Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4752-2016.pdf
PDF · 96.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/4752/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Ž. L., E.. XX.XX.XXXX, I. Č. W. XXX/X, XXX XX A. E. I., o vymoženie istiny 60,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn.: C. XXXXX/XX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje. III. Oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. V predmetnej veci bola súdu dňa 19.10.2016 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, pod sp.zn.: S. XXXXX/XX zo dňa 22.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2016. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
2. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 28.05.2013 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 350 eur, ktorým sa dlžník zaviazal vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 346 eur, celkovo tak sumu 696 eur a to s konečnou splatnosťou úveru k 20.05.2014. V ten istý deň ako úverová zmluva bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť si povinný neplnil riadne a včas tak oprávnený sa domáhal na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, vydania rozsudku a to na základe osobitne uzavretej rozhodcovskej zmluve.
3. Podľa čl. II. rozhodcovskej zmluvy: „Všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 28.05.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako a spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
4. Podľa § 52 ods. 1-4zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy („ďalej ako OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
6. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
7. Podľa § 53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
8. Podľa § 53 ods. 4 písm. r.) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
9. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
12. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 632/1992 Zb. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania 1) významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov 2) alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 2 ods.1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
14. Podľa § 2a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.
15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
16. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
17. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
18. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
19. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
20. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský.
22. Dňa 28.05.2013 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá aj Rozhodcovská zmluva. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že bola uzatváraná na základe uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, a že na základe tejto rozhodcovskej zmluvy sa budú spory riešiť pre rozhodcovským súdom. Na základe takto postavenej rozhodcovskej zmluve, zakomponovanej do vopred pripravenej, formulárovej zmluvy zo strany oprávneného, založil rozhodcovský súd svoju právomoc, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, jednoznačne ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania.
23. Súd preskúmal uzavretú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musel ju spolu s úverovou zmluvou, pretože s ňou nepochybne priamo súvisí (číslo XXXXXXXXX). Na základe toho potom došlo k výraznému narušeniu smernicou EÚ deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, pričom dodávateľ v tomto prípade zvolil konkrétny rozhodcovský súd. Znenie doložky, ktorá navodzuje dojem, že zmluvné strany sa dohodli, že spory budú riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, no v konečnom dôsledku si toto právo výberu veriteľ ponechal a donútil spotrebiteľa vzdať sa budúceho práva dohodnúť sa na riešení sporov a nepodmienečne sa podrobiť tomu konaniu, ktoré vyvolá veriteľ. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom ako vyplýva z §19 zákona o rozhodcovskom konaní, začatie konania na rozhodcovskom súde bráni tomu istému konaniu vedenému na všeobecnom súde.
24. Uzavretá rozhodcovská zmluva odporuje aj princípom ústavnosti zakotvených v Ústave Slovenskej republiky ( ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zároveň je zrejmé, že neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený s povahou rozhodcovského konania a rozdielmi medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, a to pred podpisom zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich komplikovanosť a neúplnosť. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
25. Oprávnený sa uzavretím osobitnej rozhodcovskej zmluvy snažil navodiť dojem, že spĺňa zákonom predpísané náležitosti, avšak aj táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, s vopred predpísanými údajmi, pod ktorú sa spotrebiteľovi stačilo len podpísať. Občiansky zákonník v tomto prípade t.j. v čase uzavretia nielen zmluvy o pôžičke, ale aj predmetnej rozhodcovskej zmluvy, už vyslovene zakotvuje medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53 ods. 4 písm. r) aj podmienku týkajúcu sa rozhodcovských doložiek, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Zo všeobecnej definície neprijateľných zmluvných podmienok je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie.
26. Na základe uzatvárania dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach, tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá je nepochybne naviazaná na dohodu o uznaní dlhu. Na základe toho tak vnútil povinnému ako spotrebiteľovi neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je judikatúrou vnútroštátnych súdov považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj v rozpore s dikciou zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Oprávnený nijak nepreukázal individuálnosť takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy a povinný si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, v tomto prípade tak platí v zmysle §53 ods. 3 OZ, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Súd v tejto súvislosti súd takisto poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C 240-244/98).
27. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.
28. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“).
29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
31. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
32. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
33. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo veci právomoc rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.
34. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
35. Podľa § 203 ods. 1 EP, Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
36. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania t.j. účinná do 31.03.2017 (ďalej ako „Vyhláška“).
37. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura..
38. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (t.j. 6,64 eur, pozn. súdu) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
39. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura..
40. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
41. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
42. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
43. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).
44. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
45. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
46. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
47. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.
48. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
49. Súdny exekútor osvedčil súdu, že je platiteľom DPH.
50. Súdny exekútor na výzvu súdu doručil dňa 07.02.2022 vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si vyčíslil odmenu v celkovej výške 39,83 eur vrátane DPH.
51. Súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil paušálnu sumu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur, teda sumu 39,83 eur s DPH, ktorú mu súd priznal.
52. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených trov exekútora bola odôvodnená, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu proti výroku č. I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Proti výroku č. III. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.