutočnej sume 7.646,96 eur a žalovaný uhradil celkovo splátky vo výške 7.602,92 eur, nárok žalobcu by predstavoval maximálne sumu predstavuje maximálne výšku 44,04 eur. Ako však vyplýva zo žalobcom predloženého prehľadu splátok (č.l. 10) dňa 19.1.2016 právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal, následne vyhotovil dňa 27.1.2016 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

26.Súd má za to, že „vypovedanie zmluvy“ je potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy, nakoľko nemožno mať pochybnosti o tom, že týmto úkonom chcel právny predchodca žalobcu docieliť ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným a zaplatenie celého dlhu z jeho strany. Pre posúdenie právneho úkonu nie je rozhodujúce ako bol právny úkon označený, ale jeho obsah a cieľ (§ 35 Občianskeho zákonníka). Podľa súdu právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil aj napriek tomu, že terminologicky použil pojem „výpoveď“. V zmysle ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypovedať zmluvu je možné len v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, čo nie je tento prípad (predmetná pôžička bola rozvrhnutá na 120 mesačných splátok). Je nepochybné, že úver mal byť poskytnutý, že postupuje v súlade

so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Je však potrebné konštatovať, že zákon o spotrebiteľských úveroch ani v rozhodnom čase neupravoval inštitút výpovede zmluvy uzavretej na dobu určitú, ale stanovoval inštitút odstúpenia od zmluvy (§ 13 zákona č. 129/2010 Z.z.). Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca sledoval cieľ od zmluvy odstúpiť. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od zmluvy zrušenie zmluvy od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Právny predchodca žalobca od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zániku, resp. k zrušeniu zmluvného vzťahu ex tunc a právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, pričom dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala najskôr plynúť dňom 28.1.2016 (oznámenie je z 27.1.2016), a teda uplynula 28.1.2018. Žalobca svoje právo na súde uplatnil dňa 27.11.2018, teda po uplynutí premlčacej doby. (obdobne rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/336/2015). Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol, nakoľko nárok žalobcu bol v čase podania žaloby premlčaný a žalovaný vzniesol námietku premlčania.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že v konaní úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.