Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_3T-108-2013.pdf
PDF · 269.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Viery Dikošovej a Oľgy Trúchlej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
A.. A. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom R. J. Č.. XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 30.10.2011 okolo 22.00 hod. v rodinnom dome v časti R. L. obce R. J. Č.. XX, S. H., pod vplyvom požitých alkoholických nápojov po predchádzajúcej vzájomnej slovnej výmene so svojou družkou H.. B. L., nar. XX.XX.XXXX, túto fyzicky napadol, a to tak, že ju rukami niekoľkokrát udrel do oblasti hlavy, a takýmto konaním jej spôsobil krvné podliatiny na hlave, tržné ranky v tvárovej časti, ľahký otras mozgu, pričom lekárskym CT vyšetrením zo dňa 03.11.2011 u poškodenej neboli zistené ischemické a traumatické zmeny, avšak zranenia si u poškodenej H.. B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N.. X.. R. Č.. XX/XX vyžiadali práceneschopnosť v trvaní do 7 dní a dobu liečenia 10 dní a uvedené zranenia jej bránili v obvyklom spôsobe života bolestivosťou hlavy, závratmi a nevoľnosťami,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe - osobe blízkej
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 156 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 5.000,- (slovom: päťtisíc euro) Euro.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú H.. B. L., nar. XX.X.XXXX v Š., trvale bytom R., N.. X.. R. Č.. XX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Naproti tomu podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd
obžalovaného
A.. A. F., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom R. J. Č.. XX,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Martine, sp. zn. 1 Pv 5/2012 (v súčasnosti 1 Pv 18/2017) zo dňa 22.7.2013, na Okresný súd Martin doručenú dňa 25.7.2013, ktorou sa mal dopustiť zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (správne malo byť uvedené podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona), na tom skutkovom základe, že
dňa 30.10.2011 od 22.00 hod. do 01.00 hod. dňa 31.10.2011 v časti R. L. obce R. J. Č.. XX, S. H., pod vplyvom požitých alkoholických nápojov v spálni rodinného domu chcel s družkou H.. B. L., nar. XX.XX.XXXX, keď uspávala ich syna E. vykonať súlož, priľahol si ku nej nahý a keď mu povedala, že neskôr lebo päťročný E. nespí, začal ju obchytkávať po intímnych miestach, vsúval jej ruku pod pyžamo, ktoré jej strhol, vyzliekol ju donaha, pokúšal sa jej roztiahnuť nohy, bránila sa a snažila sa ich držať pri sebe, vtedy sa jeho agresivita začala stupňovať, fackal ju, šticoval za vlasy, búchal jej hlavu o posteľ, udieral päsťami do hlavy, stále ju nútil k sexu, ale nakoľko bol dosť opitý, mal s tým problémy, nútil ju ak k orálnemu styku, potom vnikol penisom do jej vagíny, počas súlože plakala, opäť proti jej vôli jej strkal penis do úst, triasla sa, mala problémy s dýchaním, tiekla jej krv z nosa, zahryzla ho do penisu, kedy ju začal ešte viacej biť, skopol ju z postele a ľahol si on k synovi E.S., aby ho ukľudnil, pretože plakal; E. sa ukľudnil až vtedy, keď sa mu zo zeme prihovorila, následne ju chytil za vlasy a ťahal po zemi zo spálne von do obývačky, kde ju hodil na sedačku, skočil na ňu, vykrikoval jej, že sa kurví, má frajerov a preto nemá na neho chuť, znovu jej strčil nasilu penis do úst, opätovne jej nasilu roztiahol nohy, ľahol si na ňu a penisom vnikol do jej vagíny, počas toho jej zahryzol do nosa a škrtil ju, zrazu sa postavil, odišiel do kúpeľne, odkiaľ doniesol telové mlieko, natrel ju aj seba na intímnych miestach a proti jej vôli vykonal análny styk, bránila sa, prosila aby prestal, nakoľko ju to bolelo, stále bol nahnevaný, nakoniec ju pustil, ešte jej vulgárne nadával, posielal ju spať do spálne,
l e b o
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala pod sp. zn. 1 Pv 5/2012 dňa 25.7.2013 tunajšiemu súdu obžalobu na A.. A. F., stíhaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je to uvedené v podanej obžalobe.
Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie ( aj v intenciách uznesení nadriadeného krajského súdu) výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalcov ako i prečítaním výpovedí svedkov a zápisníc z konfrontácií z prípravného konania a prečítaním všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil skutkový stav ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Obžalovaný A.. A. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o možnosti urobiť vyhlásenie vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že všetko, čo je popísané v tej obžalobe, je to Andersenova rozprávka. On predtým zistil, že mu začali miznúť veľké finančné prostriedky od 9.000-11.000 €. On má dve firmy a jeho bývalá družka B. L. mu viedla účtovníctvo a robila úhrady cez internet banking. Celý styk s bankou mala na starosti ona. Postavili fotovoltarickú elektráreň, kde prišli veľké faktúry, pričom na tú elektráreň si zobrali úver z banky a banka si tie peniaze sťahovala. Okrem toho zistil, že mu začali miznúť tie veľké finančné prostriedky. Keď to zistil, on jej volal. Jeho družka bola na nejakom školení. Ona sa ho pýtala, že čo chce a tak jej povedal, že sa chce porozprávať o peniazoch. V ten večer prišiel domov, mohlo to byť okolo 9 hodiny večer, už si to nepamätal. Jeho družka už bola doma z toho školenia. Prišiel v montérkach, asi ešte niečo dorábal, asi maštaľ, išiel sa dať do poriadku. Keď jeho družka neprišla k nemu dole, išiel k nej do spálne, kde si všimol, že poškodená má ten monokel. On sa jej spýtal, že odkiaľ ho má, načo mu odpovedala, že to nemá riešiť. Je pravda, že možno zvýšil hlas. Čo sa týka jeho slovného prejavu, celý život robí po stavbách a jeho hlasový prejav je vždy hlasitý, aj keď sa snaží hovoriť ticho. Už si nepamätal, či E. vtedy spal alebo nespal. Následne išiel dole zo spálne, najesť sa. Zdola potom zakričal družke, že keď nechce riešiť ten monokel, tak budú riešiť tie chýbajúce peniaze. Bol nahnevaný, že mu jeho družka takto odpovedala, pričom už o 4-tej jej volal, že budú riešiť tie chýbajúce peniaze. Jeho družka neskôr zišla dole, kde sa jej pýtal na tie peniaze. Ona mu na to odpovedala, že či nevie, že sú 7-členná rodina. Na to sa povadili. On odišiel do spálne, opravil sa, on ostal spať dole v obývačke a jeho družka išla hore do spálne. Potom, ako sa povadili a poškodená odišla hore, dal si asi dva deci vína. Pred príchodom domov nepil žiadne alkoholické nápoje. Čo sa týka tých výberov v hotovosti, boli to výbery v hotovosti z bankomatov. Neskôr poškodená vyberala hotovosť na jej podpis v banke vo výške 3.000 €, 5.000 €. Taktiež sa až po dvoch mesiacoch dozvedel, že mal vystavenú kreditnú kartu a na tej kreditnej karte nebol dostatok peňazí a prišli mu upomienky. Za to, že mu poškodená viedla to účtovníctvo, nedostávala síce odmenu, ale mala neobmedzený prístup k peniazom. Zaplatil dovolenky aj jej deťom. Keď sa spoznal s poškodenou, bola zamestnaná. Robila vo VÚB Wüstenrot. On nevie skutočne, prečo začali miznúť tie peniaze. Jeho osobný názor je taký, že ju podpichla jej mama, aby sa zabezpečila, nakoľko keď odchádzala od svojho predchádzajúceho manžela, odišla podľa jej vlastných slov len so sandálkami. Je pravdou, že sa starala o ich domácnosť. Keď sa zoznámili, poškodená mu nepovedala, že je vydatá. Ona mu tvrdila, že je rozvedená. Keď sa narodil E., musel ísť na súd a vypovedať pred sudcom ohľadne ich spolužitia. Čo sa týka jeho príjmu v tom období, bolo to mesačne okolo 5.000 - 6.000 €. V tom čase jeho bývalá družka, poškodená bola zamestnaná, chodila na rôzne školenia a uvádzala mu, že má príjem okolo 1.000 €. Jeho osobný názor je taký, že poškodená od neho chcela len peniaze. Všetko je len o peniazoch. Spomínal si na tie slová, ktoré s úsmevom na tvári hovorila, „No nepodržíš?“ Samotná poškodená mu porozprávala obdobný scenár, ktorý mala prežiť so svojím bývalým manželom. Bolo to vtedy, keď sa zoznámili. V súvislosti s tým, čo prežila s bývalým manželom, chodila na nejaké sedenia k psychiatrovi do D. alebo R.. Poškodená stále od neho chcela len peniaze. Môže to poukázať na tom, ako uvádzala niekedy koncom decembra, že keď jej dá 2.000 € mesačne na výživné na syna E., tak ona na súde povie pri všetkých veciach, že si už nepamätá. Potom tú sumu znížila na 1.700 €, 1.500 €. On chodil za synom E. každý týždeň do R., pričom poškodená začala na neho podávať trestné oznámenia, že sa jej údajne vyhráža. Tie trestné oznámenia riešila polícia v R. a jedno riešil Okresný úrad v H., kde išiel vypovedať. Skončilo to tak, že to išlo do outu. Dokonca sa raz stalo, že poprosil policajnú hliadku, aby boli pri tom, ako si išiel pre syna k bývalej družke. V tom čase nebolo vydané žiadne rozhodnutie ohľadne styku s ich synom E.. Bývalá družka mu ho odmietla odovzdať. On sa rozhodol, že nebude robiť synovi stresy, odišiel preč. No všimol si, že jeho družka ihneď utekala zrejme na políciu, kde bola na neho podať trestné oznámenie, hoci určite videla, že v blízkosti nich bola aj policajná hliadka, ktorých požiadal, aby boli prítomní pri tom ich rozhovore. Čo sa týka styku s ich synom E., prebehlo aj civilné konanie na súde na Okresnom súde D., kde bolo aj rozhodnuté. Poškodená žiadala aj zákaz jeho styku s chlapcom, že chcel údajne chlapca obesiť, že má z neho strach. Syn E. bol aj podrobený znaleckému skúmaniu a to H.. H., pričom bolo zistené, že chlapec nemá z neho strach. Čo sa týka zištnosti poškodenej, chcel uviesť, že chodil každý týždeň za synom. Spomínal si, že boli s ním na vyšetrení u H.. H., bolo to v piatok. On ju prosil, že či môže zobrať syna domov a že jej zaplatí aj 20 €. Ona povedala, že nie, iba ak zaplatí sumu 200 €. S tým on nesúhlasil a tak prišiel až v sobotu. Čo sa týka ich spolužitia s bývalou družkou, nehádali sa, chodievali na spoločné dovolenky. Je pravda, že sa sem tam povadili. On je stále z toho vykoľajený. Podľa neho to bolo systematicky pripravované. Čo sa týka alkoholu, tak raz za dva dni si dá pohár, dva vína. On každý deň chodí autom. Ak by vypil viac, tak by nafúkal. Nenapadol fyzicky svoju bývalú družku, nedal jej ani facku. On deti nebije, ani svoje, ani cudzie. Žena sa dá potrestať ináč, ako bitkou. Čo sa týka tých možností trestania ženy, je to možné viacerými spôsobmi; obmedzí sa jej prístup k peniazom, alebo sa s ňou prestane rozprávať. Keď zistil, že mu miznú peniaze, išiel do banky a zrušil jej dispozičné právo. On neselektoval, že toto sú jeho, jej a ich deti. V ten deň, kedy ich vyhodil z chalupy, teda poškodenú so synom, syna poškodenej nikdy neudrel a ani ruku na neho nestiahol. V ten deň, kedy ich vyhodil, mu syn poškodenej povedal niečo v tom zmysle, že čo po nich stále ziape. On povedal: „ Ty sopliak malý, ty nebudeš po mne revať“. Celý ten ich rozhovor trval 3-5 minút. Potom skutku jej on na druhý deň hovoril, že ju zavezie k lekárovi, ona povedala že nie. Po dvoch dňoch mu povedala, že ju bolí hlava, tak ju zaviezol k H.. Š., ktorému prerábal dom. On ju poslal na vyšetrenia. On nevie odkiaľ mala poškodená tie zranenia. On sa len z počutia dozvedel, že mala mať búračku, avšak jeho auto nebolo poškodené. Či je to pravda alebo nie, to nevie. On za to oslovil známeho - H.. Š., lebo sa mu nechcelo čakať, stáť v rade. Radšej si zaplatí časenku ako by mal čakať v rade. Preto išiel k H.. Š.. Čo sa týka jeho bývalých družiek, je to C. J. z F. J. B.. Svoje deti má s jeho nebohou ženou. Jeho bývalá manželka pojedla lieky a spáchala samovraždu. Jeho bývalá manželka nezanechala žiaden list na rozlúčku, nevie si vysvetliť jej konanie. Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že jeho bývalá družka mu rozprávala v súvislosti s tým pojmom - „ No nepodržíš“, že keď jej bývalý manžel prišiel domov a chcel sex, ona napriek tomu, že nechcela, tak sa mu podvolila a hovorila so slovami - „No nepodržíš.“ Čo sa týka jej bývalého manžela, tak to bol alkoholik, toto mu hovorila ona. Boli spolu s bývalým manželom dovtedy, kým mu nepadla firma, mal autodopravu. A taktiež ju vyhnal jej bývalý manžel. Po tom údajnom skutku on sa nerozprával so svojou bývalou družkou, ale dával si pozor na peniaze. Dva týždne to fungovalo bežne, boli tam bežné výdavky. Potom stratil ostražitosť, pričom zistil, že boli urobené výbery vo výške 7.000 €, 8.000 € alebo 9.000 €. On si nevie vysvetliť konanie poškodenej, ktorá mu mala poslať SMS asi za týždeň alebo 10 dní po tomto údajnom skutku. On už SMS - nemá, ale dal to zapísať na políciu. SMS bola v znení: „ Zlatko nehnevaj sa, ľúbim ťa.“ On na poškodenú po tom, čo sa dozvedel o tomto stíhaní, podal trestné oznámenie za spreneveru. Vie o tom, že na poškodenú bola podaná obžaloba. On nikdy nechcel takýmto spôsobom riešiť veci, že sa bude naťahovať po súdoch. Na otázky predsedu senátu obžalovaný uviedol, že po tomto údajnom skutku, poškodená bývala u neho zhruba jeden mesiac. Potom ju vyhodil z tých dôvodov, ako uviedol. On s ňou prestal komunikovať. Zhruba asi dva týždne, už presne nevie, prišla poškodená za ním a spolu mali dobrovoľný sexuálny styk. Čo sa týka spolužitia počas toho jedného mesiaca, on spával dole v obývačke a ona spávala so synom hore v spálni. Obžalovaný A.. A. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2019 uviedol, že na hlavnom pojednávaní už vypovedal a nemá k tomu čo dodať, nemá nič nové, žiadne nové skutočnosti, ktoré by k tomu ešte dodal.
Poškodená H.. B. L. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bol to posledný októbrový víkend, bola na pracovnom seminári v Rajeckých Tepliciach v hoteli Diplomat. Bol to 2-dňový seminár, ktorý končil v nedeľu. V nedeľu okolo 16.00 hod. bola ešte na káve so šéfom H.. E. F.. Pila kávu a v tom jej zazvonil telefón. Volal jej A. a chcel vedieť, kedy príde. Ona mu povedala, že dopije kávu a príde. S tým, že ho pozdravuje aj jej šéf, pán F.. Okolo 17.00 hod. išla domov z tých Rajeckých Teplíc. Keď prišla domov, vystúpila z auta, vybrala kufor z auta. Všimla si, že sa svietilo v kotolni, tam uvidela sedieť A., ktorý čistil cibuľu. Vedľa neho bol 5 litrový demižón vína. Videla, že mal vypité. Keď ju uvidel, on sa na ňu obrátil so slovami, že čo z neho robí chuja. Začal byť agresívny, vulgárny, vôbec ju neprivítal. Ona preto videla, že keďže s ním nie je reč, tak radšej odišla preč, išla dovnútra rodinného domu. Vnútri domu bol jej syn E., ktorý mal skoro 5 rokov. Ešte tam bol H.. S tým, že išla prihriať večeru. Ona zakričala na H., aby sa išiel najesť. Chvíľu sa pohrala s F.. Potom ho išla okúpať a videla cez pootvorené dvere v kúpeľni, ako H. zišiel do kuchyne dole. Pre spresnenie, syna E. kúpala na prvom poschodí. Ešte išla pre pyžamko F.. Keď bol F. okúpaný, vyšli z kúpeľne, mohlo byť okolo 9 hodín večer a išla ho uspať. V posteli sa ho ešte pýtala, ako trávil víkend. Na vysvetlenie udávala, že F. aj v súčasnosti uspáva tak, že spolu oni dvaja spávajú. V tom čase sa nachádzali v spálni na poschodí. Keď sa rozprávala s F., počula, ako do domu, dovnútra vošiel A.. Počula buchot v kuchyni, zrejme sa najedol. Následne išiel do sprchy dole, A. sa sprchoval dole. Následne prišiel hore do spálne. E. bol v tom čase v strede. Ona bola na kraji postele, napravo a začal ju obchytávať. Ona mu povedala, že E. nespí, že je hore. Vedela jednoducho, že mu musí dať, lebo bol už tak opitý, že bol agresívny. Iba mu povedala toľko, nech počká, kým E. zaspí a potom môže zrealizovať čo chce on. On stále opätoval a ju obchytával. Ona sa bránila. Povedala mu, nech prestane. Vtedy začal byť na ňu agresívny. Začal jej rozťahovať nohy, začal jej hnusne vulgárne nadávať, že je kurva, že jebe so štyrmi naraz, že proste nech ho nemá za naivného sprostého, že on vie, čo sa robí na seminároch. A že jednoducho je jej povinnosťou mu dať, lebo ju živí a neustále slovné narážky. Začal jej rozťahovať nohy, ona sa stále spierala, bránila. Začal ju biť, fackať. Pokúšal sa vniknúť do nej penisom, čo sa mu podarilo, pritom ju tĺkol, vlasy šticoval. E. bol pritom celý čas hore a keď začala plakať, vtedy začal aj on - E., plakať. Vykonával na nej súlož. Vtedy ju skopal z postele na zem a ľahol si k E. a začal ho utišovať, aby prestal plakať. Ona ležala na zemi, plakala. Akonáhle videla, že E. neprestával plakať, snažila sa ho upokojiť ona, a keď počul jej hlas tak prestal plakať. Ona stále ležala na zemi. Akonáhle E. prestal plakať sa A. postavil, chytil ju za vlasy a ťahal ju von po zemi zo spálne. Tam ju postavil, pred dverami spálne, aby išla po schodoch do obývačky. Obývačka je na prízemí, pričom spálňu mali na prvom poschodí. V obývačke na sedačke pokračoval znovu so súložou, lenže bol opitý, agresívny a nakoľko mu viackrát ochabol, nútil ju k orálnemu sexu, aby on mohol vykonať súlož, dokončiť. Ona stále pritom plakala. On ju neustále bil, fackal ju, s päsťami do hlavy, šticoval. Pri orálnom sexe - je to to, keď vám dá penis do úst - a jak ju tĺkol po hlave, mu zahryzla do penisu, vtedy chytil ešte väčšie nervy, začal ju škrtiť, zahryzol jej do nosa a neustále s päsťami útoky do jeho hlavy, po celom tele vlastne, kopance a... Stále sa pokúšal dokončiť sex, súlož, čo sa mu vlastne po tom stave opitom, neurobil sa... tak... vyhnal ju, aby odišla preč. Ona pri tomto celom incidente, ktorý trval asi tri hodiny v noci, rozmýšľala ako odísť, aby ju nezabil. Horko ťažko v obývačke štvornožky a chytení steny sa dotackala hore do spálne, kde bol E. celý čas hore, ona si k nemu ľahla, lenže ľahnúť si nemohla, sedela v takom polosede, hladkala ho, že všetko je v poriadku, ukľudňovala ho. On jej na to sám povedal, maminka ty žiješ, ty si nezomrela. Snažila sa neplakať, aby neplakal on. Ona vlastne do rána nespala, bola v pololežme, nakoľko hlava ju tak bolela, bola opuchnutá, že ju nemohla položiť na podušku. Ráno, keď sa zobudil E., tak sa ju prvé opýtal, maminka prečo ťa tak ocino dobil. Vtedy po svetle zbadala krv na zemi, jak ju ťahal po spálni, on prišiel hore pre ponožky. A jediné, čo jej mohol povedať, že na 95% je presvedčený o tom, že je kurva a kurví sa so všetkými. Ona sa vtedy odfotila a poslala MMS jeho bratovi družke H., ona jej hneď na to volala, že čo sa stalo. Nebola schopná rozprávať do telefónu, len plakala a asi do pol hodiny alebo do hodiny, to nevie presne prišiel jeho brat so starkou aj s mamou. Jeho brat J. chcel, aby sa obliekla a išla na prvú pomoc ku doktorovi. Ona vtedy povedala, že sa nevie postaviť z postele, že sa jej strašne točí hlava, že nevie ísť ani na záchod. Jeho mama vtedy povedala, že nemôže ísť ku doktorke, lebo by ho hneď zavreli - ich syna - A.. Takže ostala doma, J. jeho brat priviezol jeho družku H., ktorá sa o ňu celý deň starala. Poškodená ďalej na hlavnom pojednávaní uvádzala, že v obývačke A. roztiahol sedačku a bolo to tam dookola. Nútil ju k sexu. Keď mu ochabol, dával jej ho do úst. Keď sa mu postavil, vnikol do nej. Po istom čase išiel do kúpeľne, zobrať si Niveu, tekutý krém. Natrel si svoj pohlavný úd a natrel jej análny otvor a snažil sa vniknúť do nej, no nedarilo sa mu to. Ona bola vypätá. Počas toho celého iba plakala. Ona čakala, trpela, kedy to skončí. Keď vyšla hore, pozrela na hodiny, bolo pol druhej. Keď A. prišiel hore do spálne, v spálni bola tma, bol nahý. Hore na posteli jej búchal hlavu o stenu, o tú posteľ. Keď ju sotil z tej postele, že si nezaslúži ležať na posteli, bola na zemi a cítila, ako jej tečie krv z nosa. Ona je aj sama nahnevaná na seba, že to nechala až do takého konca doviesť. Nevie si to ani sama odpustiť. Keď prišli rodičia A., starký išiel dole za ním, išiel mu dohovárať, že kde to zobral, že doma to nevidel, také niečo robiť. Starká hovorila, aby sa o ňu postaral. Neskôr prišla H., ktorá sa o ňu starala. Predtým, než všetci odišli, starký a J., všetci mu dohovárali. Po tom skutku ráno sa jej A. ospravedlňoval, že ju nechcel takto dobiť, ale stále je presvedčený, že ho podvádza, že sa kurví. V tom čase mali tri deti v R. u jej rodičov. Volala jej mama, že či pre nich prídu. Ona jej povedala, že je chorá. To klamala a že nech deti posadia na vlak, aby prišli. Keď deti prišli, ona sa hanbila im povedať, čo sa stalo. Až keď sa jej dcéra pýtala, čo sa stalo. Pýtala sa, to ťa tak A. dobil. Ona prikývla. Ona ju vtedy požiadala, aby odišli preč. Ona nemohla odísť. A. sa jej celú dobu vyhrážal, že keď od neho odíde, že v živote neuvidí svojho syna. Ona už bola raz rozhodnutá, zbalená, že odíde. Vtedy mal F. len pol roka, no nenašla odvahu. Počas toho obdobia sa A. o ňu staral, priniesol jej vodu. Následne v utorok A. začal hľadať dovolenku v Thajsku, že tam pôjdu celá rodina. Ona s tým nesúhlasila. Povedala, že tam s ním nepôjde. Bála sa, že ju tam zabije, zahrabe a nikto ju už nenájde. Ona mu neverila, napriek tomu, že sa jej ospravedlňoval. Aj v stredu sa nevedela postaviť. Len veľmi ťažko sa postavila a odišla na záchod. Ona sa s tým potrebovala niekomu zdôveriť a preto sa odfotila a poslala fotku svojej mame. Mame následne zavolala. Tá keď videla tú fotografiu, spätne jej hneď volala. Ona sa mame priznala, že nebola chorá, ale že ju A. dobil. Mama jej vravela, aby sa zbalila a odišla preč. Ona nemohla odísť, lebo sa bála odísť, keďže sa bála o svoj život a život detí. Mama následne zavolala A., aby išiel s ňou k lekárovi, aby ju lekár vyšetril. To bolo poobede. V tom čase nebola ešte schopná lekárskeho ošetrenia. V štvrtok doobeda sa s pomocou A. osprchovala, A. jej pomohol. Následne išli k lekárovi, doktorovi, ktorému predtým A. zavolal. Počas cesty zobrali ešte jedného pána, to bol nejaký príbuzný A.. Ona sedela vzadu, na očiach mala slnečné okuliare. Keď prišli pred ordináciu, A. prezvonil lekárovi, ten vyšiel pred ordináciu. A. tomu lekárovi povedal doslovne: „ A. som kokot, dobil som svoju ženu.“ Lekár následne spravil všetky potrebné vyšetrenia. Počas toho vyšetrenia sa ju lekár opýtal, či ju A. takto dobil. Ona kývla hlavou. Poslal ju na CT hlavy. Na vyšetrení bola so sestričkou. Po vyšetrení išla do auta, lebo jej bolo zle. V aute si ľahla a A. išiel pre výsledky. Doktor ju aj chcel hospitalizovať. Ona mu povedala, že si nemôže dovoliť ísť ľahnúť do nemocnice, lebo doma má 5 detí. Doktor jej nariadil veľa tekutín a kľud na lôžku. Po tom vyšetrení u lekára následne s A. išli do Tesca. Ona nevládala, ona mu len hovorila, čo má nakúpiť. Keď prišli domov, A. išiel vybaviť veci do elektrárne. Keď sa vrátil, bol iný. Obrat bol o 360 stupňov. Vrátil sa ako keby iný človek, ale stále uvádzal, že ho podvádza. Ale prestal s ňou komunikovať. A. bol stále presvedčený, že ho podvádza. Myslí si, že to bolo kvôli tomu, že to CT vyšlo dobre a bol na koni. Keď sa dala ako tak dokopy, zobrala F. a šla k svojim rodičom dať sa, ako tak do poriadku. Nebola po fyzickej ani psychickej stránke v poriadku. Mala iba podliatiny, ktoré prekrývala make - upom. V R. ju rodičia prosili, aby zobrala deti a prišla bývať k nim. Ona mame vyrozprávala všetko, ako žili a čo sa u nich dialo. Aj mame povedala, že má strach odísť, že sa bojí o seba aj o deti. Spomínala si, že v predposledný novembrový týždeň sa stretli v Žiline s manželmi F.. Tí jej vraveli: „B., zober sa a odíď preč“. Že ju môže tak udrieť, že môže prísť o život. Koncom novembra, celý čas sa s A. nerozprávali. V jedno ráno sa udobrili, pomilovali sa. Ona išla odniesť papiere účtovníčke. Medzitým kúpila dva 5 litrové demižóny vína. Zobrala deti zo školy. A. bol na elektrárni. Tam mu podala jeden 5 litrový demižón. Keď prišli domov, deti sa najedli, učili a potom sa spolu rozprávali. Večer zostala s F. a keď boli správy, A. prišiel k nim s tým, že čo robí z neho chuja. Že vyhodila dve mandarínky do pomyjí, že im nič nebolo s tým, že on ju má už plné zuby, že ju musí živiť a že si neváži, čo pre nich robí. Vtedy mala strach. A. Š. chytil za krk, mal ho v lufte. Š.X. mal vtedy 13 rokov a povedal, že jeho otec platí za neho 80 € výživné, že on ho živí a že ho bude počúvať. Šimon vtedy plakal, ona plakala. Volala J., že čo sa u nich deje. J. sadol do auta, zobral starkého a prišli k nim. J. jej povedal, aby sa zbalila a odišla preč, že to nemá zmysel. Starký išiel za A. do kotolne, vtedy tam bol aj sused H., ktorý si prišiel prefotiť technický preukaz. Ona len sedela na posteli a plakala. J. na ňu kričal, aby odišla. Vtedy prišli tri deti, plakali a prosili ju, aby odišli preč. Po tomto zbalila len základné veci do jedného kufra, odišli s tromi deťmi k J., bratovi A., kde prespali. A. jej okolo druhej hodiny nadránom volal, kričal, že kde je a nech sa k nemu okamžite vráti. Ona následne si vypla mobilný telefón. Ráno si našla neprijaté hovory od neho, ako aj z polície. Ona zobrala svoje tri deti a išli do R.. Neskôr jej brat zobral dodávku a išli pre veci do H.. Ona aj volala susedovi, bála sa, ako to dopadne. Keď prišli s mamou do domu, A. sedel v obývačke za počítačom. Ona mu povedala, že odchádza preč, že si berie len osobné veci svoje a svojich detí. On jej na to povedal: „ Rob, ako myslíš.“ Brat s dodávkou odišiel do R. a oni odišli k J., kde s mamou prespali. Ráno, keďže si zabudla lieky na štítnu žľazu a papiere od auta, vrátila sa do domu. V dome bola sama, mama ju čakala v aute. Ona sa s A. snažila dohodnúť čo sa týka ich syna F.. On jej povedal, že jej žiadne peniaze nebude dávať. Následne išla deti odhlásiť zo škôl. V ZŠ E.M. odhlásila Š. a X. z gymnázia. Keď bola v škole, riaditeľke hovorila, že sa bojí, aby jej E. nezobral a ona jej poradila, aby navštívila, zašla za právnikom. Išla za právničkou, ktorej oznámila, že chce zverenie syna F. do predbežného, nevie ako sa to volá. Tá právnička sa jej pýtala, že z akého dôvodu. Jej mama jej následne ukázala fotku a povedala, že ju druh zbil. Tá právnička jej povedala, že má s tým ísť na políciu. Keď prišla na políciu, triasla sa. Nevedela, čo povedať. Najprv prišla jedna policajtka, potom viacerí. Ukázala im fotografie. Policajti si tie fotografie sťahovali. Jeden z policajtov jej dal aj telefónne číslo a linku pre týrané ženy. Ona na polícii povedala len, že ju zbil a odišla s mamou do R.. Na otázky prokurátorky poškodená uviedla, že mame oznámila, čo sa dialo, ona jej povedala, že prišla z Rajeckých Teplíc, ako ju dobil, že ju tri hodiny tĺkol. Mame povedala, že to nie je prvýkrát, čo bola zbitá. Čo sa dialo u nich, rozprávala svojej doktorke - H.. Š.. Ona tieto skutočnosti neoznamovala svojej mame, nesťažovala sa, nechcela ju zaťažovať. V H. mala iba jednu kamarátku - A. L.. Ona mame porozprávala, ako to bolo, ako to prebiehalo. Povedala jej, že ju aj znásilnil, ale nepovedala to dopodrobna. Švagriná H. H.A. sa o ňu starala jeden deň. Ona ju familiárne volá H.. Tá starostlivosť spočívala v tom, že ona navarila, spravila jej polievku. Bola u nich až do večera. Priniesla jej vodu, pomohla jej na záchod. Dozerala na ňu, keby jej prišlo zle. Kamarátke A. L. povedala, čo A. spravil, že ju proste dobil. Ona jej na to povedala: „ B., na čo čakáš? Bude len horšie.“ Čo sa týka zranení po tej bitke, mala opuchnutú hlavu, všetko ju bolelo. Nos mala zahryznutý. Mala monokel, modriny na tvári, na hrdle po škrtení. Mala závrate, preto musela aj ležať v takom polosede na posteli. V ten prvý deň jej aj H. pomáhala na WC, lebo mávala závrate. Čo sa týka vlasov, vlasy mala vytrhnuté. Peru mala rozdrapenú. Pred týmto incidentom neutrpela žiadne zranenia, bola na seminári. Potom seminári, ako sa rozlúčila s pánom F., išla domov. Tam bola do spisu doložená aj GPS, že s autom nikde nezastavila a išla domov. Nemala ani monokel. Ani po príchode domov sa s obžalovaným nebavila o monokli. Ani jej monokel nevyčítal. Ona prišla domov zdravá. Nemala na aute dopravnú nehodu v blízkosti tohto incidentu. Čo sa týka toho lekára, ktorý ju ošetroval, bol to E. Š.. Bol to známy A., ktorý mu pomáhal s dokončovaním prác pri dome. Bol aj u nich na návšteve. V súvislosti s činnosťou - internet bankingu A. nemal voči nej výhrady. Nemal výhrady ani voči tomu, že by mizli u nich finančné prostriedky. Oni peniaze nikdy neriešili. Ich hádky, pre ktoré sa hádali, to boli deti a alkohol. To dispozičné právo mala dokonca. Ešte aj v ten posledný deň jej kázal vybrať peniaze. A. bol vyplatiť auto Suzuki. Keď uvádzala, že to nebolo prvýkrát, čo sa ju napadol, keď išli do Chorvátska, tak to boli len facky, následne ju zbil v Číne. Na otázky obhajcu poškodená vypovedala, že čo sa týka výpovede na dnešnom hlavnom pojednávaní, ona si len pozrela fotky a vypovedala tak, ako si to pamätala. Jej predchádzajúce výpovede má k dispozícii jej právny zástupca, ona ich nemá. Vtedy na polícii sa jej pýtali iné veci. Ako sa zoznámili, ako žili. Ona si na tú udalosť rovnako pamätá, ako aj v prípravnom konaní, ako aj na dnešnom hlavnom pojednávaní. Túto udalosť emočne silno prežíva. V ten večer mala oblečené pyžamo, mala aj župan. To isté mala na sebe, keď bola v posteli s E., keď prišiel A.. Čo sa týka pyžama, skladá sa z dvoch dielov;
spodnej časti nohavíc a ružového zvršku. Bol tam dlhý rukáv. A. na začiatku jej rozťahoval nohy. Ona nohy dávala spolu. Následne sa podvolila. On jej vyzliekol tú spodnú časť pyžama. Ona sa voči jeho konaniu bránila, že nohy dávala k sebe. Keď obžalovaný chcel vykonať na nej orálny styk, ona ležala na posteli, on bol nad ňou, nohy mal cez ňu. O tom znásilnení povedala svojej mame, keď prišla k nim. Bolo to asi v stredu ten ďalší týždeň, po tom lekárskom vyšetrení. O znásilnení povedala aj kamarátke A. L., keď sa vrátila zo R.. Ona sa odfotila a poslala tú MMS H., ona jej na to zavolala. Ona následne poslala ku nej J. s A. rodičmi a im len povedala, že ju dobil. Ďalšie osoby, ktoré videli jej zranenia bola D. H. a jej syn. Myslí, že sa volá J. H.. Ďalej to bol Y. V. a jeho družka, teraz už manželka. Ona jej tiež dohovárala, že sa to bude len stupňovať, že nech odíde. Čo sa týka Y. V. a jeho terajšej manželky, tí ju videli v sobotu, po tom incidente. Myslí si, že cez víkend ju videla aj D. H. a jej syn. Po tom incidente, druhú stredu išla do R.. Tú prvú stredu nebola schopná ísť. V R. sa zdržala až do nedele. Pracovať mohla asi tak dva týždne po tom incidente. Je pravda, že dňa 20.11.2011 poslala obžalovanému SMS správu okolo 17.30 hod. s textom: „Zlatko chýbaš mi. Ľúbim ťa.“ Prvému lekárovi, ktorému oznámila, že bola znásilnená, to bola jej psychologička H.. Š., keď bola presťahovaná do R.. Ona k H.. Š. chodila od roku 2004, 2005. Ako sa rozviedla s svojím prvým manželom, nebola na tom psychicky dobre. Aj keď žila s A., ona chodila k nej raz, dva razy ročne. Ona jej aj poradila, čo má robiť vo vzťahu s A.. Pani H.. H. F., neurologičke z D. nepovedala nič o tom znásilnení. Ona za ňou išla kvôli tomu, že mala bolesti hlavy. Ona jej po vyšetrení oznámila, že je to psychického charakteru. Tejto lekárke neoznámila konkrétnu osobu, ktorou bola dobitá. Po tej bitke nenavštívila gynekológa. Nemala zranenia na genitáliách a na análnom otvore. Nie je pravda, že pri jednaní s obžalovaným ohľadom výšky výživného na E. obžalovanému povedala, že ak vyhovie finančným požiadavkám, tak v tejto trestnej veci, nebude konať. Ona dala návrh na súd, kde ani nebola stanovená výška výživného. Úprava styku s maloletým E. sa viedla na Okresnom súde v D.. Môže to byť spisová značka 13P/338/2011. H.. H. v tej veci vypracoval znalecký posudok. Na otázky predsedu senátu poškodená vypovedala, že je pravda, že sa týždeň predtým, než odišla zo spoločnej domácnosti, zúčastnila s obžalovaným krstín ich krstniatka V. F.. V tej ďalšej veci, kde je obvinená zo sprenevery na tu prítomného obžalovaného, v tej veci policajtovi vypovedala, že podala trestné oznámenie na A. za ublíženie na zdraví. Že tá vec bola skúmaná ako týranie blízkej osoby. Keď sa odohral ten skutok v tom rodinnom dome, okrem nej, obžalovaného, syna E. a syna obžalovaného
- H., nikto iný nebol, nikto iný sa nenachádzal v dome. Poškodená H.. B. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2019 uviedla, že trvá na svojej výpovedi, ktorú vykonala na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci, nemá dôvod ani s odstupom času meniť svoju výpoveď. Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na návrh obhajcu súd prečítal časť výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania (z č. l. 101 podčiarknutá perom - zápisnica zo dňa 15.10.2012 a z č. l. 108 zápisnica o výpovedi poškodenej zo dňa 01.02.2013) k čomu poškodená uviedla, že on ju skopol z postele, ona ležala na zemi, on ju ťahal po dvere spálne, potom jej kázal, aby sa postavila a išla do obývačky. Bolo to tak, že sa pred dverami spálne postavila na jeho pokyn a išla do obývačky. Neťahal ju po schodoch. Predseda senátu umožnil nahliadnuť svedkyni poškodenej do návrhu, ktorý podala na Okresný súd D. sp. zn. 13P/338/2011 k čomu poškodená uviedla, že po tom incidente, keď opustila domácnosť, A. jej stále vyvolával, on chcel aby sa vrátila k nemu. Deti už boli prihlásené do školy v R.. A. sa chcel dohodnúť, ale keď nepristúpila na jeho požiadavky, povedal, že bude musieť rozhodnúť súd. Ona potom volala pánovi F., povedala mu čo sa stalo, stretla sa s ním v Bratislave a všetko mu povedala, ako spolu žili, že prišlo k ublíženiu na zdraví a chcel od nej sex, bol pri tom aj jej 5 ročný syn, ktorý bol hore. Ona potom začala plakať, nevedela pokračovať v rozprávaní, čo sa dialo potom, on videl v akom je stave, aj jemu to bolo nepríjemné. On jej povedal, že jej napíše návrh na zverenie syna do opatery, ktorý si má vytlačiť a zaniesť na Okresný súd D.. Tak aj urobila. K tomu samotnému znásilneniu mu nič nehovorila, lebo plakala a bolo to nepríjemné aj jemu. Právny zástupca jej uviedol, že pre rozhodnutie o zverení do starostlivosti nie je potrebné uviesť podrobnosti o znásilnení. Na otázky obhajcu poškodená vypovedala, že čo sa týka toho, čo je uvedené v návrhu, ten návrh si zbežne prečítala, písal to jej právnik, ona to len podpísala. Ona stále tvrdí, že to nebol len pokus, ale došlo k znásilneniu. Čo sa týka tej situácie, tú situáciu má stále v sebe a od minulého štvrtka na to myslí a nerobí jej to dobre. Ona nerobila žiadne kroky voči obžalovanému. Poslala mu správu keď mu dala ešte druhú šancu v čase keď s ním ešte bývala v spoločnej domácnosti, po tom, čo sa to malo odohrať. Poslala mu správu: „Zlatko, ľúbim ťa, chýbaš mi.“ Bolo to v tom čase, kedy obžalovaný prestal s ňou komunikovať po tom lekárskom vyšetrení. Súčasťou textu nebolo žiadne ospravedlnenie, ona si nepamätá, ale je možné, že by tam mohlo byť uvedené slovo „nehnevaj sa“. On bol aktívny na sociálnej sieti a ona sa tam prihlásila, vtedy si tam vymenili 4 vety. Ona bola iniciátor, bola prekvapená z toho, že ho tam našla. Ona si nepamätá, čo mu tam písala. Predseda senátu na žiadosť obhajcu umožnil poškodenej nahliadnuť na č. l. 622 spisu - výpis z komunikácie Bado k čomu poškodená uviedla, že ona si už na tú komunikáciu nepamätá, ak je to tam uvedené, tak to napísala. Ona nevie prečo, obnovovala komunikáciu s obžalovaným. Ona si obžalovaného nepriradila do zoznamu známych, obľúbených. Čo sa týka toho Bada, to sa jej objavilo na azete, potom to zrušila. Ďalej poškodená na doplňujúce otázky obhajcu uviedla, že to, že ju obžalovaný ťahal za vlasy, malo za následok, že jej vytrhol vlasy, nebol to chumáč vlasov, alebo že by mala plešinu. Len keď zmývala zem, v spálni boli na zemi vlasy. U pána Š., ako to prebiehalo, pán Š. jej nepozeral vlasy. Čo sa týka ťahania za vlasy, ona sa nesťažovala a nemala iné zranenia v oblasti rúk a nôh, ani s tým nebola u lekára. Jej sa robia modriny len pri silnejšom náraze, nie pri obyčajnom uchytení. Na doplňujúce otázky prokurátorky poškodená uviedla, že nie je zručná, čo sa týka sociálnych sietí, nie je ani na facebooku, aj to Bado potom hneď zrušila. Čo sa týka zranení, ona si pamätá iba na tú tvár. Na chrbte modriny nemala. Ona mala vtedy, keď ju ťahal, oblečený župan.
Svedkyňa H. H. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom, že poškodená mala byť znásilnená, to počula prvýkrát v prípravnom konaní, keď bola vypočúvaná. Ona vie len to, že keď raz k nim prišla pre vodu, vonku na terase stretla B.. Boli tam aj V.. Ona si na poškodenej všimla, že pod okom mala také žlté, mala modriny. Údajne to bolo týždeň po skutku. Ona sa B. spýtala, že z čoho to má. Ona jej povedala len, že A.. Spomínala si, že sa to stalo na všetkých svätých. Taktiež si všimla na poškodenej B., že mala modré alebo žlté na zápästí jednej ruky, už nevedela uviesť ktorej. Ona si tie modriny, to žlté na poškodenej všimla sama. Poškodená niesla čaj V.. Keď videla tie modriny, to žlté pod okom a na ruke poškodenej, tak okrem poškodenej a nej tam boli V. - Y. aj E.. Ona má synov J. a H., oni tam chodievali, ale vtedy tam neboli. Vtedy boli na terase len oni traja a B.. Obžalovaný tam vtedy nebol. K tým zraneniam B. E. V. povedala, že sa jej čuduje, že na čo čaká, aby odišla. Ona na to reagovala tak, že je ľahko odísť, ale ťažko sa vrátiť. Ona sa poškodenej pýtala, že prečo nezavolala. Ona jej povedala, že nemohla volať, že jej zobral telefón a že sa jej nedalo ani utiecť. Poškodená jej povedala, že bola s tým zranením u lekára, ale že až v stredu, že ju bolela strašne hlava a že do nemocnice ju bol zaviezť A.. Ona predtým nevidela nijaké zranenia na poškodenej. Oni keď tam išli, vždy sa pekne oslovovali. Chodievali tam však málo, nevedeli, že majú nejaké problémy. Jej manžel chodieval ku F., väčšinou sedával buď na terase alebo v kotolni s A.. Tam fajčili, popíjali víno. Vie o tom, že F. chodievali spoločne na dovolenky. V ten rok boli raz alebo dvakrát na dovolenke a v auguste tam boli rodičia poškodenej na návšteve. Potom jej poškodená volala, že odchádza od A. za to, že ju zbil, že to už nemá význam. Niečo iné jej nehovorila. Vtedy jej aj povedala, že to, že ju zbil, že to nebolo prvýkrát. Ona však na nej nevidela tie zranenia, okrem toho jedného. Ona sa poškodenej pýtala, že čo povedala lekárovi ohľadom zranenia, ona jej povedala, že lekárovi uviedla, že spadla zo schodov. Ona sa potom, čo poškodená odišla z domácnosti, pýtala obžalovaného, že prečo sa to stalo. Obžalovaný jej na to povedal, že je to na dlhšie rozprávanie, že mu vybielila účty. Zistil, že mu zmizli peniaze. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že nebola svedkom nejakých negatívnych reakcií zo strany poškodenej ani obžalovaného. Práve naopak. Ona zostala zaskočená z toho. Oni sa pekne oslovovali
- A., B.. Mali dobrý vzťah aj s ostatnými susedmi, sú tam štyri rodiny. Keď videla tú poškodenú so zraneniami, ona jej povedala, že sa to stalo pred týždňom.
Svedok Š. L. po zákonnom poučení vypovedal, že veľakrát videl, ako A. sa háda s mamou. Videl ju dobitú. Na Všetkých svätých boli na prázdninách v R., pričom pre nich mali prísť mamina s A.. No neprišli. Babka im povedala, že mamina je chorá. Keď došli do H., on videl, že mamina je dobitá, že má modriny a má chrastu na nose. On sa pýtal maminy, ako aj A., čo sa stalo. Oni mu neodpovedali, čo sa stalo. Mladší brat len vykrikoval nejaké hlúposti. Potom si mamina sestru X. zavolala do kúpeľne a povedala jej, čo sa stalo. Potom mu sestra X. povedala, že maminu zbil A.. Posledný deň, čo tam boli, v obývačke sa mamina hádala s A. a to kvôli tomu, že mamina vyhodila dve plesnivé mandarínky do koša. Potom A. vybehol za ním, chytil ho za krk, dal ho do vzduchu a nadával na jeho otca, že platí len 160 €, že A. ho musí živiť. Oni odtiaľ odišli preto, lebo im tam nebolo dobre. Chceli odísť, aj maminu prosili, aby odišli. Zavolali J. - brata obžalovaného, ktorý pre nich prišiel. Oni následne zobrali len to najnutnejšie a odišli spať k J.. Na druhý deň odišli do R.. Aj J. vtedy hovoril, aby odtiaľ rýchlo odišli, aby im ešte viac neurobil zle. A. pil takmer každý deň. Vtedy bol veľmi agresívny, arogantný a vždy si to na niekom vybíjal. On nevidel, že by A. nejako zbil jeho mamu.
Svedkyňa G. L. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka negatívnych poznatkov, keď A. s jej dcérou bol v R. a potom na L., keď k nim chodili, nepostrehla, že sú medzi nimi nedorozumenia. Prvé také echo ohľadom nedorozumenia, bolo v roku 2011. V noci ju vyrušil telefonát vnuka Š.A., ktorý jej povedal, že A. s mamou sa hádajú, robia krik a mamina ušla do humna. Čo sa týka A., keď je triezvy, je normálny, chová sa normálne, je aj zábavný. Keď má však vypité. Keď chodili k nim do L., ako prišli v piatok, vytiahol hneď demižón vína a hneď piť, piť a piť. Začal sa chvastať, že všetko je tam jeho. O ženách sa vyjadroval škaredo, že všetky ženy sú len zlatokopky. Dňa 02.11.2011 bola v práci, kedy jej došla SMS, MMS, proste fotka, na ktorej bola jej dcéra. Ona túto MMS ignorovala. Potom jej však B. zavolala, či videla tú fotku. Ona keď sa pozrela na tú fotku, ona si myslela, že jej dcéra je mŕtva, nebyť toho, že počula jej hlas. Vtedy jej dcéra povedala, že ju takto A. dobil. Keď videla tú fotku, čo jej dcéra poslala, bleskovo volala A.. Ten jej povedal, že je na streche, že niečo robí. Ona mu povedala, aby zliezol z tej strechy, zobral dcéru k lekárovi, prestal piť, išiel sa liečiť a aby oznámil, čo spravil na polícii. A. dodržal iba časť z toho. Išiel s dcérou na druhý deň k lekárovi - H.. Š., na neurologické vyšetrenie, kde bol zistený otras mozgu jej dcéry. Do telefónu jej dcéra len stručne povedala, čo sa stalo. Z toho vyrozumela, že počas celého toho všetkého bol pritom prítomný jej 5-ročný vnuk, ktorý má z toho celoživotnú traumu. Keď tento 5-ročný vnuk došiel k nim do R., hovoril im a nielen im, čo všetko videl a počul. Hovoril to aj v škôlke. A. vtedy vravel, že o B. nechce prísť, že s ňou chce ďalej žiť. Ona sa pýtala dcéry, či chce takto žiť s A., napriek tomu, čo jej spravil. Dcéra jej potom ďalej rozprávala, čo sa udialo, že to nebolo prvýkrát, že ju takto zbil, že sa jej vyhrážal, vyhadzoval na oči, že musí živiť jej dvoch parchantov. Po tomto incidente bola s dcérou v neustálom telefonickom kontakte. V noci si telefonovali. B. jej povedala, že dala A. ešte jednu šancu, že sa polepší. Strašne sa ho bála, že ako náhle sa jej ešte raz dotkne, alebo jej detí, tak odíde preč. Čo sa týka toho strachu, prečo sa ho bála, on jej povedal, že syna E. jej nedá. Že on má dosť peňazí, že má kontakty na polícii. Bála sa, že jej zoberie syna. Koncom novembra, ešte ráno jej B. telefonicky povedala, že sa s ňou A. udobril, že je všetko v poriadku. Po tom incidente, po tom výprasku, keď A. zistil, že dcéra nemusí byť umiestnená v nemocnici, prestal sa s dcérou rozprávať. Po tom, čo jej ráno dcéra povedala, o tom udobrení, večer jej prišla od vnučky SMS, kde jej X. povedala, že A. je zase ožratý a vyčíňa pre dve mandarínky s tým, že nemusí nič riešiť, že mamina volá J. - bratovi obžalovaného. Dcéra vtedy vybehla hore do spálne, telefonovala J.. Medzitým A. chytil Š. pod krk s tým, že kričal, že otec dáva nízke výživné, že on sa o nich stará a oni si to nevážia. Potom prišiel brat J. a starý F. a povedali dcére, brat J., že on stále nebude riešiť tie incidenty, že na čo ešte čaká. A starý F. jej povedal, že nech si zoberie troch parchantov a odídu preč. Dcéra prespala u J.. Vtedy spolu telefonovali. Bola z tohto veľmi vystresovaná. Bola z nej len kôpka nervov. Vtedy mala o 10 kíl menej, ako má teraz. Hneď večer, so synom, ktorý má dodávku, odišli na L.. Keď prišli na L., A. bol triezvy. Dcéra B. mu povedala, že si berie svoje veci a vecí svojich detí. Pamätám si, že A. jej vtedy povedal: „Rob, ako myslíš.“ Zobrali veci jej dcéry, ako aj osobné veci detí. Chceli ísť do R., ale A. ich pristavil a chcel po dcére, aby mu ukázala tie internetové veci. Oni pozerali cez okno obývačky. Dcéra mu niečo ukazovala. V tom strese si dcéra zabudla lieky. S dcérou prespali u J., pričom syn odišiel s dodávkou do R.. Na druhý deň si dcéra zobrala tie veci, ktoré si zabudla a išli do školy - na gymnázium a ZŠ E. a odhlásili deti zo školy. U J., brata obžalovaného, bola jedenkrát, keď tam prespali. Oni sa vtedy rozprávali o skutku a aký je A.. Brat J. nebol nadšený, akého má brata, že by to nemal robiť. Takéto veci sa ženám nerobia. Len zbabelec môže takto dobiť slabú ženu. O tom, čo sa stalo na Všetkých svätých, vie z rozprávania jej dcéry a ďalej od A., ktorý priznal, že ju dobil, ako aj z rozprávania 5-ročného vnúčika. Z rozprávania dcéry vie, že vtedy, v tú nedeľu, prišla z K. V. na L.. Nastúpila v K. V., v aute bolo GPS, nikde nezastavila, vystúpila v L., kde boli len A., jeho syn H. a E.. Jeden z tých troch ju mal dobiť. Nemohol to urobiť H. ani E., musel to urobiť len A.. Nemá dôvod neveriť svojmu 5 ročnému vnúčikovi a dcére, ktorú vychovala, aby vždy hovorila pravdu. Dcéra jej povedala, že A. vtedy bol opitý. Keď prišla, začal na ňu kričať, že bola naraz so štyrmi. Ona sa urazila, išla hore, išla sa postarať o E.. Následne išla s E. do manželskej postele. Potom do izby prišiel A., bol nahatý, požadoval od dcéry sex. Ona mu povedala, že teraz ešte nie, že E. je hore. A. to odmietal a žiadal sex. Dcéra tlačila nohy k sebe. Vtedy ju začal A. biť hlava - nehlava, pľul na ňu, ťahal za vlasy a znásilnil ju. Dole v obývačke, myslí, že jej zahryzol do nosa. Vtedy začal E. plakať, A. ho začal tíšiť. Prestal až vtedy, keď sa mu dcéra prihovorila. E. sa ukľudnil. A. dcéru sácal, kopal. Dole majú obývačku a tam ju znova znásilňoval. Keďže v dome nemajú izoláciu, sú tam len dosky. Dcéra kričala, H. toto musel počuť, no nezasiahol, aj keď mal 17 rokov. Keď sa A. nepodarilo dosiahnuť to, čo chcel, keďže bol opitý a dcéra bola vystresovaná, tak ju poslal, nech ide spať do spálne, kde dcéra v takom polosede zostala. Ráno do spálne prišiel A. a povedal jej, že ju tak nechcel dobiť, ale aj tak si myslí, že ho podvádza. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že B. jej o znásilňovaní povedala až keď dcéra prišla domov do R.. Došla sama s E.. Bolo to po tých Všetkých svätých. Vtedy im povedala o tom znásilnení. Vtedy sa všetci rozprávali, či chce takto ďalej žiť. O podrobnostiach toho znásilnenia sa dozvedela pri prvom výsluchu, kedy išli A. oznámiť na políciu. Vtedy tam bola vyšetrovateľka, myslí G.. Bola aj pri druhej výpovedi dcéry. Vyšetrovateľ sa volal pán M.. On sa jej pýtal konkrétnosti, ako sa to stalo, ako bola znásilňovaná. Keď to tam dcéra rozprávala, bola v takom strese, že to môže jeden chlap urobiť svojej žene. V tom prvom telefonáte jej dcéra do telefónu povedala len to, že ju A. dobil a prečo ju dobil, že keď došla z tých K. V.. V tom prvom telefonáte jej nepovedala nič o znásilnení. E. jej to rozprával o tom, čo sa tam stalo, keď tú stredu došiel s jej dcérou do R.. E. uvádzal: „Ocino maminu bil a chcel sex.“ Od dcéry, ako aj od E., sa dozvedela o znásilnení a to ešte v čase, než dcéra podala trestné oznámenie a než odišla zo spoločnej domácnosti od A.. Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd návrh obhajcu prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 14.06.2013, kde svedkyňa uviedla, že až pri podávaní trestného oznámenia sa dozvedela o tom, že jej dcéra bola znásilnená A. F. a aj sexuálne zneužitá. Svedkyňa k prečítanému uviedla, že čo sa týka jej výpovede v prípravnom konaní, možno bola v takom strese, alebo zle pochopila otázku. Keď B. došla s E. do R., vtedy sa o tom rozprávali. Vtedy sa dozvedela o znásilnení. Ale podrobnosti o znásilnení jej dcéry sa dozvedela u vyšetrovateľa M.. Na ďalšie otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že oni vtedy nepodávali to trestné oznámenie, lebo dcéra povedala, že tam chce bývať, že mu chce dať ešte jednu šancu. Po podaní trestné oznámenia, po tom, čo sa A. dozvedel, že ho B. udala za týranie blízkej a zverenej osoby a za znásilnenie, A. vytiahol a udal ju za spreneveru. A. dcéru neobviňoval zo sprenevery. Dcéra chodila do banky za posledný rok, vyberala ich a dávala ich do toho istého šuplíka. Keby A. zistil nejakú spreneveru, riešil by to ihneď. Poškodená sa k výpovedi tejto svedkyne vyjadrila aj tak, že si dovtedy myslela, že znásilnenie je len vtedy, keď cudzí muž znásilní cudziu ženu. Neskôr sa dozvedela, že je to aj medzi partnermi, keď žena nesúhlasí. Ona sa v tom nevyznala.
Svedok J. L. po zákonnom poučení vypovedal, že o tom skutku sa dozvedel od manželky. Jeho manželka a dcéra mali dobrý vzťah, ako matka s dcérou. Ony - teda jeho manželka a dcéra B., čo dcéra žila na L., boli v kontakte. O tom prípade, keď B. mala prísť na Všetkých svätých k nim, neprišla, vtedy zavolala, že ju zbil A. a poslala jeho manželke MMS. On aj zotrel tú MMS. Podľa neho nie je možné, aby si to niekto vymyslel. Oni počas tých 5 rokov nebadali nič vo vzťahu medzi ich dcérou a A. F.. A. sa tváril a B. ich nechcela zaťažovať. On má dosť rokov a povie to otvorene, tie slová, že „chcem sex“. Ešte aj po tej bitke chcel A. ten sex. Čo sa týka ich vzťahu, tam peniaze nehrali žiadnu rolu. Keď boli na štyridsiatke u A., bývalý svokor kúpil taký prístroj žabu od A., na splátky. Sedeli v kotolni. 200 € bolo položených len tak na okne, aj niekoľko dní. Keď A. oslovil, aby to zobral, tak povedal, že to sú len také šupy. Keď sa dozvedel, čo spravil, že zbil jeho dcéru, nevedel, čo má robiť. Vtedy im B. povedala, že mu dá šancu. B. sa na konci novembra skutočne aj s vnúčencami vrátila. A. si nemyslel, že B. od neho odíde preč. Keď došli na návštevu v piatok, A. vytiahol 5 litrový demižón vína. On pil na ex. Keď ten piatok s A. pili, on sa ho vtedy spýtal na to, čo mu tá pani povedala o jeho predchádzajúcej manželke. On sa mu priznal, že ju zbil a to preto, že kradla jeho peniaze a dávala svokrovcom, ktorí rekonštruovali dom. On mu na to povedal, že posledný chlap bije ženu. Vtedy sa priznal, že aj jeho dcéru B. sem - tam preplesne, že aj v Číne ju zbil. V ten večer mu aj povedal, že svokra chytil za krk po tom, čo mu svokor povedal, že ich dcéru má na svedomí. Keď dcéra v tom novembri došla, oni sa jej pýtali, prečo im nič nepovedala za celých 5 rokov, ako žila vo vzťahu s A.. Dcéra ich tým nechcela zaťažovať. Ten skutok ťažko prežívali. To trestné oznámenie nepodali preto, lebo dcéra povedala, že mu chce dať šancu. Dcérka im povedala, že A. vyžadoval sex, aj po tej bitke. Oni boli v šoku, obzvlášť on. Ďalej im povedala, že ju znásilnil. Vtedy pri nich nikto nebol, len F. bol skrytý v izbe. F. zažil veľkú traumu. Keď prišiel k nim do R., vtedy povedal, za dve zhnité mandarínky ju zbil. Jeho prvé slová, keď prišiel do R.: „Oco mamu za dve mandarínky zbil.“ F. mu sám neskôr povedal: „Dede, ja som všetko počul.“ Iné nerozpráva len sex, čo je neadekvátne k jeho veku. Aj tú bitku zažil. F. vtedy povedal, oco sex. B. im potom všetko povedala, že ju znásilnil. A. chcel sex. B. si neuvedomovala, že je to znásilnenie, že je to trestný čin.
Svedok Y. V. po zákonnom poučení vypovedal, že nebol svedkom žiadneho incidentu, fyzického napadnutia medzi obžalovaným a poškodenou. Čo sa týka ich vzťahu, ten bol úplne v pohode. On si na poškodenej nevšimol žiadne zranenie. Naposledy na poškodenej videl modrinu, spresnil, bol to monokel na tvári. A to bolo vtedy, keď poškodená po incidente odišla preč. Čo sa týka toho predmetného incidentu, každý má inú verziu. Čo o tom on vie, jedná sa o spreneveru peňazí. Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že počas celého obdobia mal dobré susedské vzťahy k obžalovanému i poškodenej, keď tam prišli na kávičku. Ten vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bol perfektný. Stále niekde chodili na výlety, cestovali. Nikdy sa nesťažovali, že majú nejaké vážne problémy vo vzťahu. V minulosti raz zo strany poškodenej, pani L., išlo o to, že nie je spokojná vo vzťahu. Napriek tomu žila niekoľko rokov s A.. Poškodená pani L. sa mu nesťažovala, že by ju obžalovaný fyzicky napádal, zle sa k nej správal, vulgárne sa na jej adresu vyjadroval. Zo strany obžalovaného je jeho verzia taká, že sa jedná o peniaze. Po tom, čo uvidel na pani poškodenej tú modrinu, následne ona odišla preč. Bolo to do pár týždňov, asi do troch. Na otázky poškodenej svedok vypovedal, že keď sa vtedy stretli s poškodenou, keď videl ten monokel, bola tam jeho manželka E.. X. im spravila kávu. Spomínal si, že poškodená im hovorila o nejakom konflikte medzi ňou a A.. On si však na podrobnosti už nepamätal. On vtedy povedal, že ak tam je konflikt, aby sa zbalila a odišla preč. On si podrobnosti nepamätal, či poškodená vravela, ako jej vznikla tá modrina, resp. kto ju spôsobil. Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd na návrh prokurátorky prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania, kde svedok dňa 22.05.2013 po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom, za prítomnosti obhajcu obžalovaného uviedol, že nejakú krátku dobu predtým, ako odišla pani L. od pána F. si povšimol na B., resp. B. ho upozornila, že má modrinu na tvári. B. mu povedala, že jej tú modrinu spravil A. F.. Na doplňujúce otázky obhajcu svedok vypovedal, že vtedy mu poškodená neuvádzala, že by ju mal A. znásilniť. To je pre neho novinka. Poškodená sa k výpovedi svedka vyjadrila, že svedok prišiel na tú terasu, videl ju. Potom sa rozprávali, následne svedok odišiel preč. Zostala tam len jeho manželka Z., ktorá jej dohovárala, aby sa zbalila a odišla preč.
Svedkyňa H.. E. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s oboma, s obžalovaným aj s poškodenou, spoznala prostredníctvom manžela v roku 2010. V tom roku 2011 sa stretávali. Už v tom roku, čo si všimla, spolužitie A. aj poškodenej bolo napäté aj z jednej, aj z druhej strany. Bližšie jej bola žena, pani L.. Pred A.. F. mala prirodzený rešpekt, pripomínal jej otca. Mal taký direktívny prístup. Čo sa týka toho stretávania, to skončilo jej predčasným pôrodom. Niekedy v lete 2011 išli s manželom na L.. Všimli si na poškodenej, že mala monokel na oku. Ona hovorila, že ide zaniesť kávu A.. Následne si išli sadnúť, vtedy povedala, že bola zbitá a že bola aj znásilnená. Ona to má pomiešané s tým otrasom mozgu, či to bolo pri tomto rozhovore. Ona jej povedala, že keď je to také neznesiteľné, tak nech odíde od A.. Pri tom rozhovore bol prítomný jej manžel i pani H.. Ten ich rozhovor sa odohrával na dvore u pána inžiniera, ktorý nebol prítomný. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že mala predčasný pôrod XX. G. XXXX. Už predtým mala zdravotné problémy v auguste, v septembri, októbri, kedy bola hospitalizovaná. Má to zafixované, že sa to pravdepodobne odohralo v lete. Ona netuší, či sa s pani L. po tom septembri rozprávala o tom znásilnení. Ona to má popletené. Mala vážne zdravotné problémy. Nevedela to potvrdiť, či bol taký separátny rozhovor medzi ňou a pani L.. Nevie, či pani H. neodišla, zdá sa jej, že ona sa ako prvá zdvihla a odišla. Počas celého rozhovoru bol prítomný aj jej manžel. Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal na návrh obhajcu výpoveď svedkyne z prípravného konania, kde svedkyňa uviedla, že keď bola u nich na káve, nikdy sa nevadili, všetko bolo v poriadku, až do asi októbra 2011, kedy stretla B. u nej doma a mala modrinu na tvári. Asi sa manžel pýtal B., čo sa jej stalo, B. povedala, že A. úradoval, že pred týždňom jej spravil tú modrinu. Ona sa nepýtala o podrobnostiach ako sa to stalo. Ešte spomenula B., že sa povadila s A. ohľadom nejakých peňazí, ani toto nerozoberala a nezisťovala podrobnosti. Po krátkom čase B. odišla aj so svojimi deťmi a spoločným synom, ktorého má s A. do R., čo ju veľmi prekvapilo, pretože dovtedy, čo ona videla a vnímala, žili spolu dobre. Svedkyňa k svojej skoršej výpovedi z prípravného konania uviedla, že keď sa jej dieťa narodilo, rok nevyšla z izby. Dieťa bolo napojené na kyslík. Z toho obdobia má psychické problémy, z ktorých sa teraz lieči. Čo sa týka ich vzťahu, ten bol napätý, aj keď sa medzi nimi nevadili. Čo sa týka toho októbra, bol teplý. Nevedela sa vyjadriť, prečo neuviedla policajtovi, že jej poškodená uviedla, že bola znásilnená. Čo sa týka tejto udalosti, lepšie si na tú udalosť pamätala teraz. V tom roku 2012 žila v strese, strachu o jej dieťa, ktoré bolo napojené na hadičke.
Svedkyňa X. L. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že posledné leto to bolo vyvrcholenie, stále sa hádali. On vykrikoval, že ich živí. Mamina s A. a synom E. žili v dome. Ona sa presťahovala so starším A. synom do takého humna. Oni odtiaľto utiekli, nechceli počúvať tie hádky. Raz večer v noci prišla k nim mamina. Povedala, že A. prišiel opitý a vyhodil ju. Na Všetkých svätých išla s bratom do R.. Tam pre nich mal prísť A. s mamou. Mamina však volala, že je chorá, tak prišli vlakom. Keď prišli domov, mama mala monokel pod okom. Najskôr jej nechcela povedať, čo sa stalo. Ona si domyslela. Neskôr jej povedala, že A. ju zbil a toto jej povedal aj mladší brat. Mama ich tým nechcela zaťažovať. Čo sa týka ich hádok, A. vykrikoval, že ich živí. Jej mama sa bála odísť od neho, lebo jej hovoril, že jej zoberie syna E.. Potom A. sľúbil, že prestane piť. Mama mu dala poslednú šancu. A. tri týždne nepil. Potom si vypil, prišiel z elektrárne opitý. Pohádali sa s mamou kvôli nejakým mandarínkam. Trieskal, vykrikoval po stole. Potom jej mladšieho brata chytil za tričko, za krky a začal mu hovoriť, že ich on živí, že otec mu platí málo na výživné. Ona poslala svojej babke SMS správu s tým, že A. je zase opitý a zatiaľ sa nič nestalo. Potom odišli preč. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že ona o takom nič nevie, že by dôvodom hádok medzi A. a jej mamou bolo to, že mama nehospodárne nakladala s peniazmi, vybrala nejaké peniaze. Hádky boli v tom, že im A. vykrikoval, že ich živí. Ona raz bola s mamou išla na veľký nákup do Tesca. Vtedy jej A. prikázal, aby vybrala 5.000 € a tieto dala do obálky. Bolo to kvôli narodeninám jeho otca. Na otázky predsedu senátu svedkyňa vypovedala, že o tom, že A. ju znásilňoval, že to nebola jedna bitka, to sa dozvedela až potom, keď odišli od A.. Jej sa mamina o tomto znásilnení nezdôverila, snažila sa ich od toho udržať. Ona na mamine videla tie stopy násilia len vtedy, keď sa vrátili zo Všetkých svätých. Predtým ani potom na mamine nevidela stopy násilia, len videla, že je nešťastná. Jej A. neublížil, ani nesiahol na ňu ruku. Nevedela o ničom inom, že by sa obžalovaný nejako zle správal voči svojím synom, že by ich bil. Po predložení fotografií z č.l. 125-126 svedkyňa uviedla, že na týchto fotografiách je jej mamina. V takomto stave ju uvidela, keď prišli zo R., zo Všetkých svätých.
Svedok H.. E. Š. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný s poškodenou boli u neho na vyšetrení. U poškodenej sa zrealizovalo CT vyšetrenie, ktoré bolo negatívne. On si bližšie okolnosti tohto prípadu nepamätal, je to v papieroch. Z tých papierov vie, že vypisoval CT, to bolo negatívne. Spravil o tom ambulantný záznam. Nepamätal si na okolnosti potreby CT vyšetrenia u poškodenej ani na okolnosti úrazu. Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal na návrh prokurátorky a obhajcu výpoveď svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol, že sa na neho A.. F. telefonicky nakontaktoval a požiadal ho o vyšetrenie jeho priateľky B. L.. Uviedol mu, že mala pani L. nejaký úraz hlavy. On mu povedal, že nech príde do ambulancie do UN Martin, kde mal službu. Už si nepamätal, kde sa stretol s pánom F. a pani L. po jej príchode na oddelenie. Pán F. mu zopakoval, že pani L. mala úraz na hlave. Už si nepamätal či mu hovorili aj nejaké podrobnosti ako sa mal stať úraz pani L., on má len zafixované, že pani L. prišla na ambulanciu, pozrel ju, poslal na CT vyšetrenie, napísal správu a viacej pani L. nebola u neho na kontrole. Pani L. mu povedala, že ležala predchádzajúce dni, ak si dobre pamätal, jednalo sa už o starší úraz, nebol tento úraz v ten deň, sťažovala sa na bolesti hlavy, závraty, preto ju poslal na CT vyšetrenie. Pani L.Á. absolvovala CT vyšetrenie a ak sa dobre pamätal, prišla s týmto nálezom naspäť do ambulancie, lebo pani L. musela podpísať nález. Už si nepamätal čo bolo v náleze, len to vie, že CT vyšetrenie bolo negatívne. Do ambulantného nálezu uviedol, že úraz sa mal stať 30.10.2011, kto mu túto informáciu poskytol, či pani L. alebo pán F. si už nepamätal. Ďalej do správy uviedol, že sa pani L. sťažovala pri chôdzi a pri postavaní zo sedu, že má závraty a slabosť, pri ležaní bez ťažkostí. V objektívnom náleze uviedol, že má modrinu pri ľavom oku v štádiu rezorpcie (vstrebávania). On hodnotil tento úraz ako otras mozgu, bez úrazových zmien na lebke a mozgu. Neboli dôvody na hospitalizáciu, odporučil kľudový režim bez nutnosti ďalšieho sledovania na neurochirurgickej ambulancii. Ambulantný nález, ktorý vystavil a podpísal, podpísala i pani L.. Následne pán F. s pani L. odišli, u neho už viacej pani L. nevyhľadala ďalšie vyšetrenia, ani sa nebola sťažovať na ďalšie ťažkosti.
Znalkyňa J.. D. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch tohto jej znaleckého posudku č. 3/2012, nemá také informácie, ktoré by viedli k tomu, aby prehodnotila závery tohto jej znaleckého posudku. Ona sa odvoláva na jeho závery. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že úroveň intelektových schopností svedkyne poškodenej dosahuje pásmo priemeru. Intelektové schopnosti na tejto úrovni sú predpokladom pre primerané vnímanie a porozumenie reality a jej následnú reálnu interpretáciu. U svedkyne je všeobecná miera vierohodnosti je zachovaná. Špecifická vierohodnosť výpovede je čiastočne modifikovaná vplyvom osobnostných dispozícií a pravdepodobnosťou, že interpretácia udalostí je ovplyvnená i emocionálnou zložkou, ako i celkovou úrovňou prežívania situácie svedkyňou (napr. popis udalostí sa v detailoch líši v jednotlivých výpovediach, postoje k bývalému partnerovi sú nejednoznačné, postoje a konanie svedkyne má v určitých bodoch protikladný charakter). Podľa znalkyne poškodená bola v minulosti vystavená nadlimitnej psychickej záťaži, pre čo svedčí nedostatočne upravený i terajší psychický stav, ktorý pretrváva naďalej a zvýšil sa realitou zverejnenia údajov o spolužití. Do určitej miery je nepochopiteľné, prečo nereagovala výraznejšou formou obrany pri negatívnom popise správania partnera a prejavovala ochotu tolerovať a ospravedlniť niektoré popisované formy jeho správania voči nej. Pre udanie na polícií sa rozhodla na radu cudzej osoby, nie spontánne, skôr unáhlene, pod vplyvom momentálnych emócií a momentálnej situácie, čo súvisí s jej osobnostnými dispozíciami. Ani v súčasnej dobe nie je úplne vnútorne presvedčená, že táto forma riešenia problému je najoptimálnejšia, napriek hodnoteniu, že bývalý partner jej ubližoval fyzicky a psychicky, emociálne s ňou manipuloval, vyhrážal sa jej a zastrašoval ju. Vzťah poškodenej voči bývalému partnerovi má znaky ambivalencie, poškodená pociťuje voči obžalovanému určitý pozitívny cit (zo spisu vyplýva, že ho bola navštíviť v nemocnici, kde bol hospitalizovaný), ale zároveň pociťuje sklamanie, rozčarovanie, pocity nevďačnosti a úzkosť z jeho možného opätovného agresívneho správania. Na partnera má už nedôverčivý pohľad, obavný, začínajúci racionálne a kritickejšie hodnotiť minulé zážitky a správanie voči nej. Je popisované, že v decembri 2011 a januári 2012 prežívala psychický stres, v tej dobe prehodnocovala celú svoju situáciu, minulosť, budúcnosť, riešila proces osamostatňovania sa a zmeny spojené so zmenou bydliska. V tej dobe je popisované depresívne a úzkostné prežívanie. Tieto prejavy mali charakter akútnej reakcie na stres - adaptačných porúch. Uvedené bolo objektivizované i v lekárskom náleze zo dňa 19. 01. 2012.V súčasnej dobe sú prítomné prejavy svedčiace pre pretrvávanie adaptačných porúch v záťaži, symptomatológia má však menej výrazný charakter. Svedkyňa - poškodená, podľa vlastného vyjadrenia, nie je toho času v liečbe odborníka a lieky na psychiku už neužíva. Je možné teda konštatovať, že podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 nie sú u menovanej v súčasnej dobe jednoznačne prítomné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. Na ďalšie otázky znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že špecifická vierohodnosť výpovede je ovplyvnená aj osobnostnými charakteristikami a aktuálnym psychologickým rozpoložením a teda môže mať do určitej miery subjektívny charakter, niektoré údaje, ktoré sú podávané môžu byť týmito faktormi ovplyvnené. Z uvedeného vyplýva, keďže je všeobecná miera hodnovernosti zachovaná, že údaje poškodenej môžu byť čiastočne modifikované v prospech svojej osoby. Výpoveď by však mala byť hodnoverná. Postoj poškodenej k obvinenému bol ambivalentný, to znamená, že na jednej strane mala naďalej pozitívne citové postoje a na druhej strane začala situáciu racionálnejšie hodnotiť, poškodená bola citovo nevyrovnaná, mala obavy a úzkosť ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, pretože tam vznikli určité nezhody a ona nebola osobne vnútorne presvedčená, že túto vec by mala takýmto spôsobom riešiť. Uvádzala, že podnetom oznámenia skutočnosti bolo správanie obvineného voči jej vlastnému synovi a následná konzultácia od právničky pani E.. Č.. Je veľmi pravdepodobné, že s odstupom času by túto situáciu takto neriešila. Rozhodnutie v tej dobe bolo značne podmienené emočnými faktormi. Poškodená potom dokonca pána obžalovaného navštívila v nemocnici, keď bol vraj ťažko chorý, tak ako uvádzala. Z hľadiska psychologického je to ťažko pochopiteľné konanie. Znova to jej konanie bolo s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvnené citovými pohnútkami. Na otázky obhajcu znalkyňa vypovedala, že čiastočná modifikácia špecifickej vierohodnosti poškodenej vyplýva z toho, že svedkyňa poškodená popisuje udalosti z hľadiska subjektívneho svojho postoja a prežívania, čím tá výpoveď nemusí byť objektívna, ale to neznamená, že nemôže byť hodnoverná. Ak by tam boli ďalšie informácie výpovede, ktoré by mala k dispozícii, možnože závery jej znaleckého posudku by boli ovplyvnené týmito skutočnosťami, ona nemala objektivizované fyzické násilie v rodine, sledovanie prostredníctvom GPS a iné. Je dôležité mať aj výpovede iných svedkov. Zaslaním pozitívnej SMS-ky zo strany poškodenej obžalovanému po tom údajnom skutku je možné vysvetliť tým, že poškodená môže mať pozitívny vzťah aj s osobou, s ktorou sa rozchádza. K tomuto, čo bolo pred rokom sa nevedela vyjadriť. Treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že majú aj spoločné dieťa, tá komunikácia sa môže vzťahovať aj k tomu. Tento prípad sa ťahá 5 a pol roka, vtedy môžu nastať aj nepredvídané situácie, kedy ľudia sa môžu dať dokopy. Ona vychádzala z toho vyšetrenia z toho roku 2012. Nevedela vyjadriť k tomu, či svedkyňa poškodená môže prostredníctvom syna vydierať obžalovaného. Toto nebolo predmetom hodnotenia.
Znalec H.. C. P. na hlavnom pojednávaní po nahliadnutí do farebných fotografií nachádzajúcich sa na č.l. 125-126 spisu uviedol, že vzhľadom k predloženým fotografiám, s ktorými sa mohol oboznámiť, ide o fotografie zo dňa 31.10.2011 a 02.11.2011, možno konštatovať, že na uvedených fotografií sú zreteľné poranenia a to krvná podliatina v okolí ľavého oka, pomliaždenie nosa s odreninou v ľavej nosovo lícnej oblasti, na krku nie sú viditeľné na uvedených fotografiách poranenia. Uvedené poranenie v okolí ľavého oka vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia strednej intenzity. Poranenie nosa v danom prípade môže súvisieť s takýmto pôsobením. Charakter tohto poranenia svedčí o tom, že takéto poranenie mohlo veľmi dobre vzniknúť v dôsledku úderu tupým predmetom do oblasti ľavej časti tváre, konkrétne oblasť ľavého oka a nosa a zodpovedá s najväčšou pravdepodobnosťou úderu rukou zovretou do päste. Vzhľadom na nešpecifický charakter poranenia nosa, konkrétne pomliaždenie a odreninu tej ľavej nosovo lícnej ryhe, nie je možné bližšie špecifikovať, či sa v danom prípade jednalo o hryzné poranenie, resp. zahryznutie, avšak toto nie je možné ani jednoznačne vylúčiť a to s ohľadom na to, ak pôsobiace násilie bolo strednej intenzity a nezanechalo typické hryzné zranenie typu potlačenie chrupu, v taktom prípade nie je možné z tejto fotodokumentácie vyzistiť, takéto poranenie ako už uviedol môže súvisieť aj s predmetným úderom do oblasti ľavej časti tváre. Ešte doplnil, že je možné vidieť aj vonkajšie poranenie, a to menšiu krvnú podliatinu v oblasti sánky vľavo, ktoré taktiež mohlo vzniknúť podobným mechanizmom ako bolo uvedené, avšak toto poranenie nesúvisí s tým poranením oka, prípadne nosa. Na tom krku nevedel jednoznačne rozpoznať, či je tam nejaké poranenie alebo nie. Samozrejme nedá sa to vylúčiť. Nedá sa vylúčiť ani potvrdiť, že takéto poranenie mohlo vzniknúť pri prudkom stlačení danej oblasti prstom ruky inej osoby, avšak toto poranenie je nešpecifické. V tejto lekárskej správe od H.. E. Š.P. zo dňa 03.11.2011 nie sú popisované čerstvé poranenia, je popisovaný len periorbitálny hematóm vľavo v štádiu resorbcie čo znamená, monokel okolo ľavého oka, ktorý sa už hojí, alebo je v štádiu hojenia. Toto poranenie zodpovedá tomu, čo videl na predloženej fotodokumentácii, iné vonkajšie poranenia popisované nie sú. Čo sa týka fotografie zo dňa 31.10.2011, kde sú zreteľné viditeľné poranenia, konkrétne krvný výron okolo ľavého oka, pomliaždenie nosa s odreninou vľavo a čiastočne viditeľné aj podliatina na ľavej strane sánky, v takomto prípade a farebnom zachytení zodpovedajú skutku, ktorý sa mal stať deň predtým, teda 30.10.2011. Čo sa týka fotografie, ktorá bola vyhotovená dňa 02.11.2011, kde sú zachytené uvedené poranenia v štádiu hojenia taktiež zodpovedajú svojou dynamikou pri hojení tomu, že mohli vzniknúť v popisovanom čase v predmetnom skutku, to je 30.10.2011. V danom prípade je možné uviesť, že popis vyšetrenia realizoval neurochirurg, ktorý popísal len jedno vonkajšie poranenie, konkrétne poranenie ľavého oka. V tom čase však mali byť viditeľné aj ostatné popisované poranenia, avšak prečo nedošlo k ich popísaniu sa nevedel vyjadriť. V predmetnom odbornom vyjadrení hodnotil len záver lekárskych vyšetrení a to konkrétne diagnózu otrasu mozgu, pričom aj celé znenie odborného vyjadrenia smeruje výlučne len k tejto diagnóze. V odbornom vyjadrení neboli hodnotené iné poranenia. Preto tá čiastočná modifikácia záverov jeho odborného vyjadrenia aj vzhľadom k predloženým farebným fotografiám ohľadom poškodenej. Znalec H.. C. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2019 uviedol, že v danom prípade celý záver diagnózy otrasu mozgu bol čerpaný z dvoch lekárskych potvrdení a to H.. Š., ktorý záveroval diagnózu ako otras mozgu a od H.. F., ktorá taktiež opakovane uviedla, že sa jednalo o stav po otrase mozgu. Čo sa týka objektívnych a subjektívnych poznatkov, tieto on ako znalec vyhodnocovať nemôže, nakoľko nie je znalcom z odboru neurológie, on sa musí pridržiavať záverov, ktoré lekári uviedli v lekárskych správach. On nemôže posudzovať, či je táto diagnóza správna. Zo všeobecného hľadiska pri pôsobení fyzického násilia na oblasť hlavy z väčšej časti sa vyskytuje diagnóza ľahký otras mozgu. V danom prípade môže uviesť len to, že na túto otázku by mohol podrobnejšie odpovedať znalec z odboru psychológia a psychiatria, vzhľadom na výskyt diagnózy u poškodenej, a to anxiózna depresívna reakcia, ktorá môže súvisieť s úrazom hlavy. Ľahký otras mozgu - je to súbor klinických záverov, udaných pacientom. Nie je jednoznačná línia u poškodeného pacienta, a to vzhľadom na to, či si pamätá na celý priebeh incidentu alebo nie, časť pacientov si na to pamätá, časť si na to nepamätá pri diagnóze ľahký otras mozgu. Iná situácia je v prípade pacientov s otrasom mozgu stredného a ťažkého stupňa, u ktorých sa výraznejšie prejavuje poruchy vnímania reality a nemusia si pamätať na priebeh incidentu pred ním a po ňom. Na otázky prokurátorky znalec vypovedal, že on vypracoval odborné vyjadrenie 16.09.2012. Pri jeho vypracovaní mal k dispozícii spisový materiál OKP OR PZ Martin, ktorý obsahoval výsluch obžalovaného, výsluch poškodenej H.. B. L. a dve lekárske potvrdenia a to od H.. Š. a H.. F.. Iné zdravotné dokumentácie nemal k dispozícii. Všetky poranenia, ktoré popísal, sú uvedené v odbornom vyjadrení. O iných nemá vedomosť. Vychádzal z poranení, ktoré boli zistené pri ošetrení poškodenej. On poškodenú pri vypracovaní odborného vyjadrenia nevidel, ale následne mu boli predložené farebné fotografie. Anxio-depresívna reakcia je reakcia na stresovú situáciu, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na tom incidente, je to v podstate podmienené nejakou obavou, strachom, je to následok násilného konania. Zodpovedanie danej otázky je skôr na znalca z iného odboru. Na otázky obhajcu znalec vypovedal, že táto anxio-depresívna reakcia - nevie, ako sa podieľa na tom, ako si svedok poškodený môže zapamätať určité skutočnosti, túto otázku je treba položiť inému znalcovi a to z odboru psychológia a psychiatria. Nevedel odpovedať na otázku, či emocionálna zložka pacientov má vplyv na zapamätateľnosť určitej situácie, ako to uviedla znalkyňa P.. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že pri takomto type napadnutia - keď je osoba ťahaná za vlasy po 17 schodoch, v tom prípade je možné pripustiť, že by takýmto konaním na tele mohli vzniknúť poranenia svedčiace o takomto skutku a to konkrétne odreniny a krvné podliatiny, avšak nie je možné vylúčiť ani to, že ak teda dotyčná osoba sa nejakým spôsobom aktívne podieľala na takomto pohybe, ak napr. nastavovala ruky - takéto poranenia nemuseli vzniknúť, nakoľko u nej neboli vyblokované obranné mechanizmy. V prípade odrenín a krvných podliatin, tieto by mohli byť zaznamenateľné, avšak v prípade výskytu opuchov - takéto poranenia by po 5 dňoch už zaznamenateľné neboli. Ťahanie za vlasy je špecifický proces u človeka, ktorý závisí hlavne od mohutnosti vlasového porastu, jednak od telesnej konštrukcie poškodenej osoby. Vlastne takýto skutok nezanecháva viditeľné morfologické nálezy, pokiaľ nedôjde k odtrhnutiu, vyšklbnutiu prameňov vlasov, že by bola viditeľná lysina na hlave. To však nastáva málokedy. Vo všeobecnosti sa jedná o poranenie, ktoré je bolestivé hlavne počas skutku. Následne nie je sprevádzané bolestivosťou. Vlasové cibuľky aj keď sú poškodené, potom sa uzavrú a nebýva pri tom bolestivý efekt. Na doplňujúce otázky prokurátorky znalec vypovedal, že zo skúseností môže uviesť, že pomerne často sa stáva, že lekár ktorý vykonáva nejaké lekárske vyšetrenie sa zameria hlavne na najdominantnejšie poranenie a sekundárnym poraneniam neprikladá až taký význam a opomenie ich uviesť. Stretáva sa s tým, že lekár sa zameria na to najvážnejšie zranenie a iné opomenie. Dĺžka vlasov má samozrejme vplyv na to, aby človek dokázal človeka potiahnuť za vlasy. Dlhšie vlasy sú lepšie uchopiteľné, dalo by sa povedať, že kratšie vlasy v prípade ťahania môžu pre poškodenú spôsobiť väčšiu bolestivosť. Znalcovi bola predložená fotografia na č. l. 126 spisu, k čomu znalec uviedol, že je možné pripustiť, že pri takom vlasovom poraste ako má poškodená, by bolo možné ťahanie za vlasy. Keďže poškodená mala kratšie vlasy, človek dokáže uchopiť menšiu časť vlasov, preto v prípade ťahania za vlasy je spôsobená väčšia bolestivosť.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítal zápisnicu o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou poškodenou a zápisnicu o konfrontácii medzi svedkyňou poškodenou a svedkom H. F. z prípravného konania. Pri vykonaných konfrontáciách v prípravnom konaní tak obžalovaný ako i svedok H. F. zotrvali na svojich výpovediach, na druhej strane taktiež svedkyňa - poškodená H.. B. L. zotrvala na svojej výpovedi a rozpory v ich výpovediach sa nepodarilo odstrániť.
Svedok H. F. v prípravnom konaní po zákonnom poučení na otázky vyšetrovateľa vypovedal, že modriny na B. L. videl, ale on sa s ňou nerozprával, neboli v najlepšom vzťahu. Už asi rok a pol sa nerozprávali. Na presný dátum si nespomínal, ale bolo to v sobotu večer, bolo to pred sviatkom všetkých svätých, keď bol v kuchyni okolo 20-tej hodiny, kde večeral. Vtedy do kuchyne prišla pani L.. On dovtedy bol sám doma. Kde bol otec si už nepamätal. On sa s pani L. v tú dobu ani nezdravil, keď sa jej pozrel na tvár, videl, že mala na tvári pod okom modrinu, no na ktorej strane to nevie. Nevidel jej na tvári krv. On sa jej nepýtal, čo sa jej stalo, iba sa zamyslel, čo to má a ako k tomu prišla. Pani L. nehovorila nič. V kuchyni bol spolu s pani L.S. asi jednu minútu. Naložil si jedlo a odišiel inde. Potom si vo svojej izbe na poschodí čítal knihu. E. nebol pri ňom. Asi po dvoch hodinách, okolo 23.00 hod. počul, ako prišiel otec domov. Počul ho, že je na prízemí, nevedel, či v obývačke alebo v kuchyni. Potom slabo počul ako sa otec hádal s pani L.. Nebol sa pozrieť, prečo sa hádajú a ani nepočul kvôli čomu sa hádajú. On už bol taký ospalý a ostal vo svojej izbe. Možno jednu hodinu počul, ako sa otec s pani L. hádajú. Počul aj otca aj pani L., ale o čom sa bavili, to nevedel. On zaspal, pričom v noci sa zobudil, nevie ani koľko bolo hodín, išiel sa napiť vody do kuchyne na prízemie. Počul ako hrá televízor, no nebol v obývačke, nevie kto tam bol, ale stávalo sa, že keď bol zapnutý televízor, otec spal v obývačke. Pani L. nevidel. Keď sa napil, vrátil sa do izby a spal ďalej. Na druhý deň, keď sa zobudil, v dome bol strýko J. F.Ú., starký a možno ešte starká. On sa až neskôr dozvedel, že ich mala zavolať B., že sa u nich v noci niečo dialo. Aj strýko aj starký sa ho pýtali, čo sa u nich v noci dialo, on im na to odpovedal, že nevie, že spal.
Svedkyňa A. L. v prípravnom konaní po zákonnom poučení na otázky vyšetrovateľa uviedla, že sa zoznámila najprv so B. v roku 2002, alebo 2003. Boli kamarátky, neskôr sa zoznámila, keď prišla B. žiť do R. J. aj s jej druhom A. F.. Ona B. poznala ešte keď žili s prvým manželom a chodili na chatu do E. G.. Nevedela uviesť, čo sa malo stať dňa 30.10.2011 vo večerných hodinách v dome A.. A. F.. Neuviedla jej niekedy B. L., že mala byť znásilnená A.. F. a ani jej neuviedla niekedy B. L., že by malo byť páchané na nej nejaké sexuálne násilie A.. F.. Taktiež jej neuviedla niekedy B. L., že mala byť zbitá A.. F.. Nebola niekedy prítomná, keď sa H.. L. vadila s A.. F. alebo keď bol nejaký fyzický útok medzi týmito osobami. Na záver uviedla, že to, že bola so B. kamarátka, neznamená, že preberali medzi sebou až takéto intímne veci ohľadne spolužitia medzi B. a A.. Preberali skôr bežné veci a hlavne deti, pretože E. je rovesník jej syna, aj Š. bol rovesník jej dcéry H.. Toto boli ich predmety rozhovorov a nie intímnosti z ich života. Nevidela B. L. s nejakými modrinami, a ani neposlala jej B. L. nejakú fotku s tým, že má nejaké zranenia.
Svedok Š. H. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že občas sa s manželkou navštívil A. F. s jeho družkou B. a zase naopak, oni navštívili ich. Bolo to pri príležitosti narodenín a menín, ale aj mimo týchto sviatkov sa stretol hlavne s A. F.. V tú dobu, keď začal stavať víkendovú chalupu, už asi bývala B. s A.. To že mala byť B. znásilnená A. F. počuje teraz prvý raz, predtým o tom nikdy nepočul, B. mu nikdy nič také nehovorila, ani A. nič také nehovoril. Keď sa stretli, vždy A. dobre vychádzal so B., nikdy sa pred ním nevadili, pekne sa rozprávali, nikdy nebol ani náznak, že by chcel A. na B. zaútočiť a biť ju, alebo opačne. Keď bol s A. na debate, tento mu povedal, že B. by sa chcela za neho vydať, ale on ešte o tom pochyboval, nebol presvedčený, či vstúpi s ňou do manželstva, predsa je to na celý život a bol prekvapený keď B. od A. odišla. Vie že krátku dobu čo B. odišla, boli na návšteve u nich B. rodičia a boli tam asi tri dni, tak nerozumie čo bol za problém. On B. s modrinami nevidel, manželka alebo niekto iný mu niečo hovorili, že B. mala údajne zakopnúť a spadnúť, mala navštíviť doktora, na vyšetrenie ju mal odviezť A.. S A. sa nerozprával o tom, že by mala mať B. nejaké modriny. B. s modrinami nevidel, preto nemal dôvod to s nikým rozoberať. Nevidel, že by A. F. na B. L. kričal, alebo že by sa nej ak nevhodne správal. Vnímal ich vzťah ako normálny. V novembri 2011 bol tam na návšteve, ale B. L. nevidel, rozprával sa iba s A. F.. Nesťažovala sa mu pani L. na pána F., že by ju mal niekedy biť, že by ju mal znásilniť.
Svedkyňa A.. E. G. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že dňa 30.11.2011 mala realizačnú službu ako vyšetrovateľka výjazdu OR PZ Martin. Na úrad sa dostavila H.. B. L. bez predvolania, pričom požadovala podať trestné oznámenie. B. L. ako oznamovateľku trestného oznámenia riadne poučila, poučenie si prečítala, uviedla jej, že tomuto porozumela. Následne spontánne do zápisnice o trestnom oznámení uviedla skutočnosti, ktoré ona postupne zapisovala. Podrobnosti trestného oznámenia si s odstupom času už nepamätala, pamätala si, že podstatou trestného oznámenia boli skutočnosti, že ju mal A. F. za obdobia ich spolužitia bíjavať, týrať a robiť na ňu psychický nátlak. To čo chcela uviesť pani L. všetko zapísala do zápisnice, ktorú si na záver prečítala, s jej obsahom súhlasila, nežiadala opravy resp. doplnenie zápisnice a na znak súhlasu ju podpísala. Na otázku vyšetrovateľa či uvádzala pani L. nejaké skutočnosti ohľadom toho, že mala byť A. F. znásilnená resp. že s ňou mal vykonávať orálny alebo análny styk svedkyňa odpovedala, že na to si nespomína, keby niečo takéto uviedla, tak to zapíše, nemala dôvod neuvádzať do zápisnice veci, ktoré ona chcela oznámiť. Bežnou praxou je do zápisnice o trestnom oznámení napísať čo najviac, teda všetko čo oznamovateľ hovorí, aby sa z toho dalo posúdiť, či sa jedná o trestný čin a o aký trestný čin sa jedná. Vec nebola vyhodnotená na postup väzobného stíhania, jednalo sa o podozrenie z násilného trestného činu a z toho dôvodu bola trestná vec odstúpená na príslušné oddelenie.
Svedkovia - A. F., Y. F., J. F. C. H. H. -využili svoje právo v zmysle § 130 Tr. poriadku a odmietli v danej trestnej veci vypovedať pre blízky príbuzenský pomer k obžalovanému (A. F., Y. F.Á. - rodičia obžalovaného, J. F. - brat obžalovaného a H. H. - švagriná obžalovaného).
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítal z č. l. 49 - 75 spisu znalecký posudok č. 3/2012, ktorý vypracovala znalkyňa J.. D. P. a to v súvislosti s psychologickým vyšetrením poškodenej H.. B. L.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že úroveň intelektových schopností svedkyne poškodenej dosahuje pásmo priemeru. Intelektové schopnosti na tejto úrovni sú predpokladom pre primerané vnímanie a porozumenie reality a jej následnú reálnu interpretáciu. U svedkyne je všeobecná miera vierohodnosti je zachovaná. Špecifická vierohodnosť výpovede je čiastočne modifikovaná vplyvom osobnostných dispozícií a pravdepodobnosťou, že interpretácia udalostí je ovplyvnená i emocionálnou zložkou, ako i celkovou úrovňou prežívania situácie svedkyňou (napr. popis udalostí sa v detailoch líši v jednotlivých výpovediach, postoje k bývalému partnerovi sú nejednoznačné, postoje a konanie svedkyne má v určitých bodoch protikladný charakter). Je popisované, že v decembri 2011 a januári 2012 prežívala psychický stres, v tej dobe prehodnocovala celú svoju situáciu, minulosť, budúcnosť, riešila proces osamostatňovania sa a zmeny spojené so zmenou bydliska. V tej dobe je popisované depresívne a úzkostné prežívanie. Tieto prejavy mali charakter akútnej reakcie na stres - adaptačných porúch. Uvedené bolo objektivizované i v lekárskom náleze zo dňa 19. 01. 2012. V súčasnej dobe sú prítomné prejavy svedčiace pre pretrvávanie adaptačných porúch v záťaži, symptomatológia má však menej výrazný charakter. Svedkyňa - poškodená, podľa vlastného vyjadrenia, nie je toho času v liečbe odborníka a lieky na psychiku už neužíva. Je možné teda konštatovať, že podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 nie sú u menovanej v súčasnej dobe jednoznačne prítomné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté obhajobou spočívajúce vo vypracovaní doplnenia znaleckého posudku H.. P., vo vypracovaní nového znaleckého posudku z odboru psychológia ohľadom poškodenej, v opätovnom výsluchu svedkov V., v opätovnom výsluchu poškodenej, v prečítaní e-mailovej komunikácie predloženou obhajobou a v zadovážení správy, respektíve znaleckého posudku od psychiatričky, ktorú navštevovala pani poškodená pred rokom 2006 z nasledovných dôvodov. Čo sa týka obhajobou navrhovaného opätovného výsluchu svedkov V. a poškodenej, títo svedkovia (vrátane poškodenej) už boli na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vypočutí, obžalovaný mal možnosť im položiť otázky ako aj vyjadriť sa k ich výpovediam, a preto súd nevidí dôvod prečo by ich mal súd opätovne vypočúvať na hlavnom pojednávaní. Súd taktiež považuje za nadbytočné zabezpečiť nový znalecký posudok na poškodenú resp. zadovážiť doplnok znaleckého posudku H.. P., nakoľko sama znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z vyšetrenia poškodenej z roku 2012, teda krátko po spáchaní skutku, čo je pre súd relevantné a zároveň znalkyňa uviedla, že trvá na záveroch jej znaleckého posudku č. 3/2012 a nemá také informácie, ktoré by viedli k tomu, aby prehodnotila závery tohto jej znaleckého posudku. Podľa názoru súdu nové znalecké dokazovanie ohľadom stavu a rozpoloženia poškodenej po tak dlhom časovom období, po takmer 8 rokoch od spáchania skutku by nevniesli žiadne nové skutočnosti a zistenia do prejednávaného prípadu, naviac obhajoba súdu nepredložila žiadny iný dôkaz spochybňujúci znalecký posudok J.. D. P.. Súd odmietol prečítať e-mailovú komunikáciu predloženú obhajobou (pravdepodobne medzi poškodenou a obžalovaným) a taktiež odmietol zadovážiť správy, respektíve znalecký posudok od psychiatričky, ktorú navštevovala pani poškodená pred rokom 2006 (naviac takáto správa sa nachádza na č.l. 270 spisu), nakoľko tieto listiny sú z obdobia mimo spáchania skutku z konca roku 2011 a nemajú súvis s predmetným skutkom, ktorý súd prejednáva. E-mailová komunikácia pravdepodobne zachycujúca komunikáciu medzi poškodenou a obžalovaným ohľadom starostlivosti o ich spoločného syna, netýka sa prejednávaného skutku, a preto súd odmietol vykonať vyššie uvedené návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania.
V zmysle § 269 Tr. por. súd prečítal listiny zadovážené vyšetrovateľom ako i predložené procesnými stranami na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov (č.l. 680 spisu), a taktiež nemá záznam v registri trestov (č.l. 679 spisu). Súd sa oboznámil s pripojenými spismi, a to spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/153/2014, spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/114/2012 a spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/388/2011 .
Z odborného vyjadrenia znalca H.. C. P. na č.l. 42-45 spisu vyplýva, že na základe preštudovaného materiálu možno ustáliť, že poškodená H.. B. L., nar. XX.X.XXXX utrpela dňa 30.10.2011 otras mozgu ľahkého stupňa. Otras mozgu je najľahšia forma zranenia mozgu a vzniká pomerne často ako následok rôznych úrazov hlavy, napr. údere hlavy o pevnú podložku, pri pádoch, pri udieraní hlavy o pevný predmet, pri dopravných nehodách a podobne. Dané poranenie v tomto prípade však bolo zistené až po troch až štyroch dňoch od predmetného skutku, pričom nie je možné v danom prípade jednoznačne určiť jednak mechanizmus vzniku tohto poranenia, nakoľko ani zo spisového materiálu nevyplývajú žiadne relevantné informácie, v ktorej fáze popisovaného skutku malo k takémuto poraneniu dôjsť. V danom prípade nie je však možné ani jednoznačne vylúčiť tú skutočnosť, že predmetný otras mozgu vznikol ako následok konania inej osoby voči poškodenej vo forme útoku smerovaného na jej hlavu. Vzhľadom k tomu, že menovaná nevyhľadala ošetrenie bezprostredne po utrpení poranenia hlavy je možné predpokladať, že sa v danom prípade mohlo jednať o veľmi ľahkú formu ľahkého otrasu mozgu, nakoľko ľudia s diagnózou otrasu mozgu vyhľadávajú okamžité lekárske ošetrenie z dôvodu bolestí hlavy a pridružených neurologických príznakov (napr. výskyt závratov, pocitu na zvracanie a nevoľnosti). V prípade, že by otras mozgu ľahkého stupňa vznikol ako následok konania inej osoby by bol hodnotený ako ľahké poranenie, ktoré si vyžaduje vystavenie práceneschopnosti v trvaní do 7 dní. Doba liečenia v danom prípade by predstavovala 10 dní. Poškodená by bola čiastočne obmedzená na obvyklom spôsobe života počas doby trvania PN postupne ustupujúcou bolestivosťou hlavy, závratmi a nevoľnosťami. Poranenia by v prípade absencie komplikácii nemali zanechať žiadne trvalé následky a mali by sa vyhojiť ad integrum (celkom).
Zo správy od H.. E. Š. na č. l. 92 spisu vyplýva, že pacientka (pozn. predsedu senátu - poškodená) po úraze 30.10.2011, od úrazu pri sedení a chôdzi závraty, slabosť. V leže bez ťažkostí. Bez nauzey, vomitu. V objektívnom náleze - periorbitálny hematóm vľavo v štádiu resorbcie, zrenice izokorické, fotoreakcia priama aj konsenzuálna, výbavná, správna, bulby voľne pohyblivé, ľahko zaostáva pravý ústny kútik pri cerení, ľahká instabilita vpravo. Na CT vyšetrení - bez jednoznačných ložiskových zmien. Nález hodnotí ako commotio cerebri.
Zo správy neurológa H.. H. F. ohľadom zdravotného stavu poškodenej B. L. na č.l. 93 spisu vyplýva, že 30.10.2011 napadnutá známou osobou, udretá viac razy do tváre, hlavy a tela, škrtená rukou, v bezvedomí nebola, následne ošetrená v H. na neurochirurgickej ambulancii, tam prevedené CT mozgu s negatívnom popisom - G.. Š. a R.. Lieky nedostala, odvtedy si však sťažuje na tlakovú bolesť hlavy, vnútorný nekľud, nervozita, závrativosť, neistota v priestore, nespavosť a nechutenstvo, postupne chudne.
Zo záverov znaleckého posudku č. 6/13, vypracovaného J.. Š. H. J.. vo veci Okresného súdu Galanta, sp. zn. 13P/338/2011 ohľadom starostlivosti o maloletého E. F. (pozn. predsedu senátu - spoločného syna obžalovaného a poškodenej) na č.l. 336 - 354 spisu vyplýva, že v štruktúre osobnosti otca dominuje emocionálna stabilita, spontancita, sila ega, dôverčivosť a závislosť na sociálnom okolí. Je emočne stály, s dobrou odolnosťou voči stresu. Osobnostné a charakterové vlastnosti otca môžu svojím špecifickým podielom podporovať ďalší osobnostný a emocionálny vývin maloletého. Maloletý je na otca citovo viazaný rovnakou mierou ako na matku a otec je na svojho syna tak isto výrazne citovo viazaný. Obaja rodičia majú relatívne dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého E., pričom každý z nich môže svojím špecifickým podielom významne prispieť na podporu kvality jeho osobnostného, sociálneho, študijného a kariérového dozrievania. Významným negativizujúcim momentom ovplyvňujúcim psychologickú a sociálnu klímu vo vzájomnom vzťahu otca a matky je ich pretrvávajúci konfliktný vzťah. Odporúčame, aby v záujme postupnej úpravy ich vzájomného porozchodového vzťahu rodičia spoločne využili poradenské, prípadne psychoterapeutické služby príslušných poradenských inštitúcií. Výchova sama o sebe je ovplyvňovaním a miera schopností u oboch rodičov pozitívne výchovne vplývať na maloleté dieťa je porovnateľná. Prípadné negatívne ovplyvňovanie nezistili. Maloletý sa cíti byť rovnakou mierou doma tak u otca ako u matky. Maloleté dieťa netrpí nijakými psychickými poruchami, ktoré by bránili jeho zvereniu do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Vývin a vývoj maloletého dieťaťa u matky je porovnateľný s vývinom u otca a naopak, pričom každý z nich môže na tento vývin prispievať svojím špecifickým podielom.
Z listinného dôkazu na č.l. 417 - 418 spisu, ktorý zabezpečil súd vyplýva, že na poškodenú bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine dňa 03.09.2014 pod sp. zn. 1Pv/316/12/5506 (na okresnom súde vedená pod sp. zn. 3T/153/2014), a to pre skutok, že sa v období od 28.08.2011 do 26.10.2011 mala dopustiť trestného činu sprenevery voči obžalovanému.
Pri svojom výsluchu v tejto veci ( zápisnica o výsluchu obvinenej na č.l. 419 - 422 ) poškodená v procesnej pozícii obvinenej pri prezentácii skutku, ktorý sa mal odohrať dňa 30.10.2011 vypovedala len o tom, že bola fyzicky napadnutá obžalovaným, vôbec nespomínala, že obžalovaný sa mal voči nej dopustiť i sexuálnych deliktov v predmetný deň.
Na č.l. 546-554 spisu sa nachádza mailová komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným, najmä ohľadom zabezpečenia starostlivosti o ich syna E..
Z návrhu na úpravu práv rodičov k maloletému dieťaťu a určenie výživného na č.l. 658-660 spisu vyplýva, že poškodená Okresnému súdu Galanta doslovne uviedla: „Hrubé a násilné správanie zo strany odporcu (pozn. predsedu senátu - obžalovaného) voči mne pokračovalo a vyvrcholilo dňa 30.10.2011, kedy ma pod vplyvom alkoholu surovo zbil a pokúsil sa ma znásilniť priamo v izbe, kde ležal náš syn.“ ...“Odporca (pozn. predsedu senátu - obžalovaný) sa mi vyhrážal, že ma zabije, ak odídem z domu aj s jeho synom, a to aj telefonicky v ďalšie dni po našom odchode. Preto som na OR PZ v Martine dňa 30.11.2011 podala trestné oznámenie na odporcu.“
Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd oboznámil prítomné procesné strany s obrazovými záznamami (č. l. 80 - 89), s fotografiami vyhotovenými poškodenou z 31.10.2011 a z 2.11.2011 (č.l. 125 - 126), s fotografiami krstu zo dňa 13.11.2011 (č. l. 144 - 145) a komunikáciou na Badoo (č.l. 622), kde poškodená obžalovanému dňa 18.09.2012 napísala - „no super, že aj ty si na badoo“, „už si tam niekoho našiel, ja sa len učím četovať“, „no škoda, že neodpisuješ, myslela som si o Tebe, že si viac sebavedomejší“.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spácha čin na chránenej osobe.
Chránenou osobou podľa § 139 písm. c) Tr. zákona sa rozumie blízka osoba.
Blízkou osobou podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého nie iba na krátky čas bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Senát okresného súdu má za to, že vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu preukázaná. Obžalovaný svojim vyššie uvedeným konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zák., nakoľko inému - poškodenej H.. B. L. úmyselne ublíži na zdraví (údermi jej spôsobil také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie a dobu liečenia 10 dní) a spáchal čin na chránenej osobe - osobe blízkej (inej osobe v obdobnom - rodinnom - pomere), keďže poškodená ako družka dlhšiu dobu žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným a spoločne sa starali okrem vlastných detí i o spoločného syna E..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na svoju obranu v podstate vypovedal, že všetko si to poškodená vymyslela, fyzicky nenapadol svoju bývalú družku, nedal jej ani facku.
Zo skutku uvedeného v rozsudku je obžalovaný usvedčovaný presvedčivou výpoveďou svedkyne poškodenej, nepriamo i výpoveďami viacerých svedkov ako i listinnými dôkazmi, ktoré vyvracajú obranu obžalovaného.
Svedkyňa poškodená vo svojej výpovedi podrobne uviedla ako ju druh - obž. A. F. fyzicky napadol, podrobne popísala priebeh útoku ako i zranenia, ktoré v dôsledku konania obžalovaného utrpela. Zároveň poškodená uviedla ako ju zranenie obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, pričom pracovať mohla asi tak dva týždne po tom incidente. Svedkovia - H. H., Š. L., G. L., Y. V., H.. E. V. C. X. L. vypovedali o tom, že si na poškodenej všimli zranenie - modrinu, monokel a poškodená im k tomu povedala, že jej to spravil obžalovaný. Z odborného vyjadrenia znalca H.. C. P. vyplýva, že nie je však možné ani jednoznačne vylúčiť tú skutočnosť, že predmetný otras mozgu vznikol ako následok konania inej osoby voči poškodenej vo forme útoku smerovaného na jej hlavu. V prípade, že by otras mozgu ľahkého stupňa vznikol ako následok konania inej osoby by bol hodnotený ako ľahké poranenie, ktoré si vyžaduje vystavenie práceneschopnosti v trvaní do 7 dní. Doba liečenia v danom prípade by predstavovala 10 dní. Ďalej súd poukazuje na objektívne dôkazy - lekárske správy o ošetrení poškodenej a taktiež i na obrazové záznamy - fotografie, ktoré poškodená vyhotovila krátko po tom čo sa stal predmetný skutok. Na rozdiel od obžaloby súd skutok upravil vzhľadom k vykonanému dokazovaniu.
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zák. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že práve obžalovaný poškodenej spôsobil predmetné zranenia dňa 30.10.2011, pričom motívom jeho konania mohlo byť i vyvrcholenie hádky ohľadom chýbajúcich peňazí. Súd dôsledným vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo ako i súhrnne má za to, že obrana obžalovaného bola vyvrátená tak vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami ako i objektívnymi listinnými dôkazmi. Súd uzatvára, že v inkriminovaný deň okrem obžalovaného a poškodenej bol v dome ešte ich 5 ročný syn E. a syn obžalovaného H. F., títo však poškodenej, podľa názoru súdu, nemohli spôsobiť predmetné zranenie a ani nemali k takému konaniu žiadny motív.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovaného vzhliadol len poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, ako i na povahu spáchaného prečinu súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť uložením hoci podmienečného trestu odňatia slobody, ale na nápravu obžalovaného postačuje uloženie peňažného trestu, ktorý súd určil vo výmere 5.000,- Eur, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Súd vyššie uvedený peňažný trest považuje za dostatočný preto, aby obžalovanému zabránil dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna prevencia) a zároveň bol výstrahou pre ostaných členov spoločnosti (generálne prevencia).
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú H.. B. L. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko poškodená si síce včas (do skončenia vyšetrovania) uplatnila nárok na náhradu škody, avšak tento nárok nebol poškodenou uplatnený riadne, keďže svoj nárok na náhradu škody poškodená v zmysle zákona bližšie nešpecifikovala, t.j. poškodená neuviedla z akého dôvodu a v akej výške si nárok na náhradu škody uplatňuje. Poškodená v prípravnom konaní po zákonnom poučení podľa § 46 ods. 3 Tr. por. pred vyšetrovateľom uviedla, že žiada od obvineného uhradiť škodu, ktorú zatiaľ presne vyčísliť nevie ( č.l. 123 spisu). Z tohto dôvodu súd bol povinný poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.
Čo sa týka časti skutku, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu v podanej obžalobe prokurátorky, uvedeného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (správne podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.), súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora v tejto časti skutku z nasledovných dôvodov:
Z vykonaného dokazovania hodnotiac všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, ako aj každý jednotlivo, súd dospel k záveru, že nebolo bezpečne a spoľahlivo preukázané, že sa stal skutok tak ako sa uvádzal v obžalobe ( s výnimkou časti skutku - použitého násilia zo strany obžalovaného voči poškodenej, kde existujú objektívne dôkazy) , nakoľko sa v danej veci vyskytli rozpory, ktoré minimálne spochybňujú vinu obžalovaného a ktoré je potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Vina musí byť preukázaná bez dôvodných pochybností. Vzhľadom na nejednoznačnú dôkaznú situáciu, aká je v posudzovanom prípade súd aplikoval zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Použitie zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z príslušného ustanovenia Trestného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Pochybnosti súdu o to, či sa skutok stal ako je uvedený v obžalobe a ako ho opísala samotná poškodená vyplývajú z nasledovných okolností.
Predovšetkým v tejto trestnej veci je potrebné poukázať na to, že poškodená pri svojich výpovediach dopĺňala udalosti, ktoré sa mali odohrať dňa 30.10.2011 medzi ňou a obžalovaným. O tom svedčí i samotné odôvodnenie obžaloby prokurátorky podanej na obžalovaného (na č.l. 297 spisu), kde prokurátorka uvádza - „svedkyňa poškodená keď určité konanie obvineného uvádzala dodatočne, najmä sexuálne, vyplývalo to zo skutku samého, ktoré bolo veľmi chúlostivé, osobné, intímne a postupne sa rozhodla také správanie obvineného odkryť a tak aj svoj súkromný a intímny život“. Poškodená k tomu taktiež na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona na polícii povedala len, že ju zbil a odišla s mamou do R.. Ďalej súd poukazuje na výpoveď samotnej poškodenej, ktorá po tom, čo mala byť znásilnená a sexuálne zneužitá, sa nikomu o tomto nezdôverila ani svojim najbližším - svojej mame. Svojej rodine ako i ďalším svedkom (susedom) uvádzala len to, že bola zbitá obžalovaným. O znásilnení a sexuálnom zneužití sa nezmienila ani lekárom. Poškodená uviedla, že prvému lekárovi, ktorému oznámila, že bola znásilnená, to bola jej psychologička H.. Š., keď bola presťahovaná do R.. Poškodená zároveň uviedla, že po tej bitke nenavštívila gynekológa a nemala zranenia na genitáliách a na análnom otvore. O tom, že sa obžalovaný mal dopustiť voči nej sexuálnych deliktov obžalovaná svojej mame povedala až s odstupom niekoľkých týždňov. Poškodená vypovedala, že o znásilnení povedala aj kamarátke A. L., keď sa vrátila zo R., čo však svedkyňa L. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom poprela. Z výpovede samotnej poškodenej vyplýva i ďalšia podľa názoru súdu podstatná okolnosť, t.j., že poškodená najprv právničku a vzápätí políciu (podať trestné oznámenie) navštívila len preto, lebo mala obavy, aby jej obžalovaný nezobral E.. Neskôr však poškodená Okresnému súdu Galanta rozdielne uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím ak odíde z domu aj s jeho synom, a preto podala na obžalovaného trestné oznámenie (č.l. 659 spisu). Ďalej súd si nemohol nevšimnúť o čom zhodne vypovedali obžalovaný a poškodená, že po tomto údajnom skutku následne v jedno ráno sa udobrili, pomilovali sa, mali dobrovoľný pohlavný styk. Taktiež poškodená potvrdila, že je pravda, že dňa 20.11.2011 poslala obžalovanému SMS správu okolo 17.30 hod. s textom: „Zlatko chýbaš mi. Ľúbim ťa.“ Aj keď z vykonaného dokazovania je súdu známe, že poškodená chcela dať ešte šancu obžalovanému a zachrániť ich dlhodobý vzťah, súdu sa javí až ako divné a až nepochopiteľné toto následné správanie poškodenej, ktorá má dobrovoľný pohlavný styk s mužom, a to pár dní potom, čo ju tento muž fyzicky dobil a mal ju ešte brutálnym spôsobom znásilniť a sexuálne zneužiť a následne spolu ako pár idú na krst ich krstňaťa. Poškodená sa na hlavnom pojednávaní k výsluchu svojej matky vyjadrila i v tom zmysle, že dovtedy si myslela, že znásilnenie je len vtedy, keď cudzí muž znásilní cudziu ženu. Neskôr sa dozvedela, že je to aj medzi partnermi, keď žena nesúhlasí. Toto vyjadrenie samotnej poškodenej a zrejme zdôvodňujúce prečo hneď poškodená nepodala trestné oznámenie na obžalovaného aj pre znásilnenie a sexuálne násilie, sa súdu javí ako málo pravdepodobné ba až nevierohodné, a to vzhľadom k dosiahnutému vzdelaniu poškodenej a jej intelektovej výbave, tak ako o tom uviedla znalkyňa v znaleckom posudku. Súdu nedá nepoukázať na rozdielnosť výpovedi poškodenej ohľadom priebehu samotného skutku zo dňa 30.10.2011 a to v súdom prejednávanej veci pod sp. zn. 3T/108/2013 a v iných veciach, keď poškodená v trestnej veci vedenej na Okresnom súdu Martin pod sp. zn. 3T/153/2014 ku skutku zo dňa 30.10.2011 vypovedala len o tom, že bola fyzicky napadnutá obžalovaným, vôbec nespomínala, že obžalovaný sa mal voči nej dopustiť i sexuálnych deliktov v predmetný deň a v návrhu na úpravu práv rodičov k maloletému dieťaťu a určenie výživného ( č.l. 659 spisu ) poškodená Okresnému súdu Galanta v konaní pod sp. zn. 13P 338/2011 uviedla, že hrubé a násilné správanie zo strany obžalovaného voči nej pokračovalo a vyvrcholilo dňa 30.10.2011, kedy ju pod vplyvom alkoholu surovo zbil a pokúsil sa ju znásilniť priamo v izbe, kde ležal náš syn. Je teda očividné, že poškodená ten istý skutok ako sa mal uskutočniť dňa 30.10.2011 medzi ňou a obžalovaným popísala tromi rôznymi verziami. Tieto vyššie uvedené okolností podľa názoru súdu vážne spochybňujú vierohodnosť výpovede poškodenej v tom smere, že sa skutok respektíve presnejšie jeho časť - sexuálne delikty po fyzickom napadnutí, mal odohrať tak ako ho opísala.
V prospech samotnej poškodenej vypovedala H.. E. V., ktorá na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že poškodená im uviedla, že bola zbitá a že bola aj znásilnená, pri tom rozhovore bol prítomný jej manžel i pani H.. Výpoveď tejto svedkyne súd považuje za rozpornú tak vnútorne ako i navonok z nasledovných dôvodov. Výpoveď tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní sa diametrálne, o 180 stupňov odlišuje od jej predchádzajúcej výpovede z prípravného konania (kde o znásilnení svedkyňa vyšetrovateľovi nič neuviedla) a nekorešponduje ani s výpoveďami iných svedkov, keďže jej manžel Y. V. a aj svedkyňa H. vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že poškodená im uvádzala len to, že bola zbitá obžalovaným. Svedkyňa H.. E. V. zároveň uviedla, že na tú udalosť si lepšie pamätala s odstupom niekoľkých rokov na hlavnom pojednávaní súdu, ako pri jej predošlom výsluchu na polícii, čo podľa názoru súdu je taktiež nelogické a dôvodne spochybňuje vierohodnosť výpovede tejto svedkyne, ktorá však sama priznala, že má zdravotné psychické problémy, pre ktoré sa v súčasnosti lieči a aj sama svedkyňa priznala, že to má popletené. Súd poukazuje i na vyjadrenie samotnej poškodenej, ktorá sa k výpovedi svedka Y. V. vyjadrila v tom zmysle, že svedok prišiel, rozprávali sa a následne svedok odišiel preč, zostala tam len jeho manželka Z., ktorá jej dohovárala, aby sa zbalila a odišla preč. Z týchto dôvodov súd výpoveď H.. E. V. z hlavného pojednávania nepovažuje za vierohodnú.
Na druhej strane obžalovaný tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprel, že by sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe. Svedok H. F. počul v inkriminovaný deň len hádku medzi otcom a poškodenou. Znalkyňa J.. P. znaleckým skúmaním u poškodenej nezistila symptómy posttraumatickej stresovej poruchy.
Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, či sa stal skutok tak ako uvádzala obžaloba (s výnimkou použitia fyzického násilia obžalovaným voči poškodenej), a preto podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obž. A.. A. F. oslobodil spod časti obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Martine, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.