Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-178-2018.pdf
PDF · 110.63 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/178/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: J., proti žalovanej: Q. o zaplatenie sumy 530,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.marca 2018, č.k. 19Csp/105/2016-108, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do 31.10.2016 z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP. Žalobu ďalším výrokom zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 82 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 251/2012 Z.z., § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 16.01.2015 zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta žalovanej na adrese B. - R. XX, kde demontovali plynomer č. XXXXXXX s evidovaným stavom 21823 m3 a namontovali nový plynomer č. XXXXXXX so stavom 00001 m3, pričom plynomer č. XXXXXXX (meradlo) bol po jeho uložení do zapečatenej škatule zaslaný na znalecké skúmanie. Prevedeným dokazovaním na základe predloženého znaleckého posudku znalca O.. H. A. č. N. bolo jednoznačne preukázané, že sporné odtlačky plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, keď vykazovali síce obsahovú zhodu, ale tvarovú a rozmerovú nezhodu, a teda je veľká pravdepodobnosť odstránenia pôvodného zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii u žalovanej a jeho nahradenia novým zabezpečením - plombou, ktorého znaky neboli vytvorené plombovacími kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a čo spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu, keďže žalobca si svoj nárok uplatnil z titulu náhrady škody. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide objektívnu zodpovednosť, t.j. odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom toto porušenie mohol spôsobiť ktokoľvek. Preto zavinenie ako štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu súd pri takomto type zodpovednosti neskúma, a teda je irelevantné, či porušenie spôsobil odberateľ plynu, alebo niekto iný i bez vedomia odberateľa, ktorým argumentom sa bránila žalovaná. Rovnako tak súd nepovažoval za relevantnú obranu žalovanej, podľa ktorej nebolo preukázané, že plynomer odmontovaný z odberného miesta žalovanej a plynomer predložený znalcovi bol jeden a ten istý plynomer, keďže ako zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta a montážneho listu meradla, tak aj z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že odmontovaný a na znalecké skúmanie predložený plynomer bol identifikovaný č. N. so stavom 21823 m3, pričom tento bol po demontáži uložený do zapečatenej škatule a znalcovi predložený v neporušenom obale. Tvrdenia žalovanej o zámene resp. o akýchkoľvek dodatočných zásahoch do plynomeru v čase od jeho demontáže po jeho doručenie znalcovi sú vyvrátené tým, že číslo a stav oboch počítadiel plynomeru bol rovnaký, zapečatený obal, do ktorého bol po demontáži plynomer uložený bol neporušene dopravený až k znalcovi. Žalovaná svoje tvrdenia o zásahu do počítadla či zabezpečenia plynomeru po jeho demontáži nepreukázala (ak tvrdila, že došlo k zásahu do plynomeru po jeho demontáži, bola povinná tieto tvrdenia preukázať), a preto súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z obsahu predložených listinných dôkazov o tom, že plynomer tak, ako bol tento demontovaný bol uložený do zapečateného obalu, a v nepoškodenom stave bez dodatočných zásahov bol predložený znalcovi na znalecké skúmanie. Súd vyhodnotil ako dôvodnú i námietku žalobcu v tom zmysle, že medzi stranami nejde o vzťah spotrebiteľský, keďže tento nemá svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, ktorú by uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľkou, a preto vzťah posudzoval ako občiansko-právny vzťah z titulu náhrady škody. Konštatoval, že v prejednávanej veci teda ide objektívnu zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že len samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či žalobcovi škoda skutočne aj vznikla, a teda len samotné konštatovanie existencie objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu) automaticky neznamená, že žalobca má bez potreby preukazovania ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu automaticky nárok na náhradu škody. Žalobca bol povinný preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovanej mu naozaj vznikla škoda. Nie je možné totiž súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne už len tým, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto škoda vznikla. Žalobca však ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či žalobcovi škoda vznikla a ak áno, v akom rozsahu. V tejto časti bola teda obrana žalovanej dôvodná, keďže žalovaná tvrdila, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nemohla vzniknúť a až po vykonanom dokazovaní má súd ustáliť, či vôbec škoda vznikla a ak áno, v akej výške. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenia iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, resp. iným spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda preto nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané. Ďalej uviedol, že princíp objektívnej zodpovednosti teda určite neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej, podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na plynomere bolo mechanicky poškodené označenie plomby a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Súd zastáva názor, že citované ustanovenie zákona nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Skutočnú výšku spôsobenej škody v danej veci by bolo možné reálne zistiť a to z plynomeru, na ktorého stav (teda či meral správne), nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pretože nebolo stranami sporu navrhnuté. Podľa názoru súdu totiž vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, teda že by zaznamenávalo nižší odber plynu ako bol skutočne odoberaný alebo by bolo úplne nefunkčné (jednoducho povedané, že by meradlo v dôsledku zásahu nameralo menej, než bolo skutočne spotrebované, resp. že by meradlo nemeralo spotrebu plynu vôbec). V takom prípade skutočne by bolo možné predpokladať, že na strane žalobcu dochádza k vzniku škody. Z predloženého znaleckého posudku je však možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenia iným zabezpečením, ale z posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, ktoré by v dôsledku takejto manipulácie nemeralo správne, resp. by odber plynu nezaznamenávalo vôbec, prípadne iným spôsobom, keďže skúmanie správnosti merania meradla predmetom predloženého znaleckého posudku ani nebolo. Meradlo teda nebolo posudzované znalcom z hľadiska jeho funkčnosti, prípadného poškodenia alebo nesprávneho merania, keďže mu bolo predložené na posúdenie, či bola pozmeňovaná plomba na číselníku meradla, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedka O.. H. A. - spracovateľa znaleckého posudku, ktorého zadávateľom bol žalobca, súd tento návrh zamietol. Pokiaľ by sa totiž jeho výsluchom aj preukázal neoprávnený odber v odbernom mieste žalovanej, nepreukázal by sa ním vznik škody žalobcovi ani jej výška. Znalec pri spracúvaní predloženého posudku pritom ani neskúmal meradlo z odberného miesta žalovanej z hľadiska jeho funkčnosti a správnosti merania, tak, ako bolo vyššie uvedené, v tomto ohľade by preto jeho výsluch v konaní pred súdom nemohol byť prínosný ani pre vyslovenie záveru o tom, či meradlo meralo správne, resp. v čom spočívala jeho nesprávnosť. Navyše k posúdeniu správnosti merania meradla znalec z odvetvia mechanoskopia ani nie je kompetentný sa odborne vyjadrovať, keďže zodpovedanie tejto otázky nepatrí do sféry skúmania znalcov z tohto odvetvia. Znalec z odvetvia mechanoskopia identifikuje nástroje podľa zanechaných stôp na skúmaných predmetoch a neskúma predmety z pohľadu správnosti ich merania. Dôvodil, že na uplatnenie nároku na náhradu škody je teda potrebné preukázať vznik škody a nepostačuje sa len riadiť ustanoveniami právneho predpisu ustanovujúcimi spôsob výpočtu škody. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody a výšky škody bolo v tomto spore na žalobcovi, pričom táto ostala nepreukázaná, to najmä za situácie, že podľa tvrdenia žalovanej za sporné obdobie riadne platila zálohové platby, ako to aj vyplýva z predložených SIPO platobných dokladov, ktoré obsahujú potvrdenie pošty o ich úhrade a tiež pokiaľ bolo žalovanou (už v odpore) tvrdené (k čomu žalobca neuviedol žiadne svoje konkrétne tvrdenia), že na odbernom mieste nedochádzalo po dátume 22.10.2014, kedy bola v dome vykonaná domová prehliadka (až do cca 10.01.2015) k odberu plynu a nepoužívali sa žiadne plynové spotrebiče, keďže dom bol prázdny a ani sa v ňom nekúrilo, a teda k odberu plynu vôbec po toto obdobie nedochádzalo. Nakoľko žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za predmetnú škodu, a to vznik škody a jej výšku, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepredvídateľné a vydané v rozpore s princípom právneho štátu, princípom právnej istoty a princípom legitímnych očakávaní. Osobitne namietal i porušenie ustanovení o skutkových tvrdeniach strán, porušenie ustanovení o nespornom tvrdení žalobcu, porušenie ustanovení o zjavne nedôvodnej žalobe, v porušení ustanovení o neúplnom podaní, v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že je zrejmé, že na odbernom mieste žalovaného, kde bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, dochádzalo, a to aj podľa tvrdenia samotného žalovaného, k neoprávnenému odberu zemného plynu (k spotrebe zemného plynu). Pokiaľ by na predmetnom odbernom mieste nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a predmetné meradlo bolo určené meradlom v zmysle zákona, mohlo by sa následne pri výpočte spôsobenej škody vychádzať z rozdielu nameraných stavov zemného plynu. Nakoľko však predmetné meradlo v zmysle záverov znaleckého posudku N. nie je možné považovať za určené meradlo, žalobca pristúpil k výpočtu spôsobenej škody v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu č. 449/2012 Z.z. a táto bola vyčíslená na sumu 530,63 eur. Všetky skutočnosti neboli popreté ani žalovaným, ani súdom prvej inštancie, ani v rozhodnutí súdu sa neuvádza a nepotvrdzuje opak a z týchto preto bolo a je stále nutné vychádzať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že za obdobie od 28.10.2014 do 16.01.2015 (obdobie neoprávneného odberu zemného plynu) už raz za spotrebu zemného plynu zaplatil, mal žalobca za to, že uvedené tvrdenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako pokiaľ žalovaný poukazuje na zúčtovaciu faktúru od dodávateľa zemného plynu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 19.10.2014 do 18.10.2015 mal za zrejmé, že žalovanému bol účtovaný preplatok vo výške 578,95 eur. Mal za to, že z uvedenej vyúčtovacej faktúry je zrejmé, že žalovanému dodávateľ zemného plynu odber plynu za obdobie od 28.10.2014 do 16.01.2015 nefakturoval, čo práve potvrdzuje nárok žalobcu uplatnený v konaní. Ak súd nepreukazuje a ani netvrdí, že by žalovaný spotreboval zemný plyn patriaci pôvodne inej konkrétnej osobe, za ktorý by jej s konečnou platnosťou zaplatil, tento nemôže nárok žalobcu odmietnuť. Poukazoval na to, že z dikcie zákona o energetike je zrejmé, že pre neoprávnený odber je rozhodujúce porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a nie porušenie funkčnosti meradla, kedy zásah do meradla je po zložení krytu (nezabezpečeného plombou, z dôvodu jej porušenia) možný bez toho, aby došlo k poškodeniu krytu, či meradla. Žalobca následne vo svojom rozsiahlom odvolaní citoval ustanovenie § 82 ods. 1, 2, 3 zák. o energetike, § 5, § 8, § 15, § 19 zák. č. 142/2000 Z.z. Ďalej na podporu svojich tvrdení poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodnutia okresných a krajských súdov.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nesúhlasí so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a plne v súlade s právnou logikou. Mala za to, že súd prvej inštancie správne a úplne dokazovaním zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo konanie v časti zastavené, odvolaním napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom znesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonaný každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na doplnenie správnosti odvolací súd uvádza:
7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP). 8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
9. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
10. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a odvolacím prieskumom ex offo nebola zistená ani žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok, teda nedošlo z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.
13. Pokiaľ odvolateľ tiež namieta, že nemohol realizovať svoje procesné práva, čo indikuje tiež v prospech uplatnenia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, tak k jeho naplneniu nedošlo ani vo vzťahu k tejto odvolacej námietke, pretože základným predpokladom pre to, aby sa odvolateľ bol zo strany súdu (postupom podľa § 181 ods. 2 CSP) dozvedel o.i. tiež to, ktoré skutočnosti súd považuje za sporné bolo, aby sa zúčastnil pojednávania, k čomu však v posudzovanej veci nedošlo. Odvolateľ napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný sa pojednávania nezúčastnil, preto to bol on sám, kto si v namietanom smere znemožnil svojou nečinnosťou realizovať svoje procesné práva, čo rozhodne nemôže ísť na ťarchu postupu súdu prvej inštancie. 14. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd považuje za potrebné poukázať tiež na princípy, ktorými je ovládané sporové konanie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola, alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu, ktorými princípmi je a tiež bude nepochybne ovládané konanie tiež v posudzovanej veci, preto je na zodpovednosti strán sporu, ako sa z hľadiska produkovania tvrdení a dôkazov s nimi vysporiadajú, keďže ich nečinnosť v tomto smere im legitímne nemôže priniesť iné, ako v neprospech tej strany, ktorá nebude dostatočne aktívna, vydané rozhodnutie. Len také skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa nároku na zmluvné úroky, aké produkoval, mohli byť tiež predmetom posúdenia súdom prvej inštancie.
15. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
17. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené dispozíciou právnej normy). Odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Tak ako odvolací súd už uviedol, stotožňuje sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (zamietavej a v súvisiacej časti o náhrade trov konania) je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100% vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.
21. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).