Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-10-2020.pdf
PDF · 218.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne S. D., trvale bytom B., U. XXXX/X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Žilina, Mariánske námestie 31, JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 12. februára 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby v sociálnych veciach
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 12. februára 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej s tým, že o jej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad vydala dňa 21.11.2019 rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-PP- DvN, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o sociálnom poistení) podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) rozhodla, že S. D. (ďalej „žiadateľka, žalobkyňa“) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ust. § 104 ods. 1, 6 zákona o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia a uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok dňom 02.08.2019 zaradil žiadateľku do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa 08.11.2019 si žiadateľka uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, formulár U1 zo dňa 04.10.2019 z Írska a zápisnica zo dňa 20.11.2019. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žiadateľka v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačova o zamestnanie, t.j. v období od 02.08.2015 do 01.08.2019 na území Slovenskej republiky nepreukázala doby poistenia v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu Európskej únie preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 02.08.2015 do 19.11.2018, od 20.11.2018 do 30.12.2018, od 31.12.2018 do 29.06.2019, od 30.06.2019 do 27.07.2019 dokumentom U1 z Írska. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospela Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad k nasledovným záverom: Doby poistenia v nezamestnanosti získané na území iného členského štátu neznamenajú automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti na území Slovenska, len pri zachovaní pevných väzieb so Slovenskom počas výkonu činnosti zamestnanca v inom členskom štáte. Na území Slovenska žiadateľka doposiaľ nepracovala, do Írska odchádzala hneď po skončení školy v auguste 2005. Prvé zamestnanie si našla sama na kratšiu pracovnú dobu. Posledný pracovný pomer uzavretý dňom 19.10.2008 na dobu neurčitú, ukončila na vlastnú žiadosť dňom 27.07.2019 z dôvodu návratu na Slovensko. Počas pôsobenia v členskom štáte čerpala materské dávky (v rokoch 2011,2013,2019) a nemocenskú dávku z írskeho systému poistenia. Po skončení materskej dovolenky sa do práce nevrátila, ale čerpala dovolenku. Na území daného štátu pôsobila s priateľom, s ktorým sa zoznámila v auguste 2005 a teda terajším manželom (manželia od r. 2010), ktorý do Írska prišiel v máji 2005. Deti narodené v Írsku: F. nar. XX.XX.XXXX navštevovala základnú školu, robila rozdielové skúšky pre uznanie školy na Slovensku, t.č. navštevuje 3. roč. ZŠ na Slovensku, J. nar. XX.XX.XXXX, taktiež navštevoval školu a T. nar. XX.XX.XXXX. S deťmi im vypomáhala mama žiadateľky, ktorá s nimi pôsobila po narodení prvého dieťaťa cca od r. 2011. V členskom štáte bývali spočiatku v podnájme, neskôr bývali sami. Nehnuteľnosť, ktorú spočiatku obývali v podnájme si z dôvodu riešenia bytovej otázky kúpili do osobného vlastníctva, ktorú pred návratom predali. Na území Slovenska si zadovážili nehnuteľnosť- byt v roku 2008. V roku 2016 kúpili rodinný dom, ktorý zbúrali a stavajú nový, t.č. hrubá stavba. Pri návratoch jedenkrát ročne na 2 týždne bývali vo svojej nehnuteľnosti - v byte. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad sa zaoberala aj inými skutočnosťami uvádzanými žiadateľkou v konaní a to: vlastníctvo osobného účtu, využívanie služieb mobilného operátora na Slovensku, vlastníctvo osobného automobilu, existencia hypotekárneho úveru, poistenia a sporenia, čo sú menej významné skutočnosti pri posudzovaní centra jej záujmov. Na základe takto zisteného stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dospela k záveru, že žiadateľka si nezachovala svoje centrum záujmu na Slovensku. Celková dĺžka pobytu od augusta 2005 do júla 2019 (14 rokov), stabilita zamestnania na území Írska (v poslednom zamestnaní viac ako 10 rokov), skutočnosť, že sa v Írsku zdržiaval manžel, deti (narodené v Írsku) a matka (ktorá sa o deti starala) boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré uviedla ako väzby na Slovensku. Návštevy Slovenska jedenkrát do roka, vlastníctva nehnuteľnosti, hypotekárny úver a iné, nie sú v porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu a stabilitou zamestnania v Írsku prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní centra záujmov. Zo spisového materiálu vyplynulo a bolo preukázané, že žiadateľka dlhodobo pracovala mimo územia Slovenska, počas výkonu zamestnania v Írsku sa dlhodobo spolu s manželom a deťmi zdržiavali, bývali a trávili pracovný aj mimopracovný čas, platili zákonné odvody i dane. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov počas posledného zamestnania práve na území Írska. Svojím podpisom osvedčila preukázanie všetkých skutočnosti k posúdeniu zachovania centra záujmov. Na základe uvedených skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dávku v nezamestnanosti žiadateľke nepriznala. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že štátom bydliska žiadateľky na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu jej zárobkovej činnosti. S poukazom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žiadateľka neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo bydlisko žiadateľky na území Slovenskej republiky, preto čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia, sa na žiadateľku nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.
2. Proti rozhodnutiu pobočky Poprad podala žiadateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s vyhlásením, že dlhodobý pobyt v zahraničí je prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní centra záujmov. Domnieva sa, že z dokladov predložených v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti je preukázané budovanie jej zázemia na Slovensku a z tohto dôvodu žiadala prehodnotiť napadnuté rozhodnutie.
3. Žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 12.02.2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 21.11.2019 vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 21.11.2019. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že bydlisko navrhovateľky bolo posúdené v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia: dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a/ vykonávacieho nariadenia (v prípade navrhovateľky 14 rokov) a situácia dotknutej osoby - čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia (v prípade navrhovateľky stabilná pracovná situácia v Írsku, orientácia na írsky pracovný trh, prítomnosť najbližších osôb na území Írska, vlastníctvo nehnuteľností v Írsku, plnenie daňových povinností a čerpanie dávok sociálneho poistenia
podľa írskych právnych predpisov) jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka si centrum záujmov na Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v Írsku nezachovala.
II.
Žalobné dôvody
4. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 12.02.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa žiadala vo veci nariadiť pojednávanie.
5. Žalobkyňa s rozhodnutím žalovanej v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
6. V bode II. žaloby žalobkyňa poukázala na skutkový stav, pričom konštatovala, že bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 02.08.2019, žiadosť o dávku v nezamestnanosti si podala dňa 08.11.2019. Konštatovala, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov do zamestnania pracovala na území Írska. Príslušná inštitúcia v Írsku osvedčila poistenie žalobkyne v posledných štyroch rokoch pred 02.08.2019 a to v období od 02.08.2015 do 27.07.2019 s tým, že žalobkyňa v období od 20.11.2018 do 30.12.2019 poberala nemocenské dávky a v období od 31.12.2018 do 29.06.2019 poberala materské. Rozhodným obdobím je teda obdobie od 02.08.2015 do 01.08.2019. Príslušná írska inštitúcia rovnako potvrdila, že žalobkyňa nemá nárok na dávky v nezamestnanosti v Írsku, pretože na základe vnútroštátnych predpisov neexistuje taký nárok. V rozhodnom období žalobkyňa pracovala a bývala v Írsku spolu so svojím manželom A. D., s ktorým dňa 10.04.2010 v Kežmarku uzatvorila manželstvo, a tromi maloletými deťmi F., J. a T.. V Írsku žalobkyňa bývala od roku 2011 do júna 2019 s rodinnou vo vlastnom rodinnom dome, na kúpu ktorého spolu s manželom získali úver. Motiváciou na kúpu rodinného domu bolo ekonomicky výhodnejšie riešenie - namiesto platenia vysokého nájmu cudzej osobe splácali úver banke, dom následne so ziskom predali a výťažok z predaja obratom investovali do nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Nájom samotný prevyšoval splátky hypotéky, v dôsledku čoho ešte aj ušetrili finančné prostriedky, ktoré potom investovali na Slovensku. Maloleté deti sa narodili na území Írska, avšak bezprostredne potom, čo im boli vybavené cestovné pasy, rodičia s deťmi vycestovali na územie Slovenskej republiky, kde boli deťom vybavené rodné listy a boli pokrstené. Cestovanie žalobkyne za účelom pôrodu na území Slovenskej republiky bolo lekármi vyhodnotené ako rizikové. V júli 2019 sa žalobkyňa definitívne vrátila na územie Slovenskej republiky.
7. Žalobkyňa zdôraznila, že jediným účelom odchodu na územie Írska bolo zarobiť finančné prostriedky a tieto následne investovať na území Slovenskej republiky v podobe nadobudnutia nehnuteľnosti. Skutočnosť, že si založila rodinu so slovenským štátnym občanom a narodili sa jej tri deti je podľa názoru žalobkyne dôležitým kritériom.
8. Žalobkyňa dala do pozornosti nasledovné skutočnosti: Dňa 30.05.2006, teda ešte pred uzavretím manželstva, uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s obchodnou spoločnosťou AXA d.s.s. Zmluva bola akceptovaná dňa 21.06.2006. Ďalej dňa 23.10.2008 uzatvorila Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky s VÚB, a. s., na podklade ktorej čerpala sumu vo výške 33 100,- eur s mesačnou splátkou 249,- eur určenou na vyplatenie odstupného na podklade zmluvy o prevode užívacích práv k družstevnému bytu. V rovnaký deň žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o prevode užívacích práv k družstevného bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX v Kežmarku s pánom D. F., a to za odstupné vo výške 1 410 000,- Sk, v prepočte k dňu prevodu 46 313,- eur a následne dňa 30.10.2008 Zmluvu o rezervácii členských práv a povinností v bytovom družstve a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpnu nehnuteľnosti s realitnou kanceláriou M&M reality holding SK, s.r.o. Dňa 01.11.2008 žalobkyňa uzatvorila Nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX v Kežmarku do užívania. Dňa 09.12.2008 manžel žalobkyne uzatvoril s Tatra bankou, a.s. zmluvu o doplnkovom dôchodkom sporení. S ohľadom nato, že manželia chceli rekonštruovať bytové jadro, nechali si v apríli 2009 vyhotoviť stavebno-statické posúdenie autorizovaným stavebným inžinierom Ing. L. L.. Bytové družstvo Kežmarok listom zo dňa 24.04.2009 s rekonštrukciou súhlasilo a stanovilo k
nej záväzné podmienky. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 10.04.2010 uzatvorila s A. D. manželstvo v Kežmarku. Dňa 20.09.2010 sa žalobkyni narodila dcéra F. D. a dňa 27.09.2017 bol osobitnou matrikou vydaný rodný list. Dňa 01.11.2010 žalobkyňa uzatvorila Nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX v Kežmarku do užívania, pričom vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Dňa 26.11.2010 žalobkyňa s manželom uzatvorili s bytovým družstvom Kežmarok zmluvu o prevode družstevného bytu do vlastníctva. Vlastnícke právo k bytu je vedené na LV č. XXXX na meno žalobkyne a jej manžela v podiele 1/1. Tento byt manželia vlastnia do dnešného dňa a jeho zaťažením získali finančné prostriedky na kúpu ďalšej nehnuteľnosti. Byt v Kežmarku nikdy neprenajímali. Dňa 01.01.2011 bola maloletá F. D. pokrstená v Gréckokatolíckom kostole v Kežmarku. Žalobkyňa dňa 03.01.2011 požiadala VÚB Asset Management, správ. spol., a.s. o zriadenie VÚB AM Sporenia - klasik s cieľovou sumou 3 000,- EUR na dobu sporenia 150 mesiacov (12 a pol roka), t.j. do júla 2023. V rovnaký deň bolo zriadené dispozičné právo k podielovým listom v prospech jej manžela. V rovnaký deň žalobkyňa uzatvorila zmluvu o životnom poistení s Generali poisťovňa, a.s. číslo zmluvy: XXXXXXXXXX. Dňa 01.08.2012 bolo žalobkyni vydané potvrdenie číslo XXXX/G. o poistnom vzťahu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. od 01.01.2009 do 31.12.2011. Žalobkyňa uzatvorila dňa 02.08.2012 Zmluvu o stavebnom sporení s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. na cieľovú sumu 20 000,- eur, s pravidelným vkladom 120,- eur, t.j. s ohľadom na cieľovú sumu a výšku splátok zmluva predpokladala sporenie nasledujúcich 13 rokov. V rovnaký deň obsahovo totožnú zmluvu o stavebnom sporení uzatvorila aj jej manžel. Samostatnú zmluvu rodičia uzatvorili dňa 10.08.2012 aj v prospech maloletej F. D. s tarifou JD Junior extra. Účelom týchto zmlúv bolo získanie finančných prostriedkov na zabezpečenie bývania na území Slovenskej republiky, či už rekonštrukciu bytu alebo výstavbu rodinného domu a v prípade maloletej úspora prostriedkov na jej budúcnosť a na zabezpečenie jej vlastného bývania. Dňa 19.01.2013 sa žalobkyni narodil syn J. D.. . Rodný list mu bol vydaný dňa 22. septembra 2017. Je zapísaný v knihe narodení MV SR - osobitná matrika Bratislava. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. listom zo dňa 17.04.2013 oznámila manželovi žalobkyne započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré potvrdzuje, že v období od 01.01.2009 do 31.12.2011 bolo manželovi žalobkyne poskytnuté spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v sume 17,10 eur, primárna ambulantná starostlivosť v sume 69,05 eur, lekárne, výdajne, optiky, distribútori v sume 11,75 eur, spolu s nákladmi konania 99,30 eur. Žalobkyni bola doručená výzva KOOPERATIVA poisťovne zo dňa 06.08.2014 na zaplatenie poistného na podklade poistnej zmluvy v sume 36,45 eur. Dňa 21.07.2016 bol maloletý Adam Repčák vyšetrený v ambulancii klinickej imunológie a alergológie MUDr. L. D.. V januári 2017 začala žalobkyňa a jej manžel komunikovať vo veci kúpy rekreačného objektu s územnou riaditeľkou Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. v hodnote 60 000,- eur. E-mailom zo dňa 30.01.2017 oznámili, že majú v tejto sporiteľni 3 samostatné sporenia, majú dostatočný príjem a súčasne úver na nehnuteľnosť v Írsku vo výške 147 000,- eur, ktorý splácajú sumou vo výške 700,- eur mesačne. E-mailom zo dňa 02.02.2017 dostali ponuku alternatív úveru s vysvetlením. E-mailom zo dňa 13.02.2017 žalobkyňa s manželom informovali územnú riaditeľku o tom, že ich požiadavka nie je aktuálna, avšak v lete prídu na Slovensko a budú hľadať pozemok na výstavbu rodinného domu. Súčasne požiadali o informácie o postupe pri financovaní tejto výstavby. V marci 2017 začala žalobkyňa s manželom komunikovať s realitným maklérom vo veci kúpy rodinného domu v k.ú. Kežmarok, ktorý už mali predtým rezervovaný. S ohľadom, na to že rodinný dom bol neustále predmetom dedičstva, manželia čakali na zápis prechodu vlastníckeho práva k rodinnému domu do katastra nehnuteľností. Následne čakali na to, aby na príslušnom liste vlastníctva nebolo naďalej zapísané vecné bremeno. Realitný maklér emailom zo dňa 15.01.2018 oznámil žalobkyni a jej manželovi, že pojednávanie vo veci výmazu vecného bremena je nariadené na 19.01.2018 a o jeho výsledku ich bude informovať. Dňa 14.12.2017 žalobkyňa s manželom uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka na financovanie bývania“ na sumu 122 000,- eur. V rovnaký deň uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ na sumu 20 000,- eur, ktorú sa zaviazali splácať v 96 mesačných splátkach po 295,10 eur. Dňa 19.01.2018 vydalo Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní rozhodnutie č. XXXX/XXX:X- XXXRP-XXCX o uznaní dokladu o vzdelaní žalobkyne vyžadovaného na výkon regulovaného povolania - viazanej živnosti- vyučovanie v odbore cudzích jazykov alebo prekladateľské a tlmočnícke služby v Slovenskej republike. Dňa 23.03.2018 bola po zápise vlastníckeho práva v prospech dedičov a po výmaze vecného bremena uzatvorená kúpna zmluva na rodinný dom súpisné číslo XXX na CKN parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 121 m2 a pozemky CKN parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 309 m2 a CKN parcela č. XXXX záhrada o výmere 364 m2, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Kežmarok, obec Kežmarok, okres Kežmarok na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kežmarok katastrálny odbor. Dňa 06.04.2018 žalobkyňa s manželom uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva v prospech VÚB, a. s., vklad povolený 15.06.2018. Dňa 08.06.2018 vydala Základná škola, Dr. Daniela Fischera 2, Kežmarok
rozhodnutie, ktorým maloletej F. D. povolila plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky. Dňa 24.06.2018, t.j. viac ako rok pred pricestovaním na územie Slovenskej republiky, uzatvorila žalobkyňa s Podtatranskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a. s. zmluvu o dodávke vody verejným vodovodom a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. V súvislosti s prestavbou rodinného domu súpisné číslo XXX v Kežmarku žalobkyňa s manželom začali komunikovať s projektantom, ktorý im začiatkom septembra 2018 zaslal pôdorysy skutkového stavu a architektonickú štúdiu navrhovanej prestavby. Dňa 19.01.2019 sa manželom narodila dcéra T. D., narodenie zapísané v knihe narodení MV SR - osobitná matrika Bratislava a rodný list bol vydaný 28.08.2019. Dňa 05.03.2019 Základná škola, Dr. Daniela Fischera 2, Kežmarok umožnila maloletej F. D. vykonať komisionálnu skúšku v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v Bratislave, Teplická 7, 831 02 Bratislava, ktorú maloletá F. D. urobila veľmi dobre. V lete 2019 si manželia nechali vyhotoviť prekládku HUP. Rovnako v lete 2019 zabezpečovali odstránenie poruchy v kanalizačnom vedení - prípojke, v dôsledku čoho Mesto Kežmarok vydalo na meno manžela žalobkyne dňa 10.09.2019 rozhodnutie, ktorým mu uložilo povinnosť uviesť narušené miesto do pôvodného stavu. Dňa 24.09.2019 manželia uzatvorili životné poistenie TrendLife s MetLife Europe d.a.c., Bratislava. Žalobkyňa podávala na Slovensku daňové priznanie v rokoch 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019. Jej manžel podával daňové priznanie v roku 2019. Rodina lietala na Slovensko v nasledovných termínoch: 20.07.2019, 31.05.2019, 14.- 20.04.2019, 11.02.
- 22.03.2019, 14.08. - 01.09.2018, 21.07.- 04.08.2018, 31.03. - 14.04.2018, 05.03. - 23.03.2018, 13.12.
- 15.12.2017, 09.09. - 12.09.2017, 18.07. - 22.07.2017.
9. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo vydané na základe jej žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 08.11.2019. Citovala § 104 ods. 1, 6, § 196 ods. 1, § 209 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 1, 2 a ods. 5 písm. a/, čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, čl. 11 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia. Poukázala, že nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v použití nesprávneho predpisu, jeho nesprávnej aplikácii a nesprávnej interpretácii. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemá žalobkyňa nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že jej bydlisko nie je na území Slovenskej republiky, ale na území Írska a nemožno tak v jej prípade doby poistenia v nezamestnanosti zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v relevantnom období od 02.08.2015 do 25.07.2019 pracovala na území iného členského štátu Európskej únie, je nevyhnutné v jej prípade postupovať v zmysle ustanovení základného nariadenia. Žalovaná vyhodnotila, že bydlisko žalobkyne nie je území Slovenskej republiky, pričom zdôvodnenie tohto svojho záveru oprela o znenie čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ktoré však aplikovala a interpretovala v rozpore s jeho úplným znením bez jeho odseku 2 v záujme odôvodnenia negatívneho rozhodnutia pre žalobkyňu. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcii dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať v čl. 11 ods. 1 bližšie špecifikované kritériá.
10. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej aplikácii čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, keď žalovaná opomenula aplikovať časť hypotézy a časť dispozície tohto ustanovenia s nasledovným znením: „Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia ....“ a aplikoval iba časť dispozície s nasledovným znením „... sa určuje centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:...“ Nesprávne právne posúdenie veci žalovanou spočíva v nepoužití ods. 2 čl. 11 nariadenia, v dôsledku čoho došlo k nesprávnej aplikácii a interpretácii čl. 11 ako celku. V zmysle hypotézy čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia podmienkou použitia tohto ustanovenia je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov - Slovenská republika a Írsko
- a dispozíciou vzájomná dohoda o centre záujmov dotknutej osoby na základe posúdenia dostupných informácií a skutočností, ktoré môžu obsahovať v ustanovení vymedzené kritériá. V prípade absencie vzájomnej dohody na podklade kritérií nastupuje aplikácia čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, možno určiť centrum záujmov, avšak už nie na základe kritérií, ale na základe úmyslu takejto osoby, t.j. žalobkyne. Žalovaná mala správne právne posúdiť vec tak, že čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nemožno použiť bez pokusu o vzájomnú dohodu s inštitúciami Írska v prípade rozdielu v stanoviskách a až v prípade nedosiahnutia dohody je potrebné postupovať podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého sa za rozhodujúci považuje úmysel žalobkyne.
11. Rovnako je nesprávny záver žalovanej o tom, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávky v nezamestnanosti v Írsku a následne podľa čl. 64 základného nariadenia o ich export na Slovensko, ak z vyjadrenia írskej inštitúcie je zjavné (a žalovaná to ani nespochybňuje), že taký nárok žalobkyňa nemá. Nie je tak zjavné, ako a ktoré ustanovenie vlastne žalovaná interpretovala pri formulovaní uvedených záverov. Žalobkyňa nepozná žiadne také ustanovenie írskych právnych predpisov, ktoré by jej túto zákonnú možnosť dávali. Následne je celkom vylúčená aplikácia čl. 64 základného nariadenia.
12. Ďalej žalobkyňa namietala, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná mala povinnosť komunikovať s inštitúciami Írska a v prípade rozdielneho stanoviska sa pokúsiť o vzájomnú dohodu vo veci určenia centra záujmov žalobkyne podľa v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vymedzených kritérií. Žalovaná s príslušnými inštitúciami Írska nekonala, hoci z formuláru U1 bolo zrejmé jej rozdielne stanovisko. Táto informácia nevyplynula ani z obsahu spisového materiálu, ani z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Naopak, žalovaná potvrdila, že vychádzala výlučne zo všeobecného stanoviska írskej inštitúcie bez pokusu o komunikáciu o konkrétnom prípade žalobkyne.
14. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná nebola oprávnená sama určovať centrum záujmov žalobkyne. V záujme tohto určenia bola povinná komunikovať s príslušnou inštitúciou v Írsku. Žalovaná v tejto otázke nekomunikovala s írskymi inštitúciami, čím z jej strany došlo k porušeniu základného nariadenia ako aj vykonávacieho nariadenia. Žalovaná je oprávnená určiť bydlisko osoby, v danom prípade žalobkyne iba v prípade, ak nedôjde k dohode s príslušnou inštitúciou iného dotknutého štátu, a to iba za využitia kritériá úmyslu osoby, najmä jej dôvodu, ktorý ju viedol k presťahovaniu.
15. Ďalšou žalobnou námietkou je nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaná formálne vyhodnotila skutkové okolnosti, ktoré mala k dispozícii z formuláru U1 bez toho, aby skúmala skutočné dôvody odchodu žalobkyne z Írska, dôvody práce v zahraničí, charakter pobytu v zahraničí a tieto okolnosti ani nevyhodnotila v dôvodoch rozhodnutia. Všetky listinné dôkazy predložené žalobkyňou žalovaná vyhodnotila v 2. odseku na 5. strane napadnutého rozhodnutia, kedy ich označila iba za ostatné skutočnosti, ktoré nie sú hodnotené silnejšie ako celková dĺžka pobytu, stabilná pracovná situácia na území Írska, rodinná situácia žalobkyne a jej bytová situácia. Podrobnejšie sa týmito okolnosťami na strane žalovaná nezaoberala. Skutočnosti, ktoré považovala za „silnejšie“ popísala niekoľkými slovami bez snahy aspoň ich zdôvodniť v kontexte ostatných zistených skutočností. Žalovaná nebola oprávnená sama posudzovať kritériá čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Súčasne všetky listinné dôkazy predložené žalobkyňou priamo určujú centrum jej záujmov. Kritériá vymedzené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia zahŕňajú množstvo konkrétnych životných situácií dotknutej osoby z pohľadu oboch, či viacerých členských štátov, ktoré na ich podklade určujú centrum záujmov dotknutej osoby. Konkrétne životné situácie žalobkyne spadajúce pod kritériá tak nie sú iba menej silnými pre posúdenie centra záujmov. Iba samotná dĺžka pobytu, zamestnanie na území Írska a s ním súvisiace plnenie daňových a odvodových povinností na určenie centra záujmov nepostačujú.
16. Žalobkyňa zdôraznila, že nemá a v zásade ani nemala žiadne bližšie väzby s Írskom. Do Írska odišla kvôli práci a kvôli práci tam aj zotrvala. Od začiatku jej pobytu na území Írska boli všetky jej aktivity nasmerované na územie Slovenskej republiky. Jej manželom je štátny občan Slovenskej republiky. Ešte pred uzatvorením manželstva v rokoch 2006 - 2010 podnikali kroky smerujúce k nadobudnutiu bytu na území Slovenskej republiky, ktorý si nekúpili preto, aby ho prenajímali, ale aby mali kde bývať, keď sa budú zdržiavať na území Slovenskej republiky. Už vtedy hodnotu tejto nehnuteľnosti mienili premeniť do ďalších investícií na území Slovenskej republiky. Maloleté deti sa síce narodili na území Írska, ale po ich narodení im rodičia vybavili cestovné pasy a následne s nimi vycestovali na územie Slovenskej republiky, kde boli deti pokrstené. Následne im na Slovensku boli vybavené aj rodné listy, ktoré by nepotrebovali, ak by sa s nimi rodičia už v čase ich narodenia nechceli vrátiť. Manželia na území Slovenskej republiky uzatvorili viacero dlhodobých sporení a poistení vo svojom mene ako aj na mená maloletých detí, čím si snažili vytvoriť úspory, ktoré následne chceli investovať a aj investovali na území Slovenskej republiky a súčasne tým aj podporovali podnikateľské subjekty pôsobiace na slovenskom trhu. Najstaršia dcéra na území Slovenskej republiky robila rozdielové skúšky, čo by bolo zbytočné, ak by sa žalobkyňa
nechcela vrátiť na územie Slovenskej republiky. Jej úmysel nikdy nesmeroval k trvalému odsťahovaniu sa na územie Írska. Od januára 2017 žalobkyňa s manželom intenzívne komunikovali vo veci kúpy rodinného domu na území Slovenskej republiky, ktorý mienili následne prestavať. Od tohto zámeru však museli upustiť a začať s výstavbou celkom novej nehnuteľnosti. Komunikovali so stavebnou sporiteľňou, realitným maklérom, vybavovali si úver. Uzatvorili ďalšie poistné zmluvy, informovali sa o stave svojich investičných účtov a v decembri 2017 uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvorili zmluvy na plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalobkyňa získala potvrdenie o uznaní jej dokladu o vzdelaní, aby mohla bez ďalšieho začať pracovať na území Slovenskej republiky. Od septembra 2018 manželia komunikovali s projektantom vo veci prestavby kúpenej nehnuteľnosti. Na územie Slovenskej republiky cestovali tak často ako to bolo možné. Prekážkou častejšieho cestovania bola náročnosť zosúladiť termíny ich dovoleniek tak, aby mohli cestovať spoločne celá rodina.
17. V Írsku si žalobkyňa a ani jej rodina nevybudovali bližšie priateľské vzťahy, pravidelnejšie sa stretávali iba s inými slovenskými rodinami. V Írsku bola žalobkyňa výlučne kvôli práci a nevenovala sa žiadnym nezárobkovým aktivitám. Na území Slovenskej republiky mala po celý čas zachovaný trvalý pobyt.
18. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom nariadenia je predovšetkým predísť situácii, aby osoba, ktorá v súlade so zásadou voľného pohybu osôb pracuje na území spoločenstva a je riadne poistená v nezamestnanosti nezostala v prípade nezamestnanosti bez finančných prostriedkov, na ktoré má nárok. Tento účel žalovaná obchádza. Poukázala na dôvody prijatia základného nariadenia, na dôvody existencie vykonávacieho nariadenia a zdôraznila, že je nevyhnutné vysporiadať sa so skutočnosťou, či žalobkyňa tým, že odišla za prácou do iného členského štátu a tým si uplatňovala svoje práva občana Slovenskej republiky na voľný pohyb a zdržiavanie sa v rámci územia iného členského štátu a teda realizovala základnú zásadu vnútorného trhu Európskej únie, a to voľný pohyb osôb, posudzovanie bydliska v zmysle argumentov, ktoré vymedzila žalovaná, nie je v rozpore s uplatňovaním základného práva občana Európskej únie na slobodný pohyb v rámci Európskej únie. Aj pre rozhodnutie podľa zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné, aby žalovaná uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je pri absencii odôvodnenia v zmysle základného nariadenia, vykonávacieho nariadenia, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ ES zo dňa 29.04.2004 nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre zhodnotenie listinných dôkazov predložených žalobkyňou len ako menej „silných“ aj pre nedostatok dôvodov.
19. Žalobkyňa ďalej namietala, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaná pri hodnotení skutkovej situácie prihliadla iba na informácie plynúce z U1 a všetky informácie poskytnuté žalobkyňou a preukázané listinným dôkazmi vyhodnotila len ako menej „silné“ ostatné skutočnosti. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých konštatoval nesprávne posúdenie väzieb k Slovenskej republike. Žalobkyňa k uvedeným rozsudkom špecifikovaným spisovými značkami zdôraznila, že ani jeden z popísaných prípadov sa skutkovo nepribližuje k prípadu žalobkyne. V niektorých prípadoch bola existencia väzby so Slovenskou republikou preukazovaná iba existenciou rodiny na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa predovšetkým vrátila so svojim manželom a maloletými a tento návrat pripravovala preukázateľne už od roku 2006, kedy uskutočňovala prvé kroky smerujúce k nadobudnutiu nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Od narodenia maloletých detí s týmito cestovala na územie Slovenskej republiky, zabezpečila im na území Slovenskej republiky krst, bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie. Aj manželstvo uzatvárala na území Slovenskej republiky. Jej úmysel smeroval k územiu Slovenskej republiky a za jej bydlisko je z tohto dôvodu potrebné považovať Slovenskú republiku.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
20. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.06.2020 k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a vo veci nariadiť pojednávanie.
21. K námietke žalobkyne, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci žalovaná s poukazom na § 121 Správneho súdneho poriadku argumentovala, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, na
základe ktorých považuje vykonané dokazovanie za nedostatočné a ktoré skutočnosti by mali byť podľa jej názoru v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané. Žalobkyňa v prvostupňovom konaní ani v druhostupňovom konaní, ani v žalobe nenavrhla na dôkladnejšie zistenie skutkového stavu veci vykonanie žiadnych ďalších dôkazov v súlade s § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Počas výsluchu zo dňa 20.11.2019 bolo žalobkyni umožnené uviesť všetky skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že môžu byť významné pri posudzovaní jej centra záujmu počas pobytu v Írsku. Žalobkyňa žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli byť relevantné pri posudzovaní jej väzieb na území Slovenska počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku neuviedla. Vykonané dokazovanie vo veci bydliska žalobkyne žalovaná považuje za presné a úplné. Následne žalovaná poukázala na najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veci posúdenia bydliska. V roku 2018, 2019 a 2020 rozhodli viacerými rozsudkami obdobne aj krajské súdy, ktorých rozsudky špecifikovala spisovými značkami a dátumom vyhlásenia rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaná poukázala, že o každom uplatnenom nároku na dávku v nezamestnanosti rozhoduje príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne individuálne, v samostatnom konaní a vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi konania. Tento postup nie je možné zovšeobecniť, pretože v každom konaní je dôkazná situácia iná. V prípade žalobkyne skutkový stav svedčí jednoznačne o nezachovaní bydliska na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku. Žalobkyňa dlhodobo (14 rokov) žila v Írsku, a to spolu s najbližšími osobami, na tomto území mala stabilné zamestnanie, vlastnila nehnuteľnosť, platila odvody a dane a čerpala sociálne dávky podľa írskych právnych predpisov. Z vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR a viacerých krajských súdov je zrejmé, že príslušné súdy sa aj v prípade preukázania slabších väzieb účastníka konania so štátom jeho zamestnania, stotožnili s názorom žalovanej vo veci posúdenia bydliska dotknutej osoby.
22. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Írska, jej rodinná aj bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové účely. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v Írsku zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
IV.
Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej (replika)
23. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zaslala repliku doručenú správnemu súdu dňa 05.08.2020. Žalobkyňa s obsahom vyjadrenia žalovanej a jeho závermi nesúhlasila. Rozumie dôvodom žalovanej pre nepriznávanie nároku na dávky v nezamestnanosti osobám vracajúcim sa zo zahraničia v snahe chrániť verejné financie, žalovaná však nesmie poskytovať nesprávne a svojvoľné výklady dotknutých právnych predpisov, vo svojich vyjadreniach si vzájomne protirečiť a popierať zjavné fakty a následne o nich konštatovať, že sú bezpredmetné. Žalobkyňa zdôraznila, že občan SR je oprávnený prijať pracovnú ponuku, voľne sa pohybovať v rámci štátov Európskej únie a zotrvať v nej z dôvodu svojho zamestnania. Neexistuje žiadna zrejmá základná zásada vyžadujúca, aby slovenská doba poistenia bola posledná s ohľadom na slobodu pohybu našich občanov nemožno tvrdiť, že zohľadniť doby poistenia dosiahnuté na území iného členského štátu je možné iba výnimočne. Nejedná sa o žiaden výnimočný potup, ale o tzv. výnimku z pravidla podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, čo je významovo podstatný rozdiel. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala postup žalovanej, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorým samostatne bez dohovoru s Írskom aplikovali čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Hoci postup podľa tohto ustanovenia si vyžaduje spoluprácu oboch dotknutých krajín a v prípade jej absencie je potrebné postupovať podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Je nemožné, aby podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia postupovala iba jedna inštitúcia. Uvedené vyplýva zo samotného jazykového výkladu pojmu „vzájomná dohoda“. Argumentácia žalovanej k aplikácii čl. 11 vykonávacieho nariadenia je pre žalobkyňu nezrozumiteľná. vyplýva z nej však, že s ohľadom na stanovisko írskej inštitúcie v iných prípadoch má za to, že v danej veci nedošlo k sporu dvoch inštitúcií. Keďže nedošlo k sporu medzi dvoma inštitúciami, je podľa názoru žalobkyne vylúčená aplikácia čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa tak za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018, ktorým bolo odpovedané na otázku nastolenú uznesením súdu sp.zn. 9Sžsk/22/2017 vo vzťahu k článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a to tak, že „Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne.“ a „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva základné nariadenie alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Hoci odpoveď Veľkého senátu sa vzťahuje na iný článok vykonávacieho nariadenia (článok 16 ods. 4), rovnako ako článok 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia používa slovné spojenie „vzájomná dohoda“. Je zjavné, že v prejednávanej veci k dohode nedošlo. Ak Írsko zaujalo postoj v tom zmysle, že k otázkam ohľadom určenia bydliska sa žiadnym spôsobom nevyjadruje a toto generálne vyhlásenie sa následne stáva súčasťou spisových materiálov všetkých účastníkov konania v obdobnej skutkovej situácii, je žalovanému ako aj správnemu orgánu prvého stupňa zrejmé, že nedôjde k vzájomnej dohode a aplikácia článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je vylúčená. Keďže na vyjadrenia žalovanej Írsko nereaguje pri riešení týchto otázok, je potrebné dospieť k záveru, že nedôjde k dohode a preto je potrebné posudzovať skutočný úmysel osoby, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. Žalobkyňa sa opätovne vyjadrila, že žalovaná, ani prvostupňový správny orgán nevenovali pozornosť skutočnostiam s dôrazom na obdobie štyroch rokov pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie v rozhodnom období od 02.08.2015 do 01.08.2019. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom nariadenia je predovšetkým predísť situácii, aby osoba, ktorá v súlade so zásadou voľného pohybu osôb pracuje na území spoločenstva je riadne poistená v nezamestnanosti, nezostala v prípade nezamestnanosti bez finančných prostriedkov, na ktoré má nárok. Tento účel žalovaná obchádza. Žalobkyňa si nemohla požiadať o dávku v nezamestnanosti v Írsku, pretože k ukončeniu jej pracovného pomeru došlo dohodou. Zo strany žalobkyne nešlo o žiadne účelové konanie, ukončila pracovný pomer dohodou, pretože sa chcela vrátiť na územie Slovenskej republiky, teda realizovať dlhodobo plánovaný návrat domov. Na to, aby mohla žiadať o dávku v nezamestnanosti v Írsku by musela dostať výpoveď od svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ jej však výpoveď nedal. Z logiky žalovanej vyplýva, že by žalobkyňa urobila lepšie, ak by vyprovokovala svojho zamestnávateľa, aby s ňou jednostranným adresovaným právnym úkonom ukončil pracovný pomer. Také konanie však žalobkyňa nemala v úmysle, jej záujmom bolo iba vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, ktorá je jej bydliskom a z dôvodu, že pre jej vnútorné presvedčenie bolo už neznesiteľné ďalej zotrvať mimo územia Slovenskej republiky. Hoci žalovaná presvedčivo tvrdí, že žalobkyňa si mala požiadať o dávky v nezamestnanosti v Írsku a požiadať o ich export, neskúmala, či je to právne možné, a neoznačila ani ustanovenia relevantných írskych právnych predpisov. Za týchto okolností je tvrdenie o zákonnej povinnosti žalobkyne len neodôvodneným názorom žalovanej, najmä ak ho vylučuje samotné vyjadrenie írskej inštitúcie. Žalobkyňa v závere repliky trvá na podanej žalobe.
V.
Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobkyne (duplika)
24. K replike žalobkyne sa písomnou duplikou zo dňa 29.09.2020 vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne citovala čl. 61 ods. 1, 2 základného nariadenia a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia. Zdôraznila, že iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná, a to ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, čo je aj prípade žalobkyne zásadná. Na základe dlhodobého 14 ročného pobytu žalobkyne v Írsku sa najbližšími osobami, stabilné zamestnanie, vlastníctvo nehnuteľnosti, platenie odvodov a daní a čerpanie sociálnych dávok podľa írskych právnych predpisov mala žalovaná za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Írsku si žalobkyňa nezachovala bydlisko na Slovensku. A keďže žalobkyňa v posudzovanom období nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť, na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.
25. Žalovaná ďalej zastáva názor, že nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobkyne medzi príslušnou írskou inštitúciou a žalovanou. Írska inštitúcia nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobkyne, a preto k tejto otázke ani nezaujala žiadne stanovisko. Tento postoj írskej inštitúcie vo veciach žiadosti o spoluprácu ohľadom miesta bydliska je žalovanej známy z viacerých iných konaní, kedy príslušná írska inštitúcia na žiadosti žalovanej reagovala totožne - nakoľko nejde o spor inštitúcií v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, je posúdenie bydliska podľa názoru írskej inštitúcie výlučnou právomocou tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti, teda Sociálnej poisťovne. V súlade s uvedeným bolo bydlisko žalobkyne posúdené kompetentnou inštitúciou
- Sociálnou poisťovňou, pobočka Poprad s posúdením, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku si žalobkyňa nezachovala bydlisko na Slovensku sa žalovaná plne stotožnila.
26. K námietke žalobkyne že nedošlo k dohode žalovanej s príslušnou írskou inštitúciou, a teda nemožno čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v jej prípade aplikovať, žalovaná považovala za nutné zdôrazniť, že zákonné nariadenie definuje pojem bydlisko jednoznačne. Podľa názoru žalovanej je nepochybné, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku žalobkyňa zvyčajne bývala v Írsku. Podľa uvedených ustanovení základného nariadenia mala teda žalobkyňa počas pobytu v Írsku nepochybne svoje bydlisko na území Írska. Uvedený výklad čl. 1 písm. j/ a čl. 65 ods. 2 základného nariadenia však žalovaná považuje za príliš striktný a reštriktívny. V záujme objektívneho a presného určenia miesta bydliska pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby prihliada per analogiam na kritériá stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V súlade s týmto ustanovením bolo určené aj miesto bydliska žalobkyne ako je podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí, aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2020. Žalobkyňa priamo v žalobe uviedla, že príslušná inštitúcia Írska vyjadrila rozdielne stanovisko na bydlisko žalobkyne, a to vo formulári U1, čo je však podľa žalovanej nesprávne tvrdenie. Vo formulári U1 príslušná írska inštitúcia nevyjadruje svoj postoj k miestu bydliska dotknutej osoby. V uvedenom formulári príslušná írska inštitúcia osvedčila doby poistenia v nezamestnanosti, prípadne doby zamestnania. Údaje o príjme zo zamestnania, dôvody skončenia zamestnania, nároky na iné vyplatené sumy, obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v danom štáte a prípadný nárok na dávku v nezamestnanosti.
27. Žalovaná zastáva názor, že z koordinačných predpisov nevyplýva, že v prípade, ak dotknutej osobe nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov štátu zamestnania, môže si o túto dávku požiadať v inom členskom štáte, napr. v štáte pôvodu a požadovať bezpodmienečné priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa o priznanie dávky v nezamestnanosti príslušnú írsku inštitúciu nepožiadala a podľa slovenských právnych predpisov nesplnila stanovené podmienky priznania nároku na dávku v nezamestnanosti a preto jej žalovaná nárok na túto dávku nepriznala.
28. Žalovaná opätovne navrhla, aby Krajský súd v Prešove žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
IV.
Posúdenie právnych argumentov a skutkové zistenia
29. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
30. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
33. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu (v sociálnych veciach) fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
34. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
35. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
38. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul prítomných účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
39. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodol, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku 61 základného nariadenia, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, a doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Írska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 základného nariadenia nebolo možné zohľadniť, lebo nebolo preukázané zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR žalobkyne počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
40. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.
41. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
42. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
43. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
44. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba mala bydlisko v členskom štáte inom ako je príslušný štát, a ktorá ma naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý čl. 64 úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
45. Podľa čl. 65 ods. 5 základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
46. Podľa čl. 11 ods. 1, ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby, vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (1).
Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu (2).
47. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
48. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu je posúdiť; či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne; či konal v súčinnosti s účastníkmi konania; či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
49. Správny súd mal za preukázané, že žalobkyňa si žiadosť o dávku v nezamestnanosti uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad dňa 08.11.2019. Podľa oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 26.08.2019 žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 02.08.2019. V období posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 02.08.2015 do 01.08.2019 žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa pracovala v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Írska.
Uvedené osvedčila formulárom U1 zo dňa 04.10.2019,v ktorom príslušná írska inštitúcia osvedčila v bode 2.1.1 - obdobie poisteného zamestnania od 14.08.2005 do 31.12.2010, od 02.03.2011 do 31.12.2012, od 02.07.2013 do 19.11.2018, od 30.06.2019 do 27.07.2019; v bode 2.1.4 - obdobie považované za obdobie poistenia od 01.01.2011 do 01.03.2011 - poberanie materského, od 01.01.2013 do 01.07.2013 - poberanie materského, od 20.11.2018 do 30.12.2018 - poberanie nemocenského a od 31.12.2018 do 29.06.2019 - poberanie materského. V bode 6.2 príslušná írska inštitúcia osvedčila, že žalobkyňa nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok.
50. Žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov zamestnanie nedosiahla doby poistenia v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Írska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
51. Zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad posudzovala na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t.j. skutočností vyplývajúcich z formulára U1 zo dňa 04.10.2019, z údajov uvedených žalobkyňou v žiadosti o dávku v nezamestnanosti, vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré boli Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, predložené dňa 08.11.2019. Rovnako boli zohľadnené aj informácie získané výsluchom žalobkyne a jej manžela dňa 20.11.2019, z ktorého bola spísaná zápisnica, ktorú žalobkyňa aj jej manžel osvedčili svojimi podpismi.
52. Centrum záujmov dotknutej osoby v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia žalovaná určila na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií, ktoré obsahovali dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - počas výsluchu zo dňa 20.11.2019 žalobkyňa uviedla, že na území Írska sa zdržiavala od augusta 2015 do júla 2019. t.j. 14 rokov. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa pred odchodom do írska nebola na území Slovenska v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu. Celá pracovná história žalobkyne sa teda spája jedine s Írskom. Počas výsluchu, zo dňa 20.11.2019 žalobkyňa uviedla, že v Írsku bola spočiatku zamestnaná vo viacerých krátkodobých pracovných pomeroch. Jej posledný pracovný pomer na území írska trval od 19.10.2008 do 27.07.2019 (popri tomto zamestnaní mala aj pracovnoprávny vzťah so skráteným pracovným úväzkom v období od roku 2008 do mája 2010). Počas posledného pracovného pomeru čerpala v roku 2011, 2013 a 2019 materské a v roku 2018 nemocenské podľa írskych právnych predpisov. Uvedený pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a bol ukončený z podnetu žalobkyne. Na základe všetkých zistených skutočností možno pracovnú situáciu žalobkyne v Írsku jednoznačne hodnotiť ako stabilnú, s prioritnou orientáciou na írsky pracovný trh. Žalobkyňa sa na území Írska zdržiavala s blízkymi osobami - manželom (manželstvo uzatvorené dňa 10.04.2010 na Slovensku), tromi maloletými deťmi (narodenými na území Írska) a so svojou matkou, ktorá sa v Írsku starala o maloleté deti žalobkyne. Dlhodobá prítomnosť najbližších osôb žalobkyne spolu s ňou v Írsku svedčí o vytvorení jej bydliska na tomto území. Počas výsluchu dňa 20.11.2019 žalobkyňa uviedla, že na Slovensko sa spolu s manželom vracala jedenkrát ročne na 2 týždne. V súvislosti s rodinnou situácie žalobkyne žalovaná zdôraznila, že právne aj mravné povinnosti voči manželovi a maloletým deťom sú pokiaľ ide o spoločný život, hospodárenie a výchovu detí zásadnejšie ako pravidelné návraty na Slovensko. Z uvedeného vyplýva, že rodinná situácia žalobkyne svedčí o vytvorení jej väzieb na území Írska. K bytovej situácii žalobkyne žalovaná uviedla, že na území Slovenska žalobkyňa spolu s manželom vlastní byt (v roku 2008 boli na ňu prevedené členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve a v roku 2011 bol predmetný družstevný byt prevedený do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela) a stavbu rodinného domu (pôvodný rodinný dom, ktorý spolu s manželom nadobudli do vlastníctva v roku 2018 zbúrali a na jeho mieste stavajú nový dom, ktorý nie je možné v súčasnosti využívať na bývanie, nakoľko je v štádiu hrubá stavba). V Írsku žalobkyňa bývala najskôr sama v podnájme, následne spoločne s manželom v podnájme. Neskôr požiadali o hypotéku a kúpili na území Írska dom, ktorý pred návratom na Slovensko predali. Bytovú situáciu v Írsku považuje žalovaná za stabilnú, kedy žalobkyňa spolu s manželom a ich maloletými deťmi v ich vlastnej nehnuteľnosti spoločne žili, uhrádzali spoločné náklady a tvorili spoločnú domácnosť. Žalobkyňa bola zamestnaná na území Írska, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Írsko.
53. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zdôraznila, že v súlade s rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2. zo dňa 12.06.2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 základného nariadenia týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi, a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t.j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok žalobkyňa sa v Írsku zdržiavala spolu s najbližšími osobami - manželom a maloletými deťmi.
54. V súlade s týmto rozhodnutím boli celková dĺžka pobytu, orientácia na írsky pracovný trh vrátane stability zamestnania na území Írska, rodinná situácia žalobkyne (prítomnosť manžela, maloletých detí a matky v Írsku), aj jej bytová situácia (vlastníctvo nehnuteľnosti na území Írska) vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (prítomnosť rodinných príslušníkov na Slovensku; vlastníctvo nehnuteľností na Slovensku; pravidelné návraty na Slovensko; hypotekárny úver na Slovensku; stavebné sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie na Slovensku; životné poistenie na Slovensku), ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Žalovaná mala zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Írsku sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas (spolu s najbližšími osobami), platila zákonné odvody i dane na území Írska a čerpala sociálne dávky (materské a nemocenské) podľa írskych právnych predpisov. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Írska. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
55. Žalovaná zdôraznila, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Írska (rovnako ako požiadala o iné dávky sociálneho poistenia - materské a nemocenské). V tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku
v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.
56. Správne orgány obidvoch stupňov konštatovali, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo zo všetkých dostupných a preukázaných údajov získaných správnymi orgánmi vyplýva, že za štát jej bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát, kde vykonávala zárobkovú činnosť, t.j. Írsko.
57. Medzi účastníkmi tohto konania, t.j. žalobkyňou a správnymi orgánmi je sporný výklad čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, ktorý predstavuje výnimku, kedy sa za štát bydliska na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62 základného nariadenia nepovažuje štát výkonu zárobkovej činnosti, ale štát, kde si zamestnanec zachoval bydlisko v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, t.j. v danom prípade Slovenská republiky, čo by znamenalo, že aj keď žalobkyňa pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (02.08.2019) nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy, bolo by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ale len v prípade preukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Írska.
58. Z výsluchu žalobkyne a jej manžela zo dňa 20.11.2019 vykonanom na pobočke Poprad Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa a jej manžel odchádzali do Írska za účelom zárobku, zdokonalenia sa v anglickom jazyku, nedostatku dobre finančne ohodnotených pracovných príležitostí a zotrvanie na území Írska za účelom zabezpečenia si finančných prostriedkov pre spoločný rodinný život na Slovensku. Podľa názoru správneho súdu táto pre posúdenie veci podstatná skutočnosť nebola zo strany správnych orgánov v potrebnom rozsahu správne posúdená a vyhodnotená, keďže aj podľa správneho súdu logicky nasvedčovala úmyslu žalobkyne zachovať si bydlisko v Slovenskej republike, zabezpečiť si finančné prostriedky na ďalšie fungovanie ich rodiny na Slovensku.
59. Správny súd zdôrazňuje, že v súvislosti s kritériami čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia síce žalovaná vykonala dokazovanie, nedostatočne však postupovala podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, nedostatočne zistila samotný úmysel žalobkyne, pohnútky a dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby odišla do Írska a z akého dôvodu tam ostala pracovať. V prípade pochybností o určení centra záujmov je dôležité posúdiť úmysel osoby, teda dôvody ktoré viedli k odchodu do iného členského štátu Európskej únie, či dôvody návratu na Slovensko, čo správne orgány v rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevyhodnotili a z rozhodnutí nevyplýva, aby túto skutočnosť skúmali.
60. Správny súd je aj toho názoru, že vlastníctvo nehnuteľností je jedna zo skutočností, ktorú je v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Táto skutočnosť však musí byť vyhodnotená v celkovom kontexte spolu so všetkými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Žalobkyňa je s manželom vlastníčkou bytu, aj stavia si nový rodinný dom na Slovensku. V Írsku riešila svoju bytovú situáciu s poukazom na finančnú výhodnosť kúpou rodinného domu, ktorý však pred návratom na Slovensko predala, aby si mohla kúpiť nehnuteľnosť na Slovensku.
61. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby došlo k jednotným stanoviskám dotknutých inštitúcií sociálneho zabezpečenia Írska a Slovenska o určení bydliska žalobkyne a žalovaná preto nesprávnym úradným postupom posudzovala centrum záujmov žalobkyne, keď vychádzala z toho, že bydliskom žalobkyne v čase jeho zamestnania a poistenia na území iného členského štátu bolo územie Írska.
62. Správny súd zastáva názor, že žalovaná má povinnosť komunikovať s inštitúciami Írska a v prípade rozdielneho stanoviska sa pokúsiť o vzájomnú dohodu, avšak z obsahu rozhodnutia ani zo spisového materiálu nevyplýva, že by s inštitúciami Írska komunikoval, hoci sama nebola oprávnená centrum záujmov žalobkyne určovať. Žalovaná iba formálne vyhodnotila skutkové okolnosti, ktoré mala k dispozícii z formuláru U1, skutočné dôvody odchodu žalobkyne do Írska, charakter jej pobytu v Írsku a napokon dôvody jej odchodu z Írska neskúmala a nevyhodnotila. Na podporu týchto
svojich tvrdení správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn.9Sžsk/73/2020 zo dňa 02.07.2021 (žalobca pracoval v rokoch 2009-2018 v Írsku).
63. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciu, že napadnuté rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, pretože správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali so skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v administratívnom konaní.
64. V súvislosti so správnym stanovením bydliska žiadateľa o dávky v nezamestnanosti správny súd poukazuje na právne závery v obdobnej veci uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/35/2012, podľa ktorého: „...vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 stanovuje postup pri vykonávaní základného nariadenia č. 883/2004, a preto názor žalovanej, že skutočnosti uvedené v čl. 11 vykonávacieho nariadenia majú len dokresľujúci charakter pri posudzovaní situácie dotknutej osoby, a že tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce, nie je správny. Práve naopak, skúmanie okolností uvedených v čl. 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovanie dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tak ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti. Okolnosť, že dôvodom odchodu žalobkyne do iného členského štátu Európskej únie bolo nájsť si prácu a následná kúpa bytu na území SR zjavne nasvedčujú úmyslu žalobkyne trvalo žiť na území SR. Žalovaná vyvodila záver o primárnej väzbe žalobkyne na štát zamestnania len z doby trvania zamestnania na území Veľkej Británie. Pokiaľ za potvrdenie takéhoto záveru považovala obmedzený počet návštev žalobkyne v Slovenskej republike, takú okolnosť vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania so zohľadnením možnosti pracovného voľna (dovolenky) nemožno považovať za relevantný dôkaz zániku centra záujmov na území SR.“
65. Obdobnou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v konaní sp.zn. 9Sžso/11/2015, keď v rozsudku zo dňa 25.01.2017 vyslovil názor... „Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že pri posudzovaní bydliska je rozhodujúcou stabilita zamestnania, ktorú je v zmysle rozsudku Súdneho dvora zo dňa 17.02.1977, C 76-76 potrebné posudzovať nielen z hľadiska povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, ale vhodné je vziať do úvahy aj charakter zamestnania, potrebe posudzovania v takom rozsahu je potrebné prisvedčiť. Žalovaná však opomenula, že sama také posudzovanie nevykonala a v rozhodnutí neuviedla; okrem poukázania na ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia a judikatúru ESD iba konštatovala, že „so zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky a takisto ani doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Vyhodnotenie všetkých dostupných informácií však v jej rozhodnutí absentuje. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že z dôvodov Súdneho dvora EÚ zo dňa 17.02.1977, C 76-76 - Silvana, Di Paolo proti Office National de ľemploi vyplýva, že bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte.“ Z citovaného rozsudku súčasne vyplýva, že pri posúdení bydliska je vhodné vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska pred tým, ako sa pracovník presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania, ako aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností.
66. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp.zn. 10Sžso/36/2013 zo dňa 09.04.2014 a sp.zn. 10Sžso/24/2014 zo dňa 27.05.2015) konštatoval, že pri ustálení bydliska je potrebné brať zreteľ na najpevnejšie vzťahy, teda kde sa do budúcnosti bude chcieť žiadateľ usadiť a cítiť najlepšie sociálne i spoločensky ukotvený, prihliadnuc na rodinné, spoločenské, ale aj pracovné väzby. Uvedený záver Najvyšší súd SR vyvodil zo skutočností, že odkazujúc na judikatúru ESD, ktorého prioritou je voľný pohyb osôb, kapitálu a služieb v rámci v EÚ pred viazanosťou a s viazanosťou občanov jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich systémami sociálneho zabezpečenia a poistenia, cieľom EÚ je vytvoriť taký systém, aby osoba pracujúca v ktoromkoľvek členskom štáte mohla uplatniť požiadavky na sociálne zabezpečenie alebo poistenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte Únie, najmä však v štáte, kde má bydlisko, kde sa vrátil, alebo tam bydlisko mala a je s týmto štátom rôznymi odôvodniteľnými väzbami, resp. dokonca v štáte kde sa rozhodne usadiť.
67. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetných konaniach o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodujú súdy individuálne, nakoľko skutkový stav a okolnosti, na základe ktorých žiadatelia žiadajú
tento nárok je odlišný (individuálny) v závislosti od skutkových zistení správnych orgánov, ako aj ich následným právnym posúdením. V týchto konaniach nie je správne porovnávať prípady žiadateľov, ktorý sa dlhodobo zdržiavali na území iného členského štátu s cieľom získania väčších finančných prostriedkov ako na území SR. Uvedený typ konania býva rozdielny, a to predovšetkým s dôrazom na osobu, ktorá žiada predmetný nárok v tom zmysle, že v jednom konaní ide o osobu slobodnú bez vyživovacej povinnosti, ktorá v priebehu administratívneho konania mení svoje vyjadrenia. Následne tieto vyjadrenia riadne doplní resp. nepreukáže a v inom konaní môže ísť o fyzickú osobu, ktorá na území SR má vyživovacie povinnosti ktorá so správnym orgánom v administratívnom konaní spolupracuje.
68. Podľa dôvodovej správy k zákonu č.461/2003 Z.z., konanie vo veciach sociálneho poistenia je rozčlenené na konanie vo veciach dávok sociálneho poistenia, ktorého súčasťou je aj konanie o dávke v nezamestnanosti a o dávke garančného poistenia a na konanie v iných než dávkových veciach.
69. Vzhľadom na verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne sa v konaní vo veciach sociálneho poistenia postupuje výlučne podľa tohto zákona.
70. Konanie o priznanie dávky sa začína vždy na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Za žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa považuje potvrdenie o zaradení do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie alebo oznámenie o nezaradení do tejto evidencie.
71. Podľa § 195 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
72. Podľa § 195 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
73. Podľa § 195 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
74. Podľa § 196 ods.6 zákona č.461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
75. Podľa § 196 ods.7 zákona č.461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
76. Podľa § 209 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
77. Podľa § 209 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
78. Podľa § 209 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
79. Podľa § 209 ods.4 zákona č.461/2003 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
80. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia upravujúce postup správneho orgánu v konaní, správny súd zastáva názor, že žalovaná vyvodila tvrdenie o primárnej väzbe žalobkyne na štát zamestnania len na základe nesporného zistenia o dobe a existencii samotného zamestnania v Írsku a z obmedzeného počtu návštev, čo je vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania pochopiteľné. Žalobkyňa tvrdí, že odišla do Írska za zárobkovou činnosťou z dôvodu, aby si vytvorila finančné podmienky pre život na Slovensku. Žalobkyňa prejavila nielen úmysel, ale aj konala v záujme zachovania bydliska a centra záujmov v SR, o čom svedčí skutočnosť prípravy bývania po návrate z Írska, aj samotné vlastníctvo nehnuteľnosti (bytu) na území SR, platenie poistiek, daní, poplatkov za nehnuteľnosť na Slovensku.
81. Žalovaná a ani jej organizačná zložka (pobočka) dostatočným spôsobom neskúmali na jednej strane pohnútky odchodu žalobkyne do zahraničia a dôvody jej práce mimo územia SR, a na strane druhej ani jej pohnútky a dôvody kúpy bytu a nehnuteľnosti na území SR. Správne orgány sa mali tiež dostatočným spôsobom zaoberať aj pohnútkami a dôvodmi návratu žalobkyne na územie SR, a to vo vzájomných súvislostiach.
82. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP (rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a podľa § 191 os. 1 písm. d/ SSP (rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov) zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.
83. V ďalšom konaní je správny orgán v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. povinný riadne zistiť skutkový stav veci, v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie a až tak posúdiť otázku rodinných väzieb a okolností, ktoré spôsobili, že žalobkyňa odišla za prácou do Írska, a na základe akých dôvodov sa vrátila na územie SR, to všetko v súlade s vyššie citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žalobkyňa s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR má právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné jej ako účastníčke konania.
84. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
85. Žalovaná je povinná po tom ako riadne zistí skutkový stav opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o nároku na dávku v nezamestnanosti a to v súlade s § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a vyššie citovanými ustanoveniami základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia a následne vydať rozhodnutie v súlade s § 209 zákona č. 4661/2003 Z.z. V odôvodnení nového rozhodnutia je povinná uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri využití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
86. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
87. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
88. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.
89. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
90. Správny súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).