Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/110/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. W. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného ml. G. W., nar. XX.XX.XXXX v X. M., trvale bytom Q., G. XXXX/XX, proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.05.2018, č. k. 1T/31/2018-214 na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 324 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa všetkým obžalovaným podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému B. O., nar. XX.XX.XXXX v L. M., bytom K. B. XXX škodu vo výške 1.094,40 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený B. O., nar. XX.XX.XXXX v L. M., bytom K. B. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal (aj) obžalovaného ml. G. W. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 01.09.2017 v čase okolo 22.30 hod. na verejne prístupnom mieste na ulici Športovej v Gabčíkove, okres Dunajská Streda po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadli maloletého M.V., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že každý z nich ho zovretou päsťou udrel do tváre, dôsledkom čoho spadol na zem, keď k nemu pristúpili obvinení, ktorí do neho začali kopať, pričom ho zasiahli do rôznych častí tela aj hlavy, dôsledkom čoho maloletý utrpel otras mozgu, pomliaždenie tváre vľavo, tržnú ranu dolnej pery, pomliaždenie ľavého kolena a pomliaždenie nosa s krvácaním podľa znaleckého posudku, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia od 01.09.2017 do 20.09.2017.

Za to obžalovanému mladistvému okresný súd uložil podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona s poukazom na § 117 ods.1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1, § 119 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona obžalovaného zaviazal k povinnosti osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku aj mladistvého obžalovaného zaviazal nahradiť spoločne a nerozdielne s ďalšími obžalovanými poškodenému titulom bolestného škodu vo výške 1.094,40 eur a titulom náhrady škody škodu vo výške 120 eur.

Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že mladistvý obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ľutuje svojho konania a taktiež kladne zodpovedal položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Uvedené vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku okresný súd prijal a vyhlásil uznesenie, že vo veci sa dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a tak okresný súd vykonal iba dokazovanie ohľadne výroku o treste a náhrady škody.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri výmere výšky a druhu trestu postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona a nasl. a zvážiac stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom ani jeden z obžalovaných doteraz súdne trestaný nebol a všetci traja sa vzájomne priznávali ku spáchaniu skutku, čo vyhodnotil okresný súd ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zvážiac aj ich vek v čase vykonania skutku u mladistvého W. aj s poukazom na § 117 Trestného zákona dospel k záveru, že uložené podmienečné tresty odňatia slobôd pri dolnej hranici trestnej sadzby u všetkých troch obžalovaných a s rovnakou skúšobnou dobou na 18 mesiacov postačí na ich nápravu a prevýchovu a uloženým trestom sa zabezpečí ochrana spoločnosti pred páchateľmi tým, že trest im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu k tomu, aby viedli riadny život a odradí ich od páchania trestných činov a zvážiac pritom aj spôsob spáchania činu, jednotlivé zavinenie a pohnútku a v rámci toho najmä surový spôsob útoku jednotlivých páchateľov, to že využili bezbrannosť maloletého poškodeného, ktorého kopali na zemi.

Zároveň okresný súd rozhodol aj o uložení primeranej povinnosti osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému, čo osobne po vyhlásení rozsudku aj učinili ešte v súdnej sieni a rozhodol aj o náhrade škody pre poškodeného spoločne a nerozdielne, keďže škoda bola riadne a včas uplatnená, vyčíslená, pričom všetci traja zhodne na hlavnom pojednávaní uviedli, že sú ochotní škodu spoločne a nerozdielne uhradiť podľa svojich možností a schopností.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný ml. G. W. a to do výroku o treste a náhrade škody. Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania (č. l. 220-221) uviedol, že nesúhlasí s výrokom o treste, ktorý pokladá za neprimeraný vzhľadom na tresty, ktoré súd uložil dospelým páchateľom, keď v nedostatočnej miere zvážil nielen to, že sa skutku dopustil ako mladistvý, ale tiež vzhľadom na podiel jeho zavinenia. Nedostatočne zvážil dôkaznú situáciu, najmä s ohľadom na výpovede svedkov a poškodeného. Podľa jeho názoru súd nedostatočne posúdil aj vecnú škodu 120 eur, ktorú si v trestnom konaní uplatnil poškodený. Predložil len vyjadrenie, že oprava mobilu by stála 120 eur, mobil však opravený nebol. A tak podľa neho výška škody 120 eur nemôže predstavovať vecnú škodu. Je ochotný zaplatiť škodu z titulu bolestného ako určil súdny znalec. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste a náhrade škody podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného poriadku a sám rozhodol rozsudkom, pričom sa domáhal upustenia od potrestania, prípadne uloženia peňažného trestu, keďže končí stredoškolské odborné vzdelanie a bude pracovať u otca, ktorý je súkromný podnikateľ. Takto nebude poznačený potrestaním, ktoré mu môže sťažovať vstup do života.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajkyňa obžalovaného a obžalovaný. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti poškodených a splnomocnenej zástupkyne poškodeného, ktorí boli o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomení. Odvolací súd doplnil na verejnom zasadnutí dokazovanie prečítaním listinných dôkazov (lustrácie v Sociálnej poisťovni, správy o povesti a sprievodku na opravu). Obhajkyňa k prečítaným listinným dôkazom uviedla, že obžalovaný nepracuje v súčasnosti u otca a je živnostníkom v odbore, v ktorom sa vyučil. Z lustrácie vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný od 17.07.2018 do 04.09.2018. Zo správy o povesti riaditeľky Strednej odbornej školy stavebnej vyplynulo, že dochádzka obžalovaného je priemerná, máva aj neospravedlnené hodiny. Dňa 14.12.2017 dostal pokarhanie od riaditeľa školy a zníženú známku zo správania za porušenie školského poriadku.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný žiadal jeho odvolaniu vyhovieť. Jeho obhajkyňa navyše uviedla, že obžalovanému mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu činu priznal a zároveň navrhla, aby obžalovanému bol uložený primeraný peňažný trest.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len do výroku o náhrade škody.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť v súlade s § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona). Správne tiež okresný súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože len skutočnosť, že sa obžalovaný priznal, neznamená, že súd je povinný aplikovať aj túto poľahčujúcu okolnosť, tak ako sa mylne obžalovaný domnieva.

Odvolací súd uzatvára, že iný ako podmienečný trest odňatia slobody nebolo možné obžalovanému uložiť aj vzhľadom na oboznámenú správu o povesti a majetkové pomery obžalovaného. Správne okresný súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd však pochybil keď všetkých obžalovaných zaviazal k náhrade škody vo výške 120 eur. Listinný dôkaz - fotokópia sprievodky na opravu (č. l. 152) nie je podľa názoru odvolacieho súdu odborným vyjadrením, ktoré by preukazovalo výšku škody za poškodený telefón. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal len jeden obžalovaný, avšak uvedené je v prospech aj ďalších spoluobžalovaných, ktorí odvolanie nepodali, rozhodol odvolací súd aj v ich prospech v zmysle § 324 Trestného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.