Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-306-2018.pdf
PDF · 112 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/306/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., W. XXXX, právne zastúpeného spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., IČO: 47 246 863, so sídlom 022 01 Čadca, Fraňa Kráľa 2080, proti žalovanému: Mesto Čadca, IČO: 00 313 971, so sídlom 022 01 Čadca, Námestie Slobody 30, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/302/2015-137 zo dňa 15.02.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo stranám konania k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade v Čadci, katastrálny odbor Čadca, katastrálne územie H. zapísané na LV č. XXXXX ako parcela CKN 13472/238 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37661 m2, a vyporiadanie vykonal tak, že celú parcelu prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.750,47 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám súd náhradu trov konania nepriznal. Žalobca svojím návrhom podaným na okresný súd dňa 27.10.2015 žiadal súd, aby zrušil jeho podielové spoluvlastníctvo so žalovaným k parcele CKN 13472/238 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37661 m2 k.ú. H. zapísané na LV č. XXXXX, a vyporiadanie vykonal tak, že celú parcelu prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, a žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu 76.750 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, jeho podiel predstavuje výmeru 1465 m2, za ktorú by mu mal odporca zaplatiť 73.250 Eur, keďže má vedomosť o tom, že žalovaný v roku 2012 odpredal tieto nehnuteľnosti po 50 Eur za m2. Nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetnému pozemku. Spoluvlastníkom nehnuteľnosti sa stal na základe osvedčení o dedičstve 10D/536/2012, 10D/537/2012 a rozsudku OS Čadca 11C/129/2008. Podľa rozsudku mala sporná parcela výmeru 39447 m2, teraz je to len 37661 m2, preto žiada zaplatiť aj za ďalších 70 m2. Žalobcovi už ponúkol odpredaj svojho podielu, tento mu listom zo dňa 09.10.2015 oznámil, že Mestské zastupiteľstvo mesta Čadca neschválilo odkúpenie jeho podielov. Nakoľko nedošlo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, bol nútený podať žalobu. Súd vykonával dokazovanie smerujúce najmä k sporným bodom, keďže nesporné body, že strany konania sú spoluvlastníkmi CKN parcely 13472/238 o výmere 37661 m2 nemal súd potrebné dokazovať, keďže táto skutočnosť vyplývala z listu vlastníctva číslo XXXXX k.ú. H.. Spornými bodmi v konaní zostalo, či je parcela reálne deliteľná a cena nehnuteľnosti za m2. Súd v rámci predbežného právneho názoru uviedol, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je dôvodný, keďže podľa § 142 Občianskeho zákonníka k dohode medzi stranami nedošlo, zo znaleckého posudku Ing. Polku vyplýva, že rozdelenie veci nie je dobre možné, súd pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania veci, a to prikázaním veci do vlastníctva žalovaného na základe ceny, ktorá bude určená znaleckým posudkom. Zároveň súd konštatoval, že vyporiadať spoluvlastníctvo možno len medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností, a teda pokiaľ aj parcela mala v čase konania 11C/129/2008 výmeru 39447 m2, a v súčasnosti má len výmeru 37661 m2, súd v rámci tohto konania neskúma, ako došlo k odpredaju 70 m2, a predmetom tohto konania je parcela 13472/238 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37661 m2, ako to vyplýva z LV č. XXXXX. Zo znaleckého posudku č. 22/2016 Ing. Jozefa Polku, znalca z odboru geodézie a kartografie vyplýva, že dňa 07.11.2016 vykonal ohliadku na mieste samom, kde zistil, že sporná parcela je zastavaná prístupovými cestami, parkovacími plochami a úžitkovou zeleňou. Formálne vyčlenenie, rozdelenie parcely a plochy zodpovedajúcej podielu navrhovateľa o výmere 14065 m2 by bolo možné len v západnej časti pozemku (viď príloha č. 2 vyšrafovaná časť označená ako plocha A), v západnej časti pozemku (v prílohe č. 2 vyšrafovaná ako plocha A) je možné oddeliť cca 6500 m2, ktorý má výrazne svahovitý charakter, kde sklon prevyšuje 40%, čo znemožňuje jeho reálne využitie. Zvyšná časť pozemku má sklon do 15%. Z toho vyplýva zrejmý rozdiel v kvalite pozemku, v časti, ktorá by bola predmetom oddelenia. Na základe týchto skutočností konštatuje, že sporná parcela nie je reálne deliteľná. Zo spisu 11C/129/2008 vyplýva z grafického znázornenia znaleckého posudku číslo 13/2012 Ing. Pavla Krišpinského, že parcela pkn 3004 bola situovaná takmer v rovnakom teréne, v akom bolo možné vymedziť podiel žalobcu podľa znaleckého posudku č. 22/2016 vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Polkom, to znamená, že parcela pkn 3004, na základe ktorej žalobca získal podiel iba z dôvodu, že táto nebola zahrnutá do rozsahu GP číslo 241/158/77 zo dňa 29.09.1977 ako podklad k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, č.j. Výst.3979/1978 z 21.08.1978 sa nachádzala v rovnakom teréne, v akom by bolo možné v súčasnosti vymedziť podiel žalobcu. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku vyplýva, že znalec Ing. Jozef Polka jednoznačne prijal záver, že parcela CKN 13472/238 nie je reálne deliteľná. Zo znaleckého posudku Ing. Martiny Červenej vyplýva jednotková cena pozemku spornej nehnuteľnosti vo výške 25,77 Eur/m2, cena celej CKN parcely č. 13472/238 je 971.000 Eur. Okresný súd ďalej vo svojom odôvodnení uvádza, že právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, najmä v prípade, ak medzi spoluvlastníkmi dochádza k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca už svojím návrhom žiadal, aby súd prikázal celú parcelu CKN 13472/238 do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom žalovaný mu mal vyplatiť cenu v sume 50 Eur/m2, spolu 76.750 Eur. Žalovaný však v konaní namietal túto skutočnosť, a žiadal súd, aby znaleckým dokazovaním zistil, či je parcela CKN 13472/238 reálne deliteľná. Okresný súd má zato, že zo znaleckého posudku Ing. Polku č. 22/2016, z jeho záveru jednoznačne vyplýva, že parcela nie je reálne deliteľná. Z tohto dôvodu súd pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nebolo dobre možné, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, pričom súd prihliadal na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Podiel žalobcu činil 1649/42394, podiel žalovaného 40745/42394. Z toho jednoznačne vyplýva, že podiel žalovaného je nepomerne vyšší, ako podiel žalobcu, pričom žalovaný ani v konaní nenamietal, aby pozemok nebol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, namietal len cenu, ktorú žiadal žalobca, a to vo výške 50 Eur/m2. Nakoľko medzi stranami nedošlo k dohode ohľadne ceny za m2 parcely CKN 13472/238, súd ohľadne určenia ceny nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku Ing. Martiny Červenej číslo 244/2017 vyplýva cena za parcelu 13472/238 o výmere 37661 m2 970.523,97 Eur zaokrúhlene 971.000 Eur. Z toho vyplýva 25,77 Eur/m2. Žalovaný s touto cenou súhlasil, uviedol, že znalkyňa si v celom rozsahu splnila uloženú povinnosť určiť všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti, dokonca túto cenu považoval za prevýšenú vzhľadom k objektívnej nevyužiteľnosti, ako aj k celkovému umiestneniu pozemku a odvodenia pôvodu nadobudnutia spoluvlastníctva žalobcu (pochybenie pri vyvlastňovacom konaní v 70. rokoch 20.storočia). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že znalkyňa si jednoznačne nesplnila svoju úlohu, nezabezpečila si dostupné relevantné doklady potrebné pre porovnávaciu metódu, keďže žalovaný inzeroval obchodno-verejnú súťaž na odpredaj CKN parcely 13472, kde uvádzal minimálnu cenu pozemkov 33,19 Eur, pričom parcelu 13472/261 odpredal za kúpnu cenu 35 Eur/m2. Mal zato, že trhová cena pozemku je podstatne vyššia, ako uviedla znalkyňa, a preto jednoznačne nesúhlasil so stanovenou všeobecnou cenou pozemku. Znalkyňa k jeho námietkam uviedla, že ohodnocovaný pozemok je veľmi rôznorodý. Okrem iných pozemkov ohodnocovala aj pozemky pod spevnenými plochami k bytovým domom, pod vonkajšími schodmi, pod prístupovými komunikáciami, medze s krovím, a iné nevyužívateľné pozemky, ktoré boli ohodnotené jednou hodnotou, pretože inak sa to nedalo, keďže pozemok podobného typu ako bol ohodnocovaný v tomto konaní, sa na realitných portáloch v čase ohodnotenia nenachádza, a preto nebolo možné použiť porovnávaciu metódu. Parcely, ktoré uvádzal právny zástupca žalobcu, že boli predané za 33 - 35 Eur, respektíve 53 Eur/m2, boli pozemky ucelené a reálne využiteľné, aby mohla použiť porovnávaciu metódu, musela by ohodnocovanú parcelu rozdeliť na porovnateľné parcely (výmerou, tvarom, polohou, prístupom a podobne), a vtedy by každá z parciel mala inú hodnotu v závislosti od jej využitia. Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že podiel odporcu 1649/42394 činí z CKN parcely 13472/238 1464,90 m2 x určená cena znaleckým posudkom 25,77 Eur/m2, spolu suma 37.750,47 Eur., ktorú sumu priznal súd žalobcovi titulom vyporiadania jeho spoluvlastníckeho podielu ako primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel. Z tohto dôvodu súd ani nepripustil vykonanie ďalších dôkazov v konaní, a to zabezpečenie zmlúv z katastra nehnuteľností ohľadne susediacich pozemkov s parcelou CKN 13472/238, keďže znalkyňa jednoznačne uviedla vo svojich námietkach, že ide o pozemok veľmi rôznorodý, pričom, pokiaľ by chcela presne stanoviť ceny pozemkov, z tejto parcely by sa museli vytvoriť jednotlivé CKN parcely, ktoré by museli byť ohodnotené podľa ich využiteľnosti. Taktiež súd za právne irelevantné považoval námietky žalovaného, akým spôsobom získal žalovaný spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti, keďže súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako bolo na začiatku uvedené, musí zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov, čo v tomto konaní jednoznačne zistené bolo, a vyplývalo z LV č. XXXXX k.ú. H.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 (2) CSP. Žalobca v konaní žiadal, aby mu žalovaný nahradil titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním jednému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva, pričom druhému sa vyplatí primeraná náhrada k danej veci vo výške 76.750 Eur, a súd určil primeranú náhradu len vo výške 37.750,47 Eur, čo predstavuje približne polovicu žiadanej sumy, z tohto dôvodu žiadnej zo strán súd náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Odvolanie podáva čo do výšky sumy náhrady za vyporiadanie spoluvlastníctva a čo do náhrady trov konania. S prikázaním žalovanej parcely do výlučného vlastníctva žalovaného súhlasí, výška náhrady za vyporiadanie je však podľa jeho názoru neadekvátna, nezodpovedá reálnej cene parcely, je podhodnotená a zistená neodborne. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzal pri určení výšky primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel zo sumy uvedenej v znaleckom posudku Ing. Martiny Červenej č. 244/2017 zo dňa 12.12.2017. S týmto posudkom vyjadril nesúhlas už v písomnom podaní zo dňa 17.01.2018 z dôvodov, že znalkyňa nesplnila svoju úlohu určiť všeobecnú trhovú hodnotu žalovanej nehnuteľnosti, keďže znalkyňa nevyužila pri vyhotovení znaleckého posudku porovnávaciu metódu, aj keď táto je pre daný prípad najvhodnejšia, najefektívnejšia a najspoľahlivejšia. Znalkyňa uvádza, že táto metóda nemohla byť použitá z dôvodu, že nie sú na jej aplikovanie dostupné relevantné podklady pre porovnanie žalovanej nehnuteľnosti kvôli jej rôznorodosti. S týmto názorom znalkyne nie je možné súhlasiť, keďže počas konania súdu žalobca predložil viaceré doklady, ktoré slúžia na porovnanie ceny obdobných pozemkov, ktorých suma neklesla pod sumu 35 Eur/m2. Rovnako navrhoval vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré by boli použiteľné pre porovnanie cien obdobných nehnuteľností. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že stanovená všeobecná trhová cena žalovanej nehnuteľnosti vo výške 25,77 Eur/m2 nebola určená správne, je podhodnotená a nezodpovedá reálnemu trhovému stavu. Žalobca má za to, že znalkyňa neuviedla odpoveď na námietky zo dňa 17.01.2018, k týmto sa vyjadril iba žalovaný, znalkyňa svoje vyjadrenie nepredložila. Aj z týchto dôvodov považuje znalecký posudok Ing. Červenej za posudok nepresvedčivý a nedostatočný. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal ním navrhnutými dôkazmi, a to konkrétne predloženou inzerciou v týždenníku Kysuce zo dňa 14.09.2011, kde žalovaný inzeroval obchodnú verejnú súťaž na odpredaj nehnuteľnosti CKN 13472, kde uvádzal minimálnu cenu pozemkov vo výške 33,19 Eur/m2. Rovnako sa súd nijako nevysporiadal ani s ďalším dôkazom v podobe predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2012, ktorou žalovaný odpredal parcelu CKN 13472/261 za kúpnu cenu 35 Eur/m2 a ani s kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2014, kde žalovaný odpredal parcelu o výmere 768 m2 za kúpnu cenu 41 049,60 Eur, čo predstavuje sumu viac ako 53 Eur/m2 za obdobné pozemky v kat. území H.. Súd takýmto spôsobom nemohol rozhodnúť v súlade so zákonom, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a jednému dôkazu pripísal 100%-tnú dôkaznú hodnotu bez uvedenia relevantého odôvodnenia. Ako nesprávny a nezákonný postup súdu prvej inštancie považuje aj to, že súd nepripustil vykonanie ďalších ním navrhnutých dôkazov, a to zabezpečenie zmlúv z katastra nehnuteľností ohľadne susediacich pozemkov a ich hodnoty. Práve takéto dôkazy by jednoznačne preukázali, aká je reálna trhová hodnota spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal v záujme spravodlivého rozhodnutia sporu a hodnoverného zistenia skutkových okolností prípadu vykonať aj tieto dôkazy a to aj s poukazom na sporný znalecký posudok Ing. Červenej. V zmysle vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že súd prvej inštancie pristupoval k predmetnému sporu výlučne formalisticky, nebral do úvahy významné skutočnosti preukázané v konaní z jeho strany, súd nevykonal dôležité navrhované dôkazy, odôvodnenie rozsudku je účelové, jednostranné a strohé. Súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, čím sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), g) CSP. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal mi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné. Znalecký posudok č. 244/2017 bol vypracovaný znalkyňou Ing. Martinou Červenou, ktorá sa riadila aplikovaným právnym predpisom - Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Určenie všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti vychádza na základe použitej metódy polohovej diferenciácie z najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, t. j. k 12.12.2017. Znalkyňa sa tak vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami na určenie ceny nehnuteľnosti. Znalkyňa dostatočne zdôvodnila výber použitej metódy a tiež nemožnosť použitia výnosovej metódy, pretože pozemok nie je schopný dosahovať primeraný výnos formou prenájmu a porovnávacia metóda nie je možná z dôvodu rôznorodosti ohodnocovaného pozemku. Jednotková hodnota pozemku určená znalkyňou na sumu 25,77 Eur/m2 je podľa názoru žalovaného ešte prevýšená, a to vzhľadom k objektívnej nevyužiteľnosti ako aj celkovému umiestneniu pozemku, a odvodenia pôvodu nadobudnutia spoluvlastníctva žalobcu. Žalobca nadobudol svoj podiel v dôsledku byrokratického pochybenia. Pôvodná časť pkn parcely č. 3004, z ktorej si žalobca odvodzuje svoje spoluvlastníctvo k časti pozemku však reálne spadá do kopcovitého terénu, a preto nárokovať si neprimerané honorované oceňovanie tejto nehnuteľnosti sa prieči dobrým mravom a tradičným zvyklostiam pri kúpe a predaji nehnuteľnosti. Pri náhrade trov konania taktiež súd správne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
10. Okresný súd ustálil dve otázky, ktoré bolo potrebné v konaní riešiť, a to či je parcela reálne deliteľná a aká je cena nehnuteľnosti za m2. Zo znaleckého posudku č. 22/2016 Ing. Jozefa Polku, znalca z odboru geodézie a kartografie vyplýva, že dňa 07.11.2016 vykonal ohliadku na mieste samom, kde zistil, že sporná parcela je zastavaná prístupovými cestami, parkovacími plochami a úžitkovou zeleňou. Konštatuje, že sporná parcela nie je reálne deliteľná, pričom ako dôvod nedeliteľnosti uviedol svahovitý charakter pozemku, ktorý „skoro“ znemožňuje jeho reálne využitie. Na základe nemožnosti delenia nehnuteľnosti okresný súd pristúpil k vyporiadaniu spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V danej veci podiel žalobcu činil 1649/42394, podiel žalovaného 40745/42394. Z toho jednoznačne vyplýva, že podiel žalovaného je nepomerne vyšší, ako podiel žalobcu, pričom žalovaný ani v konaní nenamietal, aby pozemok nebol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, namietal len cenu, ktorú žiadal žalobca. Súd teda prikázal vec do vlastníctva žalovaného na základe ceny, ktorá bude určená znaleckým posudkom. Takéto vyporiadanie spoluvlastníctva žiadna zo strán nenamietala. Odvolací súd v tomto smere považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
11. Druhou vecou, ktorou sa zaoberal okresný súd bola cena nehnuteľnosti za m2. Zo znaleckého posudku Ing. Martiny Červenej vyplýva jednotková cena pozemku spornej nehnuteľnosti vo výške 25,77 Eur/m2, cena celej CKN parcely č. 13472/238 je 971.000 Eur. Žalobca vytýkal znalkyni metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Martinou Červenou II. časť a), v ktorej zdôvodňuje výber použitej metódy v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku použila metódu polohovej diferenciácie. Vylúčila použitie výnosovej metódy, pretože pozemok nie je schopný dosahovať primeraný výnos formou prenájmu. Taktiež vylúčila porovnávaciu metódu, pretože neboli dostupné relevantné podklady potrebné pre porovnávanie, pričom ohodnocovaný pozemok je veľmi rôznorodý. Zvolenou metódou znalkyňa určila cenu nehnuteľnosti 25,77 Eur/m2. Na námietky žalobcu ohľadom určenia ceny znalkyňa uviedla, že ohodnocovaný pozemok je veľmi rôznorodý. Okrem iných pozemkov ohodnocovala aj pozemky pod spevnenými plochami k bytovým domom, pod vonkajšími schodmi, pod prístupovými komunikáciami, medze s krovím, a iné nevyužívateľné pozemky, ktoré boli ohodnotené jednou hodnotou, pretože inak sa to nedalo, keďže pozemok podobného typu ako bol ohodnocovaný v tomto konaní, sa na realitných portáloch v čase ohodnotenia nenachádza, a preto nebolo možné použiť porovnávaciu metódu. Parcely, ktoré uvádzal právny zástupca žalobcu, že boli predané za 33 - 35 Eur, respektíve 53 Eur/m2, boli pozemky ucelené a reálne využiteľné, aby mohla použiť porovnávaciu metódu, musela by ohodnocovanú parcelu rozdeliť na porovnateľné parcely (výmerou, tvarom, polohou, prístupom a podobne), a vtedy by každá z parciel mala inú hodnotu v závislosti od jej využitia. Ako okresný súd, tak aj odvolací súd považuje zvolenú metódu za správnu a tiež považuje zdôvodnenie nepoužitia inej metódy za dostačujúce.
12. V nadväznosti na znalecký posudok znalkyne Ing. Martiny Červenej aj odvolací súd považuje vykonanie ďalších dôkazov v konaní (zabezpečenie zmlúv z katastra nehnuteľnosti na porovnanie cien susediacich pozemkov) za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko znalkyňa, ako je už vyššie spomenuté, uviedla, že sporný pozemok je veľmi rôznorodý a aby mohla použiť porovnávaciu metódu, musela by ohodnocovanú parcelu rozdeliť na porovnateľné parcely (výmerou, tvarom, polohou, prístupom a podobne), a vtedy by každá z parciel mala inú hodnotu v závislosti od jej využitia.
13. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.
14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, a preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)