Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31CoKR-5-2018.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoKR/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej, sudkyne JUDr. Boženy Husárovej a sudcu Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Michalička, IČO: 42 155 118, Vajslova 11, Trnava, ako správca úpadcu: First Montana Technology, s.r.o., v konkurze, IČO: 45 912 271, Naftárska 986, Gbely, proti žalovanej: First Montana Industrial Properties s.r.o., IČO: 45 907 986, Naftárska 1413, Gbely, zastúpenému Advokátska kancelária Mikáči, s.r.o., Bratislava, o odporovanie (neúčinnosť) právneho úkonu a o 89.928 €, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 28 Cbi 3/2017-100 z 8. novembra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I., II. a IV. potvrdzuje. II. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že voči veriteľom úpadcu sú neúčinné kúpne zmluvy z 1. októbra 2015, 9. novembra 2015 a 13. novembra 2015 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou akou kupujúcim, ako aj dohody o započítaní pohľadávok medzi nimi z 1. októbra 2015 a z 13. novembra 2015, II. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu 89.928 €, III. zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania z tejto sumy, a IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 K 42/2015 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 23/2016 dňa 4. októbra 2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu bol ustanovený žalobca. Úpadca kúpnou zmluvou z 1. októbra 2015 previedol časť svojho hnuteľného majetku (hnuteľné veci) na žalovanú s dohodnutou kúpnou cenou 29.964 €, ďalšou kúpnou zmluvou z 12. novembra 2015 previedol časť svojho hnuteľného majetku (hnuteľné veci) na žalovanú s dohodnutou kúpnou cenou 29.988 € a poslednou kúpnou zmluvou z 13. novembra 2015 previedol časť svojho hnuteľného majetku (hnuteľné veci) na žalovanú s dohodnutou kúpnou cenou 29.976 €. Následnými dohodami o započítaní pohľadávok z 1. októbra 2015 a 13. novembra 2015 úpadca započítal svoje pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny z týchto kúpnych zmlúv s pohľadávkami žalovanej voči žalobcovi bližšie vymedzenými v tejto dohode. Žalovaný a úpadca mali v danom čase toho istého jediného spoločníka - First Montana Capital AG.
4. V konkurze sp. zn. 36 K 42/2015 voči úpadcovi sú prihlásené pohľadávky nepodriadených nezabezpečených veriteľov v sume 2,3 milióna €, ktoré vznikli pred vykonaním napadnutých úkonov (t. j. pred uzatvorením kúpnej zmluvy a dohody o započítaní pohľadávok). Súpisová hodnota aktív úpadcu v konkurze je nižšia ako 470.000 €. Odporovacia žaloba bola podaná na súde 2. februára 2017.
5. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že uvedenými úkonmi úpadca scudzil svoj majetok bez toho, aby zaň dostal protihodnotu. Následnou dohodou o započítaní úpadca umožnil žalovanej čiastočné splatenie jeho pohľadávky voči úpadcovi, čím úpadca neodôvodnene zvýhodnil jedného veriteľa (a súčasne spriaznenú osobu) oproti všetkým ostatným svojim veriteľom (najmä nepodriadeným nezabezpečeným veriteľom) v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Pretože suma prihlásených pohľadávok je 2,3 mil. € a hodnota majetku v súpise podstaty len 470.000 €, týmito úkonmi došlo k ukráteniu nezabezpečených veriteľov úpadcu. Navyše obe dohody boli urobené v troch rokoch pred vyhlásením konkurzu v zmysle § 59 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. a žalovaný nevyvrátil domnienku § 57 ods. 3 cit. zák. Tým sú naplnené zákonné podmienky na odporovanie tomuto právnemu úkonu a žalobca sa opodstatnene domáhal zaplatenia peňažnej náhrady podľa § 63 ods. 1 cit. zák., ktorej suma je nižšie než dohodnutá kúpna cena. Súd prvej inštancie neuznal obranu žalovanej, že napadnuté úkony boli urobené počas dozornej správy nad úpadcom v zmysle § 162 zákona č. 7/2005 Z. z., počas ktorej žalobca vykonával funkciu dozorného správcu. Nebolo totiž preukázané, že by žalobca mal o týchto úkonoch vedomosti, keď podľa schváleného reštrukturalizačného plánu jeho schváleniu podliehali až úkony v hodnote nad 25.000 € bez DPH (ods. 7.5.5 plánu). Okrem toho však žalobca ako správca mal podľa § 86 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. použiť všetky prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv.
6. Včas podaným odvolaním sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalovaná považuje za účelové tvrdenie, že žalobca nevedel o sporných úkonoch, keď podľa zákona č. 8/2005 Z. z. je povinný vykonávať svoju činnosti riadne a svedomito, s odbornou starostlivosťou. Žalobca ako dozorný správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, preto sa podľa § 40a Občianskeho zákonníka nemôže dovolávať neplatnosti ani neúčinnosti týchto úkonov.
7. Žalobca vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Správca má v konkurznom konaní osobitné postavenie od dozorného správcu a § 40a Obč. zák. sa na odporovanie vôbec nevzťahuje.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I, II a súvisiacom výroku IV o trovách konania (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odsekoch 3 a 4 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín, voči ktorým strany nemali námietky.
10. Žalovaná v odvolaní spochybňuje správnosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie o vedomosti žalobcu o sporných úkonoch. Povinnosťou žalovanej však v takom prípade bolo uviesť konkrétne námietky proti zistenému skutkovému stavu. Odvolateľ je teda v zásade povinný buď namietnuť, že súd prvej inštancie nevykonal určité dôkazy (v odvolaní konkrétne označené), hoci ich odvolateľ navrhol a hoci tieto dôkazy mali určitý (v odvolaní presne vymedzený) vplyv na zistenie skutkového stavu, alebo namietať hodnotenie vykonaných dôkazov. Pokiaľ sa žalovaná bráni proti hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie, je jej povinnosťou predniesť v odvolaní konkrétne výhrady voči konkrétnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a tiež vzniesť konkrétne námietky proti konkrétnemu postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov. Žalovaná bola teda povinná namietnuť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil určitý dôkaz, kvôli čomu ho nesprávne vyhodnotil, ako ho mal správne vyhodnotiť a aký by to malo vplyv na skutkové zistenie, ktoré súd prvej inštancie urobil alebo neurobil. Len všeobecné a nekonkrétne námietky žalovanej proti zisteniu skutkového stavu nevyhovujú náležitostiam § 365 C. s. p. a odvolací súd sa preto týmito odvolacími dôvodmi bližšie nezaoberal.
11. Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci správne uzavrel, že žalovaná, ktorá má s úpadcom toho istého jediného spoločníka, je jeho spriaznenou osobou podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona č.
7/2005 Z. z. Takisto správne uzavrel, že v prerokúvanej veci suma prihlásených pohľadávok prevyšuje súpisovú hodnotu majetku úpadcu, takže nezaplatenie kúpnej ceny z kúpnych zmlúv z 1. októbra, 12. a 13. novembra 2015 úpadcovi znižuje mieru uspokojenia jeho veriteľov, v dôsledku čoho je splnená podmienky konkrétneho ukrátenia veriteľov prihlásených pohľadávok v zmysle § 57 ods. 4 cit. zák. Istá nejasnosť rozsudku súdu prvej inštancie je daná tým, že súd za právne neúčinné vyhlásil tak kúpne zmluvy, ako aj dohody o započítaní pohľadávok z 1. októbra 2015 a 13. novembra 2015, pričom oba považoval za zvýhodňujúce úkony v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., čo nemožno považovať za úplne správne. Zo znenia § 59 ods. 1 cit. zák. totiž vyplýva, že zvýhodňujúci úkon je taký, ktorým dlžník splní pohľadávku splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečí svoj záväzok neskôr, dohodol úpravu alebo nahradenie záväzku alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom. Naopak, zo znenia § 60 ods. 1 cit. zák. vyplýva, že ukracujúcim úkonom musí byť úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov ako celok. Medzi ustanoveniami § 59 a § 60 musí existovať pomer špeciality, resp. § 59 musí mať iný vecný rozsah než § 60. Z toho možno vyvodiť predovšetkým to, že zvýhodňujúci právny úkon predpokladá existenciu riadneho záväzku dlžníka, ktorý dlžník splní (alebo inak ho zmení niektorým zo spôsobov uvedených v cit. ustanovení), čím poskytne jednému veriteľovi výhodu pred inými. Naopak, ukracujúcim úkonom je zásadne právny úkon, ktorý zakladá záväzok dlžníka, teda ktorým sa k existujúcim veriteľom dlžníka pridáva nový veriteľ, ktorý logicky ukracuje existujúcich veriteľov. Z toho potom možno vyvodiť, že úkonom, ktorým sa záväzky dlžníka zakladajú, nemožno zásadne odporovať podľa § 59 cit. zák., ale podľa § 58, § 60 a 61 cit. zák.
12. Samotným kúpnym zmluvám z 1. októbra, 12. a 13. novembra 2015 teda zásadne nie je možné odporovať ako zvýhodňujúcemu úkonu, pretože predajom vecí za protihodnotu nedochádza samo osebe k žiadnemu zvýhodneniu jedného veriteľa oproti inému veriteľovi tak, ako to vyžaduje § 59 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Takouto zmluvou (predajom) sa ešte len zakladá záväzok dlžníka (úpadcu) na zaplatenie kúpnej ceny. Takáto zmluva by mohla byť úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 cit. zák., ak by kúpna cena bola neprimerane nízka, prípadne ukracujúcim úkonom podľa § 60 cit. zák., ak tým dlžníka iným spôsobom ukrátil svojich veriteľov ako celok (teda znížil rozsah majetkovej podstaty, z ktorej veritelia môžu uspokojiť svoje pohľadávky, prípadne takéto uspokojenie sťažil). Úkonom, ktorým dochádza k zvýhodneniu jedného veriteľa pred druhým v zmysle § 59 ods. 1 cit. zák., je až dohoda o započítaní, pretože až touto dohodou poskytuje dlžník výhodu jednému veriteľovi pred iným. Dlžníka totiž v tejto dohode súhlasí s tým, že namiesto vymáhania svojej pohľadávky voči kupujúcemu na zaplatenie kúpnej ceny túto pohľadávku nebude vymáhať a použije ju priamo na zánik vzájomnej pohľadávky kupujúceho. Pritom ak by túto pohľadávku vymáhal a kupujúci by ju zaplatil, získaný majetkový prospech by sa mohol aspoň čiastočne použiť aj na vyplatenie iných veriteľov dlžníka. Započítaním vzájomných pohľadávok a tým uspokojením pohľadávky kupujúceho voči dlžníkovi (inak ako zaplatením) tak dochádza k zvýhodneniu tohto kupujúceho oproti iným veriteľom.
13. V prerokúvanej veci teda zvýhodňujúcim úkonom v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sú len dohody o započítaní, nie samotné kúpne zmluvy. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je však odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v dôsledku čoho sa nemôže zaoberať správnosťou napadnutého rozsudku z hľadísk, ktoré odvolateľ v odvolaní neuplatňuje. Žalovaná vo svojom odvolaní vôbec nenamieta proti použitiu konkrétnej skutkovej podstaty odporovania (§ 59 zákona č. 7/2005 Z. z.) na kúpne zmluvy a dohody o započítaní spoločne, ani netvrdí, že neúčinnosť kúpnych zmlúv mala byť posudzovaná podľa iných ustanovení a iným spôsobom. Jej jediná obrana spočíva vo vedomosti žalobcu ako dozorného správcu o týchto úkonoch. V dôsledku toho odvolací súd z vyššie uvedenej nepresnosti súdu prvej inštancie nemohol vyvodiť závery pre zodpovedajúcu zmenu jeho rozsudku. Potom je ale nepodstatná aj obrana žalovanej spočívajúca vo vysvetľovaní dôvodov a okolností uzavretia kúpnych zmlúv. Podstata zvýhodnenia žalovanej totiž nespočíva v samotných kúpnych zmluvách, ale v dohodách o započítaní, ktorými bola žalovaná zvýhodnená uspokojením svojej pohľadávky pred inými veriteľmi. Žalovaná pritom ani netvrdila, ani nedokazovala, že by žalobca bol oboznámený s plánom pohľadávky započítať.
14. Obrana žalovanej vedomosťou žalobcu ako dozorného správcu je zbytočná už preto, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. nemožno vyvodiť, že by vedomosť dozorného správcu o určitom úkone vylučovala možnosť odporovať mu. Z § 57 a nasl. cit. zák. vyplývajú ako podmienky odporovateľnosti v zásade len ukrátenie pohľadávok prihlásených veriteľov a naplnenie niektorej z odporovacích podstát. Úlohy správcu v konkurze a dozorného správcu sú napokon celkom odlišné. Úlohou dozorného správcu je podľa § 164 ods. 1 cit. zák. vykonávať dozornú správu, teda dohliadať na
dodržiavanie plánu a vyhodnocovať údaje o dlžníkovi. Naopak, úlohou správcu v konkurze je vykonávať správu majetku, speňažovať ho a uspokojovať veriteľov úpadcu (§ 40 ods. 2 cit. zák.). Dozorný správca nemá dôvod vyhodnocovať, či právny úkon dlžníka, nad ktorým dozornú správu vykonáva, bude v následkom konkurze odporovateľný alebo nie, pretože aj okruh veriteľov v reštrukturalizácii a následkom konkurze môže byť iný. Koniec koncov, § 165 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. výslovne predpokladá, že pri vyhlásení konkurzu počas dozornej správy sa do funkcie správcu ustanoví dozorný správca. Ak by skutočne malo platiť to, čo tvrdí žalovaná, vylučovalo by to v podstate v každom takto vyhlásenom konkurze odporovanie akýmkoľvek úkonom urobeným počas dozornej správy, pretože správca o nich musel vedieť. Potom by ale zákonodarca sám vedome znefunkčnil v týchto konkurzoch inštitút odporovania, čo ani zo zákona, ani z dôvodovej správy k nemu nemožno vôbec vyvodiť. Poukaz žalovanej na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka je celkom bez významu, pretože v prerokúvanej veci sa žalobca nedomáha relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ale uplatňuje odporovacie právo, na ktoré sa cit. ustanovenie vôbec nevzťahuje.
15. Na základe uvedeného tak odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 2 C. s. p.) dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo výsledku správne posúdil predpoklady odporovania napadnutým úkonom a správne žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Potom ale správne v súlade s § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zaviazal žalovanú vydať do konkurznej podstaty sumu zodpovedajúcu výške pohľadávky žalovanej proti úpadcovi, ktorá započítaním zanikla. Odvolací súd vo výsledku vecne správny rozsudok súdu prvej podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil (výrok I)
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p., keď plne úspešnému žalobcovi, ktorý by inak podľa § 255 ods. 1 C. s. p. mal nárok na náhradu trov, v odvolacom konaní žiadne nahraditeľné trovy nevznikli (výrok II).
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.