Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/130/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 3/ N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F., R. XXX/XX, 4/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 5/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 6/ M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R. XXXX/XX, 7/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 25, proti žalovanej B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101, o určenie, že vec patrí do dedičstva ev. o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/190/2008 - 471 zo dňa 23. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ p r i z n á v a voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým ( v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. plánu 12C/190/2008 zo dňa 28.10.2014 overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 8.12.2014 pod č. 1425/14 a tvoriacim súčasť doplnenia znaleckého posudku č. 1/2013 zo dňa 29.10.2014 znalca Ing. Ivety Strhanovej ako novovytvorené parc. č. 198/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 75 m2 a parc. č. 198/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, ich odčlenením od nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec Soblahov a katastrálne územie Soblahov na liste vlastníctva č. 522 ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 198 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 361 m2, patria v podiele 1/6 do dedičstva po poručiteľovi Jozefovi Tvrdoňovi, nar. 22.5.1876 a zomr. dňa 19.4.1951, ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/6. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je geometrický plán č. plánu 12C/190/2008 zo dňa 28.10.2014 overený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 8.12.2014 pod č. 1425/14 a tvoriaci súčasť doplnenia znaleckého posudku č. 1/2013 zo dňa 29.10.2014 znalca Ing. Ivety Strhanovej. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ až 7/ sa po zmene žaloby domáhali určenia, že vyššie popísané nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. plánu 12C/190/2008 zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) patria v podiele 1/6 do dedičstva po poručiteľovi N. U., ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/6; eventuálne zriadenia v prospech vlastníkov stavby domu súp. č. XXX na parc.č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva

č. XXX pre kat. úz. G., vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok parc.č. 198

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 361 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. G. v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne tvoriacom prílohu znaleckého posudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových okolností, zistených vykonaným dokazovaním. V súčasnosti je podľa LV č. 522 pre k.ú. Soblahov výlučnou vlastníčkou C KN parc. č. 198- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 361 m2 žalovaná. Katastrálny odbor Okresného úrad Trenčín na žiadosť žalobcu 2/ mu listom zo dňa 20.5.2015 oznámil výsledok prešetrenia vzniku C KN par.c č. 198 a 199 vo vzťahu k pôvodnému stavu. V tomto liste uviedol, že pozemky parc. č. 198 a 199 boli vytvorené v rámci katastrálneho vymeriavania a mapovania, ktoré bolo v bývalej Československej republike nariadené zák. č. 177/1927 Zb. V parcelnom registri katastrálneho operátu bola parc. č. 198 evidovaná ako spoločná cesta o výmere 426 m2 a parc. č. 199 ako lúka o výmere 287 m2. V mape pozemkového katastra bol v roku 1937 priebeh hranice oboch pozemkov vedený „rovnobežne vedľa seba, po celej dĺžke susediacich pozemkov“. V roku 1965 bola v katastrálne mape vyznačená zmena priebehu hranice pozemkov medzi parc. č. 198 a parc. 199. Parc. č. 198 bola zhruba v polovici dĺžky zalomená a napojená na priebeh pôvodnej parcely č. 199. Priebeh parcely č. 199 bol v tej časti zrušený a označený ako pokračovanie parcely č. 198. Zmena priebehu hranice parciel č. 198 a 199, ako aj okolitých parciel bola orgánmi geodézie prešetrovaná pri tzv. komplexnej údržbe vykonávanej podľa § 5 ods. 2 vyhl. č. 23/1964 Zb. (vždy v priebehu 5 rokov). V rámci komplexnej údržby bol dňa 13.8.1964 vyhotovený Poľný náčrt č. 7, ktorý bol do katastrálne mapy zakreslený vo februári 1965. Z poľného náčrtu č.7 a z katastrálne mapy je zrejmé, že dom súp. č. 153 (pôv. č. 162) bol sčasti postavený aj na pôvodnej spoločnej ceste- parc. č. 198 (ešte „nezalomenej“) . Z pôvodného priebehu parc. č. 198 zostala pri múre domu zo spoločnej cesty už len šírka cca 1 m, čo nebolo na využívanie spoločnej cesty dostatočné a preto bol priebeh parcely č. 198 v teréne upravený „zalomením“ až do susednej parc. č. 199. Komplexnou údržbou bol do mapy vyznačený skutočný priebeh parciel v teréne, nie právne zmeny vo vlastníctve. Právne vzťahy parciel č. 198 a č. 199 vychádzali z pôvodného „rovnobežného priebehu parciel“ s vlastníctvom v tom čase evidovanom v pozemkovej knihe. K právnej zmene v evidencii nehnuteľností k parc. č. 198 došlo v roku 1971 zápisom kúpnej zmluvy RI 369/71 pod položkou v.z. 38/71, kedy došlo k zápisu parc. č. 198, č. 194 na ktorej bol postavený dom súp. č. 162 a parc. č. 196 na LV č. 522. Zápis bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom pod RI 369/71, na základe ktorej kúpil D. I. a B. I. pkn. parc. č. 212/1 evidovanú v pkn. záp. č. XX v k.ú. G. v celosti od H. I. s manž. Z. rod. I., ktorí ju nadobudli v minulosti na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č. 5C 950/70 zo dňa 1.2.1971. Tento rozsudok však nerozhodoval o vlastníctve spoločnej cesty parc. č. XXX. Technickým podkladom k zápisu kúpnej zmluvy RI 369/71 do EN bola identifikácia parciel č. 300/70, podľa ktorej bola EN parc. č. 194,196 a 198 vytvorená z pkn. parc. č. 212/1. Podľa uvedených skutočností je súčasná parc. č. 198 (po zalomení) evidovaná na LV č. 522 v prospech B. N. rod. I. v 1/1. Z uvedeného vyplýva, že časť parc. č. 198 (zalomená časť) bola podľa poľného náčrtu č. 7 z komplexnej údržby ( v r. 1964) vytvorená aj z časti pôvodnej parc. č. 199, ktorá mala pri mapovaní v roku 1937 rovnobežný priebeh so susednými pozemkami. K evidencii vlastníckych vzťahov k parc. č. 199 o výmere 194 m2 uviedol katastrálny odbor, že k právnej zmene v EN došlo v roku 1971 zápisom notárskej zápisnice NZ 4/71 registrovanej Štátnym notárstvom ako kúpna zmluva RI 79/71 pod pl. vz. 16/71. Na základe nej predali Z. I. rod. I. a R. Q. rod. I. svoje spoluvlastnícke podiely (35/240-in a 35/960-in) v pkn. parc. č. 213/1 a 213/2 evidovaní v pkn. záp. č. 36 k.ú. Soblahov v prospech N. H. s manž. Y.. Zápisom do EN bol „založený“ list vlastníctva č. XXX a zapísaní do neho aj ostatní spoluvlastníci z pozemkovej knihy. Podľa identifikácie parciel č. 1089/69, ktorá bola technickým podkladom k NZ 4/71 zodpovedali pkn. parc. č. 213/1a 213/2 z pkn. vl. č. 36 v stave podľa En parc. č. 200, 201 a 199. Pkn. parc. č. 212/1, 213/1 a 213/2 boli samostatne neidentické. Z grafickej identifikácie parciel- príloha č. 2.2. doplnenia č. 1 znaleckého posudku (č.l. 285 spisu) a geometrického plánu - príloha č. 1.2 (č.l. 283 spisu) ako aj z geometrického plánu z roku 1947 (č.l. 180-181 spisu) a vyjadrenia znalkyne vyplýva bez pochybností, že týmto znaleckým posudkom novovytvorené C KN par.c č. 198/2 a 198/3 boli vytvorené z pozemnoknižnej parc. č. 213/2. Táto pôvodná pozemnoknižná parcela č. 213/2 a 212/2 (to je predná časť, zadná časť má č. 213/1,212/1) boli podľa kópie mapy pozemnoknižnej a katastrálnej z roku 1947 (na č.l. 181 spisu) rozčlenené na parc. č. 194/2 až 199/2 (zase ide o predné časti parciel bližšie k ceste) pozemkového katastra. Podľa geometrického plánu č. 224/47 z roku 1947 (č.l. 180 spisu) sú uvedení ako noví majitelia pkn. parc. 213/2 - st. poz. (aj pkn. č. 212/2 - st. poz.) H. I. so ženou Z. I., teda nie je tam uvedený N. U.- právny predchodca žalobcu 2/. Pozemnoknižná parc. č. 213/2 je zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 36 k.ú. G. (č.l. 192 spisu) pod A 35 iným písmom a po slovensky, na rozdiel od predchádzajúcich parc. pod č. 1. až 34., ktoré majú názov po maďarsky. V tejto pkn. vložke č. 36 (na č.l. 191 spisu) pod A 3 je zapísaná pkn. parc. č. 213- záhrada vnútrajška s dopísaným „/1“. Podľa časti B.Vlastníctvo došlo pod B45 k zapísaniu poznámky, že o vyvlastňovacom

konaní pre H. I. v G. podľa výmeru ONV v Trenčíne zo dňa 24.10.1947 a pod B 46 dňa 20.12.1949 na základe čd 3220 k zápisu rozčlenenia pkn. parc. č. 213 podľa geom. plánu zo dňa 10.6.1947 na pkn. parc. č. 213/1 a 213/2. Následne pod B 47 došlo k odpísaniu z tejto pkn. vložky pkn. parc. č. 213/2 do pkn. vložky č. 1107 na základe vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 14.5.1948 a zároveň sa pod B 48 vymazala poznámka pod B 45, ktorá hovorí o tom, dňa 4.11.1947 došlo Čd 2333, podľa ktorého sa poznamenalo do pozemkovej knihy vyvlastňovanie pre H. I. v G.. Z tohto vyplýva, že geometrický plán z roku 1947 (na č.l. 180-181 i č.l. 389 - 394 spisu) bol vytvorený za účelom vyvlastnenia pkn. parc. č. 213/2 a 212/2 v prospech H. I., právneho predchodcu žalovanej k vyvlastňovaciemu výmeru pre H. I. s manželkou Z. rod. I. zo dňa 14.5.1948 (na č.l. 387). Tento stav v pkn. vl. č.l. 36 však trval len do 16.5.1952, kedy podľa zápisu pod B 49 (č.l. 201 spisu) došlo k zápisu Čd 306 na základe uznesenia z 15.5.1952, ktorým bola zapísaná späť do tejto pkn. vložky (z pkn. vl. č. 1107) pkn. parc. č. 213/2 v prospech vtedajších vlastníkov. Teda vyvlastnenie bolo zrušené, ale dom právnych predchodcov žalovanej na parc č. 194 stál, nebol zrútený a podľa grafickej identifikácie znalkyne na č.l. 285 spisu ako aj vyjadrenia katastrálneho úradu zo dňa 20.5.2015 (č.l. 335 spisu) nachádzal sa na parc. č. 194 i 196 a zasahoval do pôvodne spoločnej cesty parc. č. 198 v prednej časti asi do polovice šírky. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.3.2018 uviedla, že je rodičia I. začali rodinný dom (na pôvodnej parc. č. 194) stavať v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Z uvedených pozemnoknižných zápisov vo pkn. vl. č. 36 k.ú. Soblahov vyplýva, že právny predchodca žalovanej H. I. sa mohol cítiť byť vlastníkom pkn. parc. č. 213/2 k.ú. Soblahov len v období od júna až októbra 1947 do 15. mája 1952 na rozdiel od Z. I. r. I. pod B XX v podiele 140/960- in, čo je necelá 1/7-ina, (na č.l. 200 spisu), ktorá bola vedená ako spoluvlastníčka od 9.5.1938 do konca vedenia pozemkovej knihy. Žalobcovia tvrdili, že podľa pozemnostných hárkov z konca roku 1942 spoluvlastníkom (spoludržiteľom) parc. č. 199 pozemkového katastra / čo však nie je pravda- viď č.l. 186 spisu/, ktorá bola vytvorená z pkn. parc. č. 213/1 a 213/2 bol aj N. U., právny predchodca žalobcu 2/ a to ten istý, ako N. U., zapísaný pod B 9 v pkn. vl. č. 36 k.ú. Soblahov. Podľa tohto hárku bola parc. č. 199 miestnou traťou s výmerou 287 m2 v užívaní R. Q. rod. I. v X/X-inách, H. I. v X/X-ine s manž. Z. rod. I. v X/X-inách a N. I. v X/X-inách. N. U., právny predchodca žalobcu 2/ bol podľa pozemnostného hárku č. 893 k.ú. Soblahov (na č.l. 183 spisu) spoludržiteľom parc. č. 198- miestna trať ( dopísané aj spoločná cesta) bez uvedenia výmery v podiele 2/16-iny spolu aj s R. Q. v 2/32-in, Z. I. v 27/32-ina a ďalšími. Podľa B 49 predmetnej pkn. vložky č. 36 od mája 1952 sa stali vlastníkmi pkn. parc. č. 213/2 jej vtedajší vlastníci. Zo zápisu B 46 vyplýva, že pôvodná pkn. parc. č. 213- bez uvedenia výmery (zapísaná pod A 3 bola rozdelená na 2 časti až v roku 1947, čo bolo do PK zapísané dňa 20.12.1947. Pod B. Vlastníctvo tejto pkn. vložky je uvedené nasledovné: - pod B 9 N. U. ( od r. 1888) v časti parc. pod č. A 1 - 9, 16,17, 21 - 34 s poznámkou B16 z r. 1900 a v. 45= B 45 vyššie uvedené vyvlastňovanie v prospech H. I. - do 16.5.1952, teda BEZ A. 35- pkn. parc. č. 213/2, ďalší prevod nie je vyznačený, - pod B 8- N. U. ( od r. 1986) v časti parc. pod A 1 - 9, 16,17,21-34 ( pod A 3 pkn. parc. č. 213 pred rozdelením) , teda BEZ A 35.= pkn. parc. č. 213/2 s poznámkou B 16 a v. 31= B 31 a tu sa uvádza, že došlo 16.júna 1926 pod č. 1190 a na základe Okresného súdu Trenčín pod č. D 814/5/925 vkladá sa právo vlastníctva na A 1-9,11,16.-17.,21.-22, 24.-34+ r.č.1. pod B 8,25 na meno N. U. zapísanú titulom dedičnosti v jednakých dieloch v prospech: a)I. I. r. U., b) mal. Y. U., c) mal. N. U. a mal. Y. U., -pod B 25 ( došlo 7.12.1929 č. 2370) je uvedené, že N. U. pod B 25 s poznámkou v. 31( v. 31= B 31 a tu sa uvádza, že došlo 16. júna 1926 pod č. 1190 a na základe Okresného súdu Trenčín pod č. D 814/5/1925 vkladá sa právo vlastníctva na A 1-9,11,16.-17.,21.-22, 24.-34+ r.č.1. pod B 8,25 na meno N. U. zapísanú titulom dedičnosti v jednakých dieloch v prospech: a)I. I. r. U., b) mal. Y. U., c) mal. N. U. a mal. Y. U.) a pod B 26 až 29 I. I. r. U., mal. N. U., mal. Y. U. a mal. Y. U. zdedili po B. U. = B 2 jeho podiel v rovnakých podieloch, -pod B 40 ( došlo 12.5.1938 čd 2132) sa uvádza, že na 35/240 Y. U. B 29,31/d sa podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 9.5.1938 vkladá vlastnícke právo Z. S. rod. I. (140/960 t.j. 35/240-in t.j. 7/48-in t.j. necelá 1/7-ina). Ďalší prevod tohto podielu nebol uvedený. V konaní bolo pritom zistené, že N. U. vedený pod B8, 25,31 bola iná osoba ako právny predchodca žalobcov, a to slobodný muž, ktorý zomrel dňa 1.1.1915 na ruskom fronte a jeho dedičmi boli jeho nevlastní súrodenci, uvedení pod B31(č.l. 198 spisu). V Poľnom nákrese č. 19 z obdobia 16.-18. VI. 1937 (č.l 189-190 spisu) boli zakreslené parcely pozemkového katastra a to par. č. 198 a 199 takmer rovnobežne vedľa seba, bez splynutia prednej časti parc. č. 198 do parc. č. 199. Parcela pozemkového katastra č. 199, vytvorená z pkn. č. 213/2, uvedená na poľnom náčrte z r. 1937 má na jej ploche napísané meno: I. I. r. U. č.d. XX. Hneď vedľa tejto parcely vedie vedľa nej rovnobežne parcela poz. katastra č. 198 s označením „spol. cesta“ a písmenom a) a na boku je uvedené pod a): Spoločná cesta pre 4 I., N. U., zast. R. Z. a ďalších, bez I..

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z poľného náčrtu z r. 1937 a pozemnostných hárkov č. 893 a 1113, vyplýva, že na N. U., bytom R. nebol písaný ako na držiteľa pre daňové účely žiadny podiel z

parcely poz. katastra č. 199 (zelená farba), ktorej podľa grafickej identifikácie parciel súdnej znalkyne na č.l. 285 spisu zodpovedá v čase pred jej vznikom pkn. parc. č. 213 (žltá farba), (v tom čase ešte nebola rozdelená) a v súčasnosti C KN parc. č. 198/2 a /3. Avšak bol na neho písaný ako na držiteľa podiel 2/16-in z parcely pozemkového katastra č. 198 (zelenou farbou)- spoločnej cesty, ktorej podľa grafickej identifikácie parciel súdnej znalkyne na č.l. 285 spisu zodpovedá v čase pred jej vznikom pkn. parc. č. 212- žltou farbou (v tom čase ešte nebola rozdelená) a v súčasnosti v prednej časti C KN parc. č. 196- čiernou farbou. Z pozemnostných hárkov vyplýva, že N. U., bytom R. užíval niekedy od r. 1937 až 1942 podiel 2/16-iny z parc. poz. katastra č. 198- spoločnej cesty (a nie parc. č. 199 poz. katastra), ktorej pred tým podľa grafic. identifikácie z č.l. 285 spisu zodpovedala pkn. parc. č. 212 , rozdelená v r. 1947 na pkn. parc. č. 212/1 a 212/2 a ktorej v súčasnosti zodpovedá C KN parc. č. 196, ktorá však nie je predmetom konania. Z pkn. vložky vyplýva, že tento N. U. bol od r. 1988 spoluvlastníkom v 1/6- ine pkn. parc. č. 213 ešte pred jej rozdelením to r. 1949, kedy bola jej predná časť, po rozdelení ako parc. č. 213/2 vyvlastnená pre právnych predchodcov žalovanej a to H. I. s manž. Z., a však iba do 16.5.1952, kedy došlo k zrušeniu tohto vyvlastnenia a vrátenia vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom, teda aj N. U. v podiele 1/6-na. Ďalšie záznamy v tejto pkn. vl. č. 26 k.ú. G. už neboli vykonané. Z poľných náčrtov, pozemnmostných hárkov, pkn. vložiek a vyjadrenia katastrálneho úradu vyplýva, že pkn. vlastníci pkn. parc. č. 213, po rozdelení na pkn. parc. č. 213/1 a 2013/2, kam patril ja N. U. v 1/6-ne a vlastníci susednej pkn. parc. č. 212, po rozdelení na pkn. parc. č. 212/1 a 212/2 si vytvorili spoločnú cestu a táto bola zakreslená v r. 1937 na mieste parc. č. 198 pred zalomením (v r. 1964) a túto užívali takto a podľa názoru súdu až do začatia vyvlastňovacieho konania v r. 1947.Vyvlastnenie pkn. parc. č. 212/2, kam patrila aj táto spoločná cesta parc. č. 198 v prednej časti, bolo zapísané do pkn. knihy v decembri 1949. Po tomto vyvlastnení z 14.5.1948 bol postavený rodinný dom právnych predchodcov žalovanej a to H. I. a manž. Z., čo potvrdila žalovaná vyjadrením, že tejto dom bol postavený v 50tych rokoch. Po zrušení vyvlastnenia tento rodinný dom stál, nebol zbúraný a nachádzal sa aj na pôvodnej spoločnej ceste parc. č. 198 pred zalomením asi v polovici jej šírky. Podľa názoru súdu prvej inštancie spoluvlastníci pôvodných dvoch susedných pkn. parc. č. 212 a 213 po zrušení vyvlastnenia a možno aj počas doby trvania vyvlastnením získaného vlastníctva pkn. parc. č. 212/2 B. I. s manž. v dôsledku zastavania spoločnej cesty pkn. parc. č. 198 si posunuli spoločnú cestu vedľa tohto domu t.j. do susednej pôvodnej pkn. parc. č. 213/1, neskôr označenej ako parc. č. 199, avšak bez vyznačenia zmeny vlastníckych práv jednotlivých spoluvlastníkov pôvodných pkn. parc. č. 213/2 a 212/2 v pozemkovej knihe. Teda aj keď došlo k posunu spoločnej cesty na parc. č. 198 pred zalomením z poľného náčrtu z č.l. 189 na parc. č. 199, nedošlo k zmene resp. nebola preukázaná žiadna zmena vlastníckeho práva na pkn. parc. č. 213/2 vo vzťahu k N. U. pod B9 v 1/6-ine, právnemu predchodcovi žalobcu 2/-7/. Tento stav užívania trval až do r. 1964, kedy podľa vyjadrenia katastrálneho úradu došlo ku komplexnej údržbe a bol vyhotovený Poľný náčrt č. 7, ktorý bol zakreslený do katastrálnej mapy vo februári 1965 a v nej bol vyznačený skutočný priebeh tejto spoločnej cesty, avšak neboli zapísané žiadne právne zmeny vo vlastníctve, pričom právne vzťahy par. č. 198 a 199 vychádzali z pôvodného „rovnobežného priebehu“ parciel s vlastníctvom podľa pozemkovej knihy. Z toho vyplýva, že v r. 1964-5 sa pôvodná spoločná cesta v prednej časti dostala na miesto par. č. 199 v prednej časti a nahradila ju, avšak spoluvlastnícke vzťahy k zostali podľa vlastníckeho stavu parc. č. 199, teda aj pre N. U. v 1/6-ine. Katastrálny úrad v konaní potvrdil, že na novovytvorenú par. č. 198 boli zapísané vlastnícke práva B. I. (žalovanej) a D. I. (brata žalovanej) v r. 1971 po kúpe pkn. parc. č. 212/1. Z geometrického plánu a výkazu plôch na vyvlastnenie časti parc. kat. č. 194-199 zo dňa 11.6.2047 ( č.l. 389-394 spisu) vypláva a je na ňom vidieť, že na žiadnej z pôvodných parc. č. 212 a 213 nie je postavené žiadna stavba a boli evidované ako záhrady bez výmery. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.1971, ktorú predložila žalovaná, predávajúci H. I. s manž. Z. rod. I. (rodičia žalovanej) predali jej (žalovanej)- B. I., nar. X.X.XXXX a t.č. neb. bratovi žalovanej - D. I., nar. XX.XX.XXXX, každému v polovici, nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vl č. XX pre k.ú. Soblahov a to pkn. parc. č. 212/1- záhradu vo vnútornosti pod A I.r.č. 5 pod B23, 27, 28, 35, 39a/,b/ v celosti aj podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. 5C 950/70 zo dňa 1.2.1971, ktorej v evidencii nehnuteľností Strediska geodézie v Trenčíne zodpovedala v k.ú. Soblahov na evid. liste č. 292 parc. pod č. 194,196,198,199 ako dom č. 162 vo výmere 1.020 m2, záhrada vo výmere 462 m2, neplodná plocha vo výmere 361 m2 a lúka vo výmere 194 m2. Žalovaná uviedla, že po smrti svojho bezdetného brata D. I., zdedila jeho polovičný podiel v týchto nehnuteľnostiach.

4. Zo spisu súdu sp. zn. 5C/950/70 vyplynulo, že dňa 4.12.1970 H. I. s manž. Z. rod. I. ako navrhovatelia (žalobcovia) podali na súd žalobu proti odporcom (žalovaným) D. R., N. U., Y. H., rod. U., Z. U. rod. F., Z. S. rod. F. a I. Q. rod. Z. o určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov 1/, 2/ vo výške 10/12- (t.j. 5/6-in) k nehnuteľnostiam to parc. č. 194 ( dom č. 162), parc. č. 196 (záhrada), parc. č.

198 ( neplodná pôda) a parc. č. 199 (lúka) zo zápisnice č. 33 k.ú. Soblahov, ktoré mali byť totožné s parc. č. 212/1 k.ú. Soblahov. Žalovaní 1/ až 6/ uznali nárok žalobcu z dôvodu, že už v minulosti došlo k majetko-právnemu usporiadaniu a jednak v r. 1926 v prípade N. U. a v roku 1952 u nich ostatných, a to ústne zámenou pozemkov. Na základe súhlasu žalovaných súd žalobe vyhovel. Podľa pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov (na č.l. 210 spisu) , kde bola zapísaná pod A.5 pkn. parc. č. 212/1 boli žalovaní spoluvlastníkmi tejto parc. a žalobkyňa 2/ Z. I. rod. I. bola pod B 35 vlastníkov 2/12-inách t.j. 1/6-ine na základe kúpne zmluvy zo dňa 9.5.1938. Podľa identifikácie parciel Strediskom geodézie zo dňa 6.4.1970 (č.l. 292 spisu) týmto EN parc. č. 194,196,198 a prečiarknutej 199 zodpovedá pkn. parc.č. 212/1 z pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov a užíva ju I. H.. Podľa grafickej identifikácie parciel súdnej znalkyne z č.l. 286 ako aj zo všetkých máp vyplýva, že nehnuteľnosti boli postavené len v časti parciel označených ako pkn. 212/2 a 2013/2 v zadnej časti s lomenom /1 nie sú žiadne nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že identifikácia je nesprávna v časti za lomenom. Napriek tomuto je zo súdneho spisu zrejmé, že došlo k uznaniu nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej k pozemkom v časti pkn. č. 212/2, ktorej zodpovedali EN parc. 194 (pod domom), 196,198 a 199 v podieloch 10/12-in a v roku 1970 už pod EN parc. č. 198 katastrálny úrad (v tom čase Stredisko geodézie) evidovalo v skutočnosti parc. č. 199, patriacu N. U.i v 1/6-ine. Ani jeden z účastníkov tohto súdneho sporu z r. 1970 netvrdil, že by došlo k ústnej dohode o zámene pozemkov aj so susedom- N. U., ktorý ani nebol účastníkom konania, hoci v skutočnosti došlo komplexnou úpravou v r. 1964 k „zabratiu“ aj prednej časti jeho pozemku EN parc. č. 199.

5. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v r. 1964 došlo k vyznačeniu v evidencii nehnuteľností posunu polohy parc. č. 198 v prednej časti na miesto parc. č. 199 v prednej časti bez zmeny pôvodných vlastníckych vzťahov, čo nebolo na listoch vlastníctva výslovne uvedené a tým došlo k rozšíreniu pozemku právnych predchodcov žalovanej na pozemok spoluvlastníkov pkn parc. č. 213/2 vrátane N. U. v 1/6-ine. Pri ďalších prevodoch po tomto roku , ako aj v súdnom spore z r. 1970 sa vychádzalo z tohto umiestnenia parciel bez povšimnutia si, že vlastníctvo sa pri „posune“ spoločnej cesty vôbec nezmenilo, ale zostalo v pôvodnom stave podľa pkn. parc. č. 213/2. Právny predchodca žalovanej v súdnom spore z r. 1970 sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k pozemkom z pkn. vl. č. 33, teda nie z predmetnej vl. č. 36, kde bola zapísaná EN parc. č. 199 pred zalomením EN parc. č. 198, žaloval pkn. vlastníkov z pkn. vl. č. 33 a tvrdil, že v minulosti došlo k ústnej výmene pozemkov v roku 1926 v prípade N. U. a v roku 1952 u nich ostatných (žalovaných) - čo je v roku, kedy bola zrušené vyvlastnenie v prospech B. I. s manž. a to ústne zámenou pozemkov. Týmto vlastne došlo k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov H. I. s manž. Z. k pkn. parc. č. XXX/X z pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov podľa dohody z r. 1952, kedy na mapách EN parc. č. 198 ešte viedla rovnobežne s par.c č. 199 a nebola zalomená tak, že súdnym rozhodnutím mu bolo deklarované spoluvlastníctvo v 10/12-in a jeho manželka vlastnila 1/12-nu z pozemkov- pkn. parc. č. 212/2 v pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov, i keď v súdnom rozhodnutí 5C/950/70 bol uvedený priebeh resp. umiestnenie En parc. č. 198 už v zmenenom - zalomenom stave, ktorý vykonala geodézia v roku 1964. Na základe tohto súdneho rozhodnutia, ktorý však deklaroval vlastnícke právo B. I. s manž. Z. podľa mapového stavu z roku 1952 a na zmenu hranice parc. č. 198 z r. 1964 nereagoval a nevysporiadal sa s ňou, bolo zapísané vlastníckeho právo právneho predchodcu žalovanej B. I. s manž. Z. na parc. č. 198 v stave po zalomení. Dalo by sa povedať, že žalobcovia vychádzali z evidenčného stavu v evidencii nehnuteľností (dnes správa katastra) v tom čase a sami neuviedli, že došlo k posunu spoločnej cesty v čase ich vlastníctva na základe vyvlastnenia, a po zrušení vyvlastnenia už spoločná cesta sa nemohla vrátiť na pôvodné miesto, lebo si na nej postavili dom. Dôkazom toho, že o tomto vedeli bola samotná žaloba sp. zn. 5C/950/70, kde uviedli, že v r. 1952 po zrušení vyvlastnenia sa s pôvodnými spoluvlastníkmi z pkn. vl. č. 33 dohodli na výmene pozemkov, teda pozemky- aj spoločnú cestu, ktorú v tom čase zabrali, nezískali zadarmo od spoluvlastníkov, ale za úhradu vo forme výmeny pozemkov. Z dôvodu, že v žalobe a ani v súdnom rozhodnutí nikto neuviedol zmenu hranice parc. č. 198 v r. 1964, N. U. so svojim spoluvlastníckym podielom v 1/6-ine nebol účastníkom tohto súdneho konania a žiadny z účastníkov súdneho konania nespomínal, že by malo dôjsť k ústnej dohode aj s N. U. a vyplateniu jeho spoluvlastníckeho podielu v nejakej forme. Toto netvrdila ani žalovaná. V znaleckom posudku č. 1/2013 súdnej znalkyne Ing. Yvety Strhanovej zo dňa 15.1.2013 s doplnením zo dňa 29.10.2014 s geometrickým plánom je vysvetlený vznik pkn. parciel č. 213/1, 213/2, 212/1 a 212/2 ako aj písomná a grafická identifikácia i sútlač (prekrytie) pozemnoknižných, EN a súčasných CKN parciel. Geometrickým plánom bola vyčlenená z C KN parc. 198 nová C KN parc. č. 198/2 a 198/3, ktorá zodpovedajú pôvodnej EN parc. č 199 pred zalomením. Na grafickej identifikácii- príloha č. 2.2 na č.l. 285 spisu je oranžovou farbou vyznačená hranica pôvodnej pkn. parc. č. 212/1, 212/2- (na strane žalovanej) i pkn. parc. č. 213/1, 213/2 (na strane žalobcov), ktorí idú rovno bez zalomenia a nové EN

parc. č. 194-198 sú súčasťou pkn par.c č. 212/2 a z nej boli vytvorené C KN parc. č. 194 (na nej dom ) a 196. Ďalej je zreteľne vidieť zalomenie CKN parc. č. 198 (stav katastra nehnuteľností) za hranicou pkn parc. č. 212/2 do „susedov“ (žalobcov) - do pkn. parc. č. 213/2 (stav pozemkovej knihy) na miesto pôvodnej EN parc. č. 199 (stav pozemkového katastra). Zo spisu súdu sp. zn. D 597/54 bolo zistené, že poručiteľom bol N. U. z R., zomr. XX.X.XXXX v R. č. 35, nar. XX. mája XXXX, jeho manželka bola I. rod. D., zomr. X.X.XXXX a mal deti N. U., nar. XX.X.XXXX, F. XXX a Z. R., nar. XXXX a neboli predmetom dedenia žiadne nehnuteľnosti z k.ú. Soblahov. V dodatočnom prejednaní dedičstva vedenom pod sp. zn. 17D/438/2009 OS Trenčín boli prejednané nehnuteľnosti v k.ú. Soblahov, avšak okrem predmetnej spornej C KN parc. č. 198 k.ú. Soblahov. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 17D/438/2009-71 (OS Trenčín), D not 78/2009 notára JUDr. Dušana Mikitu zo dňa 16.6.2009, dedičmi po neb. N. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX boli: - po neb. synovi N. U. vnuk N. U., nar. r. XXXX- žalobca 3/,- po neb. dcére Z. R. a po neb. vnukovi M. R. pravnučka I. R. nar. r. XXXX- žalobkyňa 4/, pravnuk I. R., nar. č. XXXX- žalobca 5/, pravnuk M. R., nar. č. XXXX- žalobca 6/, pravnuk N. R., nar. XXXX - žalobca 2/, - po neb. vnukovi D. R. pravnučka Z. D., rod. R., nar. XXXX- žalobkyňa 7/.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1,2, § 134 ods. 1 až 4, § 130 ods. 1, § 151o ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v prejednanej veci bolo bez pochybností preukázané, že právni predchodcovia žalovanej, jej rodičia H. I. s manž. Z. rod. I. boli za svojho života vlastníkmi pôvodnej pkn. parc. č. XXX v časti, kde si postavili dom na EN parc. č. 194 až 198, vo všetkých listinách pri ich právnych úkonoch i súdnom spore 5C 950/70 sa uvádzajú pozemky iba z pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov, kde bola zapísaná len pkn. parc č. 212 (a nie aj pkn. parc. č. 213), nikdy títo a ani žalovaná a ani spoluvlastníci z pkn. vl. č. 33 k.ú. Soblahov netvrdili, že by H. I. s manž. Z. mali byť vlastníkmi aj časti susedných pozemkov z pkn. vl. č. XX k.ú. G. a to z pkn. parc. č. 213, z ktorej neskôr bola vytvorená parc. č. 199 a následne „prečíslovaná“ po zalomení na C KN parc. č. 198. Na túto skutočnosť nemá vplyv nesprávna identifikácia z r. 1969 a 1970 a ani komplexná údržba -Poľný náčrt č. 7 zo dňa 13.8.1964 Strediska nehnuteľností, pretože vlastnícke vzťahy sa nemenia identifikáciami a ani komplexnými údržbami, ale buď podľa § 132 Občianskeho zákonníka platnými a účinnými a zavkladovanými (registrovanými) zmluvami alebo podľa §§ 134 a 130 Občianskeho zákonníka nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním na základe preukázania dobromyseľnosti držiteľa o jeho vlastníctve (napr. existencia ústnej, kúpnej, zámennej, darovacej zmluvy, nezapísaného dedičského rozhodnutia a pod). V prejednanej veci nebolo tvrdené a ani nevyplývalo zo žiadnych listín, že by v minulosti mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva H. I. s manž. Z. súčasnej C KN parc. č. XXX k.ú. G. v časti po zalomení t.j. podľa geometrického plánu súdnej znalkyne novovytvorených C KN parc. č. 198/1 a 198/2 pred r. 1952 i po r. 1952, t.j. po zrušení vyvlastnenia, preto tieto novovytvorené parcely ani nemohli predať v r. 1971 svojim deťom žalovanej a jej t.č. neb. bratovi D. I. a po jeho smrti žalovaná ani nemohla zdediť jeho podiel v týchto predmetných pozemkoch. V konaní bolo preukázané, že vlastnícke právo N. U. v podiele 1/6-ina v pkn. parc. č. 213 z pkn. vl. č. XX k.ú. Soblahov, ktorej v súčasnosti zodpovedá súdnou znalkyňou novovytvorená C KN parc. č. 198/2 a 198/2 v podiele 1/6-ina, bolo zachované, nebolo prevedené na inú osobu a zároveň ani nebolo prededené po jeho smrti. Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by ona, alebo jej t.č. neb. brat D. alebo jej t.č. neb. rodičia H. I. s manž. Z. od N. U. alebo jeho právnych nástupcov nadobudli nejakým spôsobom tento jeho spoluvlastnícky podiel. V minulosti do r. 1964 sa vlastnícke vzťahy ( evidovali) resp. vkladali do pozemkovej knihy a užívacie vzťahy pre daňové účely sa evidovali v pozemnostných hárkoch (kde sa používa termín držiteľ a nie vlastník) a tieto hárky sami o sebe „nemenili“ vlastnícke vzťahy, preto v danej veci je rozhodujúci stav podľa pozemkovej knihy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel prvej časti návrhu eventuálneho petitu o určenie vlastníckeho práva a o druhej časti o zriadenie vecného bremena podľa § 151o Občianskeho zákonníka už nerozhodoval a v tejto časti nie potrebné žalobu zamietnuť a ani zamietnuť žalobu voči žalobkyni 1/ ako strany sporu len v tejto druhej časti žalobného návrhu. Podľa § 255 ods. 2 súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu náhradu trov konania z dôvodu čiastočného úspechu vo veci, pretože na základe pôvodnej žaloby o zriadenia vecného bremena by súd žalobe nevyhovel, keď podľa znaleckého posudku je možné po úprave žumpy používať vlastný pozemok žalobcami a po zmene žaloby na eventuálny petit by v prípade neúspechu určovacej časti petitu bola zamietnutá aj druhá časť o zriadenie vecného bremena.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania. Namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že N. U. nikdy na predmetných parcelách nevlastnil žiaden spoluvlastnícky podiel a pokiaľ v minulosti niektorú z parciel

v zadnej časti pozemku užíval, mal ich vysporiadané v dávnej minulosti. V prednej časti, o ktorú je spor, pradedo žalobcov nikdy nič nevlastnil. Poukázala na to, že v konaní pôvodne žalobcovia žalovali zriadenie vecného bremena - práva prechodu, aby mali prístup k rodinnému domu s.č. 152. Žalovaná od počiatku tvrdila, že vecné bremeno je možné zriadiť len v tom prípade, ak nie je možné zriadiť iný prechod alebo prístup na parcelu (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Uvedená zákonná podmienka však nebola splnená. Žalobcovia si postavili na vlastnom pozemku vodovodnú šachtu nevhodne, museli prechádzať popri nej cez pozemok žalovanej. Znalec Ing. Maruška určil, že úpravou šachty je možné dosiahnuť, aby po nej mohli chodiť osobné aj nákladné autá, žalobcovia videli, že v konaní neuspejú, a preto navrhli pripustiť zmenu žaloby. Napriek vstupu žalobcov 3/ až 7/ do konania nikto nenavrhol výsluch týchto svedkov na strane žalobcov, pričom žalovaná nemala dôvod toto navrhovať, pretože výpovede žalobcov 3/ až 7/ sú vo vzťahu k úpravu šachty nepoužiteľné. Menovaní podľa jej názoru nemajú vedomosť o údajnom spoluvlastníctve nehnuteľností ich pradeda N. U.. V geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku, nie je vodovodná šachta zakreslená, pretože táto je práve v prechode, umiestnená nevhodne, bráni v prechode cez vlastný pozemok žalobcom, ale títo majú možnosť si dať opraviť. V.. G. jej povedala, že by bolo vhodné vykonať obhliadku pozemku žalobcov, a preto žiadala, aby súd po zrušení rozsudku nariadil obhliadku parciel žalobcov, pretože podielu 1/6-ina z pozemku parc.č. 198 predstavuje 60 m2, avšak v celej dĺžke parcely od cesty až po koniec parcely, čo predstavuje zhruba šírku 15 centimetrov. Týchto 15 centimetrov však ide od miestnej komunikácie až po zadnú časť parcely, nie ako si žalobcovia predstavujú, že tento podiel majú v prednej časti, a z tohto dôvodu budú nezákonne používať prístup tak, ako doposiaľ. I napriek takémuto výsledku nebudú mať žalobcovia prístup na svoju nehnuteľnosť, pokiaľ si vodovodnú šachtu neupravia. Aj v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku bude totiž ich pozemok širší len o 15 centimetrov prednej časti, čo nepostačuje na prechod a vlastný prístup k ich rodinnému domu.

8. Žalobcovia 1/ až 7/ sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrili tak, že odvolacie námietky žalovanej sa v podstatnej časti týkajú skutočností, ktoré neboli predmetom rozhodovania podľa napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto nemajú na posúdenie vecnej správnosti rozsudku žiadny právny význam. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, týkajúcu sa nevypočutia žalobcov ako strany sporu, táto nemá opodstatnenie, pretože z odôvodnenia rozsudku ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodujúcimi dôkaznými prostriedkami boli listiny a znalecký posudok, s ktorými sa súd prvej inštancie v rozhodnutí vysporiadal, pričom výsluch žalobcov ako strany sporu nebol navrhnutý, a teda neboli splnené podmienky na jeho vykonanie podľa § 195 ods. 1 CSP. Všeobecné tvrdenie žalovanej o tom, že N. U. nikdy na predmetných pozemkoch nevlastnil žiaden spoluvlastnícky podiel a pokiaľ by aj v minulosti niektorých pozemkov v zadnej časti užíval, tak to bolo usporiadané už v minulosti, je nielen nekonkrétne, ale aj nesprávne, keď zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré súd podrobne odôvodnené v napadnutom rozsudku, vyplýva pravý opak. Je bez významu úvaha žalovanej o prípadnej šírke pozemku, ktorá by mala pripadať na spoluvlastnícky podiely 1/6, pretože podiel na spoločnej veci vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ale nepredstavuje konkrétnu časť spoločnej veci, teda vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť veci a neoprávňuje ho užívať len určitú reálnu časť veci. Pre posúdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie sú tieto úvahy bez významu. Žiadali, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Uplatnili si trovy odvolacieho konania.

9. Žalovaná následne ( dňa 20.06.2018) do spisu bez ďalšieho doložila nedatovanú a bližšie neidentifikovanú listinu podpísanú žalobcami 1/,2/ (kópia), v ktorej žiadali, aby bola zamietnutá nešpecifikovaná žaloba. Dňa 06.02.2019 žalovaná do spisu doložila úradné vysvedčenie zo dňa 10.01.1949 sp.zn. Nc II 844/48, ktorým Okresný súd v Trenčíne potvrdil na žiadosť H. I. a jeho manželky Z., že podľa odhadu vykonaného 28.12.1948 pribraním znalcov na nehnuteľnosť v k.ú. G. č. 826 m.č. 212, Soblahov č. 36 m.č. 213 vo výmere 6 ar. 73 m2-87 siah štvoročných, vo výmere 6.ar. 70m2 - 86 siah štvoročných je odhadná hodnota za 1 siahu štvoročnú 32,- Kčs. Uviedla, že z tejto listiny vyplýva, že jej rodičia na základe znalcov určovali cenu pozemkov parc. č. 212 a 213, ktoré patrila jej rodičom, pretože vyplácali pôvodných vlastníkov a vyplácali znalcov. Touto listinou chcela preukázať, že parcely patrili celé vlastnícky jej rodičom H. I. a Z. I..

10. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

12. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať pojednávanie.

13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

14. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Žalovaná v odvolaní deklarovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

21. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa na základe výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie stotožnil sa s jeho záverom, že vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov N. U. v podiele 1/6-ina k pozemku, ktorému v súčasnosti zodpovedá súdnou znalkyňou novovytvorená C KN parc. č. 198/2 a 198/2, bolo zachované a nedošlo k jeho nadobudnutiu inou osobou v zmysle § 132 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, resp. k jeho vydržaniu žalovanou alebo jej právnymi predchodcami a zároveň nedošlo k jeho prededeniu v dedičskom konaní po N. U.. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež správne uzavrel, že do roku 1964 sa vlastnícke vzťahy evidovali, resp. vkladali do pozemkovej knihy a v pozemnostných hárkoch sa evidovali len užívacie vzťahy pre daňové účely, takže údaje v pozemnostných hárkoch samé osebe nemali vplyv na existenciu či zmenu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Odvolací súd si v podrobnostiach osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 na ne poukazuje. Námietky žalovanej čo do veci samej, uvedené v odvolaní, boli totiž v zásade totožné

s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, vysporiadal sa s nimi a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

22. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta skutočnosti, týkajúce sa (ne)naplnenia zákonných predpokladov na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parc.č. 198, k.ú. Soblahov, ktorého sa cíti byť výlučnou vlastníčkou, súdom v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací súd pripomína, že žalobcovia sa žalobou, ktorej zmena bola pripustená uznesením č.k. 12C/190/2008-325 zo dňa 30.04.2015, domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria v podiele 1/6 do dedičstva po poručiteľovi N. U., ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/6 a až eventuálne zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok parc.č. 198 v prospech vlastníkov stavby domu súp. č. 152 na parc.č. 201, k.ú. Soblahov, v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne tvoriacom prílohu znaleckého posudku.

23. O žalobu s eventuálnym petitom ide v zmysle právnej teórie vtedy, keď sa žalobca domáha, aby žalovanému bola uložená určitá povinnosť alebo aby bolo vyhovené inému nároku žalobcu (primárny petit), a pre prípad, že primárny petit bude súdom zamietnutý, aby bolo rozhodnuté o ďalšom nároku žalobcu (eventuálny petit). Ak súd rozhoduje o žalobnom návrhu s eventuálnym petitom, pričom tzv. primárnemu petitu vyhovie, nerozhoduje už o petite eventuálnom; o eventuálnom petite rozhoduje len v prípade, že primárny petit zamietne.

24. V danom prípade súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcov s eventuálnym petitom rozhodol tak, že vyhovel tzv. primárnemu petitu, ktorým sa domáhali určenia, že vec patrí do dedičstva poručiteľovi, ktorý bol v čase smrti spoluvlastníkom veci a správne potom postupoval, keď o eventuálnom nároku žalobcov o zriadenie vecného bremena samostatne nerozhodoval. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vyššie, nezaoberal sa argumentáciou žalovanej ohľadne nedôvodnosti žalobcami uplatneného eventuálneho petitu. Vo vzťahu k uvedenému primárnemu petitu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol, a ktorý definuje predmet tohto súdneho konania (o určenie, že vec patrí do dedičstva), je potom bez relevancie i argumentácia žalovanej v odvolaní, že ani na základe priaznivého rozsudku súdu prvej inštancie nebudú mať žalobcovia zabezpečený prechod na svoj pozemok.

25. Pokiaľ žalovaná doložila v odvolacom konaní listiny (nedatovaná a bližšie neidentifikovaná listina podpísanú žalobcami 1/,2/ v ktorej žiadali, aby bola zamietnutá nešpecifikovaná žaloba a úradné vysvedčenie zo dňa 10.01.1949 sp.zn. Nc II 844/48), odvolací súd na ne nemohol prihliadať, nakoľko z ustanovenia podľa § 366 upravujúceho tzv. právo uplatnenia novôt v odvolacom konaní vyplýva, že nové dôkazy môžu byť predložené v odvolacom konaní len v presne stanovených prípadoch, ktoré predpokladá zákon, a v žiadnom prípade nie na základe svojvôle. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade nejde o situáciu ( a žalovaná to ani netvrdí), kedy by uvedené listiny nemohla odvolateľka bez svojej viny doplniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť zásadu, "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. "práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

26. Z uvedených skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe odôvodnených skutkových a právnych záverov, a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky žalovanej uplatnené neoprávnene. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcom 1/ až 7/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu.

28. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov 1/ až 7/ rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .