Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-36-2018.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: M-LOGISTIC, s.r.o., IČO: 36 961 589, Kpt. Nálepku 78/3238, Levice, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: EUSPEDIT s.r.o., IČO: 36 769 916, Nová Ves 52/5555, Dunajská Streda, zastúpený: JUDr. Zoltán Valentovič, bytom v Bratislave, o 4.556,25 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11 Cb 56/2013-248 z 6. septembra 2017 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.556,25 € so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.824,25 € od 1. apríla 2012 a zo sumy 732 € od 26. januára 2012 z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným ako prepravcom pri preprave tovaru z Trnavy do Francúzska a výrokom II žalobcovi priznal náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobca si u žalovaného objednal nakládku 22.000 kg tovaru: sklené vlákno na paletách od Johns Manville Slovakia a.s., dňa 25. augusta 2011 s miestom vykládky Chomarat Textiles Industries, Francúzsko, dňa 29. augusta 2011 za cenu 1.780 € bez DPH. 11. Podľa medzinárodného nákladného listu č. SK 4764657 z 24. augusta 2011 žalovaný vykonal prepravu tovaru (20 paliet skleného vlákna) z Trnavy (odosielateľ Johns Manville Slovakia a.s.) do Le Cheylard (príjemca Chomarat Textiles Industries). V časti 18 CMR výhrady a poznámky dopravcu sa uvádza: „Tri palety sa na pol prevrátili, vysypal sa tovar, ale ani jeden kotúč skleného vlákna sa nepoškodil.“. V záverečnej časti o potvrdení o odovzdaní colného tranzitného dokladu sa nachádza poznámka vo francúzskom jazyku: „Tri palety poškodené.“. Spoločnosť Chomarat Textiles Industries tieto tri palety (3.477 kg tovaru) reklamovala, vrátila a žiadala náhradu škody v sume 4.346,25 €. Žalobca po preskúmaní tovaru zistil, že ho nie je možné ani prepracovať, ani predať za nižšiu cenu, preto ho 18. októbra 2011 zlikvidoval. Súd prvej inštancie ustanovil vo veci znalca, ktorý dospel k záveru, že podľa stavu poškodenia zásielky zisteného z fotografií mohlo k poškodeniu tovaru viesť viacero príčin, obal však bol podľa znalca štandardný.
3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu na tovare podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 37 písm. a) Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR) (vyhláška č. 11/1975 Zb.). Súd prvej inštancie uzavrel, že zásielkou treba rozumieť prepravovaný tovar zabalený v obalovom materiáli ako celok, teda aj poškodenie obalu je poškodením zásielky. Zápisom výhrady (poškodenia tovaru) do nákladného listu podľa čl. 30 ods. 1 Dohovoru o CMR nastúpila domnienka, že k poškodeniu tovaru došlo počas prepravy, pričom je irelevantné, či došlo iba k poškodeniu obalu alebo iba tovaru. Žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie rozsahu a výšky škody, kontroly zásielky sa zúčastnil aj dopravca (vodič), ktorý potvrdil v nákladnom liste stav zásielky a nemôže ho popierať. Žalovaný nesie dôkazné bremeno ak tvrdí, že škoda bola spôsobená okolnosťou vylučujúcou jeho zodpovednosť (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o CMR). Ak ide o okolnosti uvedené v čl. 17 ods. 4, je dopravca povinný osvedčiť, že k poškodeniu zásielky mohlo dôjsť z tohto dôvodu, musí však ísť o odôvodniteľnú a doložiteľnú možnosť, nie iba o pravdepodobnosť. Pretože takúto skutočnosť žalovaný neosvedčil, zodpovedá za poškodenie zásielky. Ďalšie znalecké dokazovanie by sa podľa súdu prvej inštancie pohybovalo len v rovine pravdepodobnosti, nie reálnej možnosti vzniku škody.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom zrušiť ho a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch ku vplyvu obalu zásielky a nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie napriek námietkam žalovaného proti znaleckému posudku. Znalecký posudok bol všeobecný a bez podloženého vysvetlenia. Znalec nezodpovedal riadne položené otázky, nezaoberal sa vplyvom všetkých faktorov, ktoré sa ani výsluchom znalca nepodarilo odstrániť, keď znalec nepovažoval za relevantné odpovedať na konkrétne otázky žalovaného. Žalovaný mal záujem vypracovať súkromný znalecký posudok, čo však nebolo možné, lebo žalobca odmietol poskytnúť poverenému znalcovi potrebné údaje, ktoré tento považoval za podstatné pre vyhotovenie posudku. Súd ďalej nevyhodnotil výpoveď jedného zo svedkov ktorý uviedol, že s týmto typom kartónových obalov má žalobca výrazné problémy. Záver súdu o objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú obalom tovaru je v rozpore s čl. 18 ods. 2 až 5 Dohovoru o CMR, na ktorý súd sám poukazuje.
5. Žalobca vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je zákonný a riadne odôvodnený. Žalovaný neberie do úvahy, že poškodené boli len tri palety z počtu 20 a že znalec v posudku výslovne vyjadril, že tak, ako je na fotografii zachytené, sa vrchný obal palety môže poškodiť len vtedy, ak sa na ňu niečo položí. Ak by dôvodom poškodenia boli iné dôvody, viedlo by to k poškodeniu všetkých prípadne viacerých paliet. Žalovaný si navyše sám uplatniť nárok na náhradu škody u KOOPERATIVA poisťovne, a.s., proti ktorej podal aj žalobu, kde sám uznáva, že za škodu zodpovedá. Žalovaný mal dosť času na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, takže jeho nepripustením nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva zvykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomných súvislostiach v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé podstatné skutkové zistenia urobil a tiež ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu znaleckého posudku, ani obsahu výsluchov účastníkov, svedkov a znalca tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní, ktorých správnosť žalovaný nijako nespochybnil. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.
8. Podstata odvolacích námietok žalovaného smeruje proti postupu súdu pri ustanovení znalca a hodnotení znaleckého posudku. Podľa ustálenej judikatúry (za všetky pozri napr. judikát R 21/1981, R 45/1984 alebo R 22/1989, časť I, oddiel „znalecké dokazovanie“) súd aj znalecký posudok musí hodnotiť ako každý iný dôkaz podľa § 191 C. s. p. (resp. do 30. júna 2016 podľa § 132 O. s. p.), čo znamená, že môže preskúmať jeho správnosť (napríklad správnosť skutkových predpokladov, z ktorých vychádza, logickosť a presvedčivosť jeho záverov), avšak prípadné výhrady musí odstrániť postupom predpokladaným v § 127 O. s. p. Strany majú právo sa k znaleckému posudku vyjadriť (čl. 9 základných princípov C. s. p.), je však vecou súdu, ako sa s námietkami strán proti znaleckému posudku vyporiada. V každom prípade však platí, že samotná skutočnosť, že strana nesúhlasí so znaleckým posudkom, nezakladá povinnosť súdu, aby ho dal preskúmať iným znalcom (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 81/2011). Ak súd nie je povinný dať posudok preskúmať inému znalcovi, tak rovnako nie je bez ďalšieho povinný poskytovať svoju súčinnosť pri vypracúvaní súkromného znaleckého posudku, ktorý má nepravdivosť posudku súdom ustanoveného znalca vyvrátiť. O to menej potom možno z C. s. p. vyvodiť, že by súd bol povinný vyčkávať so svojím rozhodnutím na to, kým strana takýto súkromný znalecký posudok predloží. Naopak, súd podľa zásad voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 C. s. p. uváži tak otázku, či je potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, ako aj otázku, či považuje za potrebné nechať si predložiť súkromný znalecký posudok a či teda naň bude vyčkávať a prihliadať. Sama okolnosť, že súd prvej inštancie v prerokúvanej veci nevyčkal na predloženie súkromného znaleckého posudku, ani neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť pri jeho vypracúvaní (na čo by inak bol oprávnený, porov. § 190 a § 210 C. s. p.) ešte neznamená nesprávnosť jeho skutkových záverov, ak sú tieto podopreté závermi posudku súdom ustanoveného znalca. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou potom podľa judikatúry už vôbec nemožno považovať za upretie práva na spravodlivý proces (porov. judikáty R 125/1999 a R 6/2000).
9. Možno sa stotožniť s námietkou žalovaného v tom zmysle, že znalec Ing. Milan Čech vo svojom znaleckom posudku č. 3/2016 (č. l. 175 a nasl. spisu) skutočne nezodpovedal celkom presne na otázky, ktoré mu boli uložené v uznesení súdu prvej inštancie č. k. 11C 56/2013-169. Táto okolnosť však sama osebe nespôsobuje ani nesprávnosť znaleckého posudku, ani nesprávnosť skutkových zistení súdu. Z obsahu spisu predovšetkým nevyplýva, že by súd prvej inštancie pred ustanovením znalca postupoval podľa § 51a ods. 3 Spravovacieho poriadku pre súdy (vyhl. č. 543/2005 Z. z.), teda že by pred ustanovením znalca zisťoval možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmil mu obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultoval správnosť zadaných úloh, podal mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci. Potom sa ale mohlo stať, že súd formuloval znaleckú úlohu nepresne, prípadne zbytočne široko. Vecou znalca ako osoby odborne spôsobilej v takom prípade bolo, aby v znaleckom posudku vysvetlil, prečo určité časti zadaných úloh nie sú podstatné pre riešenie veci, prípadne, aký majú vplyv na jeho stanovisko v tej či onej veci. V prerokúvanej veci znalec v posudku č. 3/2016 odpovedal na zadané úlohy tak, že zásielka prepravovaná žalovaným bola primerane chránená proti vonkajším vplyvom, aby nemohlo k poškodeniu dôjsť, a poškodenie vzniklo vplyvom vonkajších podmienok nezávisle od balenia tovaru. Tento záver je z hľadiska použitia ustanovení čl. 18 ods. 2 až 5 Dohovoru o CMR podstatný, preto sama okolnosť, že znalec neodpovedal na zadanú úlohu v celej jej šírke, ešte neznamená nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie.
10. Znalecký posudok č. 3/2016 Ing. Milana Čecha bol žalovanému doručený 11. augusta 2016 s výzvou, aby sa k nemu do 15 dní vyjadril (doručenka pri č. l. 200). Žalovaný vo vyjadrení došlom súdu 2. septembra 2016 namietol len to, že znalec sa nevyrovnal s otázkami, ktoré mu položil súd, jeho závery sú nepodložené a žiadajú ho predvolať na súd. Súd prvej inštancie tak znalca predvolal na pojednávanie 3. októbra 2016, kde bolo žalovanému umožnené klásť znalcovi otázky. Z obsahu zápisnice o pojednávaní je však zrejmé, že žalovaný nevzniesol žiadne konkrétne námietky proti obsahu znaleckého posudku, len dával znalcovi otázky, na ktoré tento odpovedal. Žalovaný sa konkrétne zaujímal o to, aký povrch mala podlaha návesu, kde sa tovar viezol, či bol ložný plán, či bolo prepravované ešte niečo, či boli cievky v igelitových obaloch, či tam bola protišmyková podložka, či je podstatné uloženie cievok, hrúbka kartónu, počet jeho vrstiev, otázky ohľadom upínacej pásky a dynamickej skúšky. Znalec na tieto otázky odpovedal prevažne tak, že tieto okolnosti nepovažoval za podstatné najmä z dôvodu, že balenie a uloženie všetkých paliet bolo rovnaké, ale poškodené boli len zadné tri. Otázky podložiek, uloženia, hrúbky kartónu by boli podstatné vtedy, ak by boli poškodené palety na celej ploche. Tieto závery znalca sú pritom v súlade s jeho vyjadrením v písomnom znaleckom posudku (s. 7), v ktorom znalec dochádza k záveru, že takéto poškodenie obalu (prevalenie vrchnej vrstvy kartónu smerom dole, po celej dĺžke) mohlo nastať len vtedy, ak sa na obal niečo navrch položí.
11. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že neobstoja námietky žalovaného proti záverom znalca. Aj keď samotný znalecký posudok sa nezaoberal otázkami, ktoré žalovaný na pojednávaní znalcovi kládol, znalec na pojednávaní primerane a logicky vysvetlil dôvod, prečo sa nimi nezaoberal. Ako znalec zhrnul na pojednávaní (č. l. 215), dospel k záveru, že poškodenie obalu (tak ako je zachytené na fotografiách) mohlo aj na základe fyzikálnych vlastností vzniknúť len tak, že sa obal niečo položilo a váhou toho sa kartón prelomil smerom dovnútra dolu. Znalec na pojednávaní primerane vysvetlil, prečo pre takéto poškodenie (navyše len zadných troch paliet) nie je podstatná ani hrúbka kartónu, ani jeho vrstvenie, ani štýl jazdy (brzdenie). Takisto vysvetlil, prečo nie je podstatný ložný plán, ktorý sa používa najmä v lodnej doprave. Otázku upínacích popruhov považoval za nepodstatnú, pretože podľa objednávky na prepravu sa tovar nesmel „gurtňovať“, teda obopínať popruhmi. Znalecký posudok znalca spolu s jeho výpoveďou na pojednávaní považuje odvolací súd za logický, zrozumiteľný, jeho odborné závery za primerane vysvetlené a pochopiteľné. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný žiadne konkrétne námietky proti jeho obsahu nevzniesol, len kládol otázky, na ktoré znalec primerane a logicky reagoval. To, že žalovaný nesúhlasí s odbornými závermi znalca, a to, že určité skutočnosti, ktoré žalovaný považuje za podstatné, znalec za podstatné nepovažuje, neznamenajú nesprávnosť znaleckého posudku, ani nevyhnutnosť jeho ďalšieho preskúmania. Okrem toho žalovaný už na pojednávaní 3. októbra 2016 uvádzal, že požiadali o vypracovanie súkromného posudku znalkyňu. Žalovanému teda nič nebránilo, aby nechal posudok znalca Ing. Milana Čecha tejto znalkyni preskúmať a nechal si od nej naformulovať konkrétne odborné výhrady voči záverom znalca. Podobne mu nič nebránilo napr. prizvať znalkyňu na pojednávanie, kde by po konzultácii s ňou mohol dávať znalcovi presne cielené odborné otázky, ktoré by spochybňovali jeho záver, že určité skutočnosti (ukladanie, hrúbka a vrstvenie kartónu, podlaha návesu atď.) nie sú pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepostupoval s riadnou procesnou opatrnosťou, keď namiesto polemiky s konkrétnymi závermi znalca v podstate ponechával túto polemiku na (budúci) súkromný znalecký posudok ním poverenej znalkyne. Potom ale správne postupoval súd prvej inštancie, keď nečakal na dokončenie tohto znaleckého posudku, ak žalovaný zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil, prečo by všetky tieto okolnosti mali byť pre posúdenie veci podstatné.
12. Nedôvodná je potom aj námietka nezohľadnenia výpovede svedka H. na pojednávaní 26. októbra 2015, ktorú žalovaný zjavne zveličuje. Podľa obsahu zápisnice o tomto pojednávaní totiž svedok nepovedal, že by výrobca tovaru (Johns Manville Slovakia a.s.) mal s použitým spôsobom balenia „výrazné problémy“. Svedok doslova vypovedal: „Občas sa stane, že nám vrátia celý kamión.“ Z tejto výpovede nemožno dovodiť nič o „výrazných problémoch“, keď už samo použitie príslovky občas naznačuje, že takáto udalosť určite nie je bežná, skôr je výnimočná. Žalovaný navyše celkom opomína výpovede ďalších svedkov, osobitne Ing. Y. S. (takisto zamestnanca spoločnosti Johns Manville Slovakia a.s.) na pojednávaní 7. decembra 2015, ktorý k tejto výpovedi svedka H. doplnil, že mesačne takto zabalených expedujú 2,5 tis. ton sporného tovaru (30 tis. ton ročne) a s jeho poškodením nemajú žiadne problémy, pričom pri tomto množstve je občasné vrátenie aj celého kamióna zanedbateľné. Navyše on sám si na reklamáciu celého kamióna ani nespomenul. Aj táto výpoveď tak vyvracia konštrukciu žalovaného, že by výpoveď svedka H. svedčila o „výrazných problémoch“ výrobcu s týmto balením tovaru.
13. Súd prvej inštancie potom správne dospel k záveru, že zmluva o preprave medzi žalobcom a žalovaným podlieha Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR) vyhlásenému vyhláška č. 11/1975 Zb. Zmluvnými stranami zmluvy o preprave sú pritom aj podľa cit. Dohovoru odosielateľ a dopravca ako strany zmluvy o preprave. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru majú byť údaje o odosielateľovi zapísané v nákladnom liste, ktorý sa podľa čl. 9 ods. 1 považuje za vierohodný doklad o uzavretí a obsahu nájomnej zmluvy, pokiaľ sa nedokáže opak. V prerokúvanej veci je podľa údajov v nákladnom liste SK 4764657 (č. l. 5) odosielateľom tovaru spoločnosť Johns Manville Slovakia a.s., nie žalobca. Avšak objednávkou TM11/0675 je preukázané, že vo vzťahu k žalovanému objednal žalobca (ako „príkazca“) prepravu tovar od odosielateľa Johns Manville Slovakia a.s. pre príjemcu Chomarat Textiles Industries. Žalobca za konania netvrdil, že by konal priamo v mene Johns Manville Slovakia, a.s., ani to z objednávky nevyplýva, naopak, konal vo vlastnom mene (hoci zrejme na cudzí účet). Žalovaný za konania nespochybnil, že táto objednávka bola riadnym spôsobom potvrdená a že medzi stranami vznikla takisto zmluva o preprave. Tým je dokázané, že vo vzťahu k žalovanému ako nasledujúcemu dopravcovi (subdopravcovi) bol zmluvným partnerom - odosielateľom žalobca. Podľa ďalších údajov v nákladom liste, ktorý je podľa cit. čl. 9 ods. 1 tohto Dohovoru vierohodným dokladom o prevzatí tovaru, žalovaný ako dopravca tovar prevzal 24. augusta 2011..
14. Súd prvej inštancie síce nie celkom priamou cestou, ale predsa správne aplikoval na prerokúvanú vec čl. 17 ods. 1 Dohovoru o CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá za poškodenie zásielky, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Odvolací súd nesúhlasí celkom s úvahou súdu prvej inštancie k čl. 30 cit. Dohovoru, z ktorého vyplýva len to, že ak príjemca tovaru neprezrie tovar a neoznámi poškodenie, platí, že ho prevzal v stave uvedenom v nákladnom liste. Ak ho náležite prezrel, je proti tomu výsledku zistenia prípustný dôkaz, len ak ide o straty a poškodenia zjavne neznateľné. Citované ustanovenia ale svojím obsahom dodatočne obmedzuje zodpovednosť dopravcu, takže len obmedzujú možnosť dodatočne uplatňovať poškodenie alebo stratu riadne nezistenú alebo neoznámenú zo strany príjemcu(porov. znenie cit. ustanovení „ak príjemca prevzal bez toho...“ a „príjemca poslal...“). Nemožno z nich ale vyvodiť opačnú domnienku, teda domnienku, že ak príjemca zapíše do nákladného listu výhrady v zmysle čl. 30 ods. 1 Dohovoru, tak sa strata alebo poškodenie predpokladá a odosielateľ alebo dopravca nemôžu dokázať opak. Naopak, z citovaných ustanovení pre dopravcu alebo odosielateľa žiadne povinnosti s účinkami preklúzie nevyplývajú, takže ich nimi ani nemožno zaťažovať. Vo výsledku však táto nesprávna úvaha súdu prvej inštancie nemá vplyv na správnosť jeho rozhodnutia.
15. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v prerokúvanej veci ide o postupnú prepravu v zmysle čl. 34 Dohovoru, keďže je vykonávaná na základe postupne uzatváraných zmlúv (Johns Manville Slovakia a.s. so žalobcom a žalobca so žalovaným), ale vykonávanej na jeden nákladný list (priamo od odosielateľa Johns Manville Slovakia a.s.). V dôsledku toho sa zodpovednosť dopravcov voči sebe posudzuje podľa čl. 37 cit. Dohovoru. Podľa čl. 37 písm. a) dopravca, ktorého konaním bola spôsobená škoda, je povinný niesť sám jej náhradu, či už ju zaplatil on alebo iný dopravca. Otázka, či dopravca svojím konaním spôsobil škodu, treba posúdiť podľa čl. 17 a 18. Z čl. 17 ods. 1 Dohovoru o CMR vyplýva zodpovednosť dopravcu za zásielku od jej prevzatia do jej vydania. Podľa čl. 17 ods. 4 písm. b) je ale dopravca s prihliadnutím na ustanovenia čl. 18 od 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s chýbajúcim obalom alebo chybným obalom zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam. Ustanovenie čl. 18 ods. 2 potom osobitným spôsobom rozdeľuje dôkazné bremeno medzi dopravcu a oprávneného (z nároku na náhradu škody), a to tak, že ak k dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v čl. 17 ods. 4 predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev. Ak sa žalovaný toto osvedčenie preukáže, prechádza na oprávneného dôkazné bremeno dokázať, že poškodenie nie je jeho dôsledkom.
16. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému ako dopravcovi sa nepodarilo ani osvedčiť, že by dôvodom poškodenia 3 paliet sklených vlákien prepravovaných 24. až 29. augusta 2011 od Johns Manville Slovakia a.s. do Chomarat Textiles Industries bolo osobitné nebezpečenstvo súvisiace s chybným obalom tejto zásielky. Znalecké dokazovanie tieto dôvody vylúčilo, naopak, za dôvod poškodenia obalu (ktorý bol v prerokúvanej veci rozhodný) označilo položenie záťaže na zadné palety, čo viedlo k prevaleniu kartónového obalu smerom dovnútra dolu. Žalovaný teda neuniesol ani bremeno osvedčenia (pravdepodobnosti) toho, že by dôvodom vzniku škody mohlo byť osobitné nebezpečenstvo podľa citovaných ustanovení, a tak na žalobcu neprešlo bremeno dôkazu, že takéto nebezpečenstvo nie je dôvodom poškodenia zásielky. Žalovaný sa teda svojej zodpovednosti nezbavil a škoda vznikla v čase od prevzatia zásielky (ktorá bola v bezchybnom stave) do jej vydania príjemcovi, teda výlučne konaním žalovaného ako dopravcu. V dôsledku toho za ňu zodpovedá žalovaný v zmysle čl. 37 písm. a) Dohovoru o CMR žalobcovi ako dopravcovi, ktorý túto škodu nesporne uhradil spoločnosti Johns Manville Slovakia a.s. Proti samotnému vzniku a výške škody žalovaný v odvolaní žiadne námietky nevznáša, preto odvolací súd nemôže závery súdu prvej inštancie v tomto smere preskúmať (§ 380 ods. 1 C. s. p.).
17. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol, keď žalovaného zaviazal na náhradu tejto škody, a odvolací súd jeho vecne správny rozsudok podľa § 387 C. s. p. potvrdil.
18. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.
19. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.