Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., IČO: 50 094 297, sídlo Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, sídlo Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. G. XX/XXXX, XXX XX M. M., prechodne bytom XXX XX Z. XXX, o zaplatenie 1.764,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6Csp/227/2017 - 60 zo dňa 14. 12. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 6Csp/227/2017 - 60 zo dňa 14. 12. 2017 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 67,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 67,73 Eur od 24. 10. 2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 30.10.2017 proti žalovanej domáhal zaplatenia 1.764,12 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa 02. 11. 2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu - Q. M., a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v sume 2.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu, zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia a plniť ostatné povinnosti v zmysle zmluvy. Žalovaná neplatila úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 27. 11. 2014, dlh žalovanej ku dňu 23. 10. 2017 predstavuje nezaplatená istina 1.764,12 Eur a úroky 1.132,29 Eur. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úroku vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.764,12 Eur od 24. 10. 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.764,12 Eur od 24. 10. 2017 do zaplatenia. Písomným podaním zo dňa 21. 11. 2017 žalobca podanú žalobu doplnil tak, že žalovaná od poskytnutia úveru zaplatila celkom 1.932,27 Eur (121,62 Eur poplatky, 1.574,77 Eur úroky a úroky z omeškania, 235,88 Eur istina). Poistenie schopnosti splácať úver bolo spoplatnené sumou 3,29 Eur mesačne, výška 1. - 67. splátky bola 55,- Eur bez poistného, výška 68. splátky bola 34,55 Eur a výška 69. a 70. splátky bola 0,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že Q. M., a. s., ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, podľa obsahu ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 2.000,- Eur s úrokom 24,5 %. Poskytnutý úver mala žalovaná splatiť v 70 mesačných splátkach po 55,- Eur mesačne (spolu s poistným 3,29 Eur, 58,29 Eur mesačne) so splatnosťou k 7. dňu v mesiaci od 07. 12. 2011 do 07. 09. 2017. V zmluve je uvedené, že žalovaná by mala zaplatiť celkovú výšku nákladov 1.719,55 Eur s RPMN 27,44 % pri priemernej RPMN 17,88 %. Súčet všetkých 70 splátok po 55,- Eur predstavuje celkovú výšku nákladov 1.850,- Eur - teda o 130,45 Eur viac ako je uvedené v zmluve. Žalobcom tvrdený spôsob splácania úveru vychádzajúci zo splatenia úveru v 67 splátkach po 55,- Eur a 68. splátke vo výške 34,55 Eur a v 69. a 70. splátke vo výške 0,- Eur, zjavne odporuje písomne dojednaným podmienkam a nebol takto písomne dohodnutý. Súd mal preukázané, že Q. M., a. s. a žalovaná uzatvorili úverovú zmluvu, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Táto úverová zmluva neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, predpísanú náležitosť a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v uzatvorenej úverovej zmluve je uvedená celková výška nákladov 1.719,55 Eur, pričom písomne dojednaným podmienkam o výške, počte a termínoch splátok úveru zodpovedá celková čiastka minimálne 1.850,- Eur. Uzatvorená úverová zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť

- celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny, pričom z hľadiska dodržania základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej hodnote teda nie aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote nesprávnej. Veriteľ nemá možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale iba také, ktoré zodpovedajú celkovej sume všetkých úrokov, poplatkov a iných záväzkov, ktoré spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť. Keďže úverová zmluva správny údaj o celkovej čiastke neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že žalovanej poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je pritom práve tým údajom, ktorého neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podmienky poskytnutia úveru žalovanej vyplývajúce z listinných dôkazov sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých žalovanej bol poskytnutý úver 2.000,- Eur, ktorý mala vrátiť nie v 70 splátkach po 55,- Eur ale v 67 splátkach po 55,- Eur a 68. splátke vo výške 34,55 Eur a v 69. a 70. splátke vo výške 0,- Eur. Takéto tvrdenia z písomne uzatvorenej zmluvy ani z ostatných listinných dôkazov nevyplývajú. Ak by aj bola zmluva o úvere uzatvorená so žalovanou s takýmto obsahom, potom nebola zachovaná jej povinná písomná forma a z tohto dôvodu sa tiež podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. pre nedostatok písomnej formy považuje žalovanej poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodov zhora uvedených je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru (z pôvodných 2.000,- Eur). Žalovaná zaplatila splátky v celkovej výške 1.932,27 Eur, zvyšok nezaplatenej istiny predstavuje 67,73 Eur, preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 67,73 Eur a v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú súd podanú žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že listom zo dňa 27. 11. 2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 27. 11. 2014 a vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávky v lehote 10 dní od dňa jeho doručenia. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predčasne zosplatneného peňažného záväzku ku dňu 27. 11. 2014, žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 24. 10. 2017, preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 67,73 Eur od 24. 10. 2017 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný, úspešná žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu vyplýva, že jej žiadne trovy konania ani nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to voči výroku II. a III., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď mal za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam s tým, že súd vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobca má za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko neaplikoval ustanovenia zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, konkrétne ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Namietal, že zmluva o úvere bola preukázateľne uzatvorená v písomnej forme, z čoho vyplýva, že nebola splnená jedna z dvoch podmienok, kumulatívne potrebných pre možnosť sankcionovania úveru bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Aplikáciou právne úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nemožno dospieť k záverom súdu o bezúročnosti úveru, nakoľko nebola splnená ani jedna z dvoch zákonných podmienok, ktorou skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Rozsudok súdu v tomto bode odporuje platnému zákonu. Pokiaľ by aj súd skonštatoval, že výška celkovej čiastky úveru nie je v písomne uzatvorenej zmluve o úvere uvedená správne vzhľadom na absenciu nedostatku písomnej formy nemožno s ohľadom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. klasifikovať ako bezúročnú. Ak by naopak, súd vyhovel argumentácii žalobcu ohľadom rozdelenia splátok úveru, potom by absentoval nedostatok náležitostí zmluvy o úvere, aby opäť mohlo byť uplatnené ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Poukázal na to, že súd pri hodnotení celkovej výšky úveru neskúma, z čoho sa celkové náklady úveru skladajú. Pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časový zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami právnej spoločnosti. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 12. 01. 2006 sp. zn. C-361/04 vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi. Európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. S poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 poukázal na to, že sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v texte len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku II. a III. ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 potvrdil ako vecne správny.

5. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. K najzásadnejšej odvolacej námietke žalobcu v podanom odvolaní, ktorá spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie neaplikoval na súdenú vec ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného dňa 02. 11. 2011, t. j. deň uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 02. 11. 2011, pričom namietal, že keďže zmluva o úvere preukázateľne bola uzatvorená v písomnej forme, nebola splnená jedna z dvoch podmienok kumulatívne potrebných pre možnosť sankcionovania úveru bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď aj v odôvodnení citoval znenie tohto ustanovenia tak, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z. z. predpísanú náležitosť, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v uzatvorenej úverovej zmluve je uvedená celková výška nákladov 1.719,55 Eur, pričom písomne dojednaným podmienkam o výške, počte a termínoch splátok úveru zodpovedá celková čiastka minimálne 1.850,- Eur a ustálil, že uzatvorená úverová zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť - celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny, pričom z hľadiska dodržania základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenie všetkých údajov v správnej hodnote, teda nie aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote nesprávnej. S týmto vysloveným názorom sa odvolací súd stotožňuje. Z vyššie uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v súdenej veci pri právnom posúdení veci aplikoval právnu normu platnú a účinnú v čase vzniku zmluvného vzťahu. V tomto smere je teda námietka žalobcu nedôvodná. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že je potrebné, aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, t. j. že spotrebiteľský úver sa požaduje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, odvolací súd uvádza, že ani túto námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú. Uplatnenie jazykového výkladu tak reštrikčným spôsobom, ako ho uvádza žalobca, v súdenej veci dôvodné nie je. Je neudržateľné, aby pri aplikácii právnych noriem súdy vychádzali iba z jeho jazykového výkladu, jazykový výklad predstavuje iba prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme, je iba východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy, ako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis a podobne. Mechanická aplikácia právnej normy abstrahujúca, resp. neuvedomujúca si zmysel a účel právnej normy je neudržateľná. Súdy sa pri aplikácii právnej normy môžu, resp. aj musia odchýliť od doslovného znenia zákonného ustanovenia v prípadoch, keď to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku alebo systematická súvislosť, čo však neznamená ľubovôľu pri výklade právnej normy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 05. 2013 č. k. IV. ÚS 71/2013 - 36. Je nepochybné, že účelom právnej úpravy § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a to aj v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi, ktoré spočíva v súlade s ustanovením citovaného § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v tom, aby zmluva mala písomnú formu s tým, že táto zmluva zároveň musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2, tak ako sú uvedené v ust. § 11 ods. 1 písm. a/, a to pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie, či už písomnej formy alebo niektorej z náležitostí, ktoré zmluva musí obsahovať v zmysle § 9 ods. 2, čo nepochybne vyplýva aj z ust. § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Výklad právnej normy, tak ako ho v odvolaní uvádza žaloba, je preto už z vyššie uvedených dôvodov neudržateľný a zároveň námietka žalobcu v tomto smere preto nie je dôvodná. Odvolací súd zároveň uvádza, že súd prvej inštancie správne poskytol primeranú mieru ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, pričom odvolací súd poukazuje na to, že z dôvodu, že znenie zmluvy vypracoval žalobca, resp. jeho právny predchodca, tento mal dôsledne dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky tak, aby zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách podľa znenia platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že keďže zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť, resp. celková výška nákladov uvedená v zmluve ani nezodpovedá písomne dojednaným podmienkam a je uvedená v nesprávnej výške, je potrebné úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, čo sa týka výroku II., ako aj výroku III. o trovách konania postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. Na doplnenie odvolací súd len uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania pri správnej aplikácii ustanovenia § 255, keďže žalovaný, ktorý bol v prevažnej miere úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu vznikli nejaké trovy konania, súd správne rozhodol aj o trovách konania výrokom III.

6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, hoci žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešnou stranou konania, preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. .

7. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .