Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-11-2019.pdf
PDF · 139.24 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Y. a to: D., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom A., deti rodičov: matky J., zastúpenej N. a otca G., zastúpeného N., v konaní o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. novembra 2018, č.k. 9P/42/2017-142, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol, že matka je oprávnená vychovávať maloleté deti, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok m e n í tak, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorými bola určená vyživovacia povinnosť otca v prospech maloletých deti Y., a to D. a T. a vyčíslený nedoplatok na výživnom, spolu so závislým výrokom o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie maloleté deti D., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX Y. zveril do osobnej starostlivosti matke, s tým, že táto je oprávnená a povinná deti zastupovať, vychovávať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať výživou na maloletú D. sumou 130,- eur mesačne a na maloletú T. sumou 80,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr k 15. dňu, toho-ktorého mesiaca od 24.04.2017. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.04.2017 do 30.11.2018 na mal. D. vo výške 1.657,33 eur a na mal. T. vo výške 915,66 eur, spolu vo výške 2.572,99 eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky v splátkach spolu vo výške 40,- eur mesačne, ktoré splátky je povinný poukazovať spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd prvej inštancie styk otca s maloletou D. Y., nar. XX.XX.XXXX, neupravil. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T. Y., nar. XX.XX.XXXX každú stredu v týždni v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., kedy si dieťa prevezme pred bytom matky a o 18.00 hod. dieťa pred bytom matky odovzdá. Ďalej je otec oprávnený prevziať si dieťa každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci, kedy si dieťa prevezme o 9.00 hod. pred bytom matky a o 18.00 hod. dieťa pred bytom matky odovzdá. Matka je povinná mal. Nelu na styk s otcom pripraviť a vybaviť ju náležitým oblečením. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka mal. detí v podanom návrhu na úpravu práv a povinností k mal. deťom uviedla, že s otcom mal. detí sú manželia od XX.XX.XXXX. V marci 2017 opustila spoločnú domácnosť, pretože otec detí, jej manžel, nadmerne požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho dochádzalo medzi nimi ku konfliktom. V podstate ich otec detí vyhodil. Dňa 14.03.2017 podala návrh na rozvod manželstva. Otec detí jej neprispieva žiadnym spôsobom na výživu detí. Výlučne ona deťom zabezpečuje všetky potreby. Poukázala na náklady spojené s potrebami detí. Žiadala, aby súd obe deti zveril do jej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu na každé z nich po 200,- eur mesačne od 19.03.2017. Otec tvrdil, že matkou požadované výživné nie je schopný platiť, pretože je invalidným dôchodcom a v súčasnosti má pozastavenú živnosť ako fyzická osoba, ale aj ako právnická osoba, ktorej je spoločníkom. Uviedol, že hoci spočiatku nechcel súhlasiť s tým, aby obe deti boli zverené matke, tak vzhľadom na znalecký posudok je nútený s návrhom matky na zverenie detí do jej starostlivosti súhlasiť, a to aj z dôvodu, že už má záujem celú vec ukončiť. Má zhoršený zdravotný stav, trpí ochorením chrbtice. Kolízny opatrovník s poukazom na závery znaleckého posudku navrhol, aby obe deti boli zverené do starostlivosti matke a otcovi, aby bolo určené výživné tak, ako bolo určené v rozvodovom konaní, pretože toto zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Zároveň tiež navrhol, aby súd upravil styk otca s mal. T. tak, ako bol upravený v rozvodovom konaní a s mal. D., aby súd styk neupravoval.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti, rozsudok, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, doposiaľ nie je právoplatný. Z dokazovania a predovšetkým zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že v súčasnosti sú vzťahy medzi rodičmi veľmi vážne narušené a v dôsledku nadmerného požívania alkoholu zo strany otca, sa narušil aj vzťah mal. detí k nemu a v súčasnej dobe inklinujú obe mal. deti prevažne k matke. Zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že v súčasnej dobe nie je možné, aby mal. deti boli zverené otcovi, alebo aby súd uvažoval o tom, že by mohli byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože by to nebolo v záujme mal. detí, ktoré veľmi citlivo reagujú predovšetkým na správanie otca a tohto de facto aktuálne pre trvalú starostlivosť odmietajú. V prípade D. táto dokonca odmieta aj stretávanie sa s otcom, a ani otec neprejavuje záujem o to, aby sa s mal. dcérou D. stretával. Vzhľadom na závery ZP, ako aj na návrh kolízneho opatrovníka súd preto obe mal. deti zveril do starostlivosti matke, ktorá je schopná sa o ne riadne starať a zabezpečiť im všetko potrebné pre ich zdravý rast a vývoj. Z dôvodu, že rozsudok o rozvode nie je doposiaľ právoplatný a otec na základe prednesu kolízneho opatrovníka žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou dcérou T., keďže aktuálne je jeho stretávanie s ňou problematické a obáva sa, že inak by mu dieťa matka nedala, súd rozhodoval aj o úprave styku. Hoci matka mala výhrady k tvrdeniu otca, že mu bráni v styku s mal. T., netrvala na preukazovaní svojho tvrdenia, naopak súhlasila, aby súd upravil styk otca s mal. T. tak, ako bol upravený v rozsudku o rozvode, ktorý doposiaľ nie je právoplatný. Súd preto tak, ako to žiadali obaja rodičia a ako to navrhoval aj kolízny opatrovník, styk otca s mal. D. upravil. Ohľadom mal. D. súd styk neupravoval jednak z dôvodu, že ani rodičia a ani kolízny opatrovník nežiadal vo vzťahu k nej styk upraviť, ale predovšetkým z dôvodu, že zo znaleckého posudku vyplýva, že vzťahy medzi mal. D. a otcom sú aktuálne veľmi narušené a mal. D. odmieta sa s otcom stretávať. Nie je preto v záujme mal. D. styk upraviť. Pri určení výživného na mal. deti súd vychádzal z toho, že výživné je nutné určiť tak, aby slúžilo nielen na uspokojovanie základných životných potrieb ale aj na kultúrne, športové, rekreačné vyžitie. Matka preukázateľne v súčasnosti má príjem vo výške 735,69 eur, čo je približne rovnaký príjem, ktorý dosahovala v čase, keď pracovala v spoločnosti G.. Okrem toho matka poberá rodinné prídavky, daňový bonus na dve mal. deti. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Najstaršia dcéra je už plnoletá a nie je odkázaná výživou na rodičov. Otec mal. detí je aktuálne od 15. 10. 2018 síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a zároveň je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 105,50 eur, pred zaevidovaním na úrade práce však pracoval jednak ako fyzická osoba podnikateľ, a to až do pozastavenia prevádzkovania živnosti dňa 01.11.2017, ktorú živnosť má pozastavenú až do 31.10.2020, v roku 2015 tiež dosahoval príjmy zo živnosti 4.998 eur a výdavky mal vo výške 1.999,20 eur. Podľa daňového priznania z r. 2016 jeho príjmy od všetkých zamestnávateľov boli 719,23 eur a príjmy zo živnosti 358,- eur, výdavky 193,20 eur. Popri tom ako jediný spoločník a vlastník spoločnosti O.. podnikal v rámci tejto G., v ktorej za r. 2016 boli výnosy z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti 11.525,50 eur a v r. 2015 11.227,93 eur. Prevádzkovanie činnosti v rámci tejto G. bolo podľa potvrdenia Okresného úradu Považská Bystrica pozastavené od 16.11.2018 do 16.11.2021. Z uvedeného teda znamená, že pokiaľ sa otec zaevidoval 15.10.2018 ako uchádzač o zamestnanie, tak takéto zaevidovanie je v rozpore so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, čo vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, keďže úrad práce vyradí uchádzača z evidencie okrem iného aj v prípade, že je spoločníkom alebo konateľom spoločnosti s r.o., čo znamená, že spoločníctvo, prípadne konateľstvo v G.. je prekážkou zaevidovania sa na úrade práce ako uchádzača o zamestnanie. K pozastaveniu živnosti a zaevidovaniu na úrade práce otca preukázateľne došlo v priebehu konania a súdu sa javí ako jeho špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného. Súd ďalej poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve a ktoré previedol na svojho otca za kúpnu cenu cca 44.000,- eur. Otec síce tvrdil, že kúpna cena mu vyplatená nebola, pretože túto si jeho otec započítal oproti pôžičke, ktorú mu predtým na kúpu týchto pozemkov požičal, súd však takémuto jeho tvrdeniu neuveril a to napriek tomu, že uvedené je zakotvené aj v samotnej zmluve zo dňa 24.03.2017 (založená ako príloha čl. 127, kde sú založené prefotené doklady zo spisu 9P21/2017). Je nesporné, že otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.11.2018 k tejto skutočnosti vypovedal odlišne a síce uviedol, že otec mu poskytol na kúpu týchto nehnuteľností peniaze, mal to byť otcov podnikateľský zámer, od ktorého neskôr ustúpil, čo však neznamená, že by mu tieto peniaze poskytol ako pôžičku, predmetná zmluva je však uzatvorená krátko po tom, ako matka mal. detí podala na súd návrh na rozvod manželstva, ktorý bol podaný dňa 14.03.2017, preto súd vyslovil pochybnosť o tomto právnom úkone v tom zmysle, že bol vykonaný vážne s cieľom dosiahnuť prevod vlastníckeho práva, ale skôr v ňom vzhliadal právny úkon smerujúci k tomu, aby otec mal. detí zhoršil svoju majetkovú situáciu a vyhol sa tak plateniu vyššieho výživného. Otec mal. detí danú pôžičku žiadnym spôsobom nepreukázal a pokiaľ by súd aj pripustil, že kúpna cena bola započítaná oproti jeho dlhu, tak poukázal na skutočnosť, že takýto jeho výdavok nemôže byť na ujmu výživy mal. detí, pretože výživné má vždy prednosť pred akýmikoľvek inými záväzkami. Prvoradou povinnosťou otca je uspokojovať potreby mal. detí a až potom, keď toto zabezpečí, môže uhrádzať svoje náklady, uspokojovať svoje potreby. Z vyššie uvedených dôvodov zastáva názor, že otec je schopný platiť súdom určené výživné a splácať aj nedoplatok na výživnom tak, ako mu to stanovil. Matka tiež preukázala, že otec detí je stále vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, ktoré v prípade nutnosti môže predať, aby tak získal prostriedky na riadne zabezpečenie výživného na deti a aspoň týmto spôsobom sa o ne postaral. Súd pri rozhodovaní o výške výživného teda prihliadol nielen na schopnosti a možnosti otca výživné platiť ale aj na odôvodnené potreby mal. detí s prihliadnutím na skutočnosť, že mal. D. má XX rokov, študuje v X. ročníku na strednej škole, mal. T. má X rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ, tiež na uvádzanú skutočnosť, že otec previedol majetok na tretiu osobu, dlhšiu dobu si riadne svoju vyž. povinnosť k deťom neplnil, dôkazom čoho je tiež skutočnosť, že z tohto dôvodu mu bol odobratý aj vodičský preukaz. Naviac napriek tvrdeniu otca, že nemá dostatok finančných prostriedkov naďalej užíva prostredníctvom svojej priateľky motorové vozidlo, ktoré mal otec, resp. jeho spoločnosť od lízingovej spoločnosti, lízingovú zmluvu neukončil, vozidlo nevrátil, čo by rozhodne urobil, pokiaľ by nemal na lízingové splátky. Svoje tvrdenie, že všetko hradí jeho priateľka žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom zároveň nepoprel, že jeho priateľka toto vozidlo užíva pre svoju potrebu, ako aj pre jeho potreby. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca od 24.04.2017, t.j. od podania návrhu, z ktorého dôvodu vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.04.2017 do 30.11.2018 na mal. D. v celkovej výške 1.657,33 eur a na mal. T. vo výške 915,66 eur. K uvedeným sumám dlžného výživného súd dospel po prepočítaní platieb, ktoré realizoval otec a ktoré preukazovala matka s tým, že otec mal platiť výživné na základe neodkladného opatrenia na mal. D. 70,- eur a na mal. T. 50,- eur, ktorú povinnosť si riadne neplnil a v období od 24.04.2017 do dňa rozhodnutia na mal. D. zaplatil 639,- eur, na mal. T. 623,- eur. Okrem toho bez určenia na ktorú z mal. dcér platí výživné v danom období zaplatil aj sumu 408,- eur, ktoré súd započítal na dlh na výživnom na každú z detí po 204,- eur. Znamená to teda, že v danom období otec podľa tohto rozsudku mal zaplatiť na mal. D. 2.500,33 eur, t.j. za 19 mesiacov a 7 dní, od ktorej sumy súd odpočítal výživné zaplatené vo výške 843,- eur a teda nedoplatok na mal. D. je 1.657,33 eur. V prípade mal. T. týmto rozsudkom určené výživné je 80,- eur, čo za 19 mesiacov a 7 dní predstavuje sumu 1538,66 eur, pričom otec zaplatil na mal. T. 623,- eur, čo znamená, že nedoplatok na výživnom je 915,66 eur. Predmetné nedoplatky súd umožnil otcovi splácať po 20,- eur mesačne na každé dieťa až do úplného vyrovnania dlhu od právoplatnosti rozsudku s tým, že pokiaľ otec po právoplatnosti rozsudku nebude plniť povinnosť dlh splácať a neuhradí, čo i len jednu splátku, stane sa zročným celý jeho dlh na nedoplatku na výživnom.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletých deti prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nenamietal zverenie maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky, avšak namietal rozhodnutie v časti, ktorým súd vymedzil oprávnenie matky mal. deti zastupovať, vychovávať a spravovať ich majetok tvrdiac, že takýmto rozhodnutím mu boli upreté rodičovské práva v tomto smere vo vzťahu k maloletým deťom, čo je diskriminačné, bezdôvodne zvýhodňujúce postavenie matky vo vzťahu k deťom a naopak. V ďalšom namietal výšku výživného určenú v prospech maloletých detí ako nezodpovedajúcu jeho možnostiam, majetkovým pomerom a zdravotnému stavu. Podľa jeho názoru, súd v značnej miere vychádzal z rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/21/2017, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré rozhodnutie však doposiaľ, pokiaľ ide o výšku výživného nenadobudlo právoplatnosť. Otec nie vlastnou vinou je čiastočným invalidným dôchodcom a nie je schopný si nájsť vzhľadom na ochorenie chrbtice prácu, ktorá by mu umožňovala príjem, z ktorého by mal zabezpečený dôstojný život, aj možnosť platiť určené výživné. Výška jeho invalidného dôchodku predstavuje sumu 105,50 eur. Týmto spôsobom v podstate súd odsúdil otca na trestné stíhanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, keďže výživné v stanovenej výške, pri súčasnom platení tiež zameškaného výživného, je pre neho likvidačné. Už v súčasnosti je otec trestne stíhaný za neplnenie si vyživovacej povinnosti v období od podania návrhu do augusta 2018 a zameškané výživné uhradil len z pôžičky od svojich príbuzných. Zo záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.09.2017 je zrejmé, že maloletú T. si rodičia striedali v určitých intervaloch, z ktorého dôvodu matke výživné nepatrí, keďže otec výživné nahrádzal osobnou starostlivosťou, preto je nepochopiteľné, prečo súd poberanie výživného v tomto období nepovažoval za nedôvodné a naopak oproti výživnému stanovenému v neodkladnom opatrení, toto určil v komfortnejšom rozsahu vo výške 80,- eur mesačne. Rozhodnutie v tejto časti tak nezohľadňuje všetky okolnosti majúce vplyv na určenie výšky výživného na maloletú T.. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré nadobudol otec v roku 2012 za kúpnu cenu 30.000,- eur, vysvetlil súdu, že išlo o prevod, ktorý bol nútený vykonať, pretože v rámci svojho podnikania nesplnil očakávanie svojich obchodných partnerov, nedošlo k postaveniu bytoviek, naopak v rámci podnikateľského rizika sa otec dostal do situácie, v ktorej je dlžný obchodným partnerom, poisťovniam, peňažným ústavom a vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nachádza v situácií, kedy zrejme požiada o vyhlásenie konkurzu, ktoré skutočnosti sú matke detí známe, s prihliadnutím tiež na nemožnosť pri existujúcom zdravotnom stave nájsť si prácu a mať príjem, ktorý mu umožní platiť určené výživné. Pre takýto stav podľa jeho názoru, pripúšťa zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, majúce vplyv na výšku výživného. Tiež výživné určené neodkladným opatrením nebolo správne, pretože nebolo v minimálnej výške. Súd teda nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a neobjektívne zvýhodnil matku maloletých detí a naopak poškodil otca.
6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. Podľa jej názoru odvolanie je účelové, v snahe spôsobiť matke problémy v dôsledku časového predlžovania konania, pretože inak nemožno vysvetliť, že na jednej strane otec tvrdí, že chce mať už pokoj, na strane druhej podáva odvolanie, tiež na jednej strane prezentuje, že nemá finančné prostriedky, že je chorý (počas dvoch rokov tvrdí, že ide na operáciu, jeho firma nepracuje), avšak v konaní predložila dôkazy, z ktorých vyplýva, že otec naďalej vykonáva podnikateľskú aj zárobkovú činnosť, chodí riadne do práce, čo zvykol hovoriť aj maloletej T., keď bola u neho. Taktiež predložili dôkazy o nákupe stavebného materiálu od spoločnosti G.. a O.. Dokázala, že otec sa zbavoval majetku, tento prepisoval na svojho otca, s účelovým odôvodnením, že mu tento dlhuje peniaze, ide však o účelové tvrdenia, rovnako ako aj tvrdenia o insolventnosti spôsobenej podnikateľskou činnosťou. Z konania otca si odvolací súd dokáže urobiť obraz o tom, že otec si neplní povinnosti voči deťom, voči štátu, voči obchodným partnerom, zbavuje sa majetku, ktorý je lukratívny zo špekulatívnych dôvodov. Jeho tvrdenie o tom, že na úhradu výživného si zobral pôžičku od príbuzných, svedčí o tom, že výživné platí až vtedy, keď je trestnoprávne stíhaný. Vyčíslený nedoplatok na výživnom bol v čase rozhodovania jednoznačne správny. Pokiaľ otec uvádza, že v rozhodujúcom období maloletá T. niekedy bola aj u neho, a teda nemalo mu byť určené výživné v tomto období, tak je to matka, ktorá musela kupovať dieťaťu všetky veci, školské potreby, pomôcky, a teda je samozrejmosťou, že na tieto musel otec prispieť, keďže dieťa nastúpilo medzičasom už do prvého ročníka základnej školy. Pokiaľ ide o samotnú úpravu styku, maloletá T. otca odmieta, aktuálne prebieha konanie, v rámci ktorého sa tiež rieši podozrenie z psychického týrania maloletých detí zo stany otca. Napriek tomu, aj keď napadnutým rozhodnutím bol určený styk s maloletou T., matka voči tomu nepodávala odvolanie, v snahe v čo najkratšom čase uzavrieť celú záležitosť, alternatívne tu je však možnosť, že sa aj styk otca s maloletou T. neupraví.
7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom stanovisku k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že zotrváva na všetkých svojich skutkových tvrdeniach, produkovaných v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutej časti, ktorou bolo rozhodnuté o tom, že matka je oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok podľa § 388 CSP zmeniť, keďže v tejto časti neboli splnené zákonné podmienky pre jeho zrušenie, ani potvrdenie a v častiach, ktorými bolo určené výživné a nedoplatok na výživnom v prospech mal. detí, tiež v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne, potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcich častiach - o zverení mal. detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s mal. deťmi odvolací súd nepreskúmaval, keďže v týchto častiach rozsudok suspenzívnym účinkom odvolania dotknutý nebol a nešlo tiež o časti rozhodnutia závislé na rozhodnutiach v častiach, odvolaním dotknutých.
9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
10. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie upravil práva a povinnosti rodičov k mal. deťom tak, že tieto zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky s tým, že tiež výlučne ona bude oprávnená deti vychovávať, tieto zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi určil vyživovaciu povinnosť v sumáre vo výške 210,- eur na obe deti, nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať po 40,- eur mesačne, styk otca s mal. T. upravil, s mal. D. neupravil, vo zvyšku návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
11. Odvolateľ (otec detí) namietal rozhodnutie o výlučnom práve matky spravovať majetok detí a tieto zastupovať, namietal tiež výšku určenej mu vyživovacej povinnosti vzhľadom na jeho pomery a zdravotný stav a tiež nedoplatok na výživnom, ktoré podľa jeho názoru nedôvodne zvýhodňujú matku na jeho úkor. Namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
12. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania vzťahujúceho sa k právu zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok, vo zvyšku o jeho nedôvodnosti, keďže je dostatočne zrejmé, že právne závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení, ktoré majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v častiach k tomuto nároku sa vzťahujúcim, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre účastníkov známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.
13. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
14. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
15. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových väzieb, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Ust. § 25 Zákona o rodine je tak špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Preto tiež v konkrétnostiach v posudzovanej veci, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol nad rámec úpravy styku o výlučnom práve matky deti vychovávať, v tejto časti rozhodnutie koliduje so zákonnou úpravou rodičovských práv. Keďže či už rozvodom, alebo oddeleným spolužitím, žiaden z rodičov nestráca rodičovské práva, tieto v plnom rozsahu zostávajú zachované naďalej a ustanovenia upravujúce možnosť úpravy týchto práv nemožno vykladať tak, že súd má oprávnenie niektorému z rodičov ich časť odobrať (zásahy možno robiť len v súvislosti s konaním upraveným ust. § 38 ZoR - pozastavenie, obmedzenie, alebo pozbavenie rodičovských práv o ktorý prípad však v posudzovanej veci nešlo), z ktorého dôvodu tu prichádza do úvahy jedine také rozhodnutie, ktorým sa upraví výkon práv a povinností rodiča, ktorému neboli mal. deti do osobnej starostlivosti zverené (v posudzovanej veci otca) tak, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. detí bude ponechané obom rodičom bez obmedzenia, keďže v konaní nebolo doposiaľ preukázané také zákonnom kvalifikované konanie otca, ktoré by indikovalo k tak závažnému zásahu do jeho rodičovských práv, akým je ich obmedzenie v uvedenom rozsahu. Samotný súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti ani na existencii takýchto skutočností nezaložil. Pokiaľ ide o právo mal. deti vychovávať, toto je zabezpečované prostredníctvom úpravy styku otca s mal. deťmi, preto nie je potrebné ho osobitne týmto spôsobom vo výroku vymedzovať, pričom samotný otec vo vzťahu k mal. D., keďže vzhľadom na okolnosti ani on nežiadal styk s ňou upravovať, zadefinoval, že aktuálne na faktickom výkone tohto práva netrvá, čo samozrejme neindikuje k záveru, že tohto práva bol zbavený, či mu bolo obmedzené, pretože nič nebráni, aby v prípade zmeny postoja mal. D. a zlepšenia vzájomných vzťahov, sa otec s ňou mohol aj bez konkrétne zadefinovanej úpravy stretávať.
16. Keďže rozhodnutie v tejto časti nemožno považovať vychádzajúc z vyššie uvedeného za správne, bolo potrebné toto zmeniť za použitia § 388 CSP tak, že právo zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia, pričom ako bolo tiež uvedené, právo spolupodieľať sa na výchove detí, je subsumované v úprave styku.
17. V ďalšej časti odvolania otec namietal správnosť určenej mu vyživovacej povinnosti v prospech mal. detí. V tomto smere však jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
19. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, § 62 Zákona o rodine, vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných právo a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.
20. Teda vodiacim pravidlom na určenie výšky výživného povinnému rodičovi je miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. V súlade s týmito právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definovaného v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
21. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené výživné zo strany otca v prospech oboch maloletých detí, je v plnom rozsahu v súlade s ich vekom a odôvodnenými potrebami, ako aj osobnými, majetkovými a finančnými možnosťami na strane otca ako povinného rodiča, súčasne tiež korešponduje v plnom rozsahu s právom maloletých detí, podieľať sa na životnej úrovní otca ako povinného rodiča a reflektuje tiež na výrazne nepriaznivejších finančných pomeroch na strane matky, zo strany ktorej, je naviac vyživovacia povinnosť vo finančnom vyjadrení, kompenzovaná výkonom jej osobnej starostlivosti o obe maloleté deti.
22. Nedôvodne otec namieta, že v jeho možnostiach, vzhľadom na jeho zdravotný stav, ako aj celkovo osobnú, majetkovú i finančnú situáciu, nie je stanovené výživné platiť. S týmito skutočnosťami sa v zásade vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia už súd prvej inštancie, a to v bodoch 47, 48 a 49 rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne identifikuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že tak evidencia otca na úrade práce za súčasného zistenia, že je naďalej spoločníkom, alebo konateľom spoločnosti s.r.o., ako aj prevod nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve nezanedbateľnej hodnoty (kúpna cena 44.000,- eur) a s tým súvisiace nepreukázané tvrdenie, že mu zo strany jeho otca nebola vyplatená dohodnutá kúpna cena, ktorá mala byť započítaná oproti nemu tvrdenej pôžičke, sú účelovými a špekulatívnymi tvrdeniami s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného v zodpovedajúcom rozsahu, ktoré konanie otca z hľadiska toho, rozhodovanie o akom nároku bolo predmetom konania, nemôže požívať právnu ochranu, keďže maloleté deti sú z hľadiska zákona prioritne chránenými osobami a právny mechanizmus daný Zákonom o rodine im priznáva právnu ochranu aj pred takýmto špekulatívnym konaním povinného rodiča. Pokiaľ aj v minulosti otec v podnikaní nevykazoval dostatočné zisky, z ktorých podľa jeho názoru nebol spôsobilý, si či už vytvoriť rezervy na platenie vyživovacej povinnosti, alebo túto v zodpovedajúcom rozsahu vzhľadom na predmet a potreby detí zabezpečiť, vo svetle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine bolo jeho povinnosťou si nájsť také zamestnanie, z ktorého by mu zodpovedajúci príjem plynul, a pokiaľ tak neurobil, nemôže jeho nečinnosť v tomto smere, ísť na ťarchu zabezpečenia vyživovacej povinnosti. Nedôvodne v tomto smere otec tiež poukazuje na svoje zdravotné problémy súvisiace s chrbticou, v dôsledku ktorých ako uvádza je čiastočne invalidný. Otec v konaní nepreukázal takú mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti v príčinnej súvislosti s týmto ochorením a priznaním invalidného dôchodku, ktorá by indikovala k záveru, že otec okrem poberania invalidného dôchodku nie je z hľadiska svojho zdravotného stavu spôsobilý vykonávať akúkoľvek prácu a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne a zodpovedne plniť. Životný štandard akým otec žije, i keď tvrdí, že mu je zabezpečovaný prostredníctvom jeho priateľky, čomu však odvolací súd neuveril, jednoznačne nasvedčuje tomu, že jeho životná úroveň, bez ohľadu na to, kým by bola zabezpečovaná, viacnásobne prekračuje životnú úroveň, ktorú dosahuje matka s maloletými deťmi, a teda aj prostredníctvom vyživovacej povinnosti je potrebné zabezpečiť právo detí sa na tejto životnej úrovni otca podieľať. Naviac, ako bolo zistené, otec vlastní nehnuteľnosti a nie je žiaden racionálne ani zákonne udržateľný dôvod, pre ktorý by nebolo možné spravodlivo vo vzťahu k právam detí očakávať, aby tieto nespeňažil a prostredníctvom výťažku z nich si svoju vyživovaciu povinnosť v zodpovedajúcej miere neplnil. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti otca, že výška vyživovacej povinnosti vzhľadom na vek a odôvodnené potreby detí, nie je nijak nadštandardnou, umožňujúcou pokrývať viac, ako reálnu polovicu z nákladov na odôvodnené potreby, toho-ktorého maloletého dieťaťa, pri všeobecnej znalosti cien, či už len základnej stravy, nákladov na oblečenie, hygienu, bežnú zdravotnú starostlivosť, náklady spojené so štúdiom detí, školskými a učebnými pomôckami a to bez toho, aby bolo vôbec reálne uvažovať, že z týchto peňažných prostriedkov je možné zabezpečiť aj potreby detí nad rámec tých najzákladnejších. Nedôvodnou je preto námietka otca, že takto stanoveným výživným má byť zvýhodňovaná matka oproti nemu. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výživné je nárokom prináležiacim maloletému dieťaťu, ktoré je z tejto dávky oprávnené, nejde teda o nárok matky, ktorá je len platobným miestom, kam sa výživné vzhľadom k tomu, že dieťa je maloleté poukazuje. V kumulatíve všetkých týchto skutočností, tak tvrdenia otca o tom, že výška výživného je preňho likvidačnou s možným následkom v prípade jej neplnenia ďalšieho trestného stíhania, pri súčasnom zistení, že otec si ani doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosti riadne neplnil, sú z hľadiska zákonného, či morálneho bez relevancie, teda neudržateľné.
23. Pokiaľ poukazuje otec na to, že do nepriaznivej situácie, súvisiacej aj s prevodom nehnuteľnosti (na ktorý ako špekulatívny a účelový poukazuje súd prvej inštancie), sa dostal v dôsledku znášania podnikateľského rizika, nejde tu o skutočnosť, ktorá by bola spôsobilou mať akýkoľvek dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže bolo výlučne vecou zodpovedného prístupu otca k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, či a v akom rozsahu bude podnikateľské riziko znášať, jeho nepriaznivé dopady však rozhodne nemôžu ovplyvňovať rozsah potrebnej miery plnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti.
24. Nedôvodne tiež otec namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri určení výšky výživného skutočnosť, že v osobnej starostlivosti o maloletú T., sa v nejakom období vychádzajúc zo záznamu ÚPSVaR zo dňa 20.09.2017, na ktorý v odvolaní poukazuje, rodičia v určitých intervaloch mali striedať. Predovšetkým existencia tohto záznamu nie je dôkazom o tom, že aj skutočne k faktickému naplneniu takejto dohody prišlo. Otec v odvolaní totiž v konkrétnostiach neuvádza, či skutočne a v akom časovom rozsahu, aj k naplneniu tejto dohody došlo, na ktoré skutočnosti nepoukazoval ani pred súdom prvej inštancie a na tieto sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti ani neodvolával. Pokiaľ by to však bolo aj pravdou (i keď z dokazovania vyplýva, že aj vzťahy otca s mal. T. sa zhoršili a táto sa odmietala s otcom stretávať), nič to nemení na vecnej správnosti výšky určenej mu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej T., a to s prihliadnutím na už deklarovaný neporovnateľný vyšší životný štandard otca v porovnaní s matkou, čo indikuje k tomu, že zo strany otca aj za takejto ním tvrdenej situácie by bolo namieste, minimálne v určenej výške kompenzovať prevažujúcu osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, nehovoriac o tom, že výživné nepokrýva len náklady na zabezpečenie stravy, ale aj ďalších odôvodnených potrieb, akými sú bývanie, oblečenie, zdravotná starostlivosť, znášanie ktorých nákladov v danom, ním nekonkretizovanom období, otec v odvolaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Naviac ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, maloletá T. začala navštevovať C. ročník základnej školy, v súvislosti s čím musela matka znášať aj mimoriadne náklady, ktoré ani čiastka určená otcom, nebola spôsobilou tieto v prevažujúcej miere kompenzovať, pričom nie je udržateľný dôvod, pre ktorý by sa na nich otec nemal podieľať. Pokiaľ otec uvádza, že finančné vyjadrenie výživného z jeho strany (naviac v ním bližšie nevymedzenom období), malo byť kompenzované výkonom jeho čiastočnej osobnej starostlivosti o mal. T., tak takáto interpretácia je neudržateľnou, keďže súčasne vykonávala osobnú starostlivosť o dieťa tiež matka a keďže dieťa má len dvoch rodičov, odvolaciemu súdu nie je zrejmá predstava otca, ktorý z nich by sa tak vo finančnom vyjadrení na zabezpečení odôvodnených potrieb dieťaťa (bežných i mimoriadnych) potom mal v tom čase podieľať, keďže otec nepreukazoval, ale ani netvrdil ich znášanie.
25. V nadväznosti na vyššie uvedené, za vecne správne je potrebné považovať aj rozhodnutie v časti vyčísleného nedoplatku na výživnom v prospech maloletých detí ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže ako vyplýva z bodu 50 a 51 odôvodnenia rozhodnutia, súd prvej inštancie ku dňu rozhodnutia (19.11.2018) zohľadnil všetky matkou, ako aj otcom tvrdené a preukázané platby na výživnom vo vzťahu k tomu-ktorému dieťaťu, pričom otec napriek tomu, že v odvolaní tvrdil, že v dôsledku trestného stíhania voči nemu vedeného, mal vykonať tiež ďalšie úhrady, tieto v konkrétnostiach nielenže nepreukázal, ale ani nevyšpecifikoval. Pokiaľ by medzičasom aj následne došlo k nejakým úhradám zameškaného výživného, táto skutočnosť nie je spôsobilou za týchto okolností k zásahu do práv otca, pretože pokiaľ ich realizáciu otec následne preukáže (tiež pre prípad možného ďalšieho trestného stíhania v spojitosti s neplnením si určenej mu vyživovacej povinnosti, resp. možného vedenia exekúcie), bude možné prijať jediný záver, že dlh v tejto časti zanikol splnením a napadnuté rozhodnutie v dotknutom rozsahu by už nemohlo byť podkladom pre ďalšie vykonávacie konanie.
26. Z uvedených dôvodov preto ani v tomto smere odvolanie otca nebolo spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcich odvolaním napadnutých častiach, a v závislej časti o náhrade trov konania, ako vo výroku vecne správny potvrdil, za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
29. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
31. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.
32. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.