Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-10-2019.pdf
PDF · 100.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov F. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. P. XX, XXX XX Y. G., t. č. bytom K. A./X, XXX XX Z. a E.. L.. K. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. J. R. X/XXXX, XXX XX Z., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 8P/72/2017-256 z 30. novembra 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/72/2017-256 zo 30. novembra 2018 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/43/2015-44 z 24. 09. 2015 vo výroku o výživnom a otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú H. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, počnúc mesiacom november 2017 s tým, že určené výživné je splatné k rukám matky F. O. vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie november 2017 do novembra 2018 vo výške 960,- Eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom december 2018 vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do úplného vyrovnania pod následkom strany výhody mesačných splátok. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, matka má zvýšené výdavky na výživu a výchovu maloletej. Zároveň súd považoval za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča, prispievať na maloleté dieťa zvýšeným výživným. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka, otec sa o ňu dlhodobo nezaujíma. Otec výživné platí nepravidelne, ktorú skutočnosť má súd preukázanú výpismi z účtu matky, matka teda zabezpečuje dieťaťu nielen osobnú starostlivosť, ale aj financovanie jeho odôvodnených potrieb, pretože na pomoc otca sa v tejto oblasti nemôže spoľahnúť. Súd považoval za spravodlivé, aby vzhľadom na predpokladaný príjem otca v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine prispieval na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným v sume 180,- Eur, počnúc mesiacom november 2017. Súd vychádzal zo záveru, že zvýšená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je v jeho možnostiach a nateraz je určená v dostatočnej miere na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Zameškané výživné povolil súd otcovi splácať po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu označil za predčasné, arbitrárne, nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov s tým, že konajúci súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Namietal, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca, čím boli porušené jeho základné ľudské práva garantované článkom 46 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa rozvrhu práce mala vec rozhodovať sudkyňa E.. H. L. v senáte 8P, ktorá sa vzdala rozhodovania v tejto veci. Následne o veci rozhodoval sudca E.. H. D., ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje v senáte 4P, pričom o tomto nebol odvolateľ žiadnym spôsobom informovaný. V ďalšom bode svojho odvolania tvrdí, že súd nesprávne konštatuje, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti Y., s. r. o., spoločníkom a konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti je jeho brat A.. K. F., čo malo byť súdu zo súdnej agendy známe. Z tejto spoločnosti má príjem na základe dohody o výkone pracovnej činnosti vo výške 360,- Eur ročne, teda 30,- Eur mesačne. Z ostatných obchodných spoločností, v ktorých je podľa obchodného registra vedený ako spoločník, konateľ alebo likvidátor, nemá žiadny príjem, nakoľko tieto spoločnosti žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonávajú a nevlastnia žiadny majetok, z ktorého by bolo možné mať príjem. Okrem už uvedenej dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Y., s. r. o, má príjem zo živnosti vo výške 650,- Eur. Tvrdí, že tento príjem súdu preukázal rovnako, ako ho preukázala aj matka maloletej, teda písomným vyhlásením, táto súdu predložila nevierohodné daňové priznanie neobsahujúce prezenčnú pečiatku daňového úradu, ani inak nepreukázala autenticitu tohto daňového priznania. Za zarážajúce uviedol, že súd jemu poprel elementárnu spravodlivosť a matke maloletej uznal ako dôkaz to isté, čo jemu svojvoľne zamietol.
3. V ďalšom bode odvolania spochybňuje nájomnú zmluvu, ktorú predložila matka maloletej pri preukazovaní výdavkov. Vzhľadom na cenu nájmu za dvojizbový byt uvedenú sumou 0,- Eur má za to, že táto je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd na tento dôkaz nemal prihliadať, naviac vytýka, že matka nepredložila príslušné potvrdenie z daňového úradu o tom, že prenajímateľ tohto bytu je registrovaným platiteľom dane. Pokiaľ tak neurobila matka, mal súd požiadať daňový úrad o poskytnutie informácie. Pokiaľ matka platí prenajímateľovi úhrady z neplatného právneho úkonu, môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a nie snažiť sa plnenie z neplatného právneho úkonu preniesť na jeho osobu. Vyjadril názor, že týmto konaním mohlo dôjsť zo strany matky k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti a zo strany prenajímateľa k porušeniu daňových predpisov.
4. V bode 4 odvolania k argumentácii matky o zhoršení zdravotného stavu maloletej uvádza, že ide o účelové a zavádzajúce tvrdenia. Tvrdí, že matka sa neštíti parazitovania na úkor dcéry a vybavovania rôznych lekárskych potvrdení za účelom získať opatrovateľský príspevok vo výške 400,- Eur. Práve kolízne opatrovníčky sa mali touto skutočnosťou zaoberať, keďže matka nemá zábrany poškodzovať a stigmatizovať maloletú dcéru vybavovaním diagnóz a preukazovaním údajného zhoršeného stavu maloletej. Tiež spochybňuje potvrdenia z J. ambulancie J.. C. Z. a X. ambulancie H.. K. Y., ako aj S. ambulancie H.. U. E.. Poskytnutá zdravotná starostlivosť bola podľa neho nesprávne a účelovo, práve s cieľom dosiahnuť opatrovateľský príspevok. Je rovnako ako matka zákonným zástupcom dcéry a o týchto vyšetreniach nebol vopred informovaný. Nebol poučený zdravotníckym pracovníkom a neposkytol informovaný súhlas s takýmito vyšetreniami. Má za to, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá nesprávne a protiprávne v rozpore s § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Preto podá podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na prešetrenie týchto skutočností.
5. V bode 5 odvolania označuje správy kolízneho opatrovníka za účelové nepravdy, tvrdí, že neeviduje ani jednu zásielku, ktorá mu mala byť doručovaná. Úradné záznamy vytvorené kolíznym opatrovníkom sú vytvorené svojvoľne, bez akejkoľvek jeho možnosti vyjadriť sa k nim. Za takúto možnosť nemožno považovať zaslanie výzvy súdu na podrobenie sa, pretože neexistuje zákonné oprávnenie súdu suplovať činnosť kolíznych opatrovníkov ÚPSVaR.
6. V bode 6 tvrdí, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pre aplikáciu neboli vytvorené žiadne relevantné zákonné podmienky. Tvrdí, že so súdom spolupracoval, písomne komunikoval a to, že sa nemohol z dôvodu pracovných ciest zúčastniť pojednávaní, nemožno hodnotiť ako nespoluprácu a poškodiť jeho práva. V záujme rýchlosti a hospodárnosti konania súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, predložil podklady v rovnakom rozsahu a ešte lepšej kvalite ako matka maloletej. To, že nebol osobne prítomný na pojednávaniach, nemožno vykladať v jeho neprospech a jednostranne zaujato rozhodnúť v prospech navrhovateľky a zaviesť tým absolútnu svojvôľu a nespravodlivosť v neprospech odvolateľa. Pokiaľ súd aplikoval voči jeho osobe ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, mal tak analogicky aplikovať aj voči matke a mať za to, že aj matka maloletej má príjem vo výške 4.101,40 Eur, nakoľko taktiež má príjmy z inej ako závislej činnosti a daňové priznanie potvrdené daňovým úradom taktiež počas prvoinštančného konania nepredložila. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Z. v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach v rámci súdnych pojednávaní, a rovnako na podanej správe z prešetrenia pomerov. Zvýšenie výživného označil za také, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa.
8. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Doložila aktuálne skutočnosti o zdravotnom stave maloletej, o jej zdravotnom stave, aktuálnych príjmoch a o nedoplatkoch otca na výživnom. Prisľúbila dodatočne po spracovaní zaslať aj daňové priznanie za rok 2018.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 34 Civilného sporového poriadku), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 65 až § 67 CMP, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať aj bez návrhu, v ktorom odvolací súd nie je viazaný ani rozsahom odvolania, ani odvolacími dôvodmi, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolacích dôvodov sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky otca maloletej nepovažoval za dôvodné a spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku.
11. Odvolací súd považoval za správne závery súdu prvej inštancie vychádzajúce z uplatnenia ustanovení § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 vety druhej a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
12. Za zásadné v prejednávanej veci bolo zistenie, či došlo k zmene pomerov a ňou odôvodnenej možnosti zmeniť rozhodnutie o výživnom, pričom zmena pomerov musí mať charakter podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto zmeny je potom nutné zistiť kritériá rozhodujúce pre určenie výživného, jednak v čase pôvodného rozhodovania, a tiež v čase rozhodovania o zmene, porovnanie týchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie, a následne ustálenie, či tieto odôvodňujú záver o zmene pomerov, v akom smere, v akom rozsahu a od ktorého času.
13. V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa došlo už tým, že je staršia, maloletá začala navštevovať materskú školu, zmenil sa nepriaznivým smerom zdravotný stav maloletej, čím sa tiež zvýšili náklady na jej zdravotnú starostlivosť. Zvýšené výdavky súvisia aj s vekom maloletej, keď staršie dieťa má vyššie všetky životné potreby tak, ako to podrobnejšie uviedol súd prvej inštancie. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňovala aj primerané zvýšenie výživného.
14. Pri zisťovaní pomerov povinného rodiča, otca maloletej, súd prvej inštancie správne postupoval pri úvahe o príjmoch povinného rodiča použitím fikcie podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, tento postup súdu prvej inštancie považuje aj odvolací súd za správny a potrebný v tejto veci, pretože otec maloletej svoj tvrdený príjem 650,- Eur mesačne, ako príjem zo živnosti, nepreukázal vierohodným dôkazom, tak, ako uviedol súd prvej inštancie, predložil iba potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2017 v sume 360,- Eur, a to ako príjem z dohody o pracovnej činnosti, ďalší príjem zo živnosti preukazoval len čestným prehlásením, čo správne súd prvej inštancie nepovažoval za vierohodný dôkaz. Správne preto súd prvej inštancie ustálil, že je tu možnosť pre zvýšenie výživného na strane povinného rodiča.
15. K jednotlivým odvolacím námietkam povinného otca odvolací súd uvádza:
16. K tvrdeniu, že rozhodnutie je predčasné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci (pod bodom 1), kde odvolateľ zároveň spochybňuje, že vec rozhodol zákonný sudca, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je bez akýchkoľvek pochybností zistené, že vec bola pôvodne pridelená do senátu 8P, kde bola zákonnou sudkyňou E.. H. L.. Táto však oznámila skutočnosti pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, predseda súdu ju uznesením č. k. 8P/72/2017-34 z 29. 11. 2017 vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Vec bola následne pridelená sudkyni E.. U. V., ktorá tiež oznámila skutočnosti pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, aj E.. U. V. bola uznesením č. k. 8P/72/2017-41 zo 14. 02. 2018 vylúčená z tejto veci. Dňa 20. 03. 2017 bol spis pridelený zákonnému sudcovi E.. H. D.. Odvolací súd zistil, že obe prv uvedené uznesenia predsedu okresného súdu (o vylúčení oboch uvedených sudkýň z prejednávania a rozhodovania tejto veci) boli otcovi maloletej doručované na adresu zistenú v registri obyvateľov SR, v oboch prípadoch bolo uznesenie doručené fikciou, nakoľko adresát si zásielku napriek riadnemu upovedomeniu zo strany doručujúceho orgánu neprevzal, o čom svedčia údaje na doručenke (§ 111 CSP). Odvolací súd zásadne nesúhlasí s tvrdením, že ide o predčasné, arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri zisťovaní skutočného stavu veci spravoval vyšetrovacou zásadou, keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, kde je primárnou zodpovednosťou súdu zistenie skutočného stavu. Zároveň však odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, rovnako ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania.
17. Pokiaľ v odseku 2 podaného odvolania vytýka odvolateľ nesprávne tvrdenie súdu, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti Y., s. r. o., táto námietka je dôvodná, nemá však na posúdenie vyživovacej povinnosti otca a rozhodnutie o zvýšení tejto vyživovacej povinnosti vplyv. Otec opätovne tvrdí, že z ostatných obchodných spoločností, v ktorých ej vedený v obchodnom registri ako spoločník, konateľ alebo likvidátor nemá žiadny príjem, tento má len zo živnosti vo výške 650,- Eur so zvýraznením, že tento príjem súdu preukázal rovnako, ako preukázala matka maloletej, teda písomným vyhlásením, spochybňujúc zároveň matkou predložené daňové priznanie. Odvolací súd upozorňuje, že v tomto konaní súd rozhoduje o vyživovacej povinnosti otca maloletej, nie matky maloletej. Aj keď je nesporné, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ten z rodičov, ktorý sa o dieťa osobne stará (ako aj v tomto prípade, keď je rodina neúplná a rodič povinný z vyživovacej povinnosti nežije s dieťaťom) plní matka (ten z rodičov, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti) svoju vyživovaciu povinnosť naturálne tým, že dieťaťu poskytuje pravidelnú osobnú starostlivosť, v danej veci vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletej túto vyživovaciu povinnosť poskytovanú matkou spochybniť nemožno. Preto porovnávanie predložených dôkazov o príjme otca a príjme matky je neadekvátne a nemá význam pre rozhodnutie súdu o určení výšky výživného na strane povinného otca.
18. Za úplne bezdôvodné a s vecou nesúvisiace považuje odvolací súd odvolacie námietky uvedené v bode 3 odvolania - posudzovanie platnosti nájomnej zmluvy a návrh na skúmanie, či prenajímateľ H. H. je registrovaným platiteľom dane podľa Zákona o dani z príjmov.
19. Pokiaľ v odseku 4 podaného odvolania označuje otec argumentáciu matky o zhoršení zdravotného stavu dieťaťa za účelové a zavádzajúce tvrdenia, odvolací súd neuberá otcovi právo dať podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o prešetrenie uvádzaných skutočností. Z obsahu spisu, ako aj z priložených lekárskych posudkov v rámci vyjadrenia k odvolaniu je však preukázané, že maloletá H. je zdravotne postihnutá, zaradená do G. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, miera funkčnej poruchy bola určená v rozsahu XX % a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ako však vyplýva z predložených rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. z 19. 12. 2018, matke nebol priznaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby a ani peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
20. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdeniami pod bodom 5 podaného odvolania o tom, že kolízny opatrovník uvádzal účelové nepravdy o opakovaných pokusoch vykonať šetrenie pomerov v domácnosti otca. Z obsahu spisu je preukázané, že ako kolízny opatrovník, tak aj súd sa snažil s otcom skontaktovať, ten však písomné zásielky nepreberal, na výzvy nereagoval a oznámenia zo strany kolízneho opatrovníka, ktoré mu boli zanechané v poštovej schránke odignoroval, resp. ich popiera. Doručiť mu predvolanie sa podarilo len prostredníctvom polície, ani tohto sa nezúčastnil, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
21. Pokiaľ otec maloletej poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, odvolací súd v tomto smere považuje za správny postup súdu prvej inštancie, keď pri určení príjmu otca vychádzal s fikcie danej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď ani v odvolaní otec maloletej ani svojím tvrdením, ani žiadnym vierohodným dôkazom nepreukázal nesprávnosť takéhoto postupu súdu prvej inštancie. Naviac odvolací súd uvádza, že otec maloletej je mladý zdravý človek, má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, a preto je zásadne v jeho možnostiach dosahovať taký príjem, aby z neho mohol plniť určenú zvýšenú vyživovaciu povinnosť 180,- Eur mesačne bez toho, aby tým ohrozil seba. Odvolací súd pritom poukazuje na bežnú rozhodovaciu prax súdov v otázke výšky výživného, keď sa neprihliada len na skutočne preukázaný, prípadne reálne aj dosahovaný príjem povinného rodiča, ale pri určení výživného sa vychádza z jeho reálnych možností a schopností. Tak, ako už bolo skonštatované, má odvolací súd za to, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach povinného otca dosahovať taký príjem, aby svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej mohol v určenom rozsahu riadne a načas plniť. Odvolací súd prízvukuje, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa nehodnotí dôkazy a nerozhoduje v prospech či neprospech toho-ktorého rodiča, ale rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd neuznal za dôvodnú ani jednu z predložených odvolacích námietok otca. Napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 CMP a podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).