Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. R. X, Ž., o zaplatenie 1.777,25 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.777,25 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 31.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 10.01.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.777,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.777,25 eur od 31.03.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste S. XXX, podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.. Faktúrou č. 9151002297, splatnou dňa 30.03.2016 žalobca vyúčtoval žalovanému neoprávnený odber elektriny v sume 1.777,25 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe zaslanej výzvy. Z dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania.

2. Súd dňa 20.02.2017 vo veci vydal platobný rozkaz, sp. zn. 13C/2/2017-19, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz zákonom predpísaným spôsobom, súd ho zrušil v celom rozsahu uznesením, sp. zn. 13C/2/2017-37 zo dňa 12.09.2018.

3. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania písomne nevyjadril.

4. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16.10.2018 žalobca uviedol, že jeho uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom, a to tak, že boli odtrhnuté plomby z krytu svorkovnice elektromera na fáze L2 a L3 bola povolená napäťová preponka a z tohto dôvodu elektromer neregistroval spotrebu na fáze L2 a L3. Na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina, a to v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z.. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny, bola vypočítaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., v spojitosti s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 27.02.2015. Z obsahu tohto protokolu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal, že neoprávnene odoberal elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste a zároveň uznal správnosť skutkových okolností, týkajúcich sa zistenia neoprávneného odberu, jeho popisu a spôsobu vykonania, a zároveň vyhlásil, že zaplatí svoj dlh tak, ako mu bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaný svojím podpisom zároveň preukazuje aj tú skutočnosť, že na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie sa zdržiaval a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberal.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 26.03.2019 v podstate v celom rozsahu zotrval na skutkových aj právnych dôvodoch podanej žaloby.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

7. Faktúrou č. 9161002297 zo dňa 14.03.2016, splatnou dňa 30.03.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste č. 3500730 na adrese S. XXX, celkovo v sume 1.777,25 eur. Súčasťou faktúry bol aj výpočet škody.

8. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že na odbernom mieste na adrese S. XXX, vedenom na žalovaného, bolo zistené, že boli odtrhnuté plomby z krytu svorkovnice elektromera a na fáze L2 a L3 bola povolená napäťová preponka, elektromer neregistroval spotrebu na fáze L2 a L3 a rozvádzač bol v dezolátnom stave. Protokol vlastnoručne podpísal žalovaný a potvrdil skutočnosť, že elektrickú energiu neoprávnene odoberal, čo je písomne zaprotokolované v predmetnom protokole. Súčasťou protokolu bola aj fotodokumentácia odberného miesta.

9. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.777,25 eur výzvou zo dňa 07.04.2016, na ktorú žalovaný nereagoval.

10. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <javascript: %20fZzSRInternal('3171978',%20'19686847',%20'19686847',%20'5750999',%20'5750999',%20'0')>.

11. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhl.“), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

12. Podľa § 1 ods. 4 vyhl., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

13. Podľa § 1 ods. 7 vyhl., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3 (s účinnosťou od 01.02.2013) - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie zo zariadenia pre verejný rozvod na odbernom mieste S. XXX. Súd vychádzal z toho, že predmetné odberné miesto, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu elektriny, je evidované na žalovaného, ktoré tvrdenie žalobcu súd považoval medzi stranami za nesporné, ďalej že na tomto mieste bolo zistené, že boli odtrhnuté plomby z krytu svorkovnice elektromera a na fáze L2 a L3 bola povolená napäťová preponka, elektromer neregistroval spotrebu na fáze L2 a L3 a rozvádzač bol v dezolátnom stave, teda išlo o neoprávnený odber elektriny meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny, t. j. žalovaného, nezaznamenávalo odber elektriny. V protokole, ktorý bol žalovaným vlastnoručne podpísaný, je zaznamenané, že žalovaný potvrdil skutočnosť, že elektrickú energiu neoprávnene odoberal, žalovaný uvedené nenamietal, preto uvedená skutočnosť sporná nebola. Uvedeným konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ktorú žalobca vyčíslil vo výške 1.777,25 eur a fakturoval žalovanému faktúrou č. 9161002297, so splatnosťou dňa 30.03.2016. Z hľadiska výšky uplatneného nároku súd o správnosti výpočtu žalobcu nemal pochybnosti, a tento tak považoval za správny, v súlade s cit. ustanoveniami vyhlášky Ministerstva Hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., podľa ktorých ustanovení má žalobca právo nielen na náhradu škody, ale aj na úhradu nákladov, spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Výška žalovanej sumy nebola zo strany žalovaného namietaná a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti jej výpočtu. Súd preto považoval nárok žalobcu za skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.777,25 eur tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

17. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného, ako dlžníka, popri plnení i úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t. j. dňom 31.03.2016, pričom základná úroková sadzba ECB, zvýšená o 5 percentuálnych bodov, k tomuto dňu predstavovala 5,05 % ročne. Z uvedených dôvodov súd žalobe aj v časti príslušenstva, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.