Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/206/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcov: 1/ W.. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T., T. Y. XX, 2/ W.. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T., T. Y. XX, proti žalovaným: 1/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XX, 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXX, obaja žalovaní zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6C/79/2017- 73 zo dňa 05. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/,2/ nárok náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva V 1681/2015 z 01.10.2015 - 183/15 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Partizánske, je neplatná. 304/2016 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na ich náhradu voči žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že skutkový stav medzi stranami sporný nie je a niet dôvodu o ňom pochybovať. Z tvrdení strán a aj z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. E. vyplýva, že žalobcovia 1/,2/ vlastnia (v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) podiely k nehnuteľnostiam (pozemkov parc. č. 242/1, 242/2, 243) o veľkosti 1/12 + 1/32 + 1/32 + 1/20 a žalobca 1/ vo svojom výlučnom vlastníctve vlastní podiel 5/32. Žalovaný 1/ vlastní 173/2640 + 1/20. Ostatní spoluvlastníci vlastnia zvyšok spoluvlastníckych podielov (1/20 + 1/32 + 1/20 + 1/20 +1/4 + 1/12 + 47/2640). Podiel 1/20 nadobudol žalovaný 1/ od žalovaného 2/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 1681/2015 z 1.10.2015 - 183/15. Žalobcovia listom zo dňa 29.06.2015 u žalovaného 2/ písomne uplatnili predkupné právo pri predaji spoluvlastníckeho podielu. Sporné nie je ani, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/,2/ pri prevode podielu 1/20 k uvedeným pozemkom žalovaným 2/ na žalovaného 1/. Spor medzi stranami spočíval len v rozdielnom právnom posúdení nárokov z porušenia predkupného práva, teda či sa žalobcovia môžu domáhať určenia relatívnej neplatnosti celého právneho úkonu, alebo len jeho časti podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov (k spoluvlastníckym podielom ostatných spoluvlastníkov). Žalobcovia sa domáhajú neplatnosti kúpnej zmluvy v celom rozsahu, s čím žalovaní nesúhlasia s odôvodnením, že okrem strán sporu je na nehnuteľnostiach spoluvlastníkmi ďalších sedem fyzických osôb. Žalobcovia si môžu uplatniť práva z porušenia predkupného práva len v takom pomere, v akom pomere je ich spoluvlastnícky podiel k spoluvlastníckym podielom zostávajúcich spoluvlastníkov. Žalobcovia majú 169/480-ín, sporový podiel je 1/20-ina (t.j. 24/480-in), zostávajúci spoluvlastníci majú podiel 287/480-

ín. Žalobcovia sa teda môžu domáhať neplatnosti len u podielu 169/456-ín z napádaného podielu 1/20- ina, t.j. účinne sa môžu dovolávať neplatnosti 169/120-ín vzhľadom k celku. Pokiaľ ide o zvyšok z napádaného podielu 1/20-iny, t.j. 287/9120-ín, u toho nemajú aktívnu legitimáciu na žalobu, pretože im nesvedčí hmotné právo. Žalovaní poukázali na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka a na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR z 12.05.2009 sp. zn. 2 Cdo 91/2008. Žalobcovia argumentovali, že majú nárok na návrat pôvodného stavu; po zrušení zmluvy môžu bez súdu kúpnymi zmluvami previesť príslušné podiely. Poukázali na časti rozhodnutia NS SR, predloženého žalovanými, podľa ktorých sa podielový spoluvlastník môže domáha ťo.i. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom na tretiu osobu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 140, § 853 ods. 1, § 602 ods. 1, § 603 ods. 3, § 40a, § 41 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ CSP. Vychádzal z toho, že možnosť žalobcov domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona (z ustanovenia § 40a v spojení s ustanovením § 140 , a preto je určovacia žaloba procesne prípustná. Z hľadiska vecného posúdenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 2/ neponúkol pred prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcom 1/,2/, ktorá povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o spôsobe realizácie predkupného práva v ustanovení § 140 (okrem úpravy v prípade nedohodnutia sa viacerých spoluvlastníkov), preto sa v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka analogicky použijú ustanovenia o predkupnom práve v záväzkovoprávnych vzťahoch (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ten, kto ponúka vec (spoluvlastnícky podiel) na predaj, je povinný ponúknuť ju najskôr ostatným spoluvlastníkom, ktorí majú právo vec kúpiť (v prípade, ak sa nedohodnú, podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov). V prípade porušenia predkupného práva má ten, koho predkupné právo bolo porušené, viacero možností. Môže sa domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, môže sa rozhodnúť, že si ponechá svoje predkupné právo zachovaná alebo sa môže rozhodnúť, že sa bude domáhať (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo predkupné právo porušené (§ 40a, § 140 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia 1/,2/ sa rozhodli uplatniť si poslednú z uvedených možností a domáhajú sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/20 na sporných nehnuteľnostiach zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/. Podľa názoru súdu prvej inštancie relatívna neplatnosť v danej veci sa týka celého právneho úkonu, nielen jeho časti. Účelom predkupného práva je zabezpečiť, aby v dôsledku dispozície spoluvlastníckymi podielmi nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia pôvodných spoluvlastníkov spoločnej veci (napríklad vstupom tretej osoby, ale napríklad aj zmenou spoluvlastníckych podielov, čím môže dôjsť v konečnom dôsledku k zmene oprávnení spoluvlastníkov vo vzťahu k hospodáreniu so spoločnou vecou /zmení sa pomer ich vlastníckych oprávnení/). Zákon explicitne nikde neustanovuje, či sa relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 140 Občianskeho zákonníka týka celého právneho úkonu, alebo či sa môže vzťahovať len časti právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu predkupného práva. Zákon v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka rieši len situáciu, keď sa dotknutí spoluvlastníci nevedia dohodnúť na uplatnení predkupného práva (majú právo vykúpiť prevádzaný podiel pomerne podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov). Žalovaní vzťahujú tento spôsob aj na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a tvrdia, že žalobcovia ako dotknutí spoluvlastníci majú právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu len podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Podľa právneho názoru súdu nemožno princípy platiace pre iný spôsob realizácie predkupného práva (kúpu prevádzaného podielu oprávneným spoluvlastníkom) vzťahovať aj na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu v dôsledku porušenia predkupného práva. Zmysel a účel oboch inštitútov je totiž rozdielny. Zmyslom určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu v prípade porušenia predkupného práva je navrátenie do predošlého právneho stavu, pred prevodom. Na tomto mieste je možné citovať z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2009 vo veci 2 Cdo 91/2008: "Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu (§ 140, § 40a Občianskeho zákonníka), dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu." S týmto záverom sa súd prvej inštancie stotožňuje. To by však nebolo možné dosiahnuť v prípade, ak by sa mohli spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáhať určenia neplatnosti len časti právneho úkonu. V takom prípade by došlo v dôsledku porušenia predkupného práva k nedôvodnej výhode v prospech žalovaného 1/. Situácia medzi stranami sporu je špecifická v tom, že nadobúdateľom prevádzaného spoluvlastníckeho podielu bol iný spoluvlastník nehnuteľností. Ak by bola neplatnou len časť právneho úkonu pripadajúca na podiely žalobcov, žalovaný 1/ ako jeden z podielových spoluvlastníkov by získal výhodu spočívajúcu v tom, že by mal možnosť v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu v budúcnosti vykúpiť väčšiu časť spoluvlastníckeho podielu ako v prípade, ak by bol neplatný celý právny úkon. Pomery účasti spoluvlastníkov na kúpe by sa totiž v takom prípade počítali z nových pomerov spoluvlastníckych podielov. To by však nezodpovedalo účelu relatívnej neplatnosti, a to navráteniu do pôvodného stavu. Pokiaľ žalovaní poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 91/2008 a jeho závery v plnom rozsahu vzťahujú aj na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu predkupného práva, súd prvej inštancie uviedol, že sa týka iného riešenia porušenia predkupného práva, a to predaja podľa spoluvlastníckych podielov dotknutých spoluvlastníkov, čo nie je predmetom tohto sporu. Pri riešení v uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu je výsledkom iný právny stav a iné pomery spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, sa môžu rozhodnúť, že nebudú trvať na navrátení do pôvodného stavu, ale sa uspokoja so zvýšením svojho spoluvlastníckeho podielu jeho kúpou. Zmyslom tohto spôsobu uplatnenia predkupného práva nie je zachovanie (navrátenie) doterajších pomerov, ale v prípade, ak si predkupné právo uplatnia všetci spoluvlastníci okrem prevodcu, tak zabránenie účasti tretej osoby vo vlastníckom vzťahu a v prípade, ak si ho uplatnia len niektorí, "kompenzácia" zmeneného postavenia pôvodných spoluvlastníkov tým, že môžu zväčšiť svoj spoluvlastnícky podiel. Preto princípy aplikované v uvedenom rozhodnutí (pomerné uplatnenie predkupného práva) nie je možné aplikovať na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Keďže predkupné právo žalobcov bolo porušené a keďže sa žalobcovia účinne domáhali určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým k porušeniu došlo, v súlade s § 40a, § 140 Občianskeho zákonníka, právny úkon (kúpna zmluva), ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/20 k sporným nehnuteľnostiam zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/, vklad ktorého bol povolený príslušným orgánom pod číslom V 1681/2015 z 1.10.2015 - 183/15, je neplatný. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/,2/ a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že kúpna zmluva medzi žalovanými 1/,2/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Partizánske pod č. V 1681/2015, je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu vo výške 169/9120-in k celku neplatná a vo zvyšku žalobu zamietne. Uplatnili si aj pomernú časť trov prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania. Namietali odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Uviedli, že pri porušení predkupného práva spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka ide síce o relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ale táto sa vo vzťahu k celému právnemu úkonu prejaví iba v prípade, ak je dotknutým spoluvlastníkom iba jediný spoluvlastník, ktorý sa riadne a včas relatívnej neplatnosti dovolá. V ostatných prípadoch sa táto relatívna neplatnosť prejaví len v rozsahu, ktorý zodpovedá počtu dotknutých spoluvlastníkov, ktorí sa riadne a včas relatívnej neplatnosti dovolajú a výške ich podielov k podielom zvyšných (a nekonajúcich) spoluvlastníkov. Nie je totiž dôvodné, aby tretia osoba (vrátane súdu) zasahovala do spoluvlastníckych pomerov a nahrádzala súkromnú aktivitu spoluvlastníkov, ktorí boli porušením predkupného práva dotknutí. Dbať o toto je vecou dotknutých podielových spoluvlastníkov. K tomu, aby sa prejavila relatívna neplatnosť právneho úkonu, je potrebná aktivita spoluvlastníka v tom smere, že sa jej riadne a včas dovolá. Zotrvali na svojej argumentácie, že kroky jedného z viacerých dotknutých spoluvlastníkov sú účinné iba v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru jeho podielu k podielom ostatných dotknutých spoluvlastníkov. Poukázali aj na § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka o miere účasti spoluvlastníkov na právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Niet žiadneho zákonného ustanovenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť opak. Daný právny úkon je úkonom deliteľným, vyplýva to už z podstaty spoluvlastníckeho vzťahu. Ak sa relatívnej neplatnosti dovolá iba jeden z dotknutých spoluvlastníkov, ktorý je limitovaný výškou svojho podielu k podielom ostatných dotknutých spoluvlastníkov, obstojí úvaha o neplatnosti tohto úkonu v tom rozsahu, ktorý k tomuto podielu aktívneho dotknutého spoluvlastníka zodpovedá, keďže tento rozsah sa dá vyčísliť zlomkom alebo percentom. Súd prvej inštancie nezodpovedal otázku, prečo by mal byť právny úkon neplatný aj nad výšku podielu aktívneho dotknutého spoluvlastníka, a to dokonca v celom rozsahu. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že judikát Najvyššieho súdu Sr sp.zn.2Cdo/ 91/2008 zo dňa 12.05.2009 sa týka iného riešenia porušenia predkupného práva. Najvyšší súd v ňom riešil modelovú situáciu, ktorá je takej povahy, že toto riešenie dáva odpovede použiteľné aj pre tento spor. Nemožno totiž argumentovať tým, že pri uplatnení si neplatnosti právneho úkonu pri porušení predkupného práva sa možno dovolávať neplatnosti celého právneho úkonu, zatiaľ čo pri uplatnení iného práva pri porušení predkupného práva (kúpa za rovnakých podmienok), si môže dotknutý aktívny spoluvlastník uplatniť len nárok v rozsahu pomeru jeho spoluvlastníckeho podielu k podielu zostávajúceho spoluvlastníka. Poukázali na svoj výpočet uvádzaný v prvoinštančnom konaní, na základe ktorého sa môžu žalobcovia domáhať neplatnosti len v rozsahu 169/456-in napádaného podielu 1/20-ina, teda neplatnosti v podiele 169/9120-ín vzhľadom k celku. Vo zvyšku nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

5. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných 1/,2/ písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaných 1/,2/ nariaďovať pojednávanie.

8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Žalovaní 1/,2/ s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ( § 365 ods. 1 písm. h/ .

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/,2/ vo vzťahu k celému prevádzanému podielu (1/20-ina) k nehnuteľnostiam, na základe žaloby dvoch z viacerých spoluvlastníkov z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva dotknutých spoluvlastníkov.

16. Vychádzajúc z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozsudku i argumentácie strán v prvoinštančnom i odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal z dostatočne zisteného a stranami nerozporovaného skutkového stavu a dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti žaloby.

17. Súd prvej inštancie na základe medzi stranami nesporných skutočností vychádzal z toho, že žalovaný 2/ ako pôvodný spoluvlastník neponúkol pred prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovaného 1/ svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcom 1/,2/, ktorá povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 1/,2/ sa na základe uvedeného domáhali sa určenia relatívnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/20 na sporných nehnuteľnostiach zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/. Medzi stranami bola sporná otázka rozsahu, v akom toto svoje právo môžu uplatniť vo vzťahu k celému prevádzanému podielu, keďže žalobcovia 1/,2/ sú len dvaja z celkového počtu 11 spoluvlastníkov, pričom ostatní spoluvlastníci sa porušenia predkupného práva vo vzťahu k uvedenému úkonu nedovolávajú. Žalovaní 1/,2/ tvrdia, že žalobcovia ako dotknutí spoluvlastníci majú právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu len podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, a teda, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa prejaví len v rozsahu, ktorý zodpovedá počtu dotknutých spoluvlastníkov, ktorí sa riadne a včas relatívnej neplatnosti dovolajú a výške ich podielov k podielom zvyšných (a nekonajúcich) spoluvlastníkov.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením, sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 . Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu má svoj základ v § 140 Občianskeho zákonníka, pričom z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na toto predkupné právo s uplatnením analogie legis v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy, druhého oddielu Občianskeho zákonníka, tu konkrétne § 602 ods. 1, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník konkrétne v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť domáhať sa od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu slúži inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka), tak, ako tomu bolo v súdenej veci. Odvolacie námietky žalovaných 1/ ,2/ sú len opakovaním ich právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. V priebehu odvolacieho konania žalovaní nepredostreli relevantný argument, ktorý by mohol priniesť pre nich priaznivejšie rozhodnutie. Správnosť záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti celého právneho úkonu (kúpnej zmluvy) je podporená aj ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR, z ktorej vyplýva, že dôjdením dovolania sa neplatnosti právneho úkonu ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnávať k absolútnej neplatnosti (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 136/2009 zo dňa 20.10.2010, sp.zn. 5 Cdo 211/2009 zo dňa 31.08.2010). Napadnutou zmluvou došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/,2/, a to v rozsahu, ako bol definovaný predmet prevodu (1/20-ina z celku vlastnícky patriaca žalovanému 2/ bola prevedená na žalovaného 1/), teda správny je aj záver súdu prvej inštancie, keď za neplatnú určil celú kúpnu zmluvu, nakoľko je potrebné vychádzať z rozsahu jej predmetu a nie ako sa mylne domnievajú žalovaní, že je potrebné vychádzať z pomeru podielu žalobcov 1/,2/ na nehnuteľnosti.

19. Pokiaľ sa žalovaní 1/,2/ dovolávajú vo veci aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/ 91/2008 zo dňa 12.05.2009, odvolací súd zhodne s vysloveným záverom súdu prvej inštancie uvádza, že takáto aplikácia nie je možná, pretože uvedené rozhodnutie vychádza z odlišných skutkových okolností. Predmetom konania vo veci, rozhodovanej Najvyšším súdom SR, bolo vyššie spomínané oprávnenie spoluvlastníka na základe § 140 v spojení s § § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predmetom konania v súdenej veci je nárok vyplývajúci z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Podľa konštantnej judikatúry pritom platí, že vymenované nároky sa navzájom vylučujú (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 28/2009 zo dňa 26.05.2010), čo znamená, že právne závery najvyššieho súdu v uvedenom rozhodnutí sa nemôžu týkať tejto rozhodovanej (odlišnej) veci.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § § 387 ods. 1,2 potvrdil.

21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešným žalobcom 1/,2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .