Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX R., právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2018, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti A. Y., bytom D. XX, R. (ďalej len „žalobca“) o starobný dôchodok z 29.06.2018 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 27.08.2018 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-L., ktorým mu priznala starobný dôchodok v sume 246,40 Eur mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový orgán v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca získal 11 259 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli podľa prvostupňového orgánu zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Po zistení konkrétnych hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol zistený úhrn osobných mzdových bodov žalobcu vo výške 10,7649. Následne prvostupňový orgán zákonným postupom dospel k záveru, že za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je suma starobného dôchodku patriaca žalobcovi vo výške 238,- Eur mesačne. Suma bola určená súčinom priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Na základe uplatnenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) prvostupňový orgán určil sumu dôchodku aj podľa predpisov účinných pred 31.12.2003. Takto určená suma starobného dôchodku predstavovala výšku 152,10 Eur mesačne. Prvostupňový orgán skonštatoval, že suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je vyššia ako suma určená podľa dovtedajších predpisov, a preto žalobcovi patrí starobný dôchodok v sume 238,- Eur mesačne. Prvostupňový orgán sumu starobného dôchodku ďalej v súlade s § 82 a s § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil odo dňa priznania dôchodku o 8,40 Eur mesačne na sumu 246,40 Eur mesačne. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-L. z 27.08.2018, ktorým žalobcovi podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. od 08.10.2018 odňal invalidný dôchodok v sume 161,20 Eur mesačne a oznámil žalobcovi, že od 29.06.2018 sa mu bude vyplácať starobný dôchodok v sume 246,40 Eur. Prvostupňový orgán vydal

ďalej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-L. z 27.08.2018, ktorým rozhodol, že podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi od 29.06.2018 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Podľa odôvodnenie tohto rozhodnutia k 29.06.2018 žalobca získal 10 842 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, podľa priloženého osobného listu. Žalobca tak nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, a preto nemá nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.11.2018 tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. konkretizoval obdobia, ktoré mu boli započítané do nároku na vznik starobného dôchodku. Uviedol tiež, že suma starobného dôchodku žalobcu bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vo výške 238,- Eur mesačne, ktorá je vyššia než suma vypočítaná podľa predpisov platných do 31.12.2003 určená vo výške 152,10 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu bola podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená o 8,40 Eur mesačne na sumu 246,40 Eur mesačne. Žalovaný ďalej uviedol, že starobný dôchodok žalobcu bol posúdený aj podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. Poukázal na to, že kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 01.01.1993 v cudzine, v kalendárnom roku v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch, za ktoré sa určil osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 0,241 nie je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia. Ďalej žalovaný dôvodil tým, že osobný mzdový bod žalobcu za kalendárne roky 1997, 1998, 2003 a 2016 je nižší ako 0,241, preto sa obdobie dôchodkového poistenia získané v týchto rokoch nehodnotilo žalobcovi na účely minimálneho dôchodku. Upozornil, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň aj kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia. To znamená, že počet dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnotený pri priznaní starobného dôchodku nemusí byť totožný s počtom dní zhodnotených na účely minimálneho dôchodku. K 29.06.2018, kedy podal žalobca žiadosť o priznanie starobného dôchodku, získal žalobca 10 842 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29 rokov a 257 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko žalobca nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, žalovaný uzavrel, že mu nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je podľa žalovaného obdobím dôchodkového poistenia, preto podľa žalovaného nebolo možné toto obdobie započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Keďže suma starobného dôchodku bola vyššia ako suma invalidného dôchodku, ktorý do priznania nároku na starobný dôchodok žalobca poberal vo výške 161,20 Eur mesačne, žalovaný uzavrel, že z tohto dôvodu bude žalobcovi patriť dôchodok, ktorého suma je vyššia. Z tohto dôvodu rozhodnutím XXXXXXXXXXX-L. z 27.08.2018 podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. od 29.06.2018 mu vypláca starobný dôchodok v sume 246,40 Eur mesačne a súčasne od 08.10.2018 odňal invalidný dôchodok v sume 161,20 Eur mesačne. Záverom žalovaný konštatoval, že námietka žalobcu, ktorou žiadal o prehodnotenie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko suma starobného dôchodku žalobcu bola vypočítaná správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, t.j. v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli podľa žalovaného žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne. Suma starobného dôchodku žalobcu 246,40 Eur mesačne zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia. V odvolacom konaní žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že jeho odvolanie je nedôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobcu

3. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal správnu žalobu, kde namietal spornosť obdobia od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, avšak podľa tvrdenia žalovaného toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto toto obdobie nie je možné započítať pre nárok na starobný dôchodok, pričom tieto

tvrdenia nie sú žiadnym zákonným spôsobom zdôvodnené a následne je rozhodnutie nepreskúmateľné aj v tomto konaní. Žalobca tiež poukázal na to, že zákon č. 448/2003 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov osobitnú úpravu neobsahuje. Tiež poukázal na to, že § 140 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom, pričom doba vedenia v registri poskytovateľov sociálnych služieb tu uvedená nie je. Na základe uvedeného navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Nespochybnil skutočnosť, že žalobca bol zapísaný v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja od 10.08.2011 pod registračným číslom XXX ako poskytovateľ sociálnych služieb, čo vyplýva z registračnej karty poskytovateľov sociálnych služieb. Rozhodnutím Banskobystrického samosprávneho kraja z 18.02.2016 bolo rozhodnuté o výmaze žalobcu ako poskytovateľa prepravnej služby z Registra poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja na základe jeho žiadosti. Poukázal na to, že s oporou v § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je v napadnutom rozhodnutí uvedené, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto nie je možné toto obdobie započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Ďalej žalovaný skonštatoval, že nakoľko žalobca v spornom období nebol ani dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a uvedená doba nie je obdobím dôchodkového poistenia, nie je možné toto obdobie žalobcovi započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z 15.02.2017, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti pretože v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 10.08.2013 do 09.08.2016 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti. V nadväznosti na to sociálna poisťovňa listom z 29.03.2017 oznámila žalobcovi, že obdobie, kedy bol vedený ako poskytovateľ sociálnych služieb Banskobystrického kraja, t.j. od 10.08.2011 do 08.02.2016 mu na dôchodkové účely nebolo hodnotené, nakoľko nebol poistený na dôchodkové účely. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok z 26.10.2016 uviedol, že v období od 01.11.2008 do 22.02.2016 bol nezamestnaný, nebol v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie vedenom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, bez účasti dobrovoľného dôchodkového poistenia, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Taktiež v žiadosti o priznanie starobného dôchodku z 29.06.2018 tieto skutočnosti opätovne uviedol a potvrdil vlastnoručným podpisom. Pri posúdení nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli podľa žalovaného zhodnotené žalobcovi všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne, ktoré sa zhodujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo žalobcom preukázané. Žalobca v žalobe podľa názoru žalovaného neuviedol konkrétne dôvody, ani právny predpis, na základe ktorých by mu malo byť zhodnotené obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016 na účely nároku na starobný dôchodok. Žalovaný záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a preto žalobu žalobcu zamietol pre nedôvodnosť. Rozsudok bol dňa 26.03.2019 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. 6. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Podľa § 15 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Povinne dôchodkovo poistení sú a/ zamestnanec uvedený v ô 4 ods. 1 a 2,

b/ samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená, c/ fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len "dôchodkový vek") a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti, d/ fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek, e/ fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu 35) a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu 35a) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek, f/ na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, g/ ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu,35b) ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen a) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek, h/ vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,35c) ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok. (5) Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

8. Podľa § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len "dobrovoľné poistenie") vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj a/ odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3, b/ od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.

9. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

10. Podľa § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

11. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

12. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

13. Podľa § 82b ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je a/ 136% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56) platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo b/ percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov. (2) Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4. (3) Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a/ poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,2) 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d/ poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu. (4) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a/ v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b/ pred 1. januárom 1993, c/ v cudzine alebo d/ v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,

2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

14. Podľa § 140 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti a/ v období, počas ktorého sa im poskytuje materské, b/ od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti. c/ zrušené od 1.1.2008. (2) Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku. (3) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. 50) (4) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské. (5) Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie. (6) Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

15. Podľa § 142 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. (3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a/ mala prerušené poistenie podľa § 26, b/ bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/, c/ bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d/ sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

16. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

17. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

18. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

19. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

20. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal najmä spornosť obdobia od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, ktoré obdobie žalovaný nepovažoval za obdobie dôchodkového poistenia a preto ho nezapočítal do nároku na starobný dôchodok, pričom toto tvrdenie žiadnym zákonným spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné.

20. Zo všetkých okolností danej právnej veci je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca dosiahnutím dôchodkového veku a získaním 11.259 dní obdobia dôchodkového poistenia splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý mu bol prvostupňovým rozhodnutím priznaný. Podľa obsahu správnej žaloby spočíva spornosť teda v otázke ne/započítania obdobia od 10.08.2011 do 18.02.2016, v ktorom bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, pre určenie sumy starobného dôchodku, najmä na účely jeho zvýšenia podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z.

21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto nebolo možné toto obdobie započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. S uvedeným záverom žalovaného je možné sa stotožniť. Možno súhlasiť so žalovaným v tom, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nebolo obdobím dôchodkového poistenia žalobcu a preto nebolo možné toto obdobie započítať pre nárok žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, t.zn. aj na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku, pretože na iný záver nie je v platnej právnej úprave ani v na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad.

22. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v § 140, bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa Registračnej karty č. 223.1./1 vydanej Banskobystrickým samosprávnym krajom a podľa rozhodnutí Banskobystrického samosprávneho kraja z 10.08.2011 a z 18.02.2016, ktoré sú účasťou obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu žalovaného, s ktorým bol správny súd povinný sa oboznámiť, bol žalobca od 10.08.2011 do 18.02.2016 vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja. Z obsahu administratívneho spisu tiež plynie, že žalobca v rámci konania o žiadosti o priznanie starobného dôchodku (ani v podanej správnej žalobe) netvrdil, že za uvedené obdobie bolo zaňho zaplatené dôchodkové poistenie, či už ako povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby (§ 15 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z.) a na základe toho ani nepredložil žalovanému a tiež súdu žiadne podklady (§ 195 ods. 2, § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.) v tomto zmysle. Na uvedenom základe možno dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal pre dané konanie o návrhu na priznanie starobného dôchodku rozhodnú skutočnosť, že ako povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba za obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016 zaplatil poistné na dôchodkové poistenie, iba v ktorom prípade, by mu toto obdobie bolo možné zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Splnenie tejto podmienky nevyplývalo žalovanému ani z jeho úradnej činnosti (z informačného systému žalovaného).

23. Žalobná námietka, že ust. § 140 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom, pričom doba vedenia v Registri poskytovateľov sociálnych služieb tu uvedená nie je, je nekonkrétna, pretože nestačí len všeobecné konštatovanie žalobcu bez vyjadrenia jeho dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto možno len vo všeobecnosti uviesť, že § 140 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom v tam uvedených v obdobiach (obdobie poskytovania materského, práceneschopnosti, nezamestnanosti a pod.), medzi ktoré nepatrí doba vedenia poistenca v Registri poskytovateľov sociálnych služieb a práve preto takéto obdobie nie je vylúčené z povinnosti platiť poistné. Z obsahu § 140 zákona č. 461/2003 Z.z. teda nerezultuje nič iné, než záver, že pokiaľ žalobca v tom čase chcel aby mu v budúcnosti bolo obdobie vedenia v Registri poskytovateľov sociálnych

služieb zhodnotené na účely starobného dôchodku, bol povinný počas tohto obdobia platiť poistné. Opak nevyplýva ani z právnej úpravy zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (§ 62 a nasl.). Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z obsahu spisu ani z argumentácie žalobcu ďalej nevyplýva, či obdobie, v ktorom bol žalobca od 10.08.2011 do 18.02.2016 vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja mohlo byť obdobím, počas ktorého by žalobca v súlade § 140 zákona č. 461/2003 Z.z. nebol povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie z dôvodov tam uvedených, napríklad ak bol práceneschopný a podobne. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Oprávnený je vykonať dokazovanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia napadnutého žalobou, nie však za tým účelom, aby sám nanovo zisťoval skutočný stav veci, pretože súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy či absentujúcu aktivitu účastníkov konania ani v konaní o žalobách v sociálnych veciach.

24. Žalobca ďalej namietal, že záver žalobcu o tom, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nebol zákonným spôsobom zdôvodnený na základe čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že: „Obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto nie je možné toto obdobie započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy“. Uvedeným konštatovaním tak ozrejmil, že toto obdobie nie je možné započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, pretože nie je obdobím dôchodkového poistenia, čím zreteľne vymedzil svoj záver k tejto rozhodujúcej otázke. Rozhodovalo sa o priznaní starobného dôchodku, pričom vyriešenie otázky ustálenia obdobia dôchodkového poistenia malo charakter predbežnej otázky. Bolo preto logické, že žalovaný sa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia zameral na odôvodnenie skutočnosti, ktorá tvorila predmet konania. Pokiaľ žalobca mal na mysli (jeho námietka nepreskúmateľnosti je všeobecná a nekonkrétna), že žalobca svoje odôvodnenie ďalej nerozvíjal smerom k otázke dôvodov, pre ktoré toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia, k relevantnosti tejto námietky na účely prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom chýba vyjadrený dôsledok v tom zmysle, aký mal namietaný nedostatok zákonného odôvodnenia konkrétny vplyv na spôsobilosť napadnutého rozhodnutia na jeho preskúmanie súdom a tiež na jeho zákonnosť. V rámci neformálneho posudzovania žalôb v sociálnych veciach možno uzavrieť, že zmysel takto všeobecne sformulovanej námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je súdu zrejmý, avšak vzhľadom na obsah predchádzajúcich odsekov tohto rozsudku, ktoré vysvetľujú dôvody vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, jej nemožno vyhovieť. Pokiaľ sa v dôsledku porušenia postupu pri vydaní rozhodnutia neprejavila takáto chyba v celkovom kontexte zákonnosti rozhodnutia samotného, resp. sa nepreukázala, alebo sa dokonca ani zrozumiteľne netvrdila (čo je daný prípad), nemožno to v rámci preskúmania rozhodnutia správnym súdom zohľadniť. Vo všeobecnosti teda možno uzavrieť, že čiastkový nedostatok v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy, pokiaľ nemá za následok nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku, nepopiera zmysel jeho výroku a ani z iných dôvodov nespôsobuje jeho nezákonnosť, nie je dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je namieste poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 6/2003, v ktorom vyslovil nasledovný názor: „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie pre účastníka.“

25. Pri určení kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia žalovaný zohľadnil, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň aj kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, teda počet dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnoteného pri priznaní starobného dôchodku nemusí byť totožný s počtom dní zhodnotených na účely minimálneho dôchodku. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj po posúdení obsahu spisu je zrejmé, že obdobie dôchodkového poistenia získané žalobcom v počte 11.259 dní, ktorého zhodnotením splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa nezhoduje s tzv. kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný uzavrel, že žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca získal 10.842 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29 rokov a 257 kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaný vychádzal z toho, že kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je mimo iného aj obdobie dôchodkového poistenia získané v

kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Žalovaný zistil, že v kalendárnych rokoch 1997, 1998, 2013 a 2016 bol osobný mzdový bod žalobcu nižší ako 0,241, preto sa mu obdobie dôchodkového poistenia získané v týchto rokoch nehodnotilo na účely minimálneho dôchodku.

26. Žalovaný tak dospel k správnemu záveru, že žalobca získal len 10.842 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29 rokov a 257, pričom pre priznanie nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa § 82b ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. (na sumu minimálneho dôchodku) bolo potrebné získať obdobie dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia) v rozsahu 30 rokov. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu získané v kalendárnych rokoch 1997, 1998, 2013 a 2016 nemohlo byť zhodnotené v prospech žalobcu na účely minimálneho dôchodku a započítané do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, pretože v týchto rokoch na základe ním dosiahnutých osobných vymeriavacích základov bol osobný mzdový bod žalobcu nižší ako 0,241 (§ 61, § 62 zákona č. 461/2003 Z.z.), čo vyplýva z evidenčného listu dôchodkového poistenia žalobcu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.