Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/378/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31749542, Lamačská cesta 8, Bratislava, proti žalovanému: O. C., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XXXX/X, Š., v konaní zastúpená splnomocnencom: O. C., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXXX/X, Š., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim: O. C., D.. XX.X.XXXX, a kupujúcim: O. C., D.. XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom S. XXX/XXXX a na základe ktorej sa kupujúci stal výlučným vlastníkom: · bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. Poschodí, vchod č. X bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parcele reg. CKN č. XXXX, parc. reg. CKN č. XXXX, parc. reg. CKN č. XXXX, parc. reg. CKN č. XXXX, · podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. reg. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2, parc. reg. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, parc. reg. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 186 m2, parc. reg. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 232 m2, vo veľkosti 121/10000, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2013 žalobca žiadal, aby súd určil, že právny úkon „Kúpna zmluva“ uzatvorený medzi predávajúcim: O. C., D.. XX.X.XXXX a kupujúcim žalovaným, ktorej vklad bol povolený pod č. S. XXX/XXXX, na základe ktorej sa žalovaný stal vlastníkom bytu č. XX na X. Poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX, na parcele reg. CKN č. XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 121/10000, voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenkyne žalovaného, výpisom z LV č. XXXX, návrhom na vykonanie exekúcie, upovedomením o exekúcii, doručenkami, a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby vyplynulo, že na základe žiadosti exekútora o poskytnutie súčinnosti zo dňa 17.4.2013 bola vykonaná lustrácia, z ktorej vyplynulo, že ku dňu 20.4.2013 bol ručiteľ 1/ (povinný 3/) - splnomocnenec žalovaného v tomto konaní - výlučným vlastníkom vlastníkom bytu č. XX na X. Poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX, na parcele reg. CKN č. XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 121/10000. Dňa 3.5.2013 ručiteľ 1/ uzavrel so žalovaným, svojím synom, kúpnu zmluvu S. XXX/XXXX, na základe ktorej sa po právoplatnom povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra stal žalovaný výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Uzavretím predmetnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa 1/, ktorý podliehal v tom čase exekúcii. Vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo potom, ako sa pohľadávka stala vymáhateľnou, žalobca predexekučnou výzvou vyzval ručiteľa 1/ na úhradu vymoženej pohľadávky, na základe návrhu žalobcu bolo začaté exekučné konanie sp. zn. EX 58/13 smerujúce aj voči ručiteľovi 1/ ako povinnému 3/ a bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ako aj vzhľadom na to, že ručiteľ 1/ a žalovaný sú blízkymi osobami podľa ust. § 116 v priamom rade, mal žalobca za to, že predmetný právny úkon urobili úmyselne so zámerom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, na základe čoho je neúčinný. Mal za to, že ak by nebolo napadnutého právneho úkonu, mohol by žalobca svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť, čo však nemôže, pričom exekučné konanie začaté na základe exekučného titulu doposiaľ nebolo skončené vymožením pohľadávky s jej príslušenstvom, čo svedčí o zmenšení majetku dlžníka v súvislosti s napadnutým právnym úkonom, i keď odplatným. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol vedieť o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa, považoval za nepreukázanú.

5. Žalovaný prostredníctvom svojej matky ako splnomocnenkyne na pojednávaní uviedol, že samotný jej ručiteľský vzťah je pofidérny, celý úver sa nerealizoval tak, ako to bolo uvedené v zmluve, predmetný byt rozhodne nepreviedla na syna v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, predexekučná výzva, ani upovedomenie o začatí exekúcie jej doručené neboli, , proti exekúcii podala námietky, upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené až 17.02.2014, pričom k samotnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo 03.05.2013, t.j. 11 mesiacov pred doručením Upovedomenia o začatí exekúcie. Tvrdil, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol vedieť, o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

6. Podľa vyjadrenia O.. L.. Z. Z., súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie sp. zn. EX 58/2013 zo dňa 11.03.2014 mal dlžník (v exekučnom konaní v procesnom postavení povinného 3/) ako jediný z celkovo 4 povinných vo vlastníctve nehnuteľnosť (špecifikovanú v ods. 1. Odôvodnenia tohto rozsudku), ktorú však napadnutým právnym úkonom previedol, na základe čoho je bez majetku.

7. Z platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 7Ro/70/2004-19, právoplatného 27.1.2005 vyplynulo, že splnomocnenkyňa žalovaného ako odporkyňa v 3/ rade bola spolu so zvyšnými troma odporcami zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1184040 Sk, splnomocnenkyni bola žalobcom zaslaná predexekučná výzva, doručená dňa 27.4.2012, žalobcom bola na základe návrhu a exekučného titulu - platobný rozkaz OS Galanta č.k. 7Ro/70/2004-19 -zo dňa 1.2.2013 iniciovaná exekúcia na vymoženie pohľadávky voči štyrom odporcom, odporkyňou 3/ bola ako povinná 3/ označená splnomocnenkyňa žalovaného, Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej 3/ doručené XX.X.XXXX, z LV č. XXXX vyplynulo, že povinná 3/ previedla na žalovaného vyššie špecifikovaný byt kúpnou zmluvou zo dňa 3.5.2013 S. XXX/ XXXX.

8. Podľa § 42a ods. 1 veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa § 42a ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Podľa § 42b ods. 1 právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

11. Podľa § 42b ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

12. Základným predpokladom úspechu v konaní podľa § 42a a nasl. je hmotnoprávny predpoklad zakotvený v ods. 1, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky na strane navrhovateľa. Predmetný predpoklad žalobca preukázal, a to predložením právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu č.k. 7Ro/70/2004-19 zo dňa 24.8.2004. Zároveň bolo preukázané, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej uspokojená nebola.

13. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

14. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

15. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:

a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu;

b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy.. Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie;

c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

16. V danom prípade mal byť neúčinným dvojstranný právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 3.5.2013 V 792/2013, ktorej zmluvnými stranami mal byť žalovaný ako kupujúci a povinná 3/ (matka žalovaného) ako predávajúca a zároveň dlžníčka žalobcu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu vyššie špecifikovaného. Jednou zo základných charakteristík kúpnej zmluvy je jej vzájomnosť (poskytnutie vzájomného plnenia medzi stranami zmluvy), a to na rozdiel napr. od darovacej zmluvy. Vzhľadom na vzájomný vzťah dlžníka a žalovaného (matka a syn) uvedený skutkový a právny stav veci podlieha aplikácii § 42a ods. 2 v časti „a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že keďže ani samotný dlžník nemal vedomosť o exekučnom konaní, ktorú vedomosť nadobudol až doručením Upovedomenia o začatí exekúcie v čase 11 mesiacov po uzavretí žalobou napadnutého právneho úkonu, túto vedomosť v žiadnom prípade nemal ani žalovaný, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Súd konštatuje, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v prípade osôb blízkych, čo by účastníkov napadnutého právneho úkonu, predpokladá. Zároveň súd mal za to, že je vo veci nepodstatným to, kedy sa dlžník dozvedel o exekúcii, keďže o existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vedel už doručením exekučného titulu (platobného rozkazu), ktoré doručenie časovo predchádzalo iniciovaniu samotnej exekúcie. Procesnou povinnosťou žalovaného bolo nielen tvrdiť, ale aj relevantným spôsobom preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Súd konštatuje, že v tomto smere žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol jemu náležiace dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 s poukazom na plný procesný úspech žalobcu vo veci, a teda na právo na 100% náhradu vzniknutých trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaný, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.