Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13P-84-2018.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Subarea
13P/84/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I., bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/ A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - M., zastúpený JUDr. Alexandrou Krutou, so sídlom Blatnícka 3, Bratislava a matka - O. zastúpená VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 20.02.2019 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu žiadala matka o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, s tým, že by maloletú aj zastupovala a spravovala jej majetok. Otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletou len za jej prítomnosti alebo blízkej osoby každú stredu párneho týždňa v čase medzi 16:00 hod. a 17:30 hod. a každú nedeľu nepárneho týždňa v roku v čase medzi 09:00 hod. a 10:30 hod. Zároveň by bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 400 € mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky, s tým, že rodičia by boli povinní zúčastňovať sa párovej terapie.
2. Z návrhu matky súd zistil, že stretnutia maloletej s otcom sa zväčša odohrávajú v detskom kútiku obchodného centra N. a nie sú pravidelné. Otec sa na stretnutia nie vždy dostaví a ak aj, zvyčajne príde neskôr a zo stretnutia odchádza skôr, čo má zvyčajne za následok skutočnosť, že matka musí užívanie detského kútika hradiť sama. Stretnutia zvyčajne netrvajú predpísané dve hodiny, buď sú ukončené priamo z dôvodu odchodu otca, alebo z dôvodu, že maloletá začne byť unavená, resp. plačlivá a nechce sa už ďalej stretnutia zúčastňovať. Počas stretnutí otec zvyčajne nezaujato posedáva, s maloletou sa zvyčajne nehrá a sleduje viac okolie ako maloletú. Otec na stretnutiach s maloletou neprejavuje k maloletej city, nereaguje na ňu a ani maloletá na neho. Maloletá dokonca často krát od neho úmyselne bočí a volá ho „ujo“ (na čo otec reaguje podráždene). V prípade, ak jej aj prinesenie nejaké hračky, ktoré zvyčajne maloletej po ňom pošlú iné osoby, maloletá ich odmieta, rovnako ako aj fyzický kontakt s ním, o ktorý sa umelo pokúša. V priloženom prehľade o priebehu stretnutí matka upozorňuje na stretnutie konané dňa 21.11.2018, t. j. bezprostredne po poslednom pojednávaní, kedy sa zrazu otec začal zaujímať o maloletú a pýtať sa jej otázky. Priniesol jej hračky a vynucoval si od maloletej oslovenie „tato“ namiesto „ujo“. Stretnutia v trvaní dvoch hodín sú pre maloletú príliš dlhé, aspoň v jej súčasnom veku a psychickom rozpoložení. Okrem toho záver stretnutí v danom čase nezohľadňuje denný režim maloletej, pretože v čase, keď sa maloletá vracia domov, má byť už po kúpaní a večeri. Z uvedeného dôvodu žiada matka o skrátenie stretnutí maximálne na hodinu a pol každú stredu párneho týždňa v čase medzi 16:00 hod. a 17:30 hod. a každú nedeľu nepárneho týždňa v roku v čase medzi 9:00 hod. a 10:30 hod. V súvislosti s podporou vzťahu dieťaťa k rodičom, najmä k otcovi, ako aj v súvislosti s podporou vzťahu medzi oboma rodičmi, matka sa zúčastnila sedení u psychologičky A., ako aj u A. psychológa
odporučeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Pani psychologička vo svojom vyjadrení zo dňa 13.02.2019 spísaného po poskytnutí odborného poradenstva na viacerých sedeniach uvádza, že nakoľko sa maloletá „nachádza vo vývinovom období, v ktorom sa dieťaťu buduje pocit istoty a bezpečia“, je „dôležité poskytnúť jej dostatočný čas a priestor na adaptáciu na novú situáciu. V rámci neho si dieťa zvyká na nový režim a prežíva zmeny vo vzťahu k rodičom, bolo by teda žiaduce, aby sa kontakt otca s dcérou realizoval v čo najbezpečnejšej situácii za prítomnosti matky, alebo inej vzťahovej osoby, ktorej matka dôveruje“. Psychologička v závere odporučila párovú psychoterapiu, a to práve z dôvodu potreby riešenia vzťahu medzi rodičmi, na ktorom sa je potrebné začať budovať vzťah maloletej s otcom. Maloletá od stretnutí s otcom zmenila svoje správanie, čo si všimli aj učiteľky v jasliach, ktoré sa na dôvod pýtali matky. Maloletá začala byť utiahnutá, plačlivá, apatická, začala sa pomočovať, a to napriek tomu, že už plienky nenosila, budí sa zo spánku a s plačom, pričom v poslednom čase vyžaduje viac fyzického kontaktu s matkou. Maloletá sa bojí byť sama, opakovane sa pýta, či v byte nikto nie je a či „ujo“ nepríde; v poslednom čase ale otca nespomína a ani sa nepýta na jeho prípadnú prítomnosť, pričom o stretávaní sa s inými ľuďmi hovorí bežne. V jasliach sa maloletá z času na čas zrazu otočí chrbtom a rozplače sa. Ďalej má maloletá slabú imunitu, trpí tráviacimi a dermatologickými problémami (ekzémami), z dôvodu čoho musí navštevovať viacerých špecialistov. Stretnutia s otcom, resp. stres, ktorý jej spôsobujú, jej zdravotný stav zhoršujú a o to častejšie je chorá. V čase, keď sa otec s maloletou niekoľko týždňov, resp. mesiacov nestretol, stav maloletej sa zlepšil. Z informácii, ktoré matka získala od jemu blízkych osôb, vyplýva, že otec sa so svojou bývalou manželkou bil a dokonca na ňu vytiahol nôž. Správal sa nezodpovedne, zanedbal starostlivosť o syna, čoho výsledkom je, že jeho syn prišiel o časť prstov, keď vložil ruku do navíjačky káblov. K majetkovým pomerom otca matka uviedla, že z predložených dôkazov je zrejmé, že jeho skutočná životná úroveň je podstatne vyššia, než deklaruje v tomto konaní. Otec sa správa agresívne, a to nielen k matke, ale aj k maloletej, umelo sa snaží vynútiť si s ňou fyzický kontakt a nanútiť jej hračky, ktoré maloletá nechce. Tieto situácie majú za následok to, že maloletá výrazne zmenila svoje správanie - pomočuje sa, je apatická, plačlivá, čo si všimla nie len matka, ale aj učiteľky v jasliach. Z najnovších zistení matky vyplynulo, že otec nie schopný sám sa starať o maloletú, keďže jeho starší syn v dôsledku nedbanlivosti otca prišiel v detstve o časť prstov. Neschopnosť otca dávať sám pozor na maloleté dieťa sa prejavil aj voči maloletej, a to napríklad keď mala maloletá asi dva týždne dožadoval sa, aby sa s matkou zúčastnili koncertu vonku o siedmej hodine večer; urobil prievan z dôvodu, že mu bolo teplo a aj keď matka okno zavrela s vysvetlením, aký nebezpečný môže byť pre tak malé dieťa prievan, okno opätovne otvoril; keď usúdil, že ako dvojmesačná má maloletá vedieť sedieť bez opory
- maloletá sa našťastie prevalila dopredu a nie nabok, inak by spadla na roh stola; keď maloletú ako dvojmesačnú nechcel pripútať v autosedačke; na stretnutí v obchodnom centre N. dňa 25.11.2018, kedy si maloletá v detskom kútiku pri hre udrela hlavu a jeho jediná reakcia voči maloletej bola, nech si dá vodu, to jej vraj pomôže (pričom ak by išlo o vážnejší úraz s následkom otrasu mozgu, voda nesmie byť postihnutému poskytnutá); keď bolo otcovi oznámené, že na pokyn lekára maloletá z dôvodu ťažkého refluxu nesmie piť vodu, nasilu maloletej vodu podal v čase, keď matka odišla do kúpeľne, čím maloletej vyvolal zvracanie ( reakciou otca bolo konštatovanie, že maloletá „asi fakt nemôže piť vodu“). V súvislosti so zdravotným stavom maloletej sa otec pravidelne vyjadroval o lekároch s dešpektom. Otec nemá k maloletej skutočný citový vzťah - v minulosti sa jej vyjadril, že keďže ich vzťah ako rodičov nie je v poriadku, nemôže mať ani on citový vzťah k maloletej. Okrem toho sa na prvej návšteve jaslí o maloletej vyjadril, že je zaostalá a až riaditeľka, resp. učiteľka ho poučila, že je na svoj vek šikovná. Maloletá otca nepovažuje za blízku osobu, vyhýba sa kontaktu s ním a stretnutia s ním sú pre ňu nanajvýš stresujúce. Otec navyše nedodržiava dohodnutý čas stretnutí, stretnutie kedykoľvek zruší a domáha sa ďalšieho stretnutia mimo pôvodne dohodnutých dní a časov. V prípade, ak mu matka nemôže vyhovieť (aj keď inak sa otcovi v maximálnej možnej miere snaží prispôsobiť), vyhráža sa jej „sociálkou“; v jednej z posledných správ dokonca uviedol, že ju o chvíľu bude mať tam, kde ju chcel mať. Otec sa pravidelne správa agresívne a povýšenecky, kričí napriek tomu, že maloletá sa bojí a plače; ako ročnej jej vzal z rúk hračku psa so slovami „oži, ty trúba“ alebo na stretnutí v detskom kútiku, kedy po tom, ako ku otcovi s maloletou pribehol asi 4-5 ročný chlapec, reagoval pred ňou slovami „to je ale šibnutý chlapec“. Agresívna povaha otca sa ukázala aj v posledných dňoch po tom, čo sa dozvedel od kolíznej opatrovníčky ustanovenej v tomto konaní maloletej o obsahu správ, ktoré o ňom boli kolíznej opatrovníčke dané od matky, riaditeľky jaslí a lekárky. Dňa 13.02.2019 večer upozorňoval v maile matku na článok o požiari v jasliach z r. 2016, ktoré maloletá navštevuje. V ten istý deň kontaktoval aj riaditeľku jaslí, na ktorú kričal, očierňoval ju a zastrašoval; pani riaditeľka sa vyjadrila, že v prípade, ak bude v uvedenom pokračovať, začne vec riešiť z obavy z takéhoto zastrašovania. Dňa 14.02.2019 začal matku atakovať prostredníctvom agresívnych SMS správ o tom, že príde maloletú navštíviť, keďže sa nemôže maloletá z dôvodu choroby (potvrdenej aj lekárkou) zúčastniť stretnutia. Následne matke volal s hlasom trasúcim sa od zlosti. Taktiež
sa absolútne tendenčne zachoval pri vyjadrení kolíznej opatrovníčke, kedy tvrdil, že má maloletú rád a že mu matka bráni v styku s maloletou, pretože ak by bol vzťah otca k maloletej naozaj úprimný, stretnutia maloletej s otcom by vyzerali úplne inak, než v skutočnosti prebiehajú (ako je uvedené vyššie). Otec by si ich agresívne nevynucoval a najmä nie v čase, keď je maloletá chorá. Maloletá by sa na stretnutia tešila, nemala by z nich psychické problémy, otec by sa zaujímal o pokroky maloletej, jej zdravotný stav a pod. Otec sa o maloletú a stretnutia s ňou skutočne nezaujíma, jeho záujem sa koncentruje najmä na čas pred súdnym pojednávaním - pred prvým pojednávaním otcovi vôbec nevadilo, že maloletú nevidel 4,5 mesiaca. Do 2,5 roku veku života maloletej ho maloletá vídavala len sporadicky, čo bude pravdepodobne tiež dôvod, prečo ho volá ujo, pre ňu ide o cudziu osobu. Matka má z doterajšieho správania otca za to, že ide o agresívneho, povýšeneckého, nevyrovnaného človeka s narcistickými sklonmi a s prejavom niekedy až patologického klamára s výbuchmi zlosti, ktorý nemá k maloletej absolútne žiaden skutočný citový vzťah a maloletú používa len ako nástroj na citové vydieranie a deptanie matky, bez ohľadu na dopad, ktorý to na maloletú má.
3. Otec na pojednávaní dňa 26.02.2019 uviedol, že súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená matke, avšak nesúhlasí s navrhovanou úpravou styku. Na stretnutiach nespozoroval žiadne zmeny ani výkyvy správania maloletej. Maloletá je voči nemu ústretová, necúva ani sa neuhýba. Maloletá sa v detskom kútiku rada hrá, preto ju nechá. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje zamietnuť. Chýba mu stále dobrá vôľa zo strany matky.
4. Kolízny opatrovník ani Okresná prokuratúra Bratislava IV sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadrila.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Po oboznámení sa s návrhom matky dospel súd k záveru, že aktuálne nie je potreba vydania neodkladného opatrenia, keďže zverenie maloletého dieťaťa nie je medzi rodičmi sporné, otec sa s maloletou stretáva v nevyhnutnom rozsahu a platí výživné mesačne vo výške 220 € na maloletú k rukám matky. Čo sa týka zastupovania a spravovania majetku maloletej ako aj povinnosti rodičov podrobiť sa psychologickému poradenstvu súd uvádza, že dané inštitúty nevyžadujú aktuálny zásah súdu a je o týchto veciach potrebné vykonať podrobné dokazovanie, čo v konaní o neodkladnom opatrení nie je, vzhľadom na zákonnú lehotu danú pre rozhodnutie, možné. Vzhľadom na uvedené, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia nariadi v konaní znalecké dokazovanie, na základe ktorého bude môcť rozhodnúť v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa o najvhodnejšej úprave styku otca s maloletou.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Vodvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.