Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne Y., proti žalovanému S., o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.septembra 2018, č. k. 16Csp/117/2017-54, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2009, je neplatná, zastavil, určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2009 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2009 je neplatná a že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou uvedenej zmluvy o úvere, je neplatná. Žalobkyňa sa domáhala (po zmene žaloby) určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa žalobu zobrala späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie uviedol, že ku dňu rozhodovania o podanej žalobe je možné sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, preto vyhodnotil žalobkyňou podanú žalobu ako procesne prípustnú a meritórne posudzoval jej dôvodnosť. V súvislosti s náležitosťou podľa § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zákona súd konštatuje, že výška mesačnej splátky, na úhradu ktorej bola žalobkyňa podľa zmluvy povinná, nebola uvedená presne a správne, jednoznačne tak, aby nebolo pochybností o tom, akú splátku má dlžník každý mesiac platiť. Táto podmienka však splnená nebola. V zmluve sa uvádza, že výška mesačnej splátky je 4% z dlžnej čiastky. Z takto vymedzeného určenia mesačnej splátky teda pre každého čitateľa zmluvy vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť každý mesiac 4% zo sumy, ktorú dovtedy vyčerpala, ale ešte nevrátila, bez ohľadu na to, akú výšku takto vypočítaná splátka bude mať, teda bez ohľadu na to, či 4% z dlžnej sumy bude činiť napr. 100,- eur alebo napr. 5,- eur. Avšak takto v zmluve uvedený výpočet mesačnej splátky nie je vôbec presný, ani dlžníkovi správne prezentovaný. V hlave 5 všeobecných obchodných podmienok však veriteľ určil splátkové minimum vo výške 12,- eur, ktoré každý mesiac vždy musí byť uhradené (akási minimálna splátka), a to aj vtedy, keď by 4% z dlžnej sumy v ten-ktorý mesiac činili menej, než spomenutých 12,- eur. Takýto systém výpočtu mesačnej splátky však zo zmluvy nevyplýva, pretože zmluva splátkové minimum nezakotvuje a vôbec nespomína. Takáto podstatná podmienka splácania je zakotvená iba v obchodných podmienkach popri iných zmluvných dojednaniach technického či vysvetľovacieho charakteru. Zákon pritom vyžaduje, aby všetky náležitosti, a to aj výšku splátky, veriteľ uviedol priamo v zmluve a nie v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch (obchodné podmienky, sadzobníky, formuláre). Súd prvej inštancie je toho názoru, že takáto podmienka splácania a výpočtu mesačnej splátky nie je žiadnym nepodstatným, technickým detailom, ale ide o podmienku, nevedomosť o ktorej má pre dlžníka vážne následky, a preto nepochybne musí byť uvedená priamo v zmluve tak, aby pozornosti dlžníka neunikla. Preto náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zákona musí byť považovaná za nesplnenú. Súd dospel k záveru, že v zmluve chýba aj RPMN, teda uvedenie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ cit. zákona. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že pri tomto type úveru nie je možné RPMN určiť. Žalovaný poukazuje na to, že RPMN sa nedá určiť, pretože sa počas čerpania a následného úverového rámca menia údaje relevantné pre určenie RPMN. V prvom rade súd udáva, že uvedené ustanovenie zákona vyžaduje určenie RPMN podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, a teda na základe údajov, ktoré sú tu v čase vzniku zmluvy bez ohľadu na to, že tieto údaje sa neskôr vplyvom čerpania a dopĺňania úveru zmenia. Súd tiež podotýka, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že RPMN sa nedá pri tomto type úveru vôbec vypočítať, potom v rozpore s týmto tvrdením je skutočnosť, že na formuláre o zmluvných podmienkach je uvedený výpočet RPMN na tam uvedený modelový príklad poskytnutého revolvingového úveru, a teda pokiaľ veriteľ vedel vypočítať RPMN pre revolving vo výške rámca 663,88 eur, potom zaiste musel byť schopný vypočítať RPMN aj pre úverový rámec v inej výške. Nič mu potom nebránilo uviesť takýto výpočet aj priamo do zmluvy o úvere. V prípade revolvingového úveru v čase poskytnutia revolvingu sú pritom známe všetky premenné, a teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pri revolvingu je suma poskytovaného úveru známa, a túto v ustálenej výške poskytuje veriteľ, preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ svojim úkonom. Preto súd konštatuje, že ani táto náležitosť v zmluve nebola uvedená. Vzhľadom na to sa úver pre absenciu uvedených náležitostí považuje podľa § 4 ods. 3 zákona č, 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, pričom už absencia čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje tento následok. Z tohto dôvodu súd žalobe v časti, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o určenie bezodplatnosti a bezpoplatkovosti a o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Je toho názoru, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente za predpokladu, ak tieto náležitosti sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče. Uvedený právny názor je v úplnom súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Zmluva obsahuje jednoznačné a presné odkazy na úverové zmluvné podmienky a iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče, ktoré boli skutočne odovzdané žalobkyni pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru zmluvné strany nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, v tomto prípade 720 eur. Teda pokiaľ ide o výšku RPMN, nie je ju možné pri revolvingovom úvere určiť, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, z ktorého dôvodu sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010. V zmluvných podmienkach je hodnota RPMN uvedená len simulovane. Nesúhlasí s aplikovaním § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože sa predmetné ustanovenie vzťahuje len na zmluvy, ktoré boli uzatvorené po tomto dátume a na základe zákona č. 129/2010 Z.z. Preto je podľa neho žalobkyňa povinná preukázať naliehavý právny záujem.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyhodnotením nedostatku náležitosti výšky splátky vyžadovanej podľa v čase uzatvorenia zmluvy účinného § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.

7. Súd prvej inštancie sa zoberal nedostatkom náležitosti výšky splátok z dôvodu, že zistil, že v výška minimálnej splátky bola uvedená iba v úverových obchodných podmienkach (hlava 5), a nie v úverovej zmluve, hoci ide o podstatnú náležitosť.

8. Na doplnenie odvolací súd uvádza ďalší zistený nedostatok tejto náležitosti. Podľa zmluvy výška mesačnej splátky má byť „4% z dlžnej čiastky“, pričom zo zmluvy nie je zrejmé, čo spadá pod pojem „dlžná čiastka“, či ide o výšku čerpaného úveru, alebo len nevyčerpanú časť, prípadne rozdiel medzi týmito údajmi. Vysvetlenie toho pojmu je obsiahnuté znovu iba v spomínanej hlave 5 úverových podmienok (dlžná čiastka je „výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami“).

9. Odvolateľ v odvolaní namietal, že náležitosti nemusia byť uvedené v jednom dokumente. Možnosť uzavretia spotrebiteľskej zmluvy s viacerými dokumentmi však súd prvej inštancie nespochybňoval. Odvolací súd taktiež nepopiera, že spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov, no zmluva musí byť pre spotrebiteľa transparentná, prehľadná a zrozumiteľná a logicky usporiadaná. To znamená, že priamo z textu úverovej zmluvy musí byť zrejmé, v akej konkrétnej výške má spotrebiteľ úver splácať, aby mal vedomosť o výške splátky a tiež o výške odplaty, ktorú za poskytnutý úver zaplatí a malo by to byť uvedené v texte zmluvy jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Uvedenú náležitosť zmluvy pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť rozsiahle, individuálne nevyjednané Podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje údaj o výške splátok, tak je zrejmé, že tento musí byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedený v takejto zmluve a nemôže byť nahradený odkazmi na všeobecné obchodné podmienky či iné listiny. Na podporu tohto názoru poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.04.2015 sp. zn. 15Co/203/2015, kde bol prezentovaný a zdôvodnený rovnaký názor v súvislosti s potrebou určiť aj u revolvingového úveru výšku splátky jasným spôsobom a nie takýmto neurčitým percentuálnym vyjadrením.

10. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatáciou súdu prvej inštancie o nedostatku náležitosti predloženej zmluvy z dôvodu, že neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. j/ o ročnej percentuálnej miere nákladov. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s uvedeniu námietkou, ktorú odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie, preto odkazuje na ods. 24 odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje.

11. K námietke nepreukázania naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré súd prvej inštancie pri otázke procesnej prípustnosti žaloby aplikoval, má charakter procesnej normy (porov. odkaz 18ba/ na C.s.p.). Časová pôsobnosť v procesnom práve sa riadi zásadou, že procesné normy nadobúdajú pôsobnosť dňom svojej účinnosti (princíp okamžitej aplikability). Platí základné pravidlo, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Preto doba uzavretia zmluvy nemá pre posúdenie rozhodnej normy upravujúcej prípustnosť určovacej žaloby z hľadiska časovej pôsobnosti žiaden význam. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval normu účinnú v čase jeho rozhodovania, t.j. § 137 písm. d/ C.s.p. v spojení s § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

13. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobkyne v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .