Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-55-2015.pdf
PDF · 137.85 KB
No categories available
21Cb/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: PRO PARC, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Slovenská 28, 080 01 Prešov, IČO: 36 457 825, zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Hlavná 111, P.O.BOX 265, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Gréckokatolícke biskupstvo Prešov, so sídlom Hlavná 1, 080 01 Prešov, IČO: 00 179 205, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/26, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie sumy 31.488 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 9.2.2015, ktorá bola podaná na tunajšom súde dňa 10.2.2015, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 31.488 eur a 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 31.488 eur od 22.1.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 28.11.2000 Nájomnú zmluvu o prenájme pozemku na podnikanie. Táto pôvodná Nájomná zmluva bola následne doplnená Dodatkami č. 1 až 5, v ktorých si zmluvné strany modifikovali jednotlivé zmluvné podmienky. Posledným dodatkom bola predlžená platnosť nájmu do 1.12.2011. V súlade s čl. V. ods. 2 žalobca požiadal žalovaného o predlženie doby nájmu o dobu ďalších 5 rokov, čo sa to aj malo potvrdiť podpísaním ďalšieho dodatku, ktorého predmetom malo byť výlučne zmena doby nájmu, tak ako sa to stalo aj podpisom Dodatku č. 2 a č. 5. Žalovaný odmietol podpísať tento dodatok, ktorým by sa predlžila zmluva do 1.12.2016, čo viedlo k tomu, že žalovaný podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove, č. k. 10C/209/2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 6Co/209/2012, bola uložená povinnosť žalobcovi vypratať nehnuteľnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodom pre vyhovenie žalobe o vypratanie nehnuteľnosti bolo to, že oba súdy posúdili nájomnú zmluvu ako absolútne neplatnú, pričom už Krajský súd v Prešove vyslovil právny názor, že keď ide o neplatný právny úkon, nie sú dotknuté žalobcove nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný. V čase, keď sa uzatvárala nájomná zmluva, pozemok, ktorý bol predmetom nájmu, nebol v stave, ktorý by umožňoval jeho užívanie ako parkovisko osobných automobilov. Šlo síce o pozemok vedený v katastri ako zastavané plochy, avšak reálne sa jednalo o „divokú skládku“ rôzneho stavebného materiálu zarasteného trávou. V čl. III Nájomnej zmluvy žalovaný
dal výslovný súhlas na vykonanie stavebných úprav, ktoré by umožnili prenajatý pozemok upraviť stavebne tak, aby mohol byť užívaný ako parkovisko. Na základe tohto súhlasu žalobca zahájil stavebné konanie, na základe ktorého tento pozemok bol v územnom pláne mesta určený ako parkovisko osobných automobilov a v konaní po ohlásení drobnej stavby Odbor územnou - správy mesta Prešov nemal námietky vykonať rekonštrukciu parkoviska, a to v rozsahu úpravy vstupu na parkovisko, osadenie vstupného objektu, prípojky + osvetlenia parkoviska. Ďalej nemal námietky na zhotovenie oplotenia v predmete nájmu zo strany budovy žalovaného. Ďalej Odbor výstavby a Dopravy mesta Prešov povolil rozkopávku miestnej komunikácie za účelom umiestnenia NN elektrickej prípojky cez ulicu Hurbanistov. V súlade s týmito stavebnými konaniami žalobca zrealizoval murovanú budovu slúžiacu na povolenie vjazdu a výjazdu na parkovisko s príslušnou technológiou slúžiacou na zdvíhanie vstupnej a výstupnej rampy, a to aj so súhlasom pamiatkového úradu s charakterom drobnej stavby. Ďalej zrealizoval NN prípojku, NN rozvody a osvetlenia, stĺpy verejného osvetlenia, spevnené plochy - chodníky, spevnené plochy asfaltové a betónové cestné obrubníky. Hodnota týchto investícií - stavebných úprav sa v súčasnosti pohybuje vo výške 31.488 eur. Keďže žalobca je povinný vypratať predmetný pozemok, a to tak, že je povinný umožniť mu užívať upravený pozemok ako parkovisko vrátane technického vybavenia, získal tým žalovaný bezdôvodné obohatenie vo výške 31.488 eur. Nakoľko súd vyslovil právny názor, že nájomná zmluva je absolútne neplatná ako celok, vznikla povinnosť vrátiť vzájomné plnenie, ktoré si zmluvné strany z tohto právneho úkonu poskytli. Nie je možné a ani účelné dať pozemok do pôvodného stavu, a preto vzniká povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi to, čo získal na základe takto neplatnej nájomnej zmluvy, ako aj titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je si sám vedomý tejto skutočnosti, keďže na výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.10.2013 o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 35.000 eur reagoval listom zo dňa 8.11.2013, ktorým v podstate akceptoval bezdôvodné obohatenie vo výške 13.000 eur, ktoré však chcel započítať na údajne dlžné nájomné za obdobie od skončenia nájomnej zmluvy 1.12.2011 podľa rozhodnutia súdu, zrejme do 8.11.2013. Táto ponuka zo strany žalovaného však nie je pre žalobcu akceptovaná. Dňa 21.11.2014 vstúpil žaloba do likvidácie a tým, že žalovaný odstránil objekty vo vlastníctve žalobcu, nedisponuje žiadnym majetkom.
3. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 8.9.2016, okrem iného uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu v Prešove, sp. zn. 10C/290/2011-70 zo dňa 8.6.2012, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/2096/2012-96 zo dňa 12.3.2013, meritom ktorých bolo uloženie povinnosti žalobcovi vypratať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej strany, a to z dôvodu, že platnosť Nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.12.2000 v znení jej 4 Dodatkov zanikla k 1.12.2011, keďže nedošlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným o podmienkach pokračovania zmluvy, pričom žalovaná strana nemá vedomosť o tom, že by niektorý súd Slovenskej republiky vyhlásil, resp. určil, že Nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.11.2000 v znení jej 4 Dodatkov bola úplne alebo sčasti neplatná, na čo sa odvoláva žalobca. Žalovaný má za to, že žalobca si nesprávne vykladá Nájomnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.11.2000 v znení jej 4 Dodatkov, nakoľko zo samotného znenia čl. III ods. 1 posledná veta Nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2000 je zjavné, že ak aj sa vykonali stavebné úpravy, žalovaná strana ich mala predbežne schvaľovať, navyše znenie čl. III ods. 3 posledná veta Nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2000 jasne deklaruje zámer, ako sa medzi sebou zmluvné strany vysporiadajú po ukončení nájomného vzťahu, t.j. ak aj niečo žalobca investoval, tak v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2000 sa zaviazal, že na vrátenie investície nebude mať nárok. Žalovaný má za to, že žalobca požaduje sumu 31.488 eur, avšak nedoložil, ako ku danej sume dospel. Odvoláva sa na znalecký posudok, ktorý však nie je prílohou samotného návrhu, navyše neuviedol ani jeden argument, resp. dôkaz, ktorý by svedčil o jeho názore na zaplatenie uvedenej sumy. Žalovaný má za to, že žalobca neuviedol tak skutkové ako aj právne argumenty, aby bolo možné právne kvalifikovať jeho nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom odkaz súdu v odôvodnení rozhodnutia určite túto kvalifikáciu nezakladá. Žalovaný má na základe uvedeného preukázané, že žalobca ako aj jeho právny nástupca v podstate jednak nepreukázal aj skutkovými tvrdeniami, ako dospeli k nárokovateľnej sume 31.488 eur, na čo nadväzuje aj právna kvalifikácia, keďže zákon jednoznačne definuje, v akých prípadoch je možné požadovať bezdôvodné obohatenie, z toho dôvodu žalovaná strana požaduje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný vznáša námietku nedostatku aktívnej pasívnej legitimácie, nakoľko obchodná spoločnosť s obchodným menom PRO-PARC s.r.o. v likvidácii nemala žiadny právny vzťah so žalovanou stranou, ktorá by ho vôbec oprávňovala si uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalovaný má tiež za to, že v danom prípade ide o nedôvodný návrh navyše od spoločnosti v likvidácii bez akéhokoľvek majetku a zábezpeky náhrady trov konania v prípade úspechu žalovanej strany, čo možno považovať za zneužívanie práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný vznáša
námietku premlčania prípadného nároku žalobcu. Žalovaná strana má za to, že aj keby existoval (čo podľa názoru žalovanej strany neexistuje) právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, takýto nárok je už premlčaný, z toho dôvodu požaduje žalovaná strana na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.12.2016, okrem iného uviedol, že dňa 31.1.2014 konajúci súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič nariadil výkon exekúcie príkazom č. k. Ex 105/2013-2 na vypratanie nehnuteľnosti za účasti právnych zástupcov sporových strán a splnomocneného zástupcu povinného. V tento deň bol aj podpísaný zápis, v ktorom sa konštatuje, že povinný dobrovoľne splnil vykonateľné súdne rozhodnutie a vypratal pozemok parc. č. 4070/12 v k. ú. Prešov. Tento zápis podpísali všetky zúčastnené strany. Všetky strany konštatovali, že došlo k splneniu súdneho rozhodnutia, a to vrátane oprávneného. Podpisom vyššie uvedenej zápisnice došlo k splneniu právoplatného rozsudku súdu. Medzi žalobcom a žalovaným následne prebehla písomná korešpondencia v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, ako aj hnuteľných vecí, ktorú na spornom pozemku zrealizoval žalobca. Žalobca dal znalcovi vyhotoviť znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré zrealizoval žalobca a ktoré zostali na spornom pozemku. Znalec v odbore oceňovania stavieb Ing. Emil Mati znaleckým posudkom č. 58/2013 zo dňa 30.8.2013 určil všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností na sumu 31.488 eur. Žalovaný následne prenajal vyprataný pozemok tretej osobe a pristúpil k likvidácii budovy, ktorá slúžila pre obsluhu zariadenia parkoviska, odstránil aj osvetlenie bez súhlasu žalobcu sa pripojil na elektrickú prípojku patriacu žalobcovi a pôvodné spevnené plochy zakryl novým asfaltovým kobercom. Týmto spôsobil škodu na majetku žalobcu vo výške určenej znalcom, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. O tom, že žalovaný vedel, že všetky stavby sú vo vlastníctve žalobcu svedčí aj fakt, že požiadal dňa 13.5.2014 mesto Prešov, Sekcia stavebného úradu a urbanistiky o vydanie búracieho povolenia k odstráneniu vyššie uvedených objektov. Dňa 11.6.2014 bolo zvolané konanie v tejto veci, na ktorom mesto Prešov odmietlo vydať súhlas na odstránenie objektov. Žalobca okrem toho podal podnet na začatie trestného stíhania voči neznámemu páchateľovi pre podozrenie z páchania trestného činu poškodzovania cudzej veci. Orgány činné v trestnom konaní síce skonštatovali, že skutok sa stal, avšak páchateľ nebol zistený. Keďže všetky stavebné objekty boli umiestnené na pozemku patriacom žalovanému, ten zodpovedal za to, aby nedošlo k ich poškodeniu, a preto keďže sa tak stalo, je v plnej miere daná jeho zodpovednosť za škodu, pretože je tu daná príčinná súvislosť medzi jeho porušením zákona, keď umožnil poškodiť cudzí majetok na svojom pozemku a škodou, ktorá preukázateľne vznikla žalobcovi. Tým, že žalovaný sám dal ponuku na vysporiadanie vzájomných záväzkov vo výške 13.000 eur ako hodnotu veci, ktorú odstránil a ktoré započítal na bezdôvodné obohatenie po dobu do vypratania parkoviska, uznal opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu škody, pričom ostáva sporná len výška tohto nároku. Žalovaný do dnešného dňa neuplatnil voči žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu tak, ako to chcel započítať, a teda svojou nečinnosťou opätovne potvrdil oprávnenosť žalovaného nároku. Okrem toho žalobca zrealizoval pre žalovaného oplotenie na parcele č. XXXX/XX . na ulici Hurbanistov, a to bez finančného vysporiadania, pretože sa žalobca so žalovaným dohodli, že tak žalobca urobí s prihliadnutím na dohodnutú dĺžku nájomného. Žalobca taktiež zákonným postupom ohlásil stavebnú úpravu „rekonštrukcia parkoviska v lokalite ulica Hurbanistov“ na parcele č. XXXX/XX., pozostávajúcu v úprave vstupu na parkovisko, osadenie vstupného objektu, prípojky NN a osvetlenie parkoviska. Žalobca musel zrealizovať aj prípojku elektrickú prípojku NN, ktorá musela byť urobená popod ulicu Hurbanistov, za účelom ktorej požiadal o povolenie a vykonanie prekopávky komunikácie, ktoré dostal dňa 20.8.2001. Všetky tieto uvedené listiny bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vlastníctvo žalobcu odstránených alebo poškodených objektov žalovaným.
5. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 29.3.2017 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 6.12.2016, k tvrdeniu žalobcu, že nedošlo k vyprataniu pozemku, upriamil pozornosť na spomínaný zápis zo dňa 28.2.2014, z ktorého je zjavné, že došlo k odstráneniu technológie na zdvíhanie vstupnej a výstupnej rampy s príslušenstvom, ktorá bola žalobcom demontovaná, pričom však nedošlo zo strany žalovaného, ani povereného exekútora k odstráneniu (vyprataniu) iných vecí a majetku žalobcu, ktoré sa neoprávnene a v rozpore s vykonateľnými rozhodnutiami nachádzali na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný vznáša námietku vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku č.58/2013 zo dňa 30.8.2013 vypracovanému Ing. Emilom Matim, znalcom. Žalovaný si z dôvodu právnej istoty a predvídavosti dal na základe objednávky č. 20032014 vypracovať znalecký posudok č. 33/2014 na vstupný objekt parkoviska vypracovaný Ing. Dušanom Kvaskom, znalcom. Zo samotných znaleckých posudkov je zjavný rozpor v rozsahu sumy vstupného objektu, kde je rozdiel
bezmála 17.500 eur, preto žalovaný navrhuje predvolať znalcov ak to bude považovať súd za potrebné a vykonať konfrontáciu uvedených znalcov vo vzťahu k určeniu hodnoty vstupného objektu. Žalovaný opätovne poukázal, že žalobca si nesprávne vykladá Nájomnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.11.2000 v znení jej 4 Dodatkov, nakoľko zo samotného znenia čl. III ods. 1 posledná veta Nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2000 je zjavné, že ak aj sa vykonali stavebné úpravy, žalovaná strana ich mala predbežne schvaľovať, čo sa pravdepodobne nestalo a žalobca ako pôvodný nájomca vykonal stavebné úpravy len na podklade nájomnej zmluvy. Navyše znenie čl. III ods. 2 upravuje, že náklady na oplotenie boli preplatené žalovaným žalobcovi a čl. III ods. 3 posledná veta Nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2000 jasne deklaruje zámer, ako sa medzi sebou zmluvné strany vysporiadajú po ukončení nájomného vzťahu, t.j. ak aj niečo žalobca investoval, tak v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2000 sa zaviazal, že na vrátenie investície nebude mať nárok. Žalovaný vznáša námietku vo vzťahu k nepodloženým obvineniam žalobcu o likvidácii budovy, odstránení osvetlenia a iných obvinení s tým súvisiacich, nakoľko žalovaný nevykonal ani jednu z uvedených skutočností. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si zle vykladá rozhodnutie Mesta Prešov č. B/2098/2016-Ko/130 zo dňa 23.6.2014, ktorým Mesto Prešov ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad prerušil konanie o nariadení odstránenia stavby „vstupný objekt“, čiže žalobca by mal rozoznávať medzi odmietnutím a prerušením. Obvinenia o likvidácii vecí žalobcu žalovaným nemajú právny základ - zo samotného vyšetrovania OR PZ Prešov je zrejmé, že žalovaný sa daných skutkov nedopustil, teda nie je nárok uplatnený na tomto súde žalobcom voči žalovanému dôvodný. Žalovaný vzniesol námietku vo vzťahu k nepodloženým tvrdeniam žalobcu, že žalovaný mal zodpovedať za majetok žalobcu, ktorý bol na pozemku žalovaného, pričom ale žalobca neuviedol, že tam bol neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho vzťahu, dohody, resp. súhlasu žalovaného. Už zo samotnej vetnej konštrukcie žalobcu, že žalovaný mal zodpovedať za to, aby nedošlo k poškodeniu majetku žalobcu na nehnuteľnosti žalovaného aj napriek právoplatných a vykonateľným rozhodnutiam o povinnosti vypratať nehnuteľnosť žalovaného - rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. 10C/290/2011-70 zo dňa 8.6.2012, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/2096/2012-96 zo dňa 12.3.2013, písomným výzvam žalovaného žalobcovi o odstránenie veci z pozemku žalobcu a exekučnému konaniu sp. zn. Ex 105/2003 vedenom Exekútorským úradom JUDr. Stanislav Moskvič, je zjavné, že žalobcom ponímaná zodpovednosť za škodu a s tým súvisiacich nárokov je pravdepodobne odlišná od ponímania zodpovednosti za škodu zákonodarcom v Zákone č. 40/1964 Z. z., čo preukazuje, že toto konanie ako také nemá ani skutkový ani právny základ, aby sa vôbec viedlo, pričom týmto konaním vznikajú žalovanému nenávratné finančné náklady za právne zastúpenie, ktoré mu nebudú zo strany žalobcu v prípade úspechu žalovaného refundované, a to vzhľadom na vyššie uvedené, čo by mohlo byť úvahou pre súd, či by nebolo potrebné, aby strany sporu zložili v prospech súdu preddavky na trovy tohto konania. Žalovaný vzniesol námietku vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že by žalovaný uznal nárok žalobcu na náhradu škody. Dôvodom nepodania žaloby ako to uvádza žalobca bol a je fakt, že žalobca bol a je podľa informácii od exekútorského úradu nemajetný a náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia by presiahli vymožené prostriedky - v konečnom dôsledku bolo to právom žalovaného, či si uplatní nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, čo však automaticky neznamená, že žalovaný uznal nárok žalobcu.
6. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 2.6.2017, okrem iného uviedol, že žalobca bol podľa rozsudku Okresného súdu v Prešove, 10C/290/2011 povinný vypratať parkovisko a odovzdať nehnuteľnosť žalovanému. Žalobca tak urobil ešte dňa 31.1.2014 za prítomnosti súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskviča, splnil rozhodnutie súdu a odovzdal pozemok vrátane všetkých stavebných úprav žalovanému. Exekútor JUDr. Stanislav Moskvič konštatoval v zápise o odovzdaní, že došlo k vykonaniu právoplatného rozsudku. Prakticky došlo k odstráneniu závor, čím došlo k umožneniu žalovanému užívania parkoviska v stave, aký bol pred odovzdaním, a to na náklady žalobcu. Bez akýchkoľvek pochybností žalobca preukázal vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré postavil na pozemku patriacemu žalovanému a keďže ich žalovaný naďalej užíva bez právneho titulu, tak sa teda bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Teda v každom prípade v čase odovzdania pozemku žalovanému dňa 31.1.2014 začal ten užívať kompletné celé parkovisko, vrátane príslušenstva, a teda sa bezdôvodne obohacuje. Keďže ho späť nevrátil a naďalej tieto veci užíva, dokonca ich zhodnotil, tak sa bezdôvodne obohatil, navyše keď parkovisko, resp. pozemok prenajal tretím osobám. Z týchto dôvodov považuje žalobca právnu kvalifikáciu, že ide o bezdôvodné obohatenie za správnu. Je potrebné si uvedomiť, že všetky úpravy sú pevne spojené so zemou, teda nie je ich možné vrátiť, a teda celý tento majetok užíva bezdôvodne a s ním nakladá žalovaný. Ani zbúranie domčeka nič nemení na tom, že bez právneho titulu s ním naložil a obohatil sa o jeho hodnotu.
7. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Nájomnej zmluvy o prenájme pozemku, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2013 č. k. 6Co/209/2012-96, rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8.6.2012 č. k. 10C/290/2011-70, cien podľa znaleckého posudku, rozhodnutia mesta Prešov zo dňa 20.8.2001 sp. zn. 01/07366/OVAD-Mt, Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 7.8.2001, sp. zn. ÚS-6573/2001-Lá-2, Oznámenia k ohláseniu stavebnej úpravy zo dňa 7.8.2001, sp. zn. ÚS-6573/2001- Lá -1, opakovanej ponuky právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.10.2013, odpovede na ponuku zo dňa 29.10.2013, výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.9.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, Znaleckého posudku č. 58/2013 Ing. Emila Matiho, rozhodnutia mesta Prešov o prerušení zo dňa 23.6.2014 č. k. B8098/2014-Ko/130, oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 7.8.2001 č. k. ÚS-6573/2001-Lá-2, oznámenia k ohláseniu stavebnej úpravy zo dňa 7.8.2001 č. ÚS-6573/2001-Lá-1, rozhodnutia mesta Prešov zo dňa 20.8.2001 č. 01/07366/ OVaD-Mt, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29.3.2017, Znaleckého posudku č. 33/2014 znalca Ing. Dušana Kvasku, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 2.6.2017, Znaleckého posudku č. 58/2013 Ing. Emila Matiho, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.6.2017 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
8. Žalobca ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom uzavreli dňa 28.11.2000 Nájomnú zmluvu o prenájme pozemku na podnikanie. Predmetom nájmu podľa tejto zmluvy bol pozemok parc. č. XXXX/ XX vedený na LV č. 2526 pre katastrálne územie Prešov, ktorého vlastníkom je žalovaný. Na základe tejto nájomnej zmluvy žalobca ako nájomca užíval predmetný pozemok na vykonávanie podnikateľskej činnosti, a to poskytovanie parkovacích miest na uvedenom pozemku. Nájomná zmluva bola menená písomnými dodatkami k nájomnej zmluve, pričom v zmysle týchto dodatkov nadobudla nájomná zmluva účinnosť dňa 1.12.2001 a podľa Dodatku č. 5 zo dňa 28.11.2006 bol dohodnutý nájom predĺžený na dobu 5 rokov od 1.12.2006 do 1.12.2011. Následne požiadal žalovaný o predĺženie zmluvy o ďalších 5 rokov do 1.12.2016, pričom toto predĺženie bolo zo strany žalovaného podmienené dohodou o výške ročného nájmu, k čomu následne napriek viacerým rokovaniam medzi zmluvnými stranami nedošlo. Podaním zo dňa 2.12.2011 vyzval žalovaný žalobcu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu nepredĺženia nájomnej zmluvy. Žalobca na túto výzvu nereagoval a predmetnú nehnuteľnosť dobrovoľne nevypratal. Z toho dôvodu žalovaný návrhom na začatie konania (v postavení žalobcu), podaným na Okresnom súde v Prešove dňa 21.12.2011, žiadal žalobcu (v postavení žalovaného) zaviazať na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a na jej odovzdanie žalovanému (žalobcovi). Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.3.2013, č. k. 10C/290/2011-70, žalobe žalovaného (tam v postavení žalobcu) v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (tam v postavení žalovaného). Krajský súd v Prešov, ktorý prejednával odvolanie, svojim rozsudkom zo dňa 12.3.2013, č. k. 6Co/209/2012-96 však rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
9. V čase, keď sa uzatvárala nájomná zmluva, pozemok, ktorý bol predmetom nájmu, nebol v stave, ktorý by umožňoval jeho užívanie ako parkovisko osobných automobilov. Išlo síce o pozemok vedený v katastri ako zastavané plochy, avšak reálne sa jednalo o „divokú skládku“ rôzneho stavebného materiálu zarasteného trávou. V čl. III predmetnej Nájomnej zmluvy žalovaný dal výslovný súhlas na vykonanie stavebných úprav, ktoré by umožnili prenajatý pozemok upraviť stavebne tak, aby mohol byť užívaný ako parkovisko. V čl. III predmetnej Nájomnej zmluvy sa zmluvné strany totiž okrem iného dohodli, že: „Prenajímateľ súhlasí s tým, aby nájomca v súlade so stavebným povolením vykonal stavebné úpravy a stavby tak, aby tieto mohli slúžiť požadovanému účelu. Náklady spojené s realizáciou stavieb a úprav znáša nájomca zo svojho. Prenajímateľ si vyhradzuje posúdenie projektu a jeho predbežné schválenie. Nájomca sa zaväzuje v rámci realizácie stavieb a úprav na prenajatej ploche v zmysle schváleného projektu a stavebného povolenia, zrealizovať zo svojho neprehľadné oplotenie dvornej časti farského úradu, vrátane brány pre automobily a brány pre peších. Náklady na realizáciu oplotenia budú preukázané a vyfakturované prenajímateľovi a budú započítané odrátaním z nájomného za prvý rok prenájmu.“ Na základe vyššie uvedeného súhlasu žalobca zahájil stavebné konanie, na základe ktorého tento pozemok bol v územnom pláne mesta určený ako parkovisko osobných automobilov a v konaní po ohlásení drobnej stavby Odbor územnej správy mesta Prešov nemal námietky vykonať rekonštrukciu parkoviska, a to v rozsahu úpravy vstupu na parkovisko, osadenia vstupného objektu, prípojky + osvetlenia parkoviska. Ďalej nemal námietky na zhotovenie oplotenia v predmete nájmu zo strany budovy žalovaného. Ďalej Odbor výstavby a Dopravy mesta Prešov povolil rozkopávku miestnej komunikácie za účelom umiestnenia NN elektrickej prípojky cez ulicu Hurbanistov. V súlade s týmito stavebnými konaniami žalobca zrealizoval murovanú budovu slúžiacu na povolenie vjazdu a výjazdu
na parkovisko s príslušnou technológiou slúžiacou na zdvíhanie vstupnej a výstupnej rampy, a to aj so súhlasom pamiatkového úradu s charakterom drobnej stavby. Ďalej zrealizoval NN prípojku, NN rozvody a osvetlenia, stĺpy verejného osvetlenia, spevnené plochy - chodníky, spevnené plochy asfaltové a betónové cestné obrubníky.
10. Na základe objednávky žalobcu vypracoval znalec Ing. Mati Emil znalecký posudok č. 58/2013. Znalcovou úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty parkovacieho systému na ulici Metodovej v Prešove, umiestneného na pozemku parcela č. KN 4070/12 a 4070/17 k. ú. Prešov - prevádzková budova (kiosk) parkoviska s automatickými závorami a stĺpmi, spevnené plochy betónové s betónovými obrubníkmi a spevnené plochy asfaltové, pričom znalec v predmetnom znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu kombinovanou a výnosovou metódou sumou na sumu 31.488,03 eura a polohovou diferenciáciou na sumu 30.826,58 eura.
11. Žalobca bol pôvodne toho názoru, že keďže bol povinný vypratať predmetný pozemok, a to tak, že bol povinný umožniť žalovanému užívať upravený pozemok ako parkovisko vrátane technického vybavenia, získal tým žalovaný bezdôvodné obohatenie vo výške 31.488 eur. Nakoľko súd vyslovil právny názor, že nájomná zmluva je absolútne neplatná ako celok, vznikla povinnosť vrátiť vzájomné plnenie, ktoré si zmluvné strany z tohto právneho úkonu poskytli. Nakoľko nie je možné a ani účelné dať pozemok do pôvodného stavu, vznikla podľa názoru žalobcu žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi to, čo získal na základe takto neplatnej nájomnej zmluvy, ako aj titulom bezdôvodného obohatenia.
12. Neskôr právny zástupca v priebehu konania uvádzal, že dňa 31.1.2014 konajúci súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič nariadil výkon exekúcie príkazom č. k. Ex 105/2013-2 na vypratanie nehnuteľnosti za účasti právnych zástupcov sporových strán a splnomocneného zástupcu povinného. V tento deň bol aj podpísaný zápis, v ktorom sa konštatuje, že povinný dobrovoľne splnil vykonateľné súdne rozhodnutie a vypratal pozemok parc. č. 4070/12 v k. ú. Prešov. Tento zápis podpísali všetky zúčastnené strany. Všetky strany konštatovali, že došlo k splneniu súdneho rozhodnutia, a to vrátane oprávneného. Podpisom vyššie uvedenej zápisnice došlo k splneniu právoplatného rozsudku súdu. Medzi žalobcom a žalovaným následne prebehla písomná korešpondencia v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, ako aj hnuteľných vecí, ktorú na spornom pozemku zrealizoval žalobca. Žalobca dal znalcovi vyhotoviť znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré zrealizoval žalobca a ktoré zostali na spornom pozemku. Znalec v odbore oceňovania stavieb Ing. Emil Mati znaleckým posudkom č. 58/2013 zo dňa 30.8.2013 určil všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností na sumu 31.488 eur. Žalovaný následne prenajal vyprataný pozemok tretej osobe a pristúpil k likvidácii budovy, ktorá slúžila pre obsluhu zariadenia parkoviska, odstránil aj osvetlenie bez súhlasu žalobcu sa pripojil na elektrickú prípojku patriacu žalobcovi a pôvodné spevnené plochy zakryl novým asfaltovým kobercom. Týmto spôsobil škodu na majetku žalobcu vo výške určenej znalcom, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Žalobca teda prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil právnu kvalifikáciu svojho pôvodne uplatneného nároku bez toho, aby požiadal o zmenu žaloby hoci začal uplatňovať iné právo, a to právo na náhradu škody, pričom pôvodne uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
13. Ako bolo vyššie uvedené žalobca bol podľa rozsudku Okresného súdu v Prešove č. k. 10C/290/2011-70 zo dňa zo dňa 12.3.2013 povinný vypratať parkovisko a odovzdať nehnuteľnosť žalovanému. Žalobca tak však urobil až dňa 31.1.2014 v rámci exekučného konania keď za prítomnosti súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskviča splnil rozhodnutie súdu a odovzdal pozemok vrátane všetkých stavebných úprav žalovanému. Exekútor JUDr. Stanislav Moskvič konštatoval v zápise o odovzdaní, že došlo k vykonaniu právoplatného rozsudku. Prakticky došlo len k odstráneniu závor, čím došlo k umožneniu žalovanému užívania parkoviska v stave, aký bol pred odovzdaním. Žalobca bol opäť toho názoru, že bez akýchkoľvek pochybností preukázal vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré postavil na pozemku patriacemu žalovanému a keďže ich žalovaný naďalej užíva bez právneho titulu, tak sa teda bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Žalovanému totiž dňa 31.1.2014 začal užívať kompletné celé parkovisko, vrátane príslušenstva. Späť ho nevrátil a naďalej tieto veci užíva. Navyše pozemok prenajal tretím osobám. Z týchto dôvodov považuje žalobca právnu kvalifikáciu, že ide o bezdôvodné obohatenie za správnu. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, teda opäť začal svoj pôvodne uplatnený nárok právne kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (bez návrhu na pripustenie zmeny žaloby).
14. Žalovaný žalobcovi sumu 31.488 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto konania, doposiaľ nezaplatil a odmieta ju zaplatiť keďže podľa jeho názoru, že žalobca na to nemá právny dôvod, resp. že takýto prípadný nárok je premlčaný.
15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 17. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
18. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
19. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
20. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
21. Podľa § 451 ods. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
27. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
32. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
33. Podľa § 140 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
34. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovi voči žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie istiny 31.488 eur a 8,75 % ročného úrok z omeškania zo sumy 31.488 eur od 22.1.2014 do zaplatenia, tak ako si ho uplatnil žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.2.2015, a to ani titulom bezdôvodného obohatenia a ani titulom náhrady škody. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by Nájomná zmluva o prenájme pozemku na podnikanie, uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 28.11.2000, bola právoplatným rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyhlásená za neplatnú. V priebehu konania súd ani nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok jej neplatnosť. Otázku platnosti či neplatnosti tejto zmluvy si teda súd ako otázku predbežnú vyriešil tak, že považuje predmetnú zmluvu za platnú, a preto neprichádza do úvahy priznať žalobcovi uplatnené nároky voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka.
35. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalobca vykonal na prenajatom pozemku stavebné úpravy. Sporové strany sa však dohodli, že náklady spojené s ich realizáciou znáša žalobca (nájomca zo svojho), pričom prenajatý pozemok nájomca odovzdá späť prenajímateľovi bez nároku na vrátenie nákladov na úpravu pozemku. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné aj to, že hmotne zachytené výsledky stavebných úprav zrealizovaných žalobcom sa stali súčasťou pozemku, ktorý bol žalobca povinný po skončení nájomného vzťahu vypratať a vydať žalovanému ako jeho vlastníkovi. Žalovaný bol a je jeho vlastníkom predmetného pozemku, takže bol a je oprávnený tento užívať a nakladať s ním, vrátane jeho súčasti. Takže užívaním predmetného pozemku a jeho súčasti zo strany žalovaného ako vlastníka, po jeho vyprataní a odovzdaní žalobcom, nedošlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu. Z toho vyplýva, že súd nemohol žalobcovi priznať žalobou uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia ani podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich bezdôvodné obohatenie. Súd nemohol uplatnený nárok žalobcu priznať ani titulom nároku na náhradu škody, keďže neboli počas dokazovania preukázané základne predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi, a to porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti zo strany žalovaného (jeho protiprávne konanie), vznik a výška škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.
36. Súd by mohol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 31.488 eur s príslušenstvom posúdiť ako nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej nehnuteľnosti v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nárok v zmysle tohto ustanovenia je nárokom vyplývajúcim zo zákona, ide teda o zákonný nárok. Nemá to pojmové znaky bezdôvodného obohatenia alebo škody, takže nemôže byť právne kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie alebo škoda. Ide bezpochyby o iné právo ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo právo na náhradu škody takže, aby mohol súd žalobcovi priznať voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 31.488 eur v zmysle ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musel by najprv žalobca požiadať v priebehu konania o zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 1 CSP. Súd by ju musel potom pripustiť a žalobca by samozrejme následne musel predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie výšky protihodnoty toho o čo sa zvýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mal žalobca v nájme (znalecké posudky predložené sporovými stranami počas
dokazovania sa touto otázkou nezaoberali, resp. neriešili túto úlohu). Samotnú výšku nákladov, resp. hodnotu zrealizovaných úprav nemožno totiž automaticky považovať za protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca však nepožiadal o zmenu žaloby, nárok na protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti sa preto ani nestal predmetom tohto súdneho konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že ak by sa tento nárok aj stal predmetom tohto konania, súd by sa z dôvodu hospodárnosti už nezaoberal dokazovaním jeho výšky, keďže žalovaný opakovane vznášal námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného žalobou, a súd by musel na túto námietku prihliadnuť, pričom by ju považoval za dôvodnú, keďže takýto nárok žalobcu by bol uplatnený bezpochyby po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Takýto nárok (právo) mohol žalobca po prvýkrát vykonať dňa 2.12.2011 (prvý deň po skončení nájmu), trojročná premlčacia lehota teda uplynula dňa 2.12.2014. Žalobu podal žalobca na súde až dňa 10.2.2015, avšak ani do vyhlásenia rozsudku na súde neuplatnil nárok na protihodnotu v zmysle ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. nepožiadal o zmenu žaloby v tomto smere. Z týchto dôvodov by aj tak musel súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
37. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
38. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na zabezpečenie exekútorského spisu od exekútora JUDr. Mruškoviča, sp. zn. EX 105/2013, oboznámením ktorého sa malo preukázať, že bola odstránená závora pri vjazde na parkovisko, keďže táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná, a preto ju už nebolo potrebné osobitne dokazovať.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.