Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-13-2019.pdf
PDF · 101.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: KP Capital, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie č. 17, 936 01 Šahy, IČO: 35831481, zastúpený advokátkou: JUDr. Tímea Tóthová, AK so sídlom Nitra, Školská 3, proti žalovanému: Ondrej Gajdács - OSG PLAST, so sídlom Šahy, SNP č. 285/20, IČO: 35348739, o zaplatenie 3.480,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.480,00 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne:
- zo sumy 180,00 Eur od 16.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.01.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.02.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.03.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.04.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.07.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 180,00 Eur od 16.09.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.01.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.03.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.04.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 120,00 Eur od 16.05.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1.Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 27.08.2019 doručená žaloba, ktorou sa žalobca po doplnení zo dňa 11.12.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.480,00 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 180,00 Eur od 16.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,00 Eur od 16.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 120,00 Eur od 16.05.2018 do zaplatenia s tým, že výška úroku. Takto uplatnený nárok odvodzoval zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2009 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
2. O uplatnenom nároku rozhodol okresný súd platobným rozkazom č. k. 15Cb/13/2019-30 zo dňa 16.01.2020, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
3. Voči platobnému rozkazu bol zo strany žalovaného podaný odpor. Následne okresný súd uznesením č. k. 15Cb/13/2019-47 zo dňa 01.10.2020 platobný rozkaz okresného súdu zrušil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2020.
4. Žalobca v žalobe uvádzal, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov bol žalovaný povinný platiť žalobcovi nájomné v sume 180,00 Eur mesačne. Pri kontrole platieb však žalobca zistil, že zo strany žalovaného neboli uhradené platby za nájomné už viac ako 4 roky. Žalobca poslal preto žalovanému upomienky na zaplatenie omeškaných platieb, na ktoré žalovaný nereagoval žiadnym spôsobom. Žalobca potom žiada vyplatenie zameškaného nájomného, ktoré po zvážení situácie, si uplatňuje len za posledné 3 roky, čo podľa priloženého rozpisu dlžného nájomného predstavuje spolu sumu 3.480,00 Eur. K takto uplatnenému nároku na dlžné nájomné, si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vyčíslený tak, ako je to uvedené v prvom odseku tohto rozsudku.
5. V podanom odpore žalovaný uviedol, že v daných veciach má viacero nezrovnalostí, požiadal preto pána A., aby sa v 9. týždni roku 2020 stretli osobne a celú záležitosť, ktorú žalovaný pokladá za nedorozumenie, vyriešili a dospeli k dohode mimosúdnou cestou, pretože sa osobne poznajú. Poukázal na to, že nemá zhodu s dĺžkou nájmu, nakoľko uvedené posledné 3 mesiace už v priestoroch neboli a zmenu priestorov a za ne výšku nájmu, keďže boli v skladových priestoroch od roku 2016. Ďalej poukázal na to, že s pánom A. sa dohodli, že dlžnú čiastku budú kompenzovať namontovaním okien podľa jeho požiadaviek. Chcel sa preto s ním stretnúť a túto skutočnosť upresniť (odpor na č. l. 34).
5.1 V ďalšom podaní doručenom súdu 01.06.2020 žalovaný uviedol takmer identické skutočnosti, ako boli uvedené aj v podanom odpore. Opakovane poukázal na nezhodu s dĺžkou nájmu a okrem zopakovaných skutočností uvedených v odpore ešte doplnil, že kvôli vzniknutej situácií spôsobenej koronavírusom a jeho zdravotnému stavu, sa stretnutie oddialilo, ale vzniknutá situácia mala byť riešená v najbližších dňoch (č. l. 42).
6. Právna zástupkyňa žalobcu bola vyzvaná na vyjadrenie sa k tvrdeniam žalovaného vo veci mimosúdneho vyriešenia sporu, na čo uviedla, že medzi stranami sporu k dohode nedošlo, a preto trvajú na žalobe v celom rozsahu.
7. O žalobe rozhodol okresný súd na pojednávaní konanom dňa 16.02.2022, na ktorom konal v neprítomnosti strán sporu, ktoré mali doručenie predvolania riadne vykázané so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania. Právna zástupkyňa žalobcu si prevzala predvolanie dňa 31.01.2022 (č. l. 98) s tým, že nepožiadala o odročenie pojednávania, ako ani svoju neprítomnosť a ani neprítomnosť žalobcu neospravedlnila. Žalovanému bolo predvolanie doručované poštou, a bolo mu doručené fikciou dňa 10.02.2022 (č. l. 99). Na základe jeho predchádzajúcej žiadosti o oznamovanie termínu vopred (ktoré termíny boli opakovane odročované aj pre dôvody na strane žalovaného), bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 16.02.2022 doručované žalovanému aj e - mailom a to opakovane - aj dňa 17.01.2022, ako aj dňa 18.01.2022 (č. l. 96,97). Napriek uvedenému, žalovaný e-mailom zo dňa 10.02.2022 oznámil súdu, že zásielku doručovanú mu poštou si nestihol prevziať a preto znovu žiadal, aby mu termín bol zaslaný e-mailom s tým, že doma by mal byť 7.,8. a 9. kalendárny týždeň. Ako súd už konštatoval, termín 16.02.2022 bol žalovanému zasielaný aj e-mailom (dvakrát), spolu so žiadosťou o potvrdenie prijatia e-mailu, na čo však žalovaný nereagoval. S poukazom na uvedené, súd preto v deň pojednávania o 09:26 hod. e - mailom žalovanému oznámil uvedené skutočnosti s tým, že pojednávanie určené na dňa 16.02.2022 o 9,30 hod. sa uskutoční. Pokiaľ žalovaný mal termín pojednávania riadne doručený - hoci fikciou, ktorý spôsob dourčenia zákonná úprava umožňuje, a navyše uvedený termín bol žalovanému oznámený aj e - mailom, neexistoval zákonný dôvod na odročenie pojednávania, keďže ani sám žalovaný nepožiadal o odročenie termínu pojednávania, len súdu oznámil, že si nestihol prevziať zásielku súdu, čo ale nebol dôvod pre jeho odročenie.
8. Na pojednávaní konanom dňa 16.02.2022 okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi v nasledovnom rozsahu: čl. 1-2 žaloba, čl. 4 tabuľková zostava dlžné nájomné od 2015-2018, čl. 5 upomienka z 20.07.2018, čl. 6 upomienka z 19.11.2018, čl. 13 výpis zo živnostenského registra - žalovaný, čl. 16 oznámenie z 04.02.2015, čl. 18 - 20 zmluva o nájme nebytových priestorov z 01.07.2009, čl. 25-26 doplnenie žaloby - upresnenie petitu, čl. 29 vyčíslenie trov, čl. 30 PR z 16.01.2020, čl. 34 odpor, čl. 39 výpis zo živnostenského registra - žalovaný, čl. 42 takmer identické podanie ako na čl. 34, kde žalovaný avizoval možnosť mimosúdnej dohody, čl. 46 oznámenie PZ žalobcu, že k mimosúdnej dohode nedošlo, čl. 47 uznesenie, ktorým bol zrušený PR, právoplatný dňa 29.10.2020.
9. Z uvedených listinných dokladov okresný súd zistil takýto skutkový a právny stav veci:
9.1. Žalovaný spolu s vtedajším prenajímateľom, spoločnosť T. Z. Z..F..P.., so sídlom Š., C. D. Č.. XX, uzatvoril dňa 01.07.2009 zmluvu o nájme nebytového priestoru, predmetom ktorého nájmu boli nebytové priestory - dom služieb zapísaný na LV č. 2336. V danom nebytovom priestore mal žalovaný prenajaté priestory na prízemí, so samostatným vchodom o priemere 40 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, priestory boli k dispozícií od 01.07.2009 s tým, že výška nájomného za jeden kalendárny mesiac bola dohodnutá 150,00 Eur bez DPH (180,00 Eur s DPH). Prenajímateľ bol oprávnený pre ďalšie obdobie nájmu upraviť výšku nájomného podľa indexu rastu spotrebiteľských cien v Slovenskej republike vydávaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
9.2. Z výpisu z obchodného registra má súd preukázané, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa, ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia práve so žalobcom. Uvedené skutočnosti boli oznamované aj žalovanému prípisom zo dňa 04.02.2015. Žalobca predložil do konania rozpis neuhradeného nájomného s tým, že nájomné žiada priznať počnúc mesiacom 9/2016, splatné vopred, t. j. splatné v mesiaci 8/2016. Z tohto rozpisu (č. l. 4) vyplýva, že nájomné je rátané až do mesiaca september 2017 po 180,00 Eur, t.j. v sume, v akej bolo nájomné dohodnuté (150,00 Eur bez DPH, čo predstavuje sumu 180,00 Eur s DPH). Splatné nájomné v mesiacoch 10/2017 - 5/2018 je žiadané len v sume 120,00 Eur, teda v sume nižšej, ako bolo zmluvne dohodnuté nájomné.
9.3. Žalovaný v odpore len všeobecne konštatoval, že má viacero nezrovnalostí, nemá zhodu s dĺžkou nájmu, pretože posedné 3 mesiace už nemal byť v priestoroch. Na druhej strane ale uviedol, že „dlžnú čiastku“ bude kompenzovať namontovaním okien podľa požiadaviek p. A..
9.4. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu vyplýva, že k žiadnej mimosúdnej dohode, resp. vyriešeniu sporu kompenzáciou tak, ako to tvrdil žalovaný nedošlo.
10. Podľa § 1 zákona č. 166/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinného v čase podpisu zmluvy o nájme (ďalej len „zákon o nájme nebytových priestorov“), tento zákon sa vzťahuje
a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
11. Podľa § 2 zákona o nájme nebytových priestorov, s priestormi uvedenými v § 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/20040701> (ďalej len „nebytové priestory“) nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“).
12. Podľa § 3 ods. 1 - 4 zákona o nájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
13. V konaní nebolo sporné samotné uzatvorenie zmluvy o nájme, spor bol len o výšku nedoplatku na nájomnom, kde žalovaný ale len veľmi neurčito konštatoval, že má v tejto veci určité nezrovnalosti, ako aj nemá zhodu s dĺžkou nájmu, keďže posledné 3 mesiace už neboli v priestoroch, boli v skladových priestoroch od roku 2016. Z vyjadrenia žalovaného ale vyplýva, že sám žalovaný eviduje tú skutočnosť, že má voči žalobcovi dlh na nájomnom, keďže opakovane poukázal na dohodu s pánom A., ktorá mala byť v tom smere, že dlžnú čiastku by kompenzoval namontovaním okien. Žalovaný však výslovne neuviedol, aká by podľa neho mala byť dlžná suma, kedy sa mal ukončiť nájomný vzťah, akým spôsobom (keďže nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú).
14. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Z obsahu predložených listinných dokladov vyplýva, že dlh žalovaného na nájomnom mal predstavovať spolu až sumu 6.900,00 Eur a to za nájomné splatné za mesiace 1/2015 až 5/2018, z ktorého obdobia nájomné splatné v mesiacoch od 1/2015 do 9/2017 bolo účtované po 180,00 Eur mesačne a za mesiace od 10/2017 do 5/2018 bolo účtované nájomné po 120,00 Eur mesačne. Upomienkou zo dňa 20.07.2018 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžného nájomného, ktoré bolo vyčíslené dokonca až v sume 9.854,03 Eur pričom v upomienke ale nebolo bližšie špecifikované obdobie, za ktoré vznikol dlh na nájomnom v uvádzanej sume. Žalobca si v žalobe ale uplatnil nárok na dlžnom nájomnom len v sume 3.480,00 Eur, ako uvádzal po jeho zvážení, pričom sa jedná o dlžné nájomné splatné v mesiacoch 8/2016 až do 5/2018 s tým, že za obdobie od 8/2016 do 9/2017 účtoval mesačné nájomné v zmysle zmluvy, t. j. á 180,00 Eur mesačne (14 x 180,00 Eur = 2.520,00 Eur) a za nasledujúce obdobia od 10/2017 do 5/2018 á 120,00 Eur mesačne (8 x 120,00 Eur = 960,00 Eur), teda v nižšej sume, ako bolo dohodnuté nájomné v nájomnej zmluve. Dôvod, pre ktorý bolo účtované žalovanému aj nižšie nájomné, žalobca bližšie neozrejmil.
17. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú, s mesačným nájomným v sume 180,00 Eur mesačne s DPH, pričom bolo dohodnutá možnosť jeho zvyšovania. Z predložených listinných dokladov má súd preukázané, že právny nástupca pôvodného nájomcu žiada priznať nájomné v zmysle zmluvných podmienok, resp. za určité obdobie aj v nižšej sume a to za ním vyčíslené obdobie. Žalovaný síce v žalobe uplatnený nárok čiastočne popieral, avšak podľa názoru súdu nedošlo z jeho strany k účinnému popretiu uplatneného nároku, keďže žalovaný vôbec neuviedol, aká by podľa neho mala byť dlžná suma na nájomnom, neuviedol za aké obdobie mu vznikol dlh na nájomnom, vôbec bližšie nekonkretizoval mesiace, v ktorých podľa neho už nemal užívať predmet nájmu (neurčito poukazoval na 3 mesiace, a zároveň uviedol ale, že bol v skladových priestoroch už od roku 2016) a tiež nepreukázal a ani netvrdil, prípadné ukončenie nájomného vzťahu. Na druhej strane sám žalovaný
potvrdil existenciu dlhu, keď tento dlh chcel kompenzovať vykonaním činnosti - namontovaním okien podľa požiadaviek p. A.. Uvedeným tvrdením aj žalovaného bola v konaní jednoznačne preukázaná existencia dlhu, ktorej sumu vyčíslenú žalobcom, žalovaný účinne nepoprel. Tu súd poukazuje aj na to, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu zo strany žalobcu už v roku 2018, a ak od uvedeného obdobia nedospel so žalobcom k dohode o úrade jeho dlhu spôsobom ako to navrhoval (namontovaním okien), pretože žalobca má zjavne záujem na finančnom plnení, a pokiaľ žalobca v tomto konaní dostatočným spôsobom preukázal v žalobe uplatnený nárok, ktorý žalovaný účinne nepoprel, súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal plnením istiny tak, ako bola žalobcom uplatnená v žalobe, t.j. v sume 3.480,00 Eur.
18. Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.
19. Podľa § 365 ods. 1 ObZ., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
20. Podľa § 3 nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Z listinných dokladov a tvrdeného skutkového stavu má súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením si svojho záväzku, ktorú skutočnosť v konečnom dôsledku potvrdil aj sám žalovaný. Následkom omeškania si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil samostatne zvlášť pri každom dlžnom mesačnom nájomnom a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti mesačného nájomného, ktoré bolo v zmysle nájomnej zmluvy splatné vždy za príslušný kalendárny mesiac vopred, najneskôr do 15 -teho dňa každého kalendárneho mesiaca. Keďže v konaní nebolo preukázané a žalovaným ani tvrdené, že by čo i len čiastočne vykonal úhradu žalovanej sumy, nespornou je aj tá skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania správne, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačného nájomného. Ku dňu omeškania v prípade všetkých mesačných úhrad bola základná sadzba ECB - 0,00 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov, čo predstavuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške a v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou, súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade so žalobným petitom tak, ako to vyplýva z prvého výroku tohto rozsudku.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. S poukazom na citované zákonné ustanovenie, súd zaviazal žalovaného na plnenie v lehote 3 dní.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd preto rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému práve v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).