Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: X.. K. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Č.. XX, XXX XX K., štátny občan SR, práv. zast.: JUDr. Iveta Kalinová, advokát, Cukrová č. 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova č. 5, 812 43 Bratislava, IČO: 397 687, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková s. r. o., Staré Grunty č. 142, 841 04 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na základe návrhu zo dňa 31. 07. 2012, ktorý bol doručený súdu toho istého dňa domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy 721,38 Eur brutto mesačne odo dňa 30. 07. 2012 až do zaplatenia.

2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán, svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov ich prečítaním.

3. Žalobca uviedol, že dňa 01. 01. 2000 uzatvoril pracovnú zmluvu so žalovaným pokiaľ ide o pozíciu: výskumný pracovník s VŠ vzdelaním. Zmluva bola následne niekoľkokrát zmenená. Posledná dohoda o zmene pracovných podmienok bola zo dňa 19. 12. 2008. Dňa 20. 02. 2012 mu žalovaný v rámci pohovoru odovzdal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vychádzajúc z písomného rozhodnutia dekana zo dňa 10. 02. 2012, ktorým znížil stav zamestnancov oddelenia Laboratória dopravných stavieb Centrálnych laboratórií Stavebnej fakulty STU v Bratislave (ďalej aj ,,CL") k 01. 03. 2012 pre neefektívnosť práce. Výpovedná doba uplynula dňa 31. 05. 2012. Rozhodnutie dekana vychádzalo z ekonomickej analýzy pracoviska CL za rok 2011, s ktorou sa žalobca nemal možnosť nielen oboznámiť, ale ani sa k nej nemal možnosť vyjadriť, pričom o to žiadal žalovaného v rámci pohovoru. Zo záznamu o pohovore, ktorý vypracoval žalovaný dňa 20. 02. 2012 vyplýva, že pohovor bol formálny a neposkytol žalobcovi možnosť oboznámiť sa s dôvodmi výpovede, nakoľko tento záznam bol vypracovaný ešte pred pohovorom a nezodpovedal skutočnému priebehu pohovoru. Dňa 30. 07. 2012 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že k zníženiu stavu zamestnancov CL došlo z dôvodu neefektívnosti ich práce. Na pohovore dňa 20. 02. 2012 predložil žalobcovi rozhodnutie dekana zo dňa 10. 02. 2012 o znížení stavu zamestnancov a to na základe ekonomickej analýzy, z ktorej vyplýva, že zníženie stavu zamestnancov bolo relevantné. Súčasťou analýzy bol aj prehľad nákladov a príjmov pracoviska k 31. 12. 2011 a analýzy rozsahu pracovných náplní a pracovných činností zamestnancov. Ekonomická analýza bola interným podkladom, s ktorým oboznámil dekan členov vedenia fakulty. Z údajov vyplynula aj nízka vedecko-výskumná a ekonomická výkonnosť pracoviska CL, v rámci ktorého vykonával pracovnú činnosť žalobca. Žalobca bol o podstatných záveroch z tejto analýzy oboznámený. ako hmotnoprávnu podmienku pre platnú výpoveď požaduje písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti, preto požiadavku žalobcu na predloženie ekonomickej analýzy v rámci výpovede považoval za irelevantnú. V rámci pohovoru uviedol žalobcovi, že nemá pre neho iné voľné pracovné miesto v rámci Stavebnej fakulty STU, čo vyplýva aj zo záznamu z pohovoru. Uvedené považoval za zadosťučinenie zákonu o ponuke miesta na celej STU. Dekan pri pohovore explicitne uviedol žalobcovi, že na celej STU nie je vhodné miesto pre žalobcu. Žalobca mal dôkaznú povinnosť označiť konkrétne pracovné miesta, ktoré boli v dobe podania výpovede v mieste výkonu jeho práce voľné a toto nemôže prenášať na žalovaného. V pracovnoprávnych vzťahoch má fakulta postavenie zamestnávateľa. Dekan fakulty ako orgán akademickej samosprávy fakulty je oprávnený vykonať všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov STU, zaradených na fakulte. V rámci ponukovej povinnosti musia byť splnené časové a obsahové kritériá (priestorové a vecné), pričom ponuková povinnosť sa mala vzťahovať len na miesto výkonu práce, ktorým boli Centrálne laboratóriá Stavebnej fakulty STU na adrese Technická ul. č. 5 v Bratislave. Zamestnávateľ v čase výpovede z hľadiska časového a priestorového nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by mohol ponúknuť žalobcovi. Žalobca v žalobe označil za sídlo žalovaného adresu Radlinského č. 11, Bratislava, avšak na tejto adrese sídli Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Žalovaný sídli na adrese Vazovova č. 5, 812 43 Bratislava.

5. Z obsahu pracovnej zmluvy č. 02/7/2000 zo dňa 01. 01. 2000 (č. l. 6-7) vyplýva dohoda medzi Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, so sídlom Radlinského č. 11, 813 68 Bratislava, zastúpenej dekanom fakulty ako zamestnávateľom a X.. K. Š. ako zamestnancom o prijatí do pracovného pomeru, druh práce: výskumný pracovník s VŠ vzdelaním, miesto výkonu práce: Cestné vedecko - výskumné laboratórium pri Katedre dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU, deň nástupu do práce : 01. 01. 2000, na polovičný pracovný úväzok so skúšobnou dobou 3 mesiace.

6. Z dohody o zmene pracovných podmienok č. 02/839/2008 zo dňa 19. 12. 2008 (č. l. 8) vyplýva, že v súvislosti s pracovnou zmluvou č. 02/7/2000 zo dňa 01. 01. 2000 a nasledovných dodatkov vznikol žalobcovi pracovný pomer u zamestnávateľa s tým, že bude vykonávať pracovnú činnosť (funkciu): výskumný pracovník s vysokoškolským vzdelaním - Centrálne laboratóriá Stavebnej fakulty STU. Dňom 01. 01. 2009 sa zmenil obsah pracovnej zmluvy z dôvodu zmeny pracovného úväzku na 37,5 hod. týždenne/ 100% úväzok. Zmena úväzku sa vzťahovala na dobu neurčitú. Dohoda tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2000.

7. Z obsahu rozhodnutia dekana zo dňa 10. 02. 2012 (č. l. 10) vyplýva, že dekan z dôvodu neefektívnosti práce oddelenia Laboratória dopravných stavieb Centrálnych laboratórií Stavebnej fakulty STU v Bratislave, na základe ekonomickej analýzy tohto pracoviska za rok 2011 - prehľad nákladov a príjmov k 31. 12. 2011 a analýzy rozsahu pracovných náplní a pracovných činností znížil stav zamestnancov k 01. 03. 2012 z dôvodu ich nadbytočnosti o pracovné miesta Centrálne laboratória v oddelení Laboratória dopravných stavieb - výskumný pracovník s VŠ - zamestnanec X.. K. Š. (osobné číslo XXXXXX), - výskumný pracovník s VŠ - zamestnanec X.. K. Q. (osobné číslo XXXXXX). Návrh na zníženie stavu zamestnancov - zrušenie pracovných miest bol prerokovaný vedením fakulty dňa 10. 02. 2012. Vedenie súhlasilo so skončením pracovného pomeru so žalobcom s tým, že na základe tohto rozhodnutia mal byť rozviazaný pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

8. Z obsahu zápisnice č. 4 z mimoriadneho zasadnutia výboru Nezávislej odborovej organizácie na Stavebnej fakulte STU (ďalej aj ,,NOO") zo dňa 15. 02. 2012 (č. l. 58) vyplýva, že odborová organizácia v zastúpení X.. K.. Š., K.. S.. T., X.. N.. Č., N.. a K.. U.. H. prerokovala žiadost dekana Stavebnej fakulty pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) s troma zamestnancami CL STU (Z., Q., Š.).

9. Zo záznamu z pohovoru so zamestnancom zo dňa 20. 02. 2012 (č. l. 34) vyplýva, že tento pohovor sa uskutočnil za účasti žalobcu ako zamestnanca, ďalej za účasti profesora X.. O. J., N.., dekana Stavebnej fakulty STU, X.. T. Š., tajomníka fakulty, X.. C. N., N.., vedúceho pracoviska CL, C. I., pracovníčky oddelenia ľudských zdrojov a X.. K. Š., predsedu NOO, ktorí vystupovali na strane zamestnávateľa v súvislosti so skočením pracovného pomeru z dôvodu zníženia stavu zamestnancov pre ich nadbytočnosť v oddelení CL. Dekan informoval prítomných o rozhodnutí zo dňa 10. 02. 2012, o dôvodoch vydania tohto rozhodnutia s tým, že Stavebná fakulta STU nemá k dispozícii vhodné voľné pracovné miesto, ktoré by žalobcovi mohla ponúknuť. Prítomných informoval o dôvode skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, o odstupnom s tým, že žalobca sa na pohovore vyjadril: ,,Pracovný pomer skončí výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) z dôvodu zrušenia pracovného miesta pre nadbytočnosť, pričom zamestnávateľ nemá pre zamestnanca iné vhodné pracovné miesto." Písomné znenie záznamu z pohovoru potvrdili svojím podpisom žalobca a zástupcovia zamestnávateľa.

10. Z obsahu výpovede č. 01/522/2012 zo dňa 20. 02. 2012 (č. l. 9) vyplýva, že žalovaný v zastúpení dekanom Stavebnej fakulty STU ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., nakoľko sa žalobca stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie dekana zo dňa 10. 02. 2012 o znížení stavu zamestnancov oddelenia Laboratória dopravných stavieb Centrálnych laboratórií Stavebnej fakulty STU v Bratislave k 01. 03. 2012 pre neefektívnosť práce vrátane pracovného miesta žalobcu "výskumný pracovník s VŠ vzdelaním". Žalovaný súčasne uviedol, že nemal pre žalobcu iné vhodné pracovné miesto, na ktorom by mohol vykonávať pracovnú funkciu a nemal ani iné pracovné miesto, na ktorom by mohol vykonávať prácu. Výpoveď žalobcu bola prerokovaná s príslušnou odborovou organizáciou podľa čl. 5 ods. 3 Pracovného poriadku č. 7/7 - N pre zamestnancov STU v Bratislave. Dĺžka výpovednej doby predstavovala tri mesiace a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede a mala sa skončiť uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca /62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce/. Žalobcovi zamestnávateľ priznal odstupné v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku, pretože jeho pracovný pomer trval dlhšie ako 5 rokov (§ 76 Zákonníka práce). Podľa kolektívnej zmluvy STU priznal žalobcovi odstupné nad zákonom stanovený rozsah vo výške jedného funkčného platu. Výpoveď bola daná dekanom fakulty, ktorú osobne podpísal s tým, že prevzatie výpovede dňa 20. 02. 2012 potvrdil svojím podpisom žalobca.

11. Z oznámenia žalobcu zo dňa 30. 07. 2012 (č.l. 11) vyplýva žiadosť, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával z dôvodu, že zamestnávateľ nepreukázal neefektívnosť jeho práce, pričom výpoveď považoval žalobca za neplatnú.

12. Okresný súd Bratislava I na základe rozsudku sp. zn. 18Cpr/6/2012 zo dňa 12. 12. 2017 (č. l. 298-285) zamietol žalobu žalobcu A.. X.. J. Z., N.. voči žalovanému Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, so sídlom Radlinského č. 11, 811 07 Bratislava, IČO: 00 397 687 a to v súvislosti s výpoveďou zo dňa 20. 02. 2012 z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 02. 2012, nakoľko súd nezistil porušenie formálnych a materiálnych podmienok uvedených v Zákonníku práce zo strany zamestnávateľa. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odvolania zo strany žalobcu.

13. Okresný súd Bratislava I na základe rozsudku sp. zn. 25Cpr/10/2012 zo dňa 21. 09. 2017 (č. l. 287-292) zamietol žalobu žalobcu X.. K. Q. voči žalovanému Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, so sídlom Radlinského č. 11, 811 07 Bratislava, IČO: 00 397 687 a to v súvislosti s výpoveďou zo dňa 04. 10. 2012 v nadväznosti na rozhodnutie dekana zo dňa 28. 09. 2012, nakoľko súd nezistil porušenie formálnych a materiálnych podmienok uvedených v zo strany zamestnávateľa. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odvolania zo strany žalobcu.

14. Žalobca uviedol, že hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa je ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Zamestnávateľ túto podmienku nesplnil. Voľné pracovné miesta sa vzťahovali nielen na Stavebnú fakultu, ale na celú STU. Ponuková povinnosť trvala do skončenia výpovednej lehoty a vznikla predtým, než dostal od zamestnávateľa výpoveď. Bol zamestnancom STU, nie Stavebnej fakulty. Dekan fakulty mal síce právomoc rozhodovať v pracovnoprávnych otázkach, musí však vždy konať v mene STU, nie v mene Stavebnej fakulty. Zamestnávateľ je povinný pred výpoveďou prerokovať túto so zástupcami zamestnancov. Dekan fakulty túto podmienku nesplnil. Napísal list výboru odborovej organizácie, ale list neprerokoval. Zo zápisnice odborového orgánu musí byť jasné, čoho sa rokovanie týkalo, čo sa prejednávalo a k akým záverom na rokovaní došlo. Zo žiadnej zápisnice odborovej organizácie nevyplýva ani zmienka o tom, že by bol prijatý akýkoľvek záver. Dôvod výpovede, ktorý je v nej uvedený nezodpovedá pravde, je účelový a pravdepodobne bol zamýšľaný už dávno pred jej podaním. Vzhľadom k týmto skutočnostiam zamestnávateľ nesplnil požiadavky pre platnú výpoveď zamestnancov.

15. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o listinný dôkazný prostriedok - nástupy do pracovného pomeru za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 05. 2012, z tejto listiny vyplýva, že vhodnými voľnými pracovnými miestami pre žalobcu v čase výpovede boli tieto miesta: 1./ vrátnik na oddelení prevádzky Dekanátu, 2./ výskumný pracovník (práce pri riešení projektu EU - BRAWISIMO) na Katedre dopravných stavieb, 3./ výskumný pracovník, vedecký asistent na Katedre technických zariadení a 4./ pracovník fyzickej ochrany majetku strážnik na oddelení prevádzky Dekanátu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 5/2009 pokiaľ mal žalovaný voľné pracovné miesta v čase dania výpovede žalobcovi (ako aj počas jeho výpovednej doby až do skončenia jeho pracovného pomeru) k dispozícii, bez ohľadu na to, že na tieto pracovné miesta bola určená kvalifikačná požiadavka vzdelania len základné alebo len stredné odborné alebo úplné stredné odborné vzdelanie, bolo povinnosťou žalovaného takúto prácu žalobcovi ponúknuť aj keď žalobca dosiahol vyšší stupeň kvalifikácie. Ponuková povinnosť žalovaného trvala od 10. 02. 2012 do 31. 05. 2012, t.j. aj počas výpovednej doby až do skončenia pracovného pomeru. Žalovaný teda neponúkol žalobcovi voľné pracovné miesto, ktorým disponoval v tomto čase.

16. Právny zástupca žalovaného namietal štyri pracovné miesta, ktoré boli označené žalobcom ako voľné. Tak ako z kvalifikačného, tak aj z časového hľadiska tieto pracovné miesta voľné neboli. Dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 25. 08. 2008 obaja prerokovali, pričom žalobca s uvedeným súhlasil. Žalovaný nadrámec svojej ponukovej povinnosti, ktorá sa podľa jeho názoru vzťahovala na miesto výkonu práce na adrese Technická č. 5, Bratislava splnil svoju ponukovú povinnosť. V tomto prípade mala právomoc konať za STU Stavebná fakulta v zastúpení dekanom, s ktorou žalobca aj uzatváral pracovnú zmluvu. Dekan stavebnej fakulty STU bol preto oprávnený v mene STU robiť úkony, smerujúce k skočeniu pracovného pomeru žalobcu. Žalovaný nemal žiadne voľné pracovné miesta, ktoré by podliehali všetkým kritériám definície voľného pracovného miesta v súlade so Zákonníkom práce. Ponuková povinnosť sa vzťahuje na deň podania výpovede a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 261/2007 zo dňa 27. 11. 2008. Žalobca neoznačil ani jedno voľné pracovné miesto, ktoré by v čase podania výpovede spĺňalo zákonnú definíciu voľného pracovného miesta.

17. Svedok prof. X.. O. J. uviedol, že doposiaľ je zamestnaný na Stavebnej fakulte STU na funkčnom mieste profesor pre odbor geodézia a kartografia. Pokiaľ ide o žalobcu, svedok určitú dobu pôsobil vo funkcii dekana fakulty takže vo vzťahu k žalobcovi vystupoval v pozícii nadriadený - podriadený. Žalobca pôsobil na pracovisku, ktoré sa nazýva Centrálne laboratóriá, pre ktoré bola prijatá približne v roku 2007 koncepcia ďalšieho rozvoja a v rámci nej sa predpokladalo, že toto pracovisko prejde na viaczdrojové financovanie približne do roku 2011. Vzhľadom na to, že táto koncepcia sa nenaplnila, rozhodli sa koncom roka 2011 vypracovať analýzu efektivity fungovania tohto pracoviska. Táto analýza bola predložená na rokovane orgánom fakulty. Jedným zo záverov tejto analýzy bolo zníženie počtu pracovníkov. So žalobcom sa stretol viackrát v rámci týchto pohovorov, kde sa mu snažil ponúknuť riešenia, ktoré by mohli byť kompromisné pre obidve strany, napríklad čiastkové úväzky a zvýšenie aktivít mimo základnej výskumnej činnosti. V určitom momente došlo aj k čiastočnej dohode. Žalobca spolu s kolegami prijal na pár mesiacov čiastkový úväzok, ale následne v ďalšom období toto odmietal. Ako dekan konal v zmysle predpisov platných v tom čase. Bol prítomný na pohovore so žalobcom dňa 20. 02. 2012, kedy sa malo žalobcovi oznámiť, že dôjde k ukončeniu pracovného pomeru. V tejto súvislosti nebolo žalobcovi ponúknuté iné pracovné miesto, lebo v tom čase nemali na fakulte pre žalobcu iné vhodné pracovné miesto, čo je uvedené aj v zápise o ukončení pracovného pomeru. Dekan má právomoc riešiť personálne otázky na fakulte.

18. Svedok X.. T. Š. uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného je tajomníkom Stavebnej fakulty STU. Pokiaľ ide o žalobcu bol zamestnancom stavebnej fakulty. Pracovisko vedecko-výskumného laboratória sa dlhodobo týkalo s problémami financovania a to aj vzhľadom na spôsob financovania verejných škôl, ktoré sú postavené na viaczdrojovom financovaní. Toto pracovisko malo dlhodobé problémy pokiaľ ide o zabezpečenie financovania mzdových prostriedkov. Centrálne laboratória sú organizačnou zložkou Stavebnej fakulty a členia sa na tri pracoviská: 1./ Laboratórium cestných stavieb, 2./ Laboratórium nosných konštrukcií a 3./ Laboratórium konštrukcií pozemných stavieb. Bol prítomný na pohovore so žalobcom dňa 20. 02. 2012. Dekan povedal, že Stavebná fakulta nemá pre žalobcu voľné pracovné miesto, tak mu nemá aké voľné pracovné miesto ponúknuť.

19. Svedok X.. K. Q. uviedol, že je bývalým zamestnancom žalovaného. Pôsobil ako výskumný pracovník na Stavebnej fakulte STU, s miestom výkonu práce Centrálne laboratóriá, Laboratórium dopravných stavieb. Pokiaľ ide o žalobcu, boli spolu kolegovia na rovnakej výskumnej úrovni. Žalobca pracoval v Laboratóriu dopravných stavieb, bol jedeným z riešiteľov výskumnej úlohy.

20. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

21. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

22. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

23. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

24. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

27. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

28. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

29. Podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to

a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,

b) pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako v prípade výkonu alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,

c) v dobe, keď je zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily") podľa osobitného predpisu,

d) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky,

e) v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,

f) v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.

30. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

31. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

32. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

33. Podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

34. Podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

35. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

36. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6), uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)].

37. Podľa § 24 zák. č. 131/2002 Z. z., orgány akademickej samosprávy fakulty sú:

a) akademický senát fakulty,

b) dekan,

c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len "vedecká rada fakulty"),

d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia fakulty").

38. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z., dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty.

39. Podľa § 28 ods. 9 zák. č. 131/2002 Z. z., dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 písm. d)].

40. Podľa čl. 1 ods. 1 Štatútu Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. 5/2014 (č. l. 204-213), Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je súčasťou Slovenskej technickej univerzity (ďalej len ,,STU").

41. Podľa čl. 1 ods. 3 Štatútu Stavebnej fakulty STU, sídlom fakulty je Bratislava, Radlinského ul. č. 11.

42. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 261/2007 zo dňa 27. 11. 2008 o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať, so zreteľom na uvedené dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu o vykonaní organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa stala navrhovateľka nadbytočnou. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii (viď znenie § 63 ods. 2 v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca.

43. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 5/2009 zo dňa 19. 04. 2011, pokiaľ žalovaný mal voľné pracovné miesta v čase dania výpovede žalobcovi (ako aj počas jeho výpovednej doby až do skončenia jeho pracovného pomeru) k dispozícii, bez ohľadu na to, že pre tieto pracovné miesta bola určená ako kvalifikačná požiadavka vzdelania len základné, alebo len stredné odborné alebo úplné stredné odborné vzdelanie, bolo povinnosťou žalovaného takúto prácu žalobcovi ponúknuť aj keď žalobca dosiahol vyšší stupeň kvalifikácie, keďže ukončením vysokoškolského vzdelania sa u žalobcu na spĺňaní kvalifikačných kritérií základného a stredoškolského vzdelania, ktoré už predtým nadobudol, nič nezmenilo a v žiadnom prípade spĺňanie týchto kritérií nemohol nadobudnutím vysokoškolského vzdelania stratiť. Až v prípade, že žalobca by nebol ochotný prejsť na takúto inú pre neho vhodnú prácu, by mu žalovaný mohol dať výpoveď. Pokiaľ teda žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mal k dispozícii, mu neponúkol, absentoval hmotnoprávny predpoklad výpovede podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce.

44. Pracovný pomer je dvojstranný právny vzťah, na základe ktorého vzniká zamestnancovi, ako aj zamestnávateľovi celý rad práv a povinností z neho vyplývajúcich. Vyznačuje sa záväzkovým charakterom. Jeho obsah je determinovaný vzájomným vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, pričom špecifickejšie môžeme vymedziť pracovný pomer ako osobný záväzok, pretože zamestnanec je pri plnení pracovných úloh nezastupiteľný a prácu musí vykonať osobne.

45. Skončenie pracovného pomeru je právny inštitút, ktorý zaisťuje ukončenie základného pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, v ktorom dochádzalo k výkonu závislej práce za odmenu.

46. Výpoveď z pracovného pomeru je výslovný, jednostranne adresovaný prejav vôle ukončiť pracovný pomer, pričom vôľa druhého účastníka pracovného pomeru nie je podstatná. Výpoveď môže účastník pracovnoprávneho vzťahu dať len z pracovného pomeru ako celku, nemôže sa týkať len jeho časti. Výpoveď z pracovného pomeru pôsobí do budúcna, nikdy nepôsobí ex tunc, čo znamená, že pracovný pomer sa nekončí jej doručením, ale uplynutím zákonnej výpovednej doby. Spätná účinnosť výpovede je vylúčená. Platnosť výpovede je podmienená splnením hmotnoprávnych podmienok, ale aj z hľadiska právnych úkonov a ich náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, ako aj súladu so zákonom, dobrými mravmi a základnými ľudskými právami. Neplatná je výpoveď napríklad v rozpore s právnym poriadkom, alebo z dôvodu náboženského presvedčenia, alebo uzatvorenia manželstva. Hmotnoprávnou podmienkou výpovede je aj ponuka inej vhodnej práce podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, súhlas príslušného orgánu, resp. jej prerokovanie so zástupcami zamestnancov.

47. Podmienkou platnosti výpovede je jej písomná forma a doručenie. Doručenie výpovede je podstatné z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby, pričom výpovedná doba začína plynúť prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po doručení tejto výpovede. presne špecifikuje dĺžku výpovednej doby, ktorá je závislá od toho, či ide o zamestnanca alebo zamestnávateľa ako aj od dôvodu skončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru. Je to doba, ktorá musí záväzne uplynúť od prejavu vôle skončiť pracovný pomer a skutočným skončením pracovného pomeru.

48. Zamestnávateľ môže platne skončiť pracovný pomer so zamestnancom len z taxatívne uvedených dôvodov v § 63 ods. 1 Zákonníku práce. Výpovedný dôvod musí byť vyšpecifikovaný dostatočne určito, aby nevznikli pochybnosti o jeho určení. V opačnom prípade, v prípade pochybností, nastáva neplatnosť výpovede z dôvodu nedostatočnej konkretizácie výpovedného dôvodu. Nadbytočnosť zamestnanca je dôvodom na uplatnenie výpovede, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo zníženia stavu zamestnancov a o iných organizačných zmenách. Cieľom tohto rozhodnutia je zabezpečenie efektívnosti práce. 49. Zákon uvedeným spôsobom umožňuje, aby zamestnávateľ reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Je voľbou zamestnávateľa, ktorý zamestnanec je nadbytočný a súd nie je oprávnený preskúmavať toto rozhodnutie. V prípade uplatnenia tohto výpovedného dôvodu vzniká povinnosť ponuky inej vhodnej práce a aj ustanovenie § 64 o zákaze výpovede.

50. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a s poukazom na zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný.

51. Nespornou skutočnosťou bolo to, že žalobca na základe pracovnej zmluvy v znení dodatkov vykonával u žalovaného prácu na pozícii výskumný pracovník s VŠ vzdelaním -s miestom výkonu práce: Centrálne laboratória Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, na Technickej ulici č. 5 v Bratislave, ďalej doručenie výpovede z pracovného pomeru, vrátane rozhodnutia dekana zo dňa 10. 02. 2012, ktorým došlo k zníženiu stavu zamestnancov k 01. 03. 2012 z dôvodu nadbytočnosti, vrátane pracovného miesta žalobcu.

52. Súd v tejto súvislosti skúmal splnenie formálnych podmienok (t.j. 1./ písomná forma výpovede, 2./ jej doručenie do vlastných rúk zamestnanca) a materiálnych podmienok zo strany žalovaného pokiaľ ide

o skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou (t.j. 1./ existencia rozhodnutia o organizačnej zmene v čase, kedy je zamestnancovi daná výpoveď z pracovného pomeru a nadbytočnosť zamestnanca v príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou, 2./ prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, 3./ splnenie ponukovej povinnosti, pokiaľ má organizácia iné voľné pracovné miesta vhodné pre zamestnanca v mieste výkonu práce a 4./ zákaz výpovede zamestnanca, ktorý sa nachádza v ochrannej dobe).

53. Z dokazovania vyplýva, že žalobcovi bola dňa 20. 02. 2012 doručená výpoveď zo strany zamestnávateľa v písomnej forme a to z dôvodu zníženia stavu zamestnancov oddelenia Laboratória dopravných stavieb Centrálnych laboratórií Stavebnej fakulty STU v Bratislave k 01. 03. 2012 pre neefektívnosť práce vrátane pracovného miesta žalobcu "výskumný pracovník s VŠ vzdelaním" . Dôvodom výpovede bola teda nadbytočnosť žalobcu ako zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b/ v príčinnej súvislosti s rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 10. 02. 2012 o zrušení pracovného miesta žalobcu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Tým, že žalovaný riadne doručil žalobcovi výpoveď v písomnej forme, v ktorej skutkovo vymedzil dôvody výpovede a to tak, aby boli preskúmateľné a nezameniteľné, splnil jeden zo základných zákonných predpokladov pre platné ukončenie pracovného pomeru výpoveďou (§ 61 ods. 1 .

54. Po preskúmaní formálnych a obsahových náležitostí výpovede zo dňa 20. 02. 2012 súd nezistil také pochybenia zo strany zamestnávateľa, ktorý by mali za následok neplatnosť výpovede (§ 77 .

55. Výpoveď mala písomný charakter, bola žalobcovi riadne doručená, obsahovala zrozumiteľný a preskúmateľný dôvod ukončenia pracovného pomeru (nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce).

56. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 261/2007 zo dňa 27. 11. 2008).

57. Súd taktiež nezistil, že by sa žalobca ako zamestnanec nachádzal v ochrannej dobe, počas ktorej by zamestnávateľ nemohol pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou (§ 64 .

58. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej dekan Stavebnej fakulty STU nebol oprávnený ukončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, nakoľko bol zamestnancom STU a teda nie Stavebnej fakulty STU, súd uvedené námietku vyhodnotil ako účelovú, nakoľko je v rozpore so Zákonníkom práce, zákonom o vysokých školách, so Štatútom Stavebnej fakulty STU ako aj s Organizačným poriadkom STU v Bratislave.

59. Z obsahu výpovede vyplýva, že subjektom, ktorý ukončil pracovný pomer so žalobcom je Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, za ktorú konal jej dekan. Pokiaľ ide o právomoc dekana Stavebnej fakulty konať v pracovnoprávnych vzťahoch za STU v Bratislave (vrátane ukončenia pracovného pomeru výpoveďou), táto právomoc mu vyplýva z ust. § 7 ods. 2, § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorých zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pričom iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Dekan ako orgán akademickej samosprávy Stavebnej fakulty má právo v mene Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ako verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy ako je uzatváranie, zmena a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy (§ 23 ods. 1 písm. d/, § 24 písm. b/, § 28 ods. 9 zák. č. 131/2002 Z. z.).

60. Podľa čl. 8 ods. 2 písm. c) Štatútu Stavebnej fakulty STU, dekan najmä vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov STU zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v Štatúte STU.

61. Podľa čl. 26 ods. 3 Štatútu Stavebnej fakulty STU, vo veciach pracovnoprávnych vzťahov uskutočňovaných na fakulte v mene STU rozhoduje a koná dekan.

62. Podľa čl. 2b ods. 1 písm. b) Organizačného poriadku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. 15/2008-N (č. l. 214-222), dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov STU zaradených na ním riadenej fakulte, a to v rozsahu mzdových prostriedkov pridelených fakulte na základe schváleného rozpočtu STU.

63. Podľa čl. 3 Organizačného poriadku STU, fakulty v mene STU rozhodujú a konajú - pokiaľ ide uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov uskutočňovaných na fakulte.

64. V nadväznosti na ust. zák. č. 131/2002 Z. z., Štatút Stavebnej fakulty STU a Organizačný poriadok STU dospel súd k záveru, že ak dekan Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave dňa 20. 02. 2012 ukončil pracovný pomer za STU v Bratislave so žalobcom, konal v súlade so zákonom, so Štatútom Stavebnej fakulty STU (čl. 8 ods. 2 písm. c/, čl. 26 ods. 3) a s Organizačným poriadkom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. 15/2008-N (čl. 2b ods. 1 písm. b/).

65. To, či sa žalobca cítil zamestnancom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, a teda nie zamestnancom Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, je výlučne subjektívnym pocitom žalobcu, na ktorý má právo, avšak faktom ostáva, že v súlade s príslušnými právnymi predpismi a internými právnymi normami žalovaného, bolo jeho právom, aby za STU v Bratislave v prípade ukončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom konal dekan Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Keďže táto skutočnosť vyplýva z obsahu výpovede, súd nemohol ani v tejto časti konštatovať jej neplatnosť (§ 77 .

66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný v čase od 10. 02. 2012 do 31. 05. 2012 nesplnil ponukovú povinnosť, a teda žalobcovi neponúkol vhodné a primerané voľné pracovné miesto a to aj napriek tomu, že podľa jeho zistení disponoval niekoľkými voľnými pracovnými miestami, súd túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

67. Žalovaný s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 261/2007 zo dňa 27. 11. 2008 mal za to, že ponuková povinnosť sa vzťahovala iba na deň výpovede, t.j. na deň 20. 02. 2012, avšak v deň výpovede nedisponoval voľným pracovným miestom, preto v rámci písomného znenia výpovede uviedol, že nemá pre zamestnanca iné vhodné pracovné miesto, na ktorom by mohol žalobca vykonávať pracovnú funkciu a nemá ani iné pracovné miesto, na ktorom by mohol vykonávať prácu, čím mal žalovaný za to, že si vo vzťahu k žalobcovi splnil svoju ponukovú povinnosť (§ 63 ods. 2 . Tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca a teda bolo povinnosťou žalobcu uniesť v tomto smere dôkazné bremeno.

68. Žalobca bol toho názoru, že ponuková povinnosť sa neobmedzovala iba na deň výpovede, ale prakticky na obdobie od vydania rozhodnutia žalovaného o znížení stavu zamestnancov (t.j. od 10. 02. 2012) do uplynutia trojmesačnej výpovednej doby (t.j. do 31. 05. 2012) a to aj s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený v uznesení sp. zn. 1 M Cdo 5/2009 zo dňa 19. 04. 2011, podľa ktorého pokiaľ žalovaný mal voľné pracovné miesta v čase dania výpovede žalobcovi (ako aj počas jeho výpovednej doby až do skončenia jeho pracovného pomeru) k dispozícii, bez ohľadu na to, že pre tieto pracovné miesta bola určená ako kvalifikačná požiadavka vzdelania len základné, alebo len stredné odborné alebo úplné stredné odborné vzdelanie, bolo povinnosťou žalovaného takúto prácu žalobcovi ponúknuť aj keď žalobca dosiahol vyšší stupeň kvalifikácie. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v období od 10. 02. 2012 do 31. 05. 2012 disponoval štyrmi voľnými pracovnými miestami (1./ vrátnik na oddelení prevádzky dekanátu, 2./ výskumný pracovník na Katedre dopravných stavieb - projekt BRAWISIMO, 3./ výskumný pracovník vedecký asistent na Katedre technických zariadení a 4./ pracovník fyzickej ochrany majetku strážnik na oddelení prevádzky Dekanátu).

69. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/132/2016 zo dňa 25. 9. 2017 z hľadiska tzv. ponukovej povinnosti zamestnávateľa nie je podstatné, či zamestnávateľ vôbec disponuje voľnými pracovnými miestami, t. j. bez ohľadu na to, kde sú tieto pracovné miesta; z hľadiska splnenia tejto hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede (okrem výpovede pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer) možno považovať za relevantné jedine to, či zamestnávateľ má toto miesto k dispozícii v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Tomuto záveru nasvedčuje predovšetkým gramatický a sémantický výklad ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce v znení v čase dania výpovede. Z analýzy slov ostatne uvedeného ustanovenia (" ... v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce ...") podľa dovolacieho súdu nepochybne vyplýva, že podľa existujúceho (pre zamestnávateľa priaznivejšieho) právneho stavu (do 30. júna 2003 bol zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi nielen pracovné miesto v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ale aj v mieste jeho bydliska, a to prípadne aj po predchádzajúcej príprave), stačí, ak zamestnávateľ pred uplatnením výpovede ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce (k splneniu ponukovej povinnosti pozri napr. aj R 51/1975 a vzhľadom na podobnosť právnych úprav možno pripomenúť, že rovnako riešil otázku splnenia ponukovej povinnosti aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 2521/2000).

70. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť žalovaného, vychádzajúc z ust. § 63 ods. 2 a s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 5/2009 zo dňa 19. 04. 2011 má súd za to, že ponuková povinnosť žalovaného sa neobmedzovala iba na deň výpovede, t.j. na deň 20. 02. 2012, ale trvala prakticky do 31. 05. 2012. Z tohto dôvodu možno považovať názor, podľa ktorého ,,z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti možno považovať za významné jedine, či zamestnávateľ disponoval voľnými pracovnými miestami v okamžiku dania výpovede" (t.j. ide o právny názor Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1369/2001, ktorý je obsiahnutý aj v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 18Cpr 6/2012 zo dňa 12. 12. 2017, resp. v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25 Cpr/10/2012 zo dňa 21. 09. 2017) za prekonaný. Na druhej strane súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mala vzniknúť ponuková povinnosť žalovanému už momentom prijatia rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov v mieste výkonu práce Laboratória dopravných stavieb Centrálnych laboratórií Stavebnej fakulty STU v Bratislave, na Technickej č. 5 v Bratislave dňa 10. 02. 2012, nakoľko rozhodujúcim momentom pri vznik ponukovej povinnosti je moment výpovede ako takej a nie úkony, ktoré predchádzali výpovedi. Z tohto dôvodu má súd za to, že žalovanému vznikla ponuková povinnosť iba v období od uskutočnenia výpovede (t.j. od 20. 02. 2012) do uplynutia výpovednej doby (t.j. do 31. 05. 2012). Jedná sa o časový limit povinnosti, vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 2 ZP. Pokiaľ ide o priestorový limit, súd s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR sp. zn. sp. zn. 8Cdo/132/2016 nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa ponuková povinnosť vzťahovala na celú Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave ako takú. Nebolo teda povinnosťou žalovaného ponúknuť žalobcovi voľné pracovné miesta, ktorými by verejná vysoká škola disponovala v rámci všetkých svojich fakúlt. Povinnosťou žalovaného bolo v čase od 20. 02. 2012 do 31. 05. 2012 ponúknuť žalobcovi iba tie voľné pracovné miesta, ktorými disponovala na Stavebnej fakulte v mieste výkonu práce žalobcu, ktorý bol dohodnutý na Technickej č. 5 v Bratislave v pracovisku Centrálne laboratória. Žalobcovi sa však v tomto smere nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že by žalovaný v čase výpovede disponoval v mieste výkonu práce žalobcu voľným pracovným miestom. Žalobcom uvádzané štyri voľné pracovné miesta (1./ vrátnik na oddelení prevádzky dekanátu, 2./ výskumný pracovník na Katedre dopravných stavieb - projekt BRAWISIMO, 3./ výskumný pracovník vedecký asistent na Katedre technických zariadení a 4./ pracovník fyzickej ochrany majetku strážnik na oddelení prevádzky Dekanátu) sa nevzťahovali na pracovisko Centrálne laboratória na Technickej č. 5 v Bratislave.

71. Námietku žalobcu spočívajúcu v neprerokovaní jeho výpovede so zástupcami zamestnancov súd taktiež vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. Žalovaný preukázal, že navrhované organizačné zmeny a výpoveď riadne prerokoval s Nezávislou odborovou organizáciou na Stavebnej fakulte STU a to dňa 15. 02. 2012. Nezávislá odborová organizácia v zastúpení X.. K.. Š., K.. S.. T., X.. N.. Č.K., N.. a K.. U.. H. prerokovala žiadosti dekana Stavebnej fakulty pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) s troma zamestnancami pracoviska Centrálne laboratória STU (Z., Q., Š.), čím sa žalobcovi nepodarilo preukázať neplatnosť výpovede podľa § 17 v spojení s § 74 ZP. Na zasadnutí NOO nebolo potrebné, aby došlo k prijatiu súhlasného alebo nesúhlasného stanoviska k výpovedi, nakoľko z gramatického znenia ust. § 74 vyplýva, aby došlo iba k prerokovaniu výpovede a to bez toho, aby došlo k prijatiu určitého záveru. Navyše, v čase výpovede dňa 20. 02. 2012 nebolo ust. § 74 v platnosti a účinnosti a teda, ak takáto povinnosť nevyplývala žalovanému napr. z Kolektívnej zmluvy, nebolo povinnosťou žalovaného pristúpiť k prerokovaniu výpovede s príslušnou odborovou organizáciou predtým, ako došlo k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom.

72. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu navzájom bezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpisy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe; tieto údaje a výpisy sú použiteľné na právne účely.

73. Z výpisu zo štatistického registra organizácii vyplýva, že Slovenská technická univerzita, so sídlom Vazovova č. 5, 812 43 Bratislava, IČO: 00 397 687 vznikla dňa 05. 06. 1982.

74. Z obsahu žaloby vyplýva označenie žalovaného ako Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Radlinského č. 11, 813 68 Bratislava, IČO: 397 687. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené (§ 133 ods. 2 . Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania (§ 128 ods. 1).

75. Vzhľadom na to, že žalobca správne označil žalovaného ako Slovenská technická univerzita v Bratislave, IČO: 397 687, nepovažoval súd za potrebné vyzývať žalobcu na opravu žaloby z hľadiska správneho uvedenia sídla žalovaného, ale v súlade so zásadou hospodárnosti a ust. § 1 ods. 1 zák. č. 177/2018 Z. z. pri písomnom vyhotovení rozsudku uviedol sídlo žalovaného ako Vazovova č. 5, 812 43 Bratislava, IČO: 397 687 a to tak, ako to vyplýva zo štatistického registra organizácii.

76. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

77. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 .

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

80. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Súd o výške náhrady trov rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.