Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-260-2018.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/260/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie 3.710,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. marca 2018 č.k. 19Csp/141/2016-31 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.512,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 22.12.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,42 eur.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 10c, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, § 563 OZ, § 470 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko predmetná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú citované zákonné ustanovenia, súd aj bez návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že mu je známy Nález Ústavného súdu SR ohľadom ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - tento však v čase rozhodovania súdu ešte nebol vyhlásený v Zbierke zákonov, preto vyššie uvedené ustanovenie je ešte stále účinné a súd musel z úradnej povinnosti k premlčaniu časti nároku žalobcu prihliadnuť. V zmysle citovaného ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v danej veci začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých mesačných splátok, kedy si žalobca mohol právo uplatniť po prvý raz. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 16.11.2016, nepremlčanými sú jednotlivé splátky splatné od 20.11.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, výška istiny úveru bola 3.900,- eur a úver mal byť splácaný v splátkach v počte 48, výška mesačnej splátky istiny predstavuje sumu 81,25 eur (3.900,- eur delene 48 splátok = 81,25 eur). Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.512,57 eur ako nezaplatené splátky istiny splatné od 20.11.2013 do 20.11.2016, t.j. 37 x 81,25 eur = 3.006,25 eur mínus zaplatená suma vo výške 493,68 eur, keď zvyšok zo zaplatenej sumy vo výške 893,75 eur započítal na premlčané splátky (11 splátok krát 81,25 eur = 893,75 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol a to i čo sa týka uplatneného príslušenstva. Žalobca žiadal úrok z omeškania priznať až dňom 22.12.2013, preto vzhľadom na uvedené súd v tejto časti žalobe vyhovel, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 22.12.2013 bola 0,25 %. Žalobca bol v konaní úspešnejší preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,42 %, keď jeho úspech bol v rozsahu 67,71 %, neúspech 32,29 % (67,71 % mínus 32,29 %)
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP vo výroku, kde súd prvej inštancie žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania a navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.198,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 22.12.2013 do zaplatenia. Odvolateľ uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie čo do absencie termínov jednotlivých splátok v zmluve je nesprávne, pretože zmluva v článku 6 bod 6.2. stanovuje splatnosť jednotlivých splátok 20. dňa príslušného mesiaca. Právny názor súdu prvej inštancie čo do posúdenia bezúročnosti úveru pre absenciu rozdelenia splátky na časť splátky pripadajúci na istinu, úroky a poplatky nesprávny a prekonaný. Dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 ale aj judikatúru Najvyššieho súdu SR uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017, z ktorých čiastkových právnych záveroch vyplýva, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenia toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby v napadnutej časti je aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie aplikoval toto ustanovenie v čase, keď bolo Ústavným súdom SR rozhodnuté o protiústavnosti tohto ustanovenia a toto rozhodnutie mu bolo známe.
5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nezaslal.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je nárok žalobcu, ktorým sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 3.710,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 22.12.2013 do zaplatenia.
8. Predmetom konania pred odvolacím súdom je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku o náhrade trov konania.
9. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v danom právnom vzťahu má žalovaná postavenie spotrebiteľa, na základe čoho bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že prvom rade sú premlčanými všetky splátky spotrebiteľského úveru splatné do 15.11.2013, vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby ustanovenej § 101 OZ, nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 16.11.2016. Z ust. § 103 OZ vyplýva, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), čo bolo aj v tomto prípade (list zo dňa 09.02.2013), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 16.11.2016, nepremlčanými sú jednotlivé splátky splatné od 20.11.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, výška istiny úveru bola 3.900,- eur a úver mal byť splácaný v splátkach v počte 48, výška mesačnej splátky istiny predstavuje sumu 81,25 eur (3.900,-eur delene 48 splátok = 81,25 eur). Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.512,57 eur ako nezaplatené splátky istiny splatné od 20.11.2013 do 20.11.2016, t.j. 37 x 81,25 eur = 3.006,25 eur mínus zaplatená suma vo výške 493,68 eur, keď zvyšok zo zaplatenej sumy vo výške 893,75 eur započítal na premlčané splátky (11 splátok krát 81,25 eur = 893,75 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol a to i čo sa týka uplatneného príslušenstva.
10. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, namietal, že súd prvej inštancie nemal pri premlčaní na daný prípad aplikovať ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/199 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podstatnou spornou otázkou tak je, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súdenom spore aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/199 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
11. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Dňa 7.2.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci vyhlásil nález sp. zn. PL. ÚS 11/2016, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie právneho predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).
12. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia právneho predpisu (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR), predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej republiky). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
13. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006 (zjednocujúce stanovisko pléna), kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.
14. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súdom prvej inštancie v danej veci predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu a opätovne vo veci rozhodne, pričom sa vysporiada aj námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.
16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).