Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/489/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: Q.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 4, XXX XX O., toho času S. XX, XXX XX O., zastúpená advokátkou Mgr. Martinou Krišťákovou, so sídlom Tupého 51/A, 831 03 Bratislava, proti manželovi: Q.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 4, XXX XX O., zastúpenému advokátkou JUDr. Soňou Smoleňovou, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom B. Y., nar. XX.XX.XXXX a A. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/235/2015-318 zo dňa 20.04.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 49P/235/2015-318 zo dňa 20.04.2018, rozviedol manželstvo účastníkov konania I. Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX a V. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. - W. Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Maloleté deti A. Y., nar. XX.XX.XXXX a B. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté deti budú v starostlivosti matky v párnom kalendárnom týždni od piatku od 17.00 hod. do piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod. a v starostlivosti otca budú v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 17.00 hod. do piatku párneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod.. Počas jarných prázdnin budú maloleté deti v starostlivosti otca v každom nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho školským prázdninám vyhláseným MŠ SR pre daný kraj od 19.00 hod. do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 19.00 hod., počas Veľkonočných prázdnin budú maloleté deti v starostlivosti otca každý párny kalendárny rok v čase od Zeleného štvrtka od 08.00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 19.00 hod., počas letných prázdnin budú maloleté deti v starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od 01.07. od 08.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. ,v nepárnom kalendárnom roku budú maloleté deti v starostlivosti otca od 15.07. od 19.00 hod. do 31.07. do 19.00 hod. a od 15.08. od 19.00 hod. do 31.08. do 19.00 hod., počas Vianočných prázdnin a sviatkov budú maloleté deti v starostlivosti otca v párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa predchádzajúceho vianočným prázdninám od 16.00 hod. do 29.12. do 16.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku budú maloleté deti v starostlivosti otca od 29.12. od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod.. Obom rodičom uložil povinnosť maloleté deti v určenom čase riadne pripraviť a s potrebnými vecami a dokladmi odovzdať druhému

rodičovi. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí určil bydlisko toho rodiča, ktorému aktuálne končí osobná starostlivosť o maloleté deti. Otcovi uložil povinnosť prispievať na maloletého B. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne a na maloletú A. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne ktoré bude uhrádzať vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2 a § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, Zákona o rodine a článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal v konaní za preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom manželky i manžela. Konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické, ani výchovné poslanie, manželia nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Dospel k názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva ustálil v názorových nezhodách a rozdielnosti pováh účastníkov, čo viedlo k ich citovému odcudzeniu. Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov vypočul, v súlade s Článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, maloletého B. vo veku XX rokov a A. vo veku XX a pol roka, ktoré dokážu vyjadriť samostatne svoj názor. Zároveň vychádzal i z článku 3 ods. 1 Dohovoru. Konštatoval, že obe deti potvrdili, že model striedavej osobnej starostlivosti v rodine funguje dlhšie časové obdobie, zvykli si naň a chceli by ho ponechať. Rovnako konštatoval, že z výpovede detí jednoznačne vyplýva, že majú radi oboch rodičov, starostlivosť o ne zabezpečujú obaja riadne a jediná vec, ktorú by v súčasnosti chceli zmeniť je to, aby sa rodičia nehádali. Pri rozhodovaní vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb detí v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin oboch detí. Vzhľadom na záujem detí, mal za to, že nie je daný dôvod na zmenu striedavej osobnej starostlivosti fungujúcu v rodine takmer dva roky. Takisto nevidel dôvod na zužovanie styku detí s otcom. Konštatoval, že otec sa v priebehu konania javil ako uvedomelejší rodič, ktorý má záujem na rovnomernom zachovaní vzťahu oboch detí k obidvom rodičom. Matka počas celého konania trvala na zverení detí do jej osobnej starostlivosti, argumentovala nevhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti s ohľadom na povahové vlastnosti otca a jeho výbušnú povahu, dvojakou a nejednotnou výchovou, rôznymi životnými hodnotami rodičov a v neposlednom rade problémami so B., ktorý je introvertnej povahy a v prípade väčšieho tlaku má tendenciu veci riešiť skratovo. Tvrdenia matky nepovažoval za dostatočne relevantné dôvody pre zverenie detí len do jej starostlivosti. Skutočnosť, že otec nezdieľa rovnaký názor na výchovné metódy matky, netrávi s deťmi čas aktívne podľa predstáv matky a nerobí všetko v úplnej zhode s ňou, nemôže byť dôvodom, pre obmedzenie jeho kontaktu s deťmi. Apeloval na rodičov, aby si uvedomili, že rozvod manželstva a následný rozpad rodiny je emocionálnou záťažou aj pre maloleté dieťa, ktorým by sa mali snažiť pomôcť prejsť týmto zložitým obdobím, aby trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Zdôraznil, že rodičia by mali vystúpiť zo svojich egoistických postojov, mali by byť viac tolerantní a uvedomiť si, že aj ten druhý rodič to s deťmi myslí dobre, napriek tomu, že má iné prejavy a spôsoby. Zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti považoval za najlepšiu voľbu v záujme detí a to najmä kvôli zachovaniu plnohodnotného vzťahu detí k obom rodičom aj po zrušení spoločnej domácnosti. Mal preukázané, že obaja rodičia majú morálne a osobnostné predpoklady postarať sa o svoje maloleté deti. Dospel k záveru, že je v záujme oboch detí zachovať, pestovať a budovať si citové väzby k obom rodičom, ktorí sú pre nich prirodzenou autoritou. V časti úpravy starostlivosti rodičov o maloleté deti v čase trvania jarných prázdnin, Veľkonočných prázdnin, letných prázdnin a Vianočných prázdnin a sviatkov prihliadol na zhodu rodičov s upravením rovnomerného rozsahu zabezpečenia starostlivosti o deti. Oboch rodičov oprávnil zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetku. Pri určení výšky výživného vychádzal z potrieb maloletých detí a z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom upravil na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka dosahuje príjem spolu s odmenami v rozmedzí XXX . - X.XXX eur, príjem otca činí približne X.XXX eur mesačne netto (výsluhový dôchodok + príjem zo zamestnania), otec poberá prídavky a daňový bonus na obe deti. Polovicu prídavkov matke vyplatil v mesiaci marec a apríl 2018. Konštatoval, že ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Manželia nadobudli za trvania manželstva byt (hypotéku na byt spláca manžel) a motorové vozidlo D. C4 V., r.v. 2012. Konštatoval, že každý z rodičov počas výkonu svojej osobnej starostlivosti poskytuje deťom bývanie,

stravu a zabezpečuje ostatné bežné veci pre maloleté deti. Prihliadol na to, že životná úroveň otca je vyššia ako u matky a podľa zhodného tvrdenia matky a otca sa v súčasnosti otec nepodieľa na úhrade väčších položiek, ako napr. poplatky súvisiace so školou ( XXX eur na B., XXX eur na A.), poplatky za krúžky detí ( XXX eur na B. a XX eur na A.), za zdravotnú starostlivosťou maloletých detí (XX eur na každé dieťa). Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, zohľadňujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca ako finančne zdatnejšieho rodiča. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o výživnom podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a zaviazať otca k povinnosť prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške XXX eur mesačne a na maloletej A. vo výške XXX eur mesačne, počnúc dňom 02.09.2015. Zameškané výživné na maloletého B. a A. za obdobie od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku žiadala zaviazať otca zaplatiť do 3 dní od vyhlásenia rozsudku k jej rukám. Alternatívne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie v konaní neúplne zistil skutkový stav, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že návrhom sa domáhala úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Uviedla, že rodičia dňa 24.11.2015 uzavreli Dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktorou sa dohodli na výkone striedavej osobnej starostlivosti o deti a úhrade platieb týkajúcich sa detí. V zmysle tejto dohody bola povinná platiť deťom stravu do školy, školné, krúžky a výživu v čase, kedy sú v jej starostlivosti. Zároveň sa dohodli, že náklady, ktoré nie sú zahrnuté v dohode, budú rodičia platiť deťom rovným dielom. Otec hradil polovicu nákladov na deti týkajúcich sa exkurzií, školy v prírode, lyžiarskeho výcviku, o ktorých mal informáciu zo školy. Na iné náklady, poplatok u zubára, kúpu ošatenia, obuvi, letné tábory, krúžky a náklady súvisiace s prevádzkou, servisom a poistením osobného motorového vozidla patriaceho do BSM neprispel. Bola preto odkázaná na pomoc rodiny. Poukázala na dĺžku súdneho konania, jej súčinnosť v danom konaní, vznikajúce prieťahy v konaní. Uviedla, že ak by predpokladala, že konanie bude trvať dva roky, nesúhlasila by s dohodou. Dala do pozornosti, že otec hradil deťom výlučne stravu počas výkonu jeho starostlivosti o ne. Na jej žiadosti o poskytovanie ďalších úhrad, nereagoval. Uviedla, že dňa 25.09.2017 podala návrh na zmenu a doplnenie návrhu, v ktorom žiadala, aby súd okrem iného rozhodol tak, že výživné na maloleté deti určí spätne, počnúc dňom 02.09.2015. Poukázala na vykonané dokazovanie týkajúce sa príjmov oboch rodičov, na preukázaný príjem otca za rok 2018 vrátane výsluhového dôchodku, na zistené výdavky na B. vo výške XXX,XX eur a na A. vo výške XXX,XX eur mesačne, a skutočnosť, že ďalšie ňou vynaložené výdavky predstavovali na B. sumu XXX eur a na A. sumu XXX eur (náklady súvisiace s lyžiarskym výcvikom, prehliadkou u zubára, olympiádou a pod). Zdôraznila, že otec sám potvrdil, že na B. prispieval sumou XXX eur na strojček, A. na florbalovú hokejku a obom deťom na veci na oblečenie. Poukázala na riešenie poberania prídavkov na deti a daňového bonusu v priebehu konania. Namietala, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, že odôvodnené potreby maloletých detí existovali počas celého konania na súde od podania jej návrhu. Namietala, že súd na základe neúplného zistenia skutkového stavu rozhodol o povinnosti platiť výživné na maloleté deti zo strany otca až od právoplatnosti rozsudku, pričom svoje úvahy a dôvody žiadnym spôsobom neodôvodnil. Dala do pozornosti, že výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Mala za to, že súd mal skúmať podmienky a skutočnosti na posúdenie výživného a možnosť jeho priznania od podania návrhu. Namietala, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti nevykonal dokazovanie a nepožadoval od otca predloženie dôkazov na zistenie jeho príjmov za roky 2016, 2017, nezisťoval zmenu v jeho príjmoch z titulu poberania výsluhového dôchodku, ktorého výška sa každý rok mení. Poukázala na vyššiu životnú úroveň otca, s ktorou sa súd prvej inštancie nevyporiadal. Vyslovila domnienku, že majetkové pomery otca a jeho finančné možnosti mu dovoľujú podieľať sa na výžive detí aj v priebehu dva a polročného konania, keďže všetky náklady na ne znášala sama. Uviedla, že tak ako počas celého konania bude, aj po rozhodnutí súdu, problém sa s otcom dohodnúť na úhrade niektorých nákladov na deti (školné, strava, v škole, krúžky, športy, letné tábory a pod.) Vyslovila názor, že pokiaľ sú obaja rodičia oprávnení maloleté deti zastupovať, z rozsudku súdu má vyplývať ich povinnosť uhrádzať platby za deti tretím osobám. V tomto smere namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Zároveň poukázala na neschopnosť rodičov komunikovať. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nezisťoval dôvody, prečo sa otec odmietol na týchto platbách dohodnúť. Uvedené súd prvej inštancie neodôvodnil

v napadnutom rozsudku, čím rozhodnutie trpí vadami. Podľa jej názoru, súd vychádzal pri rozhodovaní z premisy, podľa ktorej sú rodičia zvyknutí spolupracovať a nevytvárali si predpoklady, že budú vzniknutú situáciu zneužívať na zničenie vzťahu k druhému rodičovi. Zdôraznila, že reálne si uvedomuje, že rozvod manželstva a rozpad rodiny deti veľmi ovplyvňuje, snažila sa veci riešiť v spolupráci so školou a školským psychológom. Závažné problémy so B. riešila so školou bez účasti otca, ktorý necítil potrebu ju informovať o situácii na lyžiarskom výcviku. Poukázala na vyjadrenie detí, ktoré by uvítali, aby sa rodičia nehádali a uviedli, že nezhody nastávajú, keď príde otec k nej. Mala za to, že súd neskúmal nemožnosť rodičov sa dohodnúť, napr. na letných prázdninách, keď otec nereagoval na jej návrh a ústretovo vystupoval k riešeniu všetkých otázok iba pred súdom.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a dôkazmi predloženými stranami. Odmietol tvrdenie, že by matke bolo porušené právo na spravodlivý proces. Poukázal na to, že pokiaľ matka namieta predlžovanie konania, mala možnosť prostredníctvom právneho zástupcu požiadať o pokračovanie v konaní. Uviedol, že matka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, ak by sa v dôsledku prieťahov v konaní dostala do zlej finančnej situácie, bola by sa aspoň na určitý čas vrátila do spoločnej domácnosti a nemohla by si dovoliť viesť život, aký viedla (zahraničné dovolenky, prenájom bytu) a podporovať svojich rodičov finančne. Poukázal na to, že rodičovská dohoda bola medzi rodičmi uzavretá dobrovoľne a v záujme zabezpečenia potrieb maloletých detí. Rozdielnosť pováh matky a nejednotnosť názorov by nemala byť rozhodujúcou pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti rodičov o deti. Vyslovil názor, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na to, aby sa o deti starali tak, ako doposiaľ. Dal do pozornosti vyjadrenie matky, že tento stav deťom vyhovuje a nemenili by ho, pričom uvedené vyplýva aj zo šetrenia a pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom. Uviedol, že otázky ohľadom prázdnin, rodinných prídavkov a daňového bonusu boli vyriešené pred súdom. Poukázal aj na zhodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a dohodu o hradení jednotlivých platieb. Potvrdil, že poplatky za školné na maloleté deti hradila matka, avšak pred súdom deklarovala inú výšku školného, pričom zníženie výšky tohto príspevku v konaní nedoložila. Nesúhlasil s tvrdením matky, že by uhrádzala všetky bežné náklady na deti sama. Zdôraznil, že má rovnaké výdavky na deti na stravu a ošatenie, pričom na všetkých mimoriadnych výdavkoch, o ktorých sa dozvedel od matky, sa podieľal, čo matka nepoprela. Poukázal na to, že zostal v byte, ktorý patrí do BSM manželov a za ktorý uhrádza splátky hypotéky vo výške XXX eur, súčasne spláca pôžičku čerpanú na bežné potreby v domácnosti splátkami po XXX eur mesačne, deťom hradí životnú poistku po XX eur mesačne. Mal za to, že bežné výdavky na deti hradia obaja rodičia s výnimkou školného a krúžkov, ktoré hradila matka, čo bolo zohľadnené súdom prvej inštancie pri rozhodovaní a výške výživného na deti. V konaní preukázal výšku svojich príjmov, pričom jeho čistý príjem činí vrátane výsluhového dôchodku X.XXX eur mesačne. Poukázal na to, že matka je zamestnaná v spoločnosti, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je jej setra, matka dosahuje príjem XXX eur a nenárovateľnú zložku mzdy (odmeny) vo výške XXX a XXX eur mesačne. Uviedol, že ak sa matka ocitla vo finančnej situácii, ktorá je pre ňu neúnosná, mohla by si nájsť zamestnanie, v ktorom bude lepšie finančne ohodnotená. V ďalšom vyjadrení otec zotrval na svojich stanoviskách a prednesoch.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že matka v odvolaní napáda splatnosť určenia výživného na maloleté deti. Poukázal na dohodu rodičov z 24.11.2015, ktorou sa dohodli, že od právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ani jeden z rodičov nebude druhému rodičovi uhrádzať výživné na maloleté deti. Každý z rodičov sa zaviazal, že v čase, keď sú maloleté deti v jeho starostlivosti, bude sám v plnej miere uhrádzať všetky náklady, ktoré maloletým vznikajú. Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade, ak matka sa vo vyššej miere podieľala na financovaní nákladov na maloleté deti, mala možnosť podať návrh na súd o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu. Poukázal na to, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd neupravuje práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom svojej právneho zástupkyne zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zdôraznila, že stretnutí s psychológom sa otec nikdy nezúčastnil a nedohodol si termín, svojim konaním spôsobil predlžovanie konania, ktorý stav mu vyhovoval. Uviedla, že rešpektuje vyjadrenie maloletých detí k striedavej starostlivosti. Poukázala na sporné otázky ohľadom

prázdnin, sviatkov, daňového bonusu a prídavkov na deti. Zotrvala na svojom vyjadrení k obsahu rodičovskej dohody. Nesúhlasila s vyjadrením otca o jej možnom návrate do spoločnej domácnosti, považujúc toto vyjadrenie za žart. Opäť poukázal na to, že otec jej nehradil platby na maloleté deti v 1, ktoré sa zaviazal hradiť a poprela, že by sa podieľal na všetkých mimoriadnych výdavkoch, o ktorých sa dozvedel od nej alebo zo školy. Poukázala na výšku školného a povinnosť ho hradiť, pričom k jeho zníženiu došlo za podmienok, že sa zaviazala mesačne v prospech školy odpracovať zvyšnú sumu, na čom sa otec nepodieľal. Rovnako poukázala na vyššiu životnú úroveň otca a právo detí podieľať sa na nej. Zdôraznila, že výšku svojho príjmu zdokladovala úplne a riadne s tým, že nenárokovateľná časť závisí od jej pracovných výsledkov. Mala možnosť s deťmi tráviť letnú dovolenku a jarné prázdniny, vzhľadom na tieto odmeny. Uviedla, že nikdy nebola zamestnancom Nadácie a od 31.05.2017 nevykonávala pre Slovenskú nadáciu srdca žiadnu činnosť. Mala za to, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať jej návrhom na priznanie výživného spätne. S vyjadrením kolízneho opatrovníka nesúhlasila. Poukázala na rozdiel medzi výživným a úhradami ďalších nákladov na maloleté deti a dohodu rodičov. V ďalšom zotrvala na svojich vyjadreniach. Nesúhlasila s tvrdením, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, keďže v priebehu konania žiadala určiť výživné aj spätne, o čom súd nerozhodol.

7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.04.2018, č.k. 49P/235/2015-318 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletú A. a B. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným obom rodičom, otcovi určil výživné na maloletú A. vo výške XXX eur mesačne a na maloletého B. vo výške XXX eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

9. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd označuje účastníkov ako otec a matka. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý výrok rozsudku o výživnom na maloleté deti, konkrétne v časti týkajúcej sa určenia momentu platenia výživného na maloleté deti.

10. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.

11. Pokiaľ ide o výšku výživného, v tejto časti je výrok rozsudku súdu prvej inštancie vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine a zodpovedá rozsahu zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloleté deti každým z rodičov. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a

možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

12. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo bez pochybností preukázané, že obaja rodičia v rámci výkonu osobnej starostlivosti, maloletým deťom zabezpečujú ich bežné potreby. Správne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zameriavajúc sa na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí a príjmov, majetkových pomerov a schopností a možnosti oboch rodičov. Rovnako správne prihliadol na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti v rovnakom rozsahu striedavou formou v týždennom intervale. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku a odkazuje naň. Súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, správne posúdil rozdielnu výšku príjmov a životnú úroveň oboch rodičov berúc do úvahy aj skutočnosť, že v súčasnosti (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) sa otec nepodieľa na úhrade väčších položiek (poplatky za školu, krúžky a zdravotnú starostlivosť). Odvolací súd sa stotožňuje s určenou výškou výživného na maloleté deti otcovi, ktorú napokon matka odvolaním ani nenapadla. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol v akom rozsahu sa majú rodičia podieľať na úhrade výdavkov na školné, mimoškolské aktivity detí a zabezpečení zdravotnej starostlivosti, odvolací súd poznamenáva, že je samozrejmé, že každý z rodičov počas výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti im bude zabezpečovať náklady na ich bežné potreby (strava, bývanie, ošatenie, školské pomôcky, hygienické potreby, v prípade ochorenia zabezpečenie nákupu liekov a zdravotnej starostlivosti). Je vecou každého z rodičov akým spôsobom trávi s deťmi čas v priebehu dovolenkového obdobia, t.j. výber a financovanie dovolenky. Odvolací súd apeluje na rodičov, že je ich zodpovednosťou, aby k rodičovským povinnostiam a komunikácii s druhým rodičom pristupovali korektne a vždy mali na zreteli prvoradý záujem svojich maloletých detí. Je povinnosťou rodičov správať sa tak, aby maloleté deti nepociťovali ich konflikty a u každého z nich nachádzali láskyplné pokojné rodinné prostredie.

13. Vzhľadom k tomu, že matka napadla len výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, domáhajúc sa určenia výživného spätne, odvolací súd sa v ďalšom zaoberal touto časťou odvolania. Odvolací súd poukazuje na ust. § 100 CMP, ktorý upravuje rozhodovanie súdu v konaní o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom výhradne na čas po rozvode. Tu je potrebné zdôrazniť, že predmetom daného konania bolo konanie o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. V konaní o určenie výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu príjmov, možnosti, schopností rodičov a ich majetkových pomerov a výšku výživného určil s prihliadnutím na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou matky o jej porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o priznaní výživného na maloleté deti spätne a nevykonal s tým súvisiace dokazovanie a rozsudok v tomto smere nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie jasne a zrozumiteľne, keď argumentoval podstatnými dôkazmi v konaní vykonanými a pri rozhodovaní zohľadnil záujem maloletých detí a kritériá rozhodné pri určovaní výživného na čas po rozvode. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí. Skutočnosť, že medzi rodičmi bola uzavreté dohoda o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a či bola dohoda dodržiavaná riadne každým z rodičov je v danom konaní irelevantná. Rovnako vzhľadom na predmet konania, t.j. úprava pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie v matkou namietanom smere a rozhodnúť o výživnom spätne s poukazom na ust. § 77 Zákona o rodine. Konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode je potrebné rozlišovať od konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti všeobecne, teda vrátane konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. V takom konaní je možné postupovať v súlade s ust. § 77 Zákona o rodine. Prejednávaná vec je samostatným odlišným konaním procesne upraveným v ust. § 100 CMP. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď určil výživné na maloleté deti počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o deti od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že matka i otec mali možnosť podať kedykoľvek návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do

rozvodu manželstva. Odvolacie dôvody matky vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku považoval odvolací súd za nedôvodné.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .