Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-25-2019.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-13P/25/2019
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš vo veci starostlivosti o maloletého C. O., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Y. D. XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. D. XX, zastúpenej splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Landlom, advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825 a otca C. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y. D. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: I. Maloletý sa d o č a s n e z v e r u j e do starostlivosti matky.
II. Otec j e p o v i n n ý dočasne prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného mimina pre nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z., k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
III. Otec j e d o č a s n e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., s tým, že maloletého si prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky. Matka si maloletého po skončení styku otca s maloletým prevezme v mieste bydliska otca.
IV. Matka j e p o v i n n á v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo návrh na rozvod manželstva. Účastníkmi takéhoto konania sú matka, otec a maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa matka mal. C. domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by maloletého dočasne zveril do starostlivosti matky, dočasne upravil styk otca s maloletým, otca zaviazal dočasne prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 80 € mesačne a matku zaviazal podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ak nepodá návrh na rozvod manželstva.
2. V odôvodnení predmetného návrhu uviedla, že s manželom (otcom maloletého) sa zoznámili v roku 2008, od 15. 5. 2009 začali tvoriť pár a nakoľko v decembri 2014 zistila, že je tehotná, začali plánovať svadbu. Manželstvo uzatvorili dňa 21. 2. 2015. Po svadbe a počas tehotenstva v manželstve neboli problémy. Po narodení syna dňa 6. 8. 2015 sa presťahovali do spoločného bytu. Vtedy začali problémy, keď sa manžel začal častejšie venovať svojim kamarátom ako rodine. Spoločne trávili stále menej a menej času a väčšinou trávili čas oddelene, teda buď ona so synom alebo manžel so synom. Manžel začal uvažovať o zmene jeho práce, nakoľko v nej nebol spokojný a nakoniec po dvoch rokoch trvania jeho pracovného pomeru tento pracovný pomer ukončil. Od tejto doby, teda od septembra 2018, je manžel viac menej doma bez zamestnania, a to napriek tomu, že sa pokúšal nájsť si inú prácu. V jednej práci však vydržal len 2 mesiace a v druhej len jeden deň. Počas tohto obdobia sa začali stupňovať ich vzájomné hádky a celú finančnú stránku domácnosti ťahala navrhovateľka. Ako matka nechcela, aby niečo chýbalo maloletému, ale na všetko sama nestačila. Manžel jej stále vyčítal, že jej ide len o peniaze a neriešil vážnosť situácie. Častejšie začal chodiť von so svojimi kamarátmi a popíjať aj jeho dni začať byť len o spánku a o pití. Dňa 18. 1. 2019 sa navrhovateľka chcela prvýkrát odsťahovať zo spoločnej domácnosti, avšak manžel šiel v ten deň lekárovi a priamo v ambulancii dostal epileptický záchvat a zostal hospitalizovaný. Lekár neskôr s navrhovateľkou prebral, že manžel má problém s pečenou a je to spojené s vyššou konzumáciou alkoholu. Po hospitalizácii manžela navrhovateľka ešte zostala v spoločnej domácnosti, avšak pre ňu už bolo manželstvo stratené, keď s manželom žili spolu bez komunikácie a bez snahy o nápravu. V novembri 2018 si navrhovateľka našla novú známosť, s manželom naďalej zostala len kvôli synovi. S manželom už nedokáže žiť v spoločnej domácnosti, a preto sa dňa 15. 2. 2019 rozhodla spoločnú domácnosť opustiť, odišla so svojím novým priateľom a synom a odvtedy žijú oddelenie, keď ona spolu so svojím priateľom a maloletým žijú v Brezne. V súčasnosti sa navrhovateľka so svojím manželom nevie nijakým spôsobom dohodnúť ohľadne starostlivosti o maloletého, keďže otec chce, aby bol ešte len trojročný syn v striedavej starostlivosti, s čím ona zásadne nesúhlasí, nakoľko manžel sa o syna nedokáže na obdobie dvoch týždňov, ako striedavú starostlivosť navrhuje, postarať. Otec sa o syna nikdy nestaral sám, vždy mu navrhovateľka pre neho pripravila všetky veci, nachystala jedlo a manžel s ním strávil len určitý čas dňa. Nikdy teda nemusel pre syna nič pripravovať, nemusel mu variť, žehliť, prať a pod.. Naviac má otec nepriaznivý zdravotný stav, kedy má problémy s pečeňou, dostal epileptický záchvat, čo sa môže kedykoľvek zopakovať a vzhľadom aj na spôsob života, kedy je nezamestnaný a začal často požívať alkoholické nápoje, má navrhovateľka za to, že manžel sa nezvládne o maloletého syna postarať a zabezpečiť všetky jeho potreby počas dvoch týždňov. Nakoľko sa s ohľadom starostlivosti maloletého nevedia dohodnúť, bol maloletý svedkom viacerých vzájomných hádok, ktoré sa stupňujú najmä v súvislosti s nemožnosťou dohodnúť sa ohľadne výchovy maloletého, a preto je podľa názoru navrhovateľky v jeho záujme dočasne upraviť pomery týkajúce sa jeho starostlivosti tak, aby tento nemusel byť vystresovaný z hádok medzi navrhovateľkou a jej manželom a aby mal zabezpečenú potrebnú starostlivosť. V dôsledku skutočnosti, že s manželom sa nedokážu dohodnúť na spoločnej výchove a žijú v oddelených domácnostiach navrhovateľka žiada, aby súd neodkladným opatrením do rozhodnutia vo veci rozvodu a s tým spojeného konania o určenie práv a povinností k maloletému dieťaťu dočasne upravil starostlivosť o maloletého tak, že maloletého dočasne zverí do starostlivosti matky a otcovi umožní stretávať sa s ním každý párny víkend v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Vyslovila presvedčenie, že zachovanie terajšieho stavu, keď výkon rodičovských práv nie je nijako upravený, dáva priestor uplatňovaniu svojvôle a v krajnom prípade aj k tzv. rodičovským únosom. Takáto situácia by bola pre maloletého nepochybne nevhodná a traumatizujúca. Aj napriek tomu, že je otec momentálne nezamestnaný má navrhovateľka za to, že pokiaľ bude chcieť môže si nájsť prácu. Z posledných zamestnaní totiž odišiel na základe vlastných rozhodnutí, keď podľa jeho názoru práca, ktorú vykonával, nebola preňho dostatočne dobrá a s ohľadom na tú skutočnosť, že neexistencia jeho príjmu je spôsobená výlučne z dôvodov na jeho strane, navrhovateľka žiada, aby súd otca dočasne zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80 EUR mesačne.
3. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila sobášny list zo dňa 23.2.2015 a rodný list maloletého zo dňa 11.8.2015.
4. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem (§ 361 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku; ďalej aj „CMP“).
6. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP).
9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem). V prípade, že neodkladné opatrenie je odôvodnené potrebou ochrany verejného záujmu, nevyžaduje sa zároveň preukázanie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že je obava, že exekúcia bude ohrozená (k uvedenému pozri napr. Šmyčková, R., Števček M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. Vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2017, str. 989) . Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
10. Okresný súd z listinný dôkazov, o ktorých už pojednával v bode 3 odôvodnenia, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z odpovedí na lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 25.3.2019, mal za osvedčené, že maloletý C., t. č. vo veku 3 roky, pochádza z manželstva jeho rodičov, ktoré navrhovateľka až do jeho narodenia označuje ako bezproblémové. Po jeho narodení a po presťahovaní sa do spoločného bytu však podľa názoru navrhovateľky začali vznikať prvé problémy, kedy sa otec maloletého začal venovať častejšie kamarátom ako rodine. Neskôr sa uvedené problémy stupňovali, keď otec maloletého dobrovoľne odišiel z roboty, ktorá ho nenapĺňala, celá finančná stránka rodiny ostala na pleciach navrhovateľky a otec stále častejšie chodil von s kamarátmi popíjať alkohol. V novembri 2018 si navrhovateľka našla novú známosť a od manžela, s ktorým v tom čase už nijakým spôsobom nekomunikovali, prvý krát chcela odísť dňa 18.1.2019. Neodišla len z dôvodu, že manžel dostal epileptický záchvat, bol hospitalizovaný a následne bolo navrhovateľke lekárom otca vysvetlené, že otec má problémy s pečeňou kvôli alkoholu. Navrhovateľka definitívne spoločnú domácnosť opustila dňa 15.2.2019, kedy aj s maloletým synom odišla bývať do Brezna k svojmu priateľovi. Odvtedy sa s manželom na výchove maloletého nevedia dohodnúť, keď otec sa dožaduje striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, s čím navrhovateľka nesúhlasí s odôvodnením, že otec by sa vzhľadom na to, že sa o maloletého nikdy sám nestaral, má svoje zdravotné problémy, problémy s alkoholom a nemá ani dostatok finančných prostriedkov z dôvodu, že je nezamestnaný, nedokázal postarať. Z uvedených nezhôd vznikajú hádky, ktorých bol opakovane svedkom aj maloletý. Preto má navrhovateľka za to, že je potrené, aby boli neodkladným opatrením upravené pomery k maloletému, a to až do rozhodnutia súdu vo veci rozvodu ich manželstva, s ktorým je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému. Zároveň žiadala, aby súd neodkladným opatrením zaviazal otca dočasne prispievať na výživu maloletého sumou 80 €, keď otec, napriek skutočnosti, že je nezamestnaný, si dokáže nájsť prácu, nakoľko k skončeniu jeho predchádzajúcich pracovných pomerov došlo len jeho pričinením. Ďalej súd z odpovedí na lustráciu v Sociálnej poisťovni zistil, že navrhovateľka bola naposledy zamestnaná dňa 15.2.2019 a otec dňa 31.12.2018, odvtedy sú obaja nezamestnaný, s tým, že otec poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 108,5 €.
11. Z vyššie uvedeného súd vyvodil, že navrhovateľka v podanom návrhu osvedčila, že tu vo veci samej existuje potreba upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (a teda aj dôvodnosť nároku vo veci samej), keď rodičia maloletého, hoci sú stále manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a povinností k maloletému sa nevedia dohodnúť. Zároveň, hoci navrhovateľka podľa názoru súdu neosvedčila, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na právach maloletého, keď nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval, že by otec maloletého uskutočňoval nejaké kroky, ktorými by vyňal, alebo by sa aspoň pokúsil vyňať, maloletého zo starostlivosti matky, mal súd na za to, že úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu do právoplatného skončenia konania, ktoré bude matka povinná zahájiť, je vo verejnom záujme (ako predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 361 CMP), teda v záujme maloletého na tom, aby bola zabezpečená dostatočná úroveň starostlivosti o jeho osobu, aby bola súdnym rozhodnutím garantovaná stabilita prostredia, v ktorom sa maloletý zdržiava ako aj ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa (k uvedenému pozri písm. a/ - c/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine; ďalej aj „ZR“). Pokiaľ totiž rodičia maloletého majú diametrálne odlišnú predstavu o tom, akým spôsobom má byť maloleté dieťa vychovávané a kto má osobnú starostlivosť o toto dieťa zabezpečovať, v čoho dôsledku je dieťa opakovane svedkom hádok medzi svojimi rodičmi a ďalej pokiaľ hrozí, že osobnú starostlivosť o maloletého bude o dlhší čas zabezpečovať osoba otca, u ktorej možno mať (vychádzajúc výlučne z tvrdení matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) pochybnosti o osobnostných a zdravotných predpokladoch na starostlivosť o maloleté dieťa, je podľa názoru súdu na mieste, aby osobný status maloletého bol na teraz upravený neodkladným opatrením tak, že maloletý bude dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doteraz osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje, a z dôvodu, aby maloletý nestratil citový vzťah k svojmu otcovi a zároveň aby sa zabránilo, že matka otcovi styk s maloletým neumožní, aby bol neodkladným opatrením zároveň dočasne upravený aj styk otca maloletým, a to každý nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., keď tunajší súd matkou navrhovanú úpravu styku otca s maloletým považoval za dostatočnú na to, aby vzťah otca s maloletým nestrádal. Otec si maloletého prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska matky a matka si maloletého po skončení styku otca s maloletým prevezme v mieste bydliska otca. Pokiaľ sa jedná o túto časť nariadeného neodkladného opatrenia (výroky I a III. uznesenia) okresný súd k argumentácii matky osobitne udáva, že v prípade, že neodkladné opatrenie je odôvodnené potrebou ochrany verejného záujmu podľa § 361 CMP, nevyžaduje sa zároveň preukázanie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že je obava, že exekúcia bude ohrozená podľa § 325 ods. 1 CSP (k uvedenému pozri napr. Šmyčková, R., Števček M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. Vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2017, str. 989), a ďalej, že keďže podľa návrhu navrhovateľky táto maloletého už má pri sebe, do úvahy nepripadá nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, ktorým by súd nariadil, aby ten, kto má maloleté dieťa pri sebe, toto odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Za situácie, keď platná právna úprava CMP umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu, či prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú a ďalej, keď právna úprava (k uvedenému pozri § 325 CSP, označenie tretej časti CMP titulom „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“, či Šmyčková, R., Števček M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. Vydanie, Bratislava, C. H. Beck, 2017, str. 984) neobsahuje taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je súd oprávnený nariadiť, však súdu nič nebránilo nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako to vyplýva z výrokov I a III. tohto uznesenia. Súd je napokon presvedčený, že aj táto (čo i len) dočasná autoritatívna úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu môže napomôcť k tomu, aby obaja rodičia maloletého neodkladným opatrením navodený stav začali rešpektovať a až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vzájomné hádky ohľadne výkonu rodičovských práv obmedzili.
12. Zároveň, nakoľko mal súd za osvedčené, že matka maloletého nie je zamestnaná a na základe prvého výroku tohto neodkladného opatrenia má dočasne maloletého zvereného do svojej osobnej starostlivosti, s čím sú samozrejme spojené aj výdavky, rozhodol súd s poukazom na § 366 CMP aj o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého aspoň v minimálnom rozsahu (§ 62 ods. 3 ZR v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.), nakoľko lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec je nezamestnaný od 1. 1. 2019 a poberá len dávku v nezamestnanosti v sume 108,5 €. Za tohto stavu, keď súd toho času nemal za osvedčené iné príjmy otca, a ani, že dôvodom, pre ktorý otec nie je zamestnaný, je skutočnosť, že sa sám dobrovoľne vzdal zamestnania, keď rovnako pravdepodobné je napríklad, že svoje bývalé zamestnanie nemôže vykonávať pre nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podrobne opísala vo svojom návrhu navrhovateľka, či pre iné dôvody, nebolo možné otca toho času zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 80 € mesačne (čo predstavuje 73,73 % z príjmu otca, ktorý je dosiaľ preukázaný) tak, ako to navrhovala matka. Otec je povinný výživné poukazovať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
13. Záverom okresný súd uvádza, že nakoľko v prejednávanom prípade existuje potreba upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu meritórnym rozhodnutím, keď rodičia maloletého, hoci sú stále manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a povinností k maloletému sa nevedia dohodnúť, súd s poukazom na § 336 ods. 1 CSP uložil matke v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo návrh na rozvod manželstva, s ktorým konaním je konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode spojené zo zákona. V prípade, že matka uvedený návrh v stanovenej lehote nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP).
14. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku o výživnom, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. Exekučný poriadok.